Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/201/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200856
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622200856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves a toho času už plnoletého C. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v D. D. B. E. F. XXX
detí rodičov: matky G. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Krupine na ulici Majerský rad č. XX a otca I.
B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. D. B. E. F. XXX zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 v konaní o
návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o návrhu na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.
k. 6P/42/2022 - 137 zo dňa 20.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o určení výživného od matky pre C. od 23.2.2022 do budúcna,
vo výroku o určení výživného a spôsobe jeho plnenia od matky pre mal. A. od 23.2.2022 do budúcna,
vo výroku o určení rozsahu dlžného výživného pre C., vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia pre mal. A. a o trovách konania.

II. M e n í rozsudok vo výroku o spôsobe plnenia určeného výživného pre C. tak, že matka je povinná
platiť výživné priamo C. vždy do 23. dňa v mesiaci vopred.

III. M e n í rozsudok vo výroku o spôsobe platenia dlžného výživného pre C. tak, že dlžné výživné za
obdobie od 23.2.2022 do 30.4.2022 povoľuje matke splácať C. v mesačných splátkach v sume 40 Eur
spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným
celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v časti úpravy

výkonu rodičovských práv a povinnosti a v časti úpravy styku k v tom čase mal. C. a mal. A. tak, že ich
zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok v bežných veciach. Styk matky s maloletými deťmi sa neupravil. Výrokom II. zaviazal matku
prispievať na výživu na v tom čase mal. C. výživným v sume 120 Eur mesačne a na výživu mal. A.
výživným v sume 100 Eur mesačne od 23.2.2022 do budúcna, ktoré je matka povinná uhrádzať otcovi
vždy do 23. dňa v mesiaci vopred. Výrokom III. dlh na výživnom na v tom čase mal. C. za obdobie
od 23.2.2022 do 30.4.2022 v sume 265,71 Eur a na mal. A. za obdobie od 23.2.2022 do 30.4.2022 v

sume 221,43 Eur zaviazal matku splácať v mesačných splátkach v sume 40 Eur mesačne popri bežnom
výživnom vždy do 23. dňa v mesiaci vopred otcovi od právoplatnosti rozsudku s tým, nezaplatením čo
i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh na výživnom. Výrokom IV. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých
detí, rešpektuje a zohľadňuje ich potreby. Pri jej schvaľovaní prihliadol aj na odporúčanie kolízneho

opatrovníka v podanej správe o prešetrení pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z
majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o deti osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
detí. Mal preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec. Bývajú v nájomnom
obecnom2-izbovombyte,ktorýpozostávazkuchyne,obývacejizby,detskejizbyakúpeľnesosociálnym

zariadením. Obe deti majú v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. C. bol
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie študentom 2. ročníka SOŠ drevárskej v Spišskej Novej Vsi,
kam denne do školy dochádzal. Mesačné cestovné činilo 40 Eur. Mal. A. bol žiakom 8. ročníka Základnej
školy v Nálepkove. Obaja sa stravovali doma. Otec uhrádzal obom synom poistné mesačne po 15 Eur.
Deti boli zdravé, dobre prospievali. Nemali žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by súviseli so
zvýšenými výdavkami spojenými s kupovaním liekov. Zvýšené výdavky mal otec s kupovaním školských

potrieb, sezónneho oblečenia, obuvi a hygienických potrieb. Otec je SZČO s priemerným mesačným
príjmom okolo 700 Eur. Uhrádzal nájomné 83,22 Eur, inkaso 120 Eur, internet 12 Eur. Dokazovaním
mal zistené, že matka býva spolu s plnoletou dcérou J. H. (nar. XX.X.XXXX) v prenajatom 1-izbovom
byte v Krupine. Je zamestnaná v spoločnosti Brother Industries (Slovakia), s r.o., s priemerným čistým
mesačným príjmom 700 Eur. Uhrádza nájomné 280 Eur, cestovné do školy pre dcéru viac ako 40 Eur,

30 Eur kredit na mobil pre dcéru a poistku, cestovné do práce 20 Eur. Súd prvej inštancie neprihliadol na
tvrdenie matky, že na výživu mal. detí prispieva mesačne sumou 50 Eur, nakoľko aj podľa samotného
matkinho vyjadrenia prídavky na maloleté deti v sume 51,76 Eur poberá ona a z nich posiela mesačne
otcovi 50 Eur. Na základe uvedeného určil výživné od matky pre v tom čase mal. C. na sumu 120
Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 23.10.2021 do budúcna a na mal. Frederika v sume 100 Eur

mesačne od podania návrhu, t.j. od 23.10.2021 do budúcna so splatnosťou vždy k 23. dňu v mesiaci
vopred otcovi. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že tretím výrokom rozhodol o určení výživného na
maloleté deti za obdobie od 23.2.2022 do budúcna, vznikol matke dlh na výživnom do apríla 2022 pre
v tom čase mal. C. v sume 265,71 Eur (za február 25,71 Eur a za marec a apríl spolu v sume 240 Eur) a
pre mal. A. v sume 221,43 Eur (za február v sume 21,43 Eur a za marec a apríl spolu v sume 200 Eur).

Na úhradu dlžného výživného povolil matke s prihliadnutím na jej možnosti a schopnosti a vychádzajúc
z jej majetkových pomerov splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 40 Eur na každé dieťa pod
hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku II. o sume výživného pre oboch maloletých synov, ako aj proti

výroku III. o dlžnom výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Zdôraznila, že
jej príjem nie je postačujúci, aby mohla uhrádzať určené výživné. Taktiež poukázala na to, že každý
mesiac pravidelne prispieva synom sumou 50 Eur, hoci jej to súdom nariadené nebolo. Žiada, aby
bolo prihliadnuté na jej situáciu a možnosti, poukázala aj na to, že otec zarába od 2.000 do 6.000 Eur
mesačne.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa riadne
a spravodlivo vysporiadal so skutkovým, ako i právnym stavom, svoje rozhodnutie, ktoré sa opiera
o správu kolízneho opatrovníka, riadne odôvodnil. K tvrdeniu matky, že táto prispieva na výživu detí
sumou 50 Eur mesačne uviedol, že matka je poberateľkou prídavkov na maloleté deti v sume 51,76

Eur mesačne. Tieto prídavky mu neposiela v plnej výške, ale len v sume 50 Eur, čím za obdobie od
odchodu zo spoločnej domácnosti v januári 2021 do júna 2022 mu poslala o 30,06 Eur menej, ako
poberá prídavky na deti, pričom rozdiel si ponechala. Zdôraznil, že prídavky na deti nie sú v zmysle
zákona považované za výživné. Konštatoval, že matka sa o maloleté deti nestará, neposkytuje im žiadnu
starostlivosť, neprispieva im finančne. Poprel, že by zarábal mesačne od 2.000 do 6.000 Eur. Navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky, ako aj k vyjadreniu otca uviedol, že otec
zabezpečujestarostlivosťomaloletédetiododchodumatkyzichspoločnejdomácnostisám.Obedetisú
vo veku, kedy ich odôvodnené potreby na zabezpečenie základných potrieb neustále rastú. Konštatoval,

že mal. C. je blízko veku dospelosti, jeho zvýšené výdavky sú spojené hlavne s návštevou strednej
školy, kde denne dochádza. Mladší A. je tiež vo veku, kedy od septembra 2022 nastúpi do 9. ročníka
základnej školy a bude sa pripravovať na nástup na strednú školu. Obaja chlapci sú vo veku, kedy majú
zvýšené nároky na oblečenie, obuv, hygienické potreby, ako aj ich záujmov. Vzhľadom k tomu mal zato, že stanovená výška výživného na maloleté deti je primeraná a zodpovedá ich zdravotnému stavu,
ako aj ich bežným potrebám a je v záujme oboch detí. Stotožnil sa s názorom otca, že suma 50 Eur,
ktorú posiela matka maloletým deťom, nemôže byť v zmysle zákona považovaná za výživné. Jedná sa

