Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200276.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. F., narodený XX. G. XXXX, bytom
vo Y. R., D. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Ing. Petrou Štofkovou, advokátkou a konateľkou Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova č. 9, IČO: 36 813 401,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 24. marca 2021, č. 10135-2/2021-BA, o kasačnej

sťažnosti žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2021, č.k. 23Sa/39/2021-59,
t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2021,
č.k. 23Sa/39/2021-59 v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 29. septembra 2021, č.k. 23Sa/39/2021-59
zastavil súdne konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zastaveniu
súdnehokonaniakrajskýmsúdompredchádzalopodaniežalobcuz27.septembra2021prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorým vzal späť žalobu v celom rozsahu pred vydaním rozhodnutia
krajského súdu s poukazom na § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
a to z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k úhrade dávok v nezamestnanosti. Žalobca požiadal, aby

krajský súd konanie zastavil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že späťvzatie
je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním a jeho
predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho podnetu formou
procesného úkonu - späťvzatia žaloby, krajský súd súdne konanie zastaví. O trovách konania krajský
súd rozhodol s poukazom na § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Podľa názoru krajského súdu, späťvzatie žaloby zapríčinila žalovaná tým, že po podaní

žaloby uhradila žalobcovi dávku v nezamestnanosti.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná. V kasačnej sťažnosti
uviedla, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle §
440 ods. 1 písm. g/ SSP. Z dôvodu prehľadnosti a úplnosti považovala za potrebné stručne opísať
skutkový stav veci. Poukázala, že v predchádzajúcom období bol žalobcovi priznaný nárok na dávku

v nezamestnanosti od 20. apríla 2020 na obdobie šiestich mesiacov, t. j. na obdobie od 20. apríla
2020 do 19. októbra 2020 (183 dní). Počas tohto obdobia bol žalobca „právoplatne vyradený z
evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 27. júla 2020“. Na základe tejto skutočnosti následne
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo 14. decembra 2020, č. 10896/2020-KN-DvN rozhodla
tak, že žalobcovi od 27. júla 2020 zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti v dôsledku vyradenia z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom

žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodla tak, že toto odvolanie zamietla a v celom rozsahu potvrdila
rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne.3. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. 24. marca 2021, žalovaná nemala vedomosť o tom,
že žalobca bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 23. marca 2021.

Druhá žiadosť žalobcu o dávku v nezamestnanosti bola pobočke Sociálnej poisťovne doručená 01.
apríla 2021. Žalobcovi v dôsledku opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa
§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.
461/2003 Z.z.“) vznikol nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia v

nezamestnanosti. V predchádzajúcom období mal žalobca priznanú dávku v nezamestnanosti od 20.
apríla 2020 na obdobie šiestich mesiacov, t.j. do 19. októbra 2020. Žalobca mal reálne nárok na dávku
v nezamestnanosti v období od 20. apríla 2020 do 26. júla 2020 (t.j. 98 dní), pretože dňom 27. júla 2020
bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe opätovného splnenia podmienok na
dávku v nezamestnanosti, tak mal žalobca nárok na „dočerpanie“ dávky v nezamestnanosti odo dňa
opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 23. marca 2021 do uplynutia

zostávajúcej časti podporného obdobia, t. j. od 23. marca 2021 do 15. júna 2021 (t. j. 85 dní). Žalovaná
skonštatovala, že žalobca mal za celé uvedené obdobie dávku v nezamestnanosti vyplatenú.

4. Ďalej uviedla, že zo strany krajského súdu jej nebolo doručené písomné podanie, ktorým žalobca vzal
podanú žalobu späť, a preto nemala možnosť vyjadriť sa k predmetným tvrdeniam žalobcu, a to najmä

k tvrdeniu, že po podaní žaloby došlo k úhrade dávok v nezamestnanosti žalovanou. Takéto tvrdenie
žalobcu je podľa žalovanej nekorektné. Poukázala, že žalobcovi nebola dávka v nezamestnanosti
priznaná a vyplatená za obdobie od 23. marca 2021 do 15. júna 2021 z dôvodu, že by žalovaná
pripustila akékoľvek pochybenie, ku ktorému by „došlo z jej strany v konaní vo veci nároku žalobcu
na dávku v nezamestnanosti, príp. v konaní vo veci zániku nároku na dávku v nezamestnanosti, voči

tomuto žalovaná dôrazne namieta“. Dodala, že žalobcovi bola dávka v nezamestnanosti za obdobie
od 23. marca 2021 do 15. júna 2021 vyplatená z iného právneho titulu, a to v rámci nového konania -
vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti odo dňa žalobcovho opätovného zaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 23. marca 2021.

5. Poukázala tiež na to, že v čase, keď žalobca podal žalobu, už vedel o priznaní nároku na
dávku v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a zároveň mu táto dávka v
nezamestnanosti bola už aj čiastočne vyplatená. Podľa názoru žalovanej, preto bola žaloba podaná
na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci a zároveň upozornila, že žalobca
nepravdivo informoval krajský súd, že po podaní žaloby došlo k úhrade dávky v nezamestnanosti, a

takéto konanie zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu považovala za rozporný s dobrými mravmi.

6. Záverom dodala, že nesprávne právne posúdenie veci vidí najmä v nároku žalobcu na náhradu
trov konania. V žiadnom prípade nie je možné považovať späťvzatie žaloby za zapríčinené žalovanou
z dôvodu, že po podaní žaloby uhradila žalobcovi dávku v nezamestnanosti. Navrhla, aby Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky uznesenie v časti nároku žalobcu na náhradu trov konania zrušil a
vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalovanej podaním z 19. novembra 2021. Vo vyjadrení
ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej bola

z jeho strany podaná dôvodne. Žalobca dodal, že tvrdenie žalovanej, že „v čase vydania rozhodnutia
nemala vedomosť o tom, že bol žalobca opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie
zjavne nemôže obstáť, nakoľko nič nebránilo tomu, aby si žalovaná túto skutočnosť riadne preverila a
nevedomosť žalovanej v tomto smere nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu“. Ďalej poukázal na to, že
z rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi opätovne priznaná dávka v nezamestnanosti nie je možné zistiť, či

bolo rozhodnutie vydané na základe prehodnotenia pôvodného právneho titulu alebo na základe nového
právneho titulu, a touto informáciou žalobca nedisponuje. V závere žalobca navrhol, aby Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.9. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd

v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 99 písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

11. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

12. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

14. Po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť,

že pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z
24. marca 2021, č. 10135-2/2021-BA vo vzťahu k nároku na dávku v nezamestnanosti voči žalobcovi.
Následne bola podaná žaloba vzatá späť v celom rozsahu pred rozhodnutím krajského súdu, z dôvodu,
že podľa názoru žalobcu došlo k doplateniu dlžných dávok v nezamestnanosti zo strany žalovanej.
Krajský súd uznesením zastavil súdne konanie a priznal náhradu trov konania v celom rozsahu

žalobcovi.Vovzťahukvýrokutýkajúcehosatrovkonaniapodalažalovanákasačnúsťažnosť,namietajúc
najmä, že nedošlo z jej strany k procesnému zavineniu zastavenia súdneho konania. Poukázala na to,
že ako správny orgán rozhodovala vo vzťahu k dvom rôznym obdobiam a o dvoch rôznych nárokoch na
dávku v nezamestnanosti. Z toho dôvodu má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci.

15.Vtejtosúvislostinajvyššísprávnysúduvádza,žekrajskýsúdsaprirozhodovaníonárokunanáhradu
trov konania žalobcu, nezaoberal riadne okolnosťou, čo bolo následkom zastavenia súdneho konania,
a teda kto zavinil zastavenie súdneho konania. Krajský súd sa len stotožnil s argumentáciou žalobcu, že
zo strany žalovanej došlo k vyplateniu dlžných dávok v nezamestnaní, a preto požiadal z toho dôvodu

o zastavenie prebiehajúceho súdneho konania. Krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v
celom rozsahu s odkazom na § 171 ods. 1 SSP, t. j. procesné zavinenie zastavenia súdneho konania.
Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci nemožno
skonštatovať, že zo strany žalovanej došlo k zavineniu zastavenia súdneho konania. Doplatením „dlžnej
dávky v nezamestnanosti“, tak ako to prezentuje žalobca, mal odpadnúť dôvod na pokračovanie v

súdnom konaní, s tým sa súd nestotožnil. Žalovaná nedoplatila „dlžnú dávku v nezamestnanosti“,
tak ako to prezentuje žalobca, ale rozhodla o nároku na dávku v nezamestnanosti po tom, čo bol
žalobca opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uvedené tak možno vyvodiť aj
zo skutočnosti, že žalovaná priznala dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia žalobcu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie (t. j. keď bol žalobca opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o

zamestnaniedňom23.marca2021).Vuvedenomsanajvyššísprávnysúdstotožnilstvrdenímžalovanej
a jej námietky smerujúce k výroku o priznaní náhrady trov konania vyhodnotil ako dôvodné.

16. Rovnako ako dôvodnú, vyhodnotil najvyšší správny súd aj námietku žalovanej, že jej zo strany
krajského súdu nebolo doručené späťvzatie žaloby. Tento úkon krajského súdu má význam výlučne z

hľadiska právnej istoty vo vzťahu k samotnej žalovanej. Zároveň súd dodáva, že späťvzatie žaloby je
subjektívnym právom žalobcu, ktorým môže dosiahnuť zastavenie súdneho konania pred rozhodnutím
krajského súdu. Súhlas žalovaného alebo ďalšieho účastníka sa v danom prípade nevyžaduje. Rovnako
ustanovenie § 63 SSP v spojení s ustanovením § 99 písm. a/ SSP nekladie osobitné požiadavky na
kvalitu odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca berie žalobu späť. „Z hľadiska komplexného vnímania

správneho súdneho konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do
značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní,
ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v
zmysle procesných predpisov. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý krajský súdposudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je správny súd
viazaný“ (uznesenie najvyššieho správneho súdu z 26. januára 2022, sp. zn. 7Ssk/105/2021).

17. Uznesenie o zastavení konania je z povahy veci vždy rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V
súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia
žaloby, postupuje súd podľa § 171 ods. 1 SSP o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia
konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 10. septembra 2009, sp. zn. I. ÚS 196/09- 28
vyslovil, že „Vo všeobecnosti platí, náhradu nákladov ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré
by pri jeho riadnom priebehu nevzniklo, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri
zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konanípožadovala,resp.akéhovýsledkusadomáhala,askutočnosťou,prektorúžalujúcastrananeskôr

vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v
zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu)“.

18. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

19. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.