Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, March 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8523200051.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Milana Majerníka v spore Ž.: X/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXXX/XXX, XXX XX E. F., 2/ C. Š.M.E., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XXXX/XXX, XXX XX E. Ľ., obaja
zastúpení Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO:
47 728 949, proti žalovanej: G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/XX, XXX XX E. Ľ., zastúpená Mgr.

Tomáš Herman, advokát so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v konaní o určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/3/2023-81 zo
dňa 27.01.2023 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E. Ľ., obec E. Ľ., okres E. Ľ. evidovanými Okresným úradom
E. Ľ., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX, a to pozemok, parcely registra „C“, parc.
č. XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, pozemok, parcely registra
„C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Orná pôda, o výmere 171 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX,

postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 690 m2, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, najmä aby tieto nepredala, nedarovala tretím
osobám alebo iným spôsobom nescudzila, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, nezriadila
predkupné právo v prospech tretích osôb alebo nevložila ako vklad do základného imania obchodnej
spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods.
1, 2, 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.01.2023 sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhajú
určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu E. F., katastrálny

odbor č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2022 tak, že táto je v časti vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v žalobe, voči žalobcovi I a žalobcovi II právne
neúčinná a zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Uviedli, že v upomínacom konaní si voči dlžníkovi G. H., manželovi žalovanej, uplatnili nárok na
vrátenie časti uhradenej ceny diela z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 41.524,38 Eur, nárok

na náhradu škody vo výške 871,57 Eur a nárok na náhradu škody vo výške 500,00 Eur, a to z dôvodu
odstúpenia od Zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami a G. H.. Okresný súd BanskáBystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/765/2020 dňa 13.05.2020, ktorým v celom rozsahu priznal
žalobcom uplatňovaný nárok, avšak tento bol ex lege zrušený po podanom odpore zo strany dlžníka.
Následne bol spor postúpený na príslušný súd Stará Ľubovňa, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa

04.11.2022, č.k. 8C/36/2020-349 tak, že II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
sumu 42.705,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42.155,95 Eur od
27.07.2019 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 550,00 Eur od 06.06.2020 do zaplatenia, a to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal
nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok však nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, nakoľko

dlžník podal voči nemu odvolanie.

5. V priebehu konania 8C/36/2020 uzatvoril dlžník G. H. so žalovanou, ktorá je jeho manželkou, Dohodu
o vyporiadaní BSM (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej boli o. i. aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania. Na základe tejto dohody a povolením vkladu č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2022
sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom žalovaná a dlžník vystupovali od

počiatku ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to rovnako v čase uzatvorenia Zmluvy o
dielo medzi žalobcom a dlžníkom až do dňa 09.08.2022. Manželstvo žalovanej a dlžníka však naďalej
trvá. Žalobcovia tak ku dňu podania žaloby majú voči dlžníkovi súdom priznanú pohľadávku, ktorú
dlžník neuhradil ani sčasti a žalobou sa domáhajú, aby súd určil, že Dohoda v časti vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k uvedeným nehnuteľnostiam je voči žalobcom právne

neúčinná.

6. Žalobcovia spolu so žalobou podali návrh, ktorým žiadali súd, aby nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by žalovanej uložil povinnosť, aby nenakladala s nehnuteľnosťami, ktoré sú špecifikované
v žalobe, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, najmä aby tieto nepredala, nedarovala tretím

osobám, alebo iným spôsobom nescudzila, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, nezriadila
predkupné právo v prospech tretích osôb alebo nevložila ako vklad do základného imania obchodnej
spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

7. Návrh odôvodnili potrebou zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov v prípade, ak

žalobcovia budú úspešní vo veci samej a dôjde k vysloveniu relatívnej neúčinnosti Dohody. Majú za
to, že riadne osvedčili existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi spolu v sume 42.705,95
Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, pričom táto pohľadávka nie je premlčaná, a ktorú dlžník
ku dňu podania návrhu neuhradil, a to ani sčasti. Rovnako majú za to, že osvedčili skutočnosť, že
dlžník v čase existencie pohľadávky vyporiadal svoje bezpodielové spoluvlastníctvo v časti týkajúcej

sa uvedených nehnuteľností, kde výlučnou vlastníčkou sa stala jeho manželka, žalovaná. Dlžník tak
navyše urobil v čase, kedy nielenže mu bola známa existencia pohľadávky, ale žalobcovia si pohľadávku
už uplatňovali v súdnom konaní, kde sa uskutočnilo 04.04.2022 pojednávanie za prítomnosti dlžníka,
na ktorom prvoinštančný súd predniesol svoj predbežný právny názor, že nárok žalobcov na zaplatenie
pohľadávky je dôvodný.

8. Žalobcovia majú za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by im hrozila ťažko napraviteľná
ujma, nakoľko vlastníctvo žalovanej nie je nijako obmedzené počas konania vo veci samej na základe
žaloby, a teda žalovaná môže nehnuteľnosti kedykoľvek ďalej prevádzať na tretie osoby, resp. zaťažovať
ich. Existuje bezprostredná hrozba, že výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcov vo

veci samej bude nielen ohrozený, ale úplne zmarený. Existuje vážna hrozba, že žalovaná účelovo
prevedie predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, resp. ich zaťaží, čím sťaží prípadne úplne zmarí
uspokojenie pohľadávky žalobcov. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník podľa verejne prístupných
informácií nemá iný majetok takej hodnoty, ktorý by bol schopný pokryť pohľadávku žalobcov voči
dlžníkovi, samotným prevodom nehnuteľností, prípadne aj len ich časti z vlastníctva žalovanej na tretiu

osobu, prípadne ich zaťažením, by žalobcovia nemali možnosť uspokojiť sa z ich predaja v exekúcii,
čím by bolo domáhanie sa nároku žalobcov na úhradu ich pohľadávky zmarené. V prípade prevodu
alebo zaťaženia nehnuteľností žalovanou hrozí zhoršenie právnej pozície žalobcov do takej miery, že sa
im viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej, keďže prípadné rozhodnutie vo
veci samej v prospech žalobcov by bolo nevymožiteľné v exekúcii a zároveň by bola popretá podstata

a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a
predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka.9. Hrozba a dôvodná obava z ďalšieho scudzovania nehnuteľností vyplýva podľa žalobcov najmä z tej
skutočnosti, že po tom ako na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/36/2020 dňa 04.04.2022
zákonný sudca vyslovil svoj právny názor na vec, žalovaná spolu s manželom dlžníkom za trvania

manželstva podnikli kroky k tomu, aby manžel ako dlžník už nebol vlastníkom nehnuteľnosti (a to ani v
rámci BSM) a uzatvorili Dohodu. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že ide o zjavné účelové zbavenie
sa majetku dlžníka a iný dôvod je viac ako nepravdepodobný. Dlžník je napríklad podnikateľom už
viac ako 20 rokov, a teda aj z toho dôvodu je nepravdepodobné, že práve v čase kedy dlžník čelí
súdnemu pojednávaniu by mohlo ísť o zrušenie BSM z tohto dôvodu. O to väčšia hrozba a obava zo

scudzenia nehnuteľností vznikla v čase, kedy boli žalobcovia v prvoinštančnom konaní úspešní a bol
vydaný rozsudok, voči ktorému dlžník podal odvolanie a tým si spolu so žalovanou ako zabezpečili väčší
časový priestor na to, aby v rámci rodiny svoj majetok „zakryli“ alebo sa ho účelovo mohli zbaviť.

10. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že žalobcovia neosvedčili žiadny
zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť aj

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k
právneho vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov konania a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Dôkazné bremeno spočíva výlučne

na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe
tvrdení alebo domnienok navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nárok žalobcov týkajúci sa vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM je nepravdepodobný, a preto nie je splnený ani základný

predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť,
že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti svedčiace o tom, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,

ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (Uznesenie NSSR Z 22.07.1977, sp. Zn. 5Obo/144/1997). Žalovaná
sa takéhoto konania nedopustila, resp. žalobcovia takéto konanie zo strany žalovanej netvrdili, ani
nepreukázali. Úvahy žalobcov teda existujú iba v teoretickej rovine. Na tak závažné zásahy zo strany
súdu, aby bolo obmedzené vlastnícke právo žalovanej, nejestvuje zákonný dôvod, keďže žalobcovia

ničím konkrétnym neosvedčili dôvodnosti obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Žalobcovia súdu neosvedčili ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť reálne a
musí hroziť bezprostredne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje zabezpečenie výkonu
rozhodnutia v budúcnosti. Okrem existencie nároku však musí žalobca preukázať, že bez neodkladného
zásahu súdu by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený.

11. Obavu, že by žalovaná v blízkej budúcnosti nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve mienila napríklad
predať alebo scudziť, a tým znemožniť výkon budúceho rozhodnutia žalobcovia žiadnym konkrétnym
úkonom žalovanej smerujúcim k takejto činnosti ani len neoznačili. Žalovaná sa nedopustila žiadneho
úkonu smerujúceho k zmenšeniu jej majetku. Žalobcami uvádzané dôvody sú prezentované iba v

teoretickej rovine a nie sú ničím podložené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

12. Poukazujúc na zmysel žaloby podľa ust. 42a OZ (odporovacej žaloby) a na judikatúru Najvyššieho
súdu Českej republiky (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 1912/2001, sp.
zn. 2 Cdon 1703/96, sp. zn. 21Cdo 4333/2007 a sp. zn. 30 Cdo 366/2008, Rč 26/2000) žalovaná ďalej

namietala, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou a doposiaľ nejestvuje záver o tom, že
dlžníkov úkon ukrátil ich uspokojenie. Rovnako úvahy žalobcov o tom, že žalovaná pristúpila k zrušeniu
BSM a následne k podpisu dohody o vyporiadaní BSM za účelom poškodenia záujmov žalobcov sú
ničím nepodložené teoretické úvahy žalobcov. Žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM z vážnych osobných
dôvodov, ktoré v prípade potreby uvedie súdu na pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie o nariadení

neodkladného opatrenia je nedôvodný. Inštitút odporovateľnosti, tak ako je vymedzený v ustanovení §
42a OZ, slúži a je určený pre potreby exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že vyslovenie právnej
neúčinnostidohodyovyporiadaníBSMnemôžepredstavovaťpodkladprevýkonrozhodnutia(exekúcie),
ktorý by umožňoval veriteľovi - t. j. žalobcom, ktorí majú voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,domáhať sa v exekúcii proti žalovanej uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by dlžníkovi v
dôsledku jeho odporovateľného úkonu ušiel. Je tomu tak preto, že na základe dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezískala žalovaná od dlžníka žiaden prospech. Žalovaná

vlastnila 100% majetku patriaceho do BSM aj pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, teda žiadnym
spôsobom sa neobohatila. Úkonom, ktorému žalobcovia odporujú odporovacou žalobou, nedošlo k
rozšíreniu majetku žalovanej.

13. Súdne konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: 8C/36/2020, v rámci ktorého

žalobcovia uplatnili nárok voči manželovi žalovanej nie je právoplatne skončené a žalobcovia teda
nie len že nevedú voči manželovi žalovanej exekučné konanie (a až vtedy by sa objektívne mohli za
splnenia zákonných podmienok domáhať odporovateľnosti právneho úkonu), ale nemajú k dispozícii ani
len právoplatné rozhodnutie svedčiace o dôvodnosti ich nároku voči manželovi žalovanej. Napadnuté
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia žalovanej obmedzujúce ju v jej vlastníckych právach
je preto v príkrom rozpore s judikatúrou a základnými ľudskými právami zaručenými Ústavou SR a

medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd doručil odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu
o nariadení neodkladného opatrenia žalobcom na vyjadrenie. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej
nevyjadrili.

17. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

21. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho

zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak

je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základnéskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti
a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia

takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu,
je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

24. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú určenia neúčinnosti
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzatvorili žalovaná a G. H.,
manžel žalovanej a dlžník žalobcov. Vklad Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu E. Ľ., katastrálny odbor č. H.-XXXX/XXXX
zo dňa 09.08.2022. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Ľ., obec E. Ľ.,
okres E. Ľ. evidované Okresným úradom E. Ľ., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX,

a to pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 690 m2, pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Orná pôda, o
výmere 171 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, voči žalobcovi I a žalobcovi
II právne neúčinná, na základe ktorej bezodplatne previedol na žalovanú nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres: E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom
Okresným úradom E., katastrálny odbor, a to: pozemky: parc reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 288 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie výmera 61 m2 (ďalej
len „nehnuteľnosti“). Žalobcovia existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodili
predovšetkým existenciou rizika, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu

nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom nariadením neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku
nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne, ak žalovaná prevedie vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.

25.Pooboznámenísasobsahomspisuavzhľadomnapredmetkonaniavovecisamej(odporovateľnosť

právneho úkonu) odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia osvedčili naliehavosť
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a to, že by exekúcia
bola ohrozená. Taktiež preukázali (samotné skutočnosti vyplývajúce zo spisu) svoje tvrdenia ako
podložené, a to že žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov na žalovanú, ktorá je jeho manželkou. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite a presvedčivým spôsobom odôvodnil, a na ktoré odôvodnenie v celom rozsahu poukazuje
aj odvolací súd, a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky
žalovanej uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na vecnú správnosť záverov
súdu prvej inštancie, t. j. na potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

26. Odvolací súd konštatuje, že inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia
a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka a z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie
rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné
pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom

predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi,
domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny
úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného

právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym
prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a
to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu
získaného z odporovateľného právneho úkonu.

27. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia sa v
tomto konaní domáhajú určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového manželov (ďalejlen BSM), ktorými sú žalovaná a jej manžel G. H., ktorý je ich veriteľom. Je potrebné vziať na zreteľ,
že veriteľ uzatvoril so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM v prebiehajúcom konaní o zaplatenie
42.945,- Eur s príslušenstvom, kde žalobcami sú žalobcovia identický v tomto konaní. Okresný súd

Stará Ľubovňa o tomto nároku žalobcov už rozhodol rozsudkom sp. zn. 8C/36/2020 zo dňa 04.11.2022,
ktorým priznal žalobcom voči veriteľovi G. H. nárok na zaplatenie sumy 42.705,95 Eur s prísl. V
dôsledku odvolania podaného žalovaným v tomto konaní (veriteľom žalobcov) však vec nie je doposiaľ
právoplatne skončená.

28. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorila z vážnych
osobných dôvodov, odvolací súd konštatuje, že okolnosti uzatvorenia tejto dohody môžu byť predmetom
posudzovania len v konaní vo veci samej. Odvolací súd tiež konštatuje, že je potrebné prihliadať na
všetky okolnosti súvisiace s touto vecou, t. j. nielen na toto konanie o odporovateľnosť právneho úkonu,
ale tiež na prebiehajúce konanie o zaplatenie peňažnej sumy, ktorej sa žalobcovia domáhajú voči
manželovi žalovanej. Od výsledku rozhodnutia v tejto prejednávanej veci je závislé tiež uspokojenie

pohľadávky žalobcov v prípade úspechu v konaní sp. zn. 8C/36/2020 vedenej na Okresnom súde Stará
Ľubovňa. Vyslovenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM tak môže predstavovať podklad
pre výkon rozhodnutia (exekúciu), ktorý by umožňoval veriteľovi - t. j. žalobcom, ktorí majú voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, domáhať sa v exekúcii uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by
dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného úkonu ušiel.

29. K odvolacej námietke žalovanej, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou odvolací
súd len na záver poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej odporovateľnosť
právnych úkonov je inštitút hmotného práva upravený v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a
neúčinnosť právneho úkonu je hmotnoprávnym následkom ukracujúceho charakteru tohto konania.

Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno
vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v
prípade úspešnosti veritelia v konaní o odporovacej žalobe, môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka
(a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia - exekúcia). Niet sporu o tom, že účelom odporovacej
žaloby je ochrana veriteľa (porovnaj Uznesenie NS SR 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022).

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).