o prídavky na deti, ktoré poberá matka a následne ich čiastočne preposiela otcovi. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že výživné určené pre C. v sume 120
Eur mesačne predstavuje sumu 4 Eurá na jeden deň a výživné na mal. A. v sume 100 Eur mesačne

predstavuje sumu 3,33 Eura na jeden deň. Spolu to je 7,33 Eura na deň, za čo sa maloletí chlapci
ani nevystravujú, nieto že si ešte uhradia ďalšie náklady spojené s chodom domácnosti, oblečením,
dochádzaním do školy či mimoškolskými aktivitami. Zdôraznil, že pri výške výživného je potrebné
zohľadniť aj mieru starostlivosti o maloleté deti. Bolo preukázané, že túto dlhodobo vykonáva výlučne
on, matka sa o ne nestará. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a v najlepšom záujme
maloletých detí.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej nesúhlasí s určeným výživným. Poukázala
na svoje výdavky, za nájom bytu platí 280 Eur mesačne, toto jej má byť zvýšené na 300 Eur mesačne.
Z jej pracovnej zmluvy je zrejmé, že zarobí okolo 700 Eur mesačne. Po úhrade nájomného a výživného
by jej zostalo 140 Eur mesačne, z čoho by ťažko vyžila. Za prácou dochádza a musí živiť svoju 19 ročnú

dcéru, ktorá ešte chodí do školy a žijú v spoločnej domácnosti. Konštatovala, že aj keď s otcom žili
v družobnom pomere, nebol to pekný život, ani vzťah, roky ju ponižoval. Vo vzťahu zostala len kvôli
deťom, kým vyrastú. Deti otec voči nej manipuloval, robili jej zle a boli bezočiví. Otec na ňu žiarlil, aj
keď na to nemal žiaden dôvod. Zatváral ju doma, nemohla chodiť ani do obchodu, preto sa zbalila a
s ťažkým srdcom odišla aj s dcérou. Nie je pravdou, že by sa o synov nezaujímala, neustále im volá. Zo

začiatku boli odmeraní, chceli, aby sa vrátili, postupne sa to upokojilo, boli ich aj navštíviť. Videli, že sú
šťastné, ich rozhovory začali byť krajšie. Aj keď otec prisľúbil, že jej nebude robiť prieky v stretávaní sa
so synmi, robí to. Vzhľadom k tomu, že nemá viac peňazí, navrhla platiť na výživu synov spolu v sume
60 Eur mesačne. Viac nie je v jej možnostiach. Zopakovala, že jej príjem je cca 700 Eur, z toho bude
musieť zaplatiť nájom 300 Eur mesačne, okolo 50 Eur má výdavky na cestovné a stravu pre dcéru, 20

Eur je jej cestovné do zamestnania, 30 Eur zaplatí kredit pre seba aj pre dcéru, za stavu zaplatí 200 Eur
a na kozmetiku minie 30 Eur. Zostane jej 70 Eur, ktoré je schopná posielať synom. Naproti tomu otec má
minimálne 3 autá, ktoré používa na prácu a traktor. Má ich napísané na svoju matku, hoci ona je stará
a nemá to kde využiť. Vie, že zarába mesačne viac ako 2.000 Eur, hoci to nevie preukázať. Na záver
uviedla, že pre otca je všetko možné len nie žena a nedajbože, aby bola šťastná.

8. Výroky rozsudku o výchove, o zastupovaní a správe majetku a o úprave styku neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného
a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanoveníZákonaorodineazákonnevovecirozhodol,pričomstarostlivoprihliadalnavšetkypodstatné

skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a dodáva, že pri rozhodovaní o

výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,

ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré

dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné

výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové
pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.
Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni
podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade
určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že
miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným
štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že

odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že
súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre
posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k
záveru,žeurčenévýživnésúdomprvejinštancieprevtomčasemal.C.vsume120Eurmesačne(4Eurá
denne) a pre mal. A. v sume 100 Eur mesačne (3,33 Eur denne) je vzhľadom na citované ustanovenia
v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúceskutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba
časť nevyhnutných potrieb už dospelého C. a mal. A. a je nepochybné, že práve otec dopĺňa zdroj výživy
maloletým na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel

otca na výživnom je porovnateľný s podielom matky, pretože o deti sa osobne stará a dobrovoľne si
voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že určenie výživného v rozsahu, ako to navrhla matka, by znamenalo presunúť jej zodpovednosť za
zdravie a život detí na otca, ktorý sa o ne osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť
voči nim na hranici svojich možností vzhľadom na svoj príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so

Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd je toho presvedčenia, že matka bola
schopná v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v
rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard
umožnila aj svojim synom, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú spolu, majú mať
takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd prvej inštancie správne v súlade s §
75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadol okrem schopností a možností matky aj na

jej majetkové pomery a jej starostlivosť o plnoletú dcéru J.. V tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu
k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach matky

plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom
nebolo ohrozené.

18. Odvolací súd ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí konštatuje, že žiaden
účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp.
povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak rodič
nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím

predstavám, prípadne je zamestnaný, ale zarába málo, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec
smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec
pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne. Jedným z
faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie

mesačných nákladov povinného rodiča. V tomto prípade matka v konaní uviedla, že býva v nájme v 1-
izbovom byte s dospelou dcérou J., ktorá študuje na strednej škole. Na dcéru výživné nepoberá, všetky
náklady na ňu zvláda hradiť sama. Dcéra nepoberala ani sociálne štipendium. Tu odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že ak matka býva s dcérou v nájomnom byte, tak náklady na nájomné je potrebné
rozdeliť na dve osoby. Zo spisu nie je zrejmé, prečo dcéra nepoberala výživné od svojho otca, čím by

matka znížila svoje nevyhnutné mesačné výdavky.

19.Čosatýkanámietky,žesúdprvejinštancienesprávneurčildlžnévýživné,matkahonamietalajednak
z dôvodu nesprávneho určenia bežného výživného a jednak z dôvodu, že od odchodu zo spoločnej
domácnosti pravidelne synom prispieva sumou 50 Eur mesačne. Ako však uviedli otec aj kolízny

opatrovník, matka v podstate len preposielala synom prídavky na deti. V tejto súvislosti odvolací súd
dodáva, že prídavok na dieťa je dávkou štátu, ktorá je určená dieťaťu a rodič, ktorému je vyplácaná je len
platobným miestom. Preto táto dávka nemôže byť považovaná za platbu matky na výživu detí a súd prvej
inštancie ju správne nezapočítal do dlžného výživného. A keďže sa odvolací súd stotožnil aj so sumou
bežného výživného určeného súdom prvej inštancie, konštatuje, že po preskúmaní výpočtu dlžného

výživného súd prvej inštancie správne určil dobu od kedy sa počíta dlžné výživné, t.j. od podania návrhu,
vypočítal ho do konca predchádzajúceho mesiaca, kedy bolo vo veci rozhodnuté, preto sa stotožnil aj
s vypočítaným dlžným výživným. Stotožnil sa aj s poskytnutím výhody splátok dlžného výživného matke
s poukazom na jej príjmové a majetkové schopnosti.

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol vo výrokoch o určení výživného
od matky pre C. od 23.2.2022 do budúcna, vo výroku o určení výživného a spôsobe jeho plnenia od
matky pre mal. A. od 23.2.2022 do budúcna, vo výroku o určení rozsahu dlžného výživného pre C., vo
výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia pre mal. A. a o trovách konania, odvolací súdrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2
tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. V priebehu odvolacieho konania, konkrétne dňa 4.8.2022, dosiahol C. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom
rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť

zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež,
že určené výživné a dlžné výživné je matka povinná platiť priamo C. a nie otcovi, pretože dovŕšením
plnoletosti C. zo zákona zaniklo aj jeho zákonné zastúpenie otcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zmenil rozsudok vo výroku o spôsobe platenia určeného výživného a dlžného výživného podľa § 388
CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).