Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122213391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7122213391.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne A. B., C. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX
XXX/XX, XXX XX C., t.č. bytom E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C., t. č. G. X, F., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Zakazuje žalovanému vstup do bytu č. XX na X. poschodí a spoločných priestorov bytového domu
súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na E. H. XX I. F., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX,

zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území J. K., obec F. – L. K., M. F. N.

N.. Zakazuje žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 m, s tým, že
pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

III. Ukladá žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu
o uloženie zákazu užívať byt č. XX, na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu na ulici E. XX, I. F.
postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území J. K.,

obec F. – L. K., okres Košice I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 29.12.2022
domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz užívať byt č. XX, na X. poschodí s spoločných priestorov
bytového domu nachádzajúcom sa na E. H. XX I. F. postavenom na pozemku na par. XXXX/XXX,
zapísanom na LV č. XXXX v katastrálnom území J. K., obec F. – L. K. a uložil zákaz priblížiť sa k nej
s odôvodnením, že žalovaný je synom žalobkyne, žil s ňou v podnájme v byte č. XX na X. poschodí

bytového domu na E. XX I. F., pričom sa jedná sa o byt, ktorý má žalobkyňa v nájme na základe nájomnej
zmluvyzodňa1.1.2021.Žalovanýsakunejsprávanásilne,dňa18.12.2022,keďprišlazpráce,žalovaný
bol opitý, búchal dverami, nadával jej, fyzicky ju napadol, chytil ju pod krk, pritlačil o stenu a pravou rukou
ju mal začal udierať do tváre, čím jej spôsobil drobné poranenia – odreniny, pričom sused žalobkyne
zavolal políciu, aj v minulosti ju tento sused volal už asi trikrát, keď mal žalovaný vypité a vystupňoval
voči žalobkyni násilné správanie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný ju mal napadnúť prvý krát, je

agresívny, keď je pod vplyvom alkoholu, pýta od nej peniaze, búcha do vecí, rozbil dvere, kričí po nej
a vulgárne jej nadáva. Žalobkyňa chcela žalovanému pomôcť, z toho dôvodu ho zobrala bývať k sebe
do podnájmu a mu aj finančne pomáhala, keďže ide o jej jediné dieťa, ostatné dve deti aj manžel jej
už zomreli. Ďalej žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že sa jej má žalovaný vyhrážať že ju zabije,
že zoberie nožík a zabije aj seba, pričom v minulosti bol na protialkoholickom liečení na psychiatrii
v Plešivci a v Centre pre liečbu drogových závislostí na Skladnej 2 v Košiciach. Aj Policajná hliadka

vykázala žalovaného na 14 dní z bytu, pričom Polícia o uvedenom informovala Intervenčné centrum
Fenestra, ktoré žalobkyňu následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc,vrátane právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že násilné správanie sa žalovaného má negatívny dopad na jej psychické zdravie, lieči sa na
psychiatrii, bola jej diagnostikovaná depresia a úzkostná porucha, berie lieky, pričom jej stav sa po

násilnom správaní sa žalovaného zhoršuje, má obavu ísť domov, bojí sa o svoj život a zdravie, keď si
žalovaný vypije je agresívny a nevyspytateľný, a preto nechce, aby chodil do bytu, kde býva a tiež, aby
sa k nej približoval, nakoľko sa bojí, že jej ublíži. Tiež má obavu, že keď mu súdom bude zakázaný vstup
do bytu na E. XX, kde býva, tak sa ju bude snažiť fyzicky vyhľadať cestou domov či z domu, pýtať odo
nej peniaze, tlačiť na ňu a fyzicky jej ublíži.

2. K predmetnému návrhu žalobkyňa priložila ako dôkazy Zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.01.2021,
Protokol o odovzdaní a preberaní predmetu nájmu zo dňa 01.01.2021, Úradný záznam o vykázaní
žalovaného OO PZ Košice - Ťahanovce zo dňa 18.12.2022, Potvrdenie o vykázaní OO PZ Košice -
Ťahanovce zo dňa 18.12.2022 a lekársku správu z Psychiatrickej ambulancie dospelých, A. B. M. zo
dňa 05.01.2022.

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkmi bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode
č. XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa v okrese F. N., obec F. – L. K.,
katastrálne územie J. K. (ďalej len byt) a podieloví spoluvlastníci na spoločných priestoroch a spoločných

zariadeniach a príslušenstve bytového domu v podiele 947/100000 sú O. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX
a A. C. B., C. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XX, XXX XX F..

4. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2021 súd zistil, že vlastníci bytu prenechali byt č. XX, na X. poschodí,
vo vchode č. XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa v okrese F. N., obec F. – L.

K., katastrálne územie J. K. do dočasného odplatného užívania žalobkyni.

5. Z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 18.12.2022
a Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 18.12.2022 súd zistil, že dňa 18.12.2022 o 20.00

hod. bola v zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
vykázaná osoba žalovaného, pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor – byt na
X. poschodí vľavo na ulici E. H. XX I. F. a takisto vchod na ul. E. H. XX I. F., nakoľko žalovaný dňa
18.12.2022 o 15.20 hod. na ulici E. H. XX I. F., pred bytom na X. poschodí fyzicky napadol žalobkyňu
tak, že ju chytil po krk, pritlačil ju o stenu a pravou rukou ju začal udierať do tváre, čím jej spôsobil

drobné zranenie.

6. Z lekárskej správy A. B. M. zo dňa 05.01.2022 súd zistil, že žalobkyňa sa dostavila na vyšetrenie
a v rozhovore uviedla, že sa nemá dobre, zase má problémy so synom, teraz ešte k nej do podnájmu
doviedol svoje dievča, a je to celé zle, nechce sa jej ísť ani domov, až sa jej chveje vnútro, pričom spáva

dobre, len tá situácia doma je pre ňu veľmi ťažká. V lekárskej správe je konštatované, že žalobkyňa je
orientovaná všestranne správne, je P., L., pričom je žalobkyni diagnostikovaná Q. K. R. G. O. O. a bližšie
neurčená S. O..

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

16. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

19. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred
nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z

ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d)
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú
byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj
relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný

atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba
upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie budespravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti

s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325
ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto
obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia
neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z
povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť

ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno
uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného

opatreniadoúvahy.Osobitnounáležitosťounávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepožiadavka
na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať

aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa
spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

21. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné

práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom
silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať
na zreteľ.

22. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je

skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe,
ktorá je v starostlivosti povinnej osoby alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie
takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.

23. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.

3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne

násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
NO smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia
na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege

podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla
byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom
osvedčiť(Števček,M.akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.1098-1099).

24. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len

pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch,vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete
(uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

25. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z

dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v

ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.

28. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

29. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
zákaz vstupovať do bytu, v ktorom strany spolu bývajú a spoločných priestorov bytového domu a uložil
zákaz približovať sa k nej.

30. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa je nájomníčkou bytu, k čomu

neoddeliteľne patrí aj právo užívať spoločné priestory bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a
žalovaný býva v byte na základe súhlasu pôvodne udeleného žalobkyňou, s ktorou sú v príbuzenskom
pomere matka a syn. Z čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy síce vyplýva, že nájom v prospech žalobkyne
je uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2022, avšak vzhľadom na čl. III ods. 2 predmetnej nájomnej
zmluvy, ktorý predpokladá predĺženie doby nájmu na ďalšie obdobie, ako aj vzhľadom na návrh podaný

žalobkyňou vzťahujúci sa práve k predmetnému bytu, ktorý má v nájme, je zrejmé, že právo užívať
predmetný byt pre žalobkyňu ako nájomníčku trvá a bude trvať ďalej.31. Žalobkyňa ako nájomníčka bytu, v ktorom býva aj žalovaný, ktorému pôvodne udelila súhlas s jeho
užívaním, avšak vzhľadom na násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, nemá záujem na ďalšom
spoločnom užívaní bytu, osvedčila pravdepodobnosť svojho nároku na uloženie zákazu žalovanému

užívať byt. Žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie bytu a vo vzťahu ku žalovanej je
dôvodne podozrivý z násilia, tak ako to vyplýva z Úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach zo dňa 18.12.2022 a Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 18.12.2022.

32. Pokiaľ ide o preukázanie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, súd má zato, že

žalobkyňa preukázala, že žalovaný sa voči nej správa násilne, že sa jej vyhráža zabitím a že má obavu
o svoj život a zdravie.

33. Skutočnosť, že žalovaný sa má voči žalobkyni správať násilne, je zrejmá z Úradného záznamu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 18.12.2022 a Potvrdenia o vykázaní zo
spoločnéhoobydliazodňa18.12.2022,nazákladektorýchdošlokvykázaniužalovanéhozbytu,nakoľko

tento žalobkyňu fyzicky napadol tak, že ju chytil pod krk, pritlačil ju o stenu a pravou rukou ju začal
udierať do tváre, čím jej spôsobil drobné zranenie.

34. Z citovaných listín nesporne vyplýva dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči
žalobkyni. Citované listinné dôkazy (keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené)

podľa názoru súdu napĺňajú hypotézy uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, teda že žalovaný je
vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú
integritu žalovanej. Preto súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, v časti uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať
do bytu a spoločných priestorov domu, ktoré na základe nájomnej zmluvy užíva žalovaná, a ktoré užíval

žalovaný na základe pôvodného súhlasu žalobkyne.

35. Súd mal za preukázané aj osvedčenie naliehavosti nevyhnutnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu uložením zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni, keďže z tvrdenia žalobkyne vyplýva
obava o jej život a zdravie v dôsledku opakovaných vyhrážok žalovaného, ktorými sa jej vyhráža

ublížením na zdraví, resp. smrťou, potom, ako uplynie lehota stanovená OR PZ v Košiciach, na
dobu, po ktorú bol vykázaný zo spoločného obydlia. Žalovaný má záujem kontaktovať žalobkyňu,
ktorá má zo žalovaného strach. Návrh žalobkyne, aby bolo zabránené žalovanému kontaktovať sa
s ňou, je vzhľadom na násilné správanie žalovaného voči žalobkyni a opakované vyhrážky dostatočne
preukázaný a dôvodný na zabezpečenie ochrany osobnej integrity žalovanej.

36. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovanému
nesvedčí žiaden právny titul užívania bytu a pri aplikácii zásady proporcionality má ochrana života a

zdravia žalobkyne prednosť pred právom žalovaného na bývanie. Keďže žalovaný nie je vlastníkom ani
nájomcom predmetného bytu a z obsahu spisu nie je zrejmý žiadny právny titul užívania predmetného
bytu, súd dospel k záveru, že uložením zákazu užívať predmetný byt nedôjde k neprimeranému
zásahu do základných práv žalovaného. Pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému približovať sa k
žalovanej,ochranaživota azdraviažalobkyneajejosobnejintegritymánesporneprednosťpredprávom

žalovaného stretávať sa so žalovanou.

37. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,pretovsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamivyhovelvcelomrozsahu
návrhu žalobkyne a I. zakázal žalovanému vstup do bytu a spoločných priestorov bytového domu a II.

zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 m.

38. Vzhľadom k tomu, že zo samotnej dikcie ust. § 325 ods. 2 písm. e) je zrejmá dočasnosť uloženia
zákazu vstupu do bytu, neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami sporu. Keďže neodkladné opatrenie nemá povahu konečného rozhodnutia, súd v súlade s ust.

§ 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia podať žalobu proti žalovanému o uloženie zákazu užívať byt žalovaným. V prípade, že takúto
žalobu žalobkyňa v stanovenej lehote nepodá, súd v súlade s ust. § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.39. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení nemá povahu konečného
rozhodnutia,vsúlade ust.§262ods.1acontrarioCSPsúd otrováchvyvolanýchnávrhomnanariadenie

neodkladného opatrenia žalobcov nerozhodol. O týchto trovách bude rozhodnuté spolu s ostatnými
trovami v rozhodnutí v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Výrok I. o uložení zákazu vstupu do bytu je vykonateľný dňom vyhotovenia tohto uznesenia podľa ust.

§ 332 ods. 2 CSP a ostané výroky tohto uznesenia sú vykonateľné dňom doručenia podľa ust. § 332
ods. 1 CSP.