Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118300893
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:6118300893.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou, v spore žalobkyne: B. Z., K.. X.X.XXXX,

O. O. XXX, S., zastúpenej JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom so sídlom Čajakova 5, 040 01
Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o zaplatenie 7.343,28 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 1.502,14 s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.841,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5.841,14 eur od 21.5.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 60 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 2.7.2018, postúpeným súdu dňa 13.8.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 7.343,28 eur podľa jej spoluvlastníckeho podielu (1/9 k celku) spolu s úrokom z
omeškania titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I.,
R.: S. - G., R.: S. H., vo výmere 5.022 m2 zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „C“,

špecifikované v žalobnom petite, patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobkyne bez právneho
titulu a to za obdobie od 2.7.2016 do 1.7.2018. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania.

2. Žalobu v podstatnom odôvodnila tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva od roku 1957, kedy
začal na uvedených pozemkoch realizovať výsadbu verejnej zelene. Táto skutočnosť vyplýva aj z LV č.
XXXXX, kde je stanovený spôsob užívania pozemku a predovšetkým z listín Magistrátu mesta Košice
ako aj z pozvánky zo dňa 18.3.2016, kde mesto Košice uviedlo, že funkčné využitie parciel (aj ostatných

parciel evidovaných v tzv. Borovicovom háji) v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej
aglomerácie Košice, je pre ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu
mesta Košice- Miestneho územného systému ekologickej stability (ďalej aj „MÚSES“) schváleného
uznesením č. 811/2013 Mestským zastupiteľstvom je táto lokalita špecifikovaná ako Mestské biocentrum
regionálneho významu BC- RM. Žalobkyňa viackrát vyzývala žalovaného k vysporiadaniu vzájomných
vzťahov. Naposledy listom zo dňa 17.5.2018, avšak neúspešne.

3. S poukazom na ust. § 123, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky uviedla, že pokiaľ by medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný vzťah prenajímateľa
a nájomcu, žalobkyňa by sa na základe zmluvy vzdala časti svojich práv vyplývajúcich z vlastníctva
pozemku a prenechala by predmetné pozemky za peňažnú náhradu do užívania žalovanému.Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky žalobkyne bez akejkoľvek náhrady, došlo k protiprávnemu
obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne a zároveň k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného,
ktorý tak získal plnenie bez právneho dôvodu. Zároveň citovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.1.2011, v zmysle ktorého, cit.: „Ak nie je v občianskoprávnej
rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahŕňajúce aj len sčasti
pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane
obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“ Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09, ústavný súd zaujal rovnaký postoj k právnej ochrane

vlastníkov, cit.: „Vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo obce môže od obce
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, kým nebude na tento pozemok uzatvorená
nájomná zmluva, zriadené vecné bremeno alebo nebude pozemok nadobudnutý naspäť do vlastníctva
obce.“

4. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala zo znaleckého posudku č.

15/2018, v ktorom znalec vyčíslil ročné nájomné vo výške 6,58 eur za m2. Pri celkovej výmere
558 m2 ide o sumu 7.343,28 eur (6,58 eur x 558 m2= 3.671,64 eur za rok). Táto suma prestavuje
majetkovýprospechzískanýbezdôvodnýmobohatenímsažalovanéhonaúkoržalobkynezaobdobieod
2.7.2016 do 1.7.2018 celkovo za dva roky 7.343,28 eur. Nakoľko žalovaný nevyhovel výzve na vydanie
bezdôvodného obohatenia určenej listom zo dňa 17.5.2018, žalobkyňa požaduje úroky z omeškania

počnúc dňom 21.5.2018.

5. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 19Up/427/2018-0 zo dňa
11.7.2018, voči ktorému podal žalovaný odpor v ktorom dôvodil, že zmyslom územného plánu je
zadefinovať, na čo je to-ktoré územie vhodné, pričom územný plán neurčuje vlastnícke vzťahy,

nestanovuje režim a nekonkretizuje spôsoby jeho využitia. Územný plán teda nenariaďuje, a ani
neumožňuje verejnosti, aby pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne voľne užívala. Je len na žalobkyni
a ostatných spoluvlastníkoch predmetných nehnuteľností, ako so spornými pozemkami naložia. Na
sporných nehnuteľnostiach sa nenachádzajú žiadne plochy využívané na rekreáciu, či iné podobné
využitie. Ak teda neexistuje užívanie pozemkov v spoluvlastníctve žalobkyne verejnosťou, niet dôvodu

na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Navyše žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že
pozemky v jej spoluvlastníctve sú užívané verejnosťou.

6. V zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability je dotknutá lokalita definovaná ako
mestské biocentrum regionálneho významu. Tento dokument však nijako neobmedzuje žalobkyňu,

keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných lokalít.
Miestny územný systém ekologickej stability teda nezavádza nový stav, ani existujúci stav nijakým
spôsobom nemení, len ho dokumentuje, pričom žiadnym spôsobom neurčuje dotknutú lokalitu na
užívanie verejnosťou. Uvedený dokument neustanovuje, že sa má daná lokalita využívať ako verejné
priestranstvo, a obdobne tak nie je uvedené ani v Územnom pláne hospodársko-sídelnej aglomerácie

Košice.

7. Žalovaný tiež nesúhlasil s použitou dobou návratnosti v znaleckom posudku č. 15/2018, ktorý
predložila žalobkyňa a ktorú znalec stanovil v trvaní 15 rokov. V zmysle platnej vyhlášky možno stanoviť
obdobie návratnosti v rozmedzí 15 až 40 rokov, pričom doba návratnosti v trvaní 15 rokov sa používa

pre pozemky s najvyšším výnosom, spravidla v centre mesta. Podľa názoru žalovaného je v prípade
pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX možné uvažovať o návratnosti v trvaní 30, nanajvýš 25 rokov,
keďže z hľadiska návratnosti nie je predpoklad, že by tieto pozemky boli rovnako výnosné ako pozemky
v centre mesta. Závery znalca považoval preto za nesprávne. Za tým účelom predložil znalecký posudok
č. 12/2017 vypracovaný znalcom H.. H. J.. Uvedeným znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná

hodnota nehnuteľnosti a nájmu pozemku - parcela E-KN č. XXXX pôvodne zapísaná na LV č. XXXXX
B. S.. Ú.. I. vo výmere 6734 m2 (str. XX G. XX/XXXX). V súčasnosti je uvedený pozemok (E-KN XXXX)
zapísaný na LV XXXXX ako parcela registra C-KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X U. XXXX/XX, spolu o výmere 6734 m2, čo zodpovedá výmere pôvodnej parcely registra

E katastra nehnuteľností č. XXXX.

8. Z porovnania mapových podkladov zaznamenávajúcich stav reg. E-KN a aktuálneho registra C-KN je
zrejmé, že priebeh parcely E-KN č. XXXX so stavom k 13.8.2018 je totožný s priebehom parciel aktuálneevidovaných na LV č. XXXXX. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že ZP č. XX/XXXX je relevantným
dôkazom preukazujúcim všeobecnú hodnotu nájmu mernej jednotky pozemkov evidovaných na LV č.
XXXXX. Záverom žalovaný namietal aj žalobkyňou požadovaný 5 % úrok z omeškania z istiny od

21.5.2018, nakoľko mu nebola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, a že tento neeviduje
v účtovníctve.

9. K podanému odporu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala argumenty preukazujúce dôvodnosť
žalobného nároku. K výške bezdôvodného obohatenia uviedla, že je v súlade so znaleckým posudkom

č. 15/2018, ba dokonca je v súlade so správaním žalovaného, ktorý prenajíma pozemky, ktoré sú verejná
zeleň za sumy omnoho vyššie, ako si dal urobiť znalecký posudok H.. H. J.. Napríklad na KVP doteraz
žalovaný prenajímal pozemky- zeleň vyššieho občianskeho vybavenia za 9,15 eur/m2. Nesúhlasila s
dobou návratnosti určenou v znaleckom posudku č. 12/2017 na 25 rokov, nakoľko sporné pozemky sa
nachádzajú takmer v centre mesta. Žalobkyňa predložila v poradí druhý znalecký posudok č. 37/2018
vypracovaný H.. Q. Š., ktorý taktiež určil cenu nájmu na takmer rovnakú úroveň ako znalec H.. Š.. Jeho

cena je 6,484 eur/m2/rok a teda je o 0,23 eur vyššia ako žalovaná suma. Záverom poukázal na viaceré
právoplatné rozsudky v obdobných konaniach, a to napr. rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
43C/64/2008, sp. zn. 17C/12/2011, sp. zn. 45C/17/2010, sp. zn. 11C/223/2013, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 476/2013, sp. zn. 3Co 107/2012, sp. zn. 5Co 58/2018.

10. V duplike zo dňa 23.11.2018 žalovaný odkázal na svoju argumentáciu v podanom odpore. Doplnil,
že sporné pozemky sa v žiadnom prípade nenachádzajú v centre mesta, a už vôbec nie 15 minút
pešou chôdzou tak, ako to uvádzal znalec H.. Š. v znaleckom posudku č. 37/2018. Navyše územie
Borovicového hája nemožno považovať za lukratívnu lokalitu, keďže v tejto lokalite nie je plánovaná
žiadna investičná činnosť a nevyznačuje sa ani záujmom o kúpu pozemkov. Nesúhlasil preto so závermi

znaleckých posudkov predložených žalobcom č. 15/2018 a č. 37/2018, a to s dobou návratnosti tam
stanovenou na 15 rokov, ani s výpočtom všeobecnej hodnoty, keď znalci použili povyšujúce faktory
v nesprávnej hodnote. Žalobca argumentoval v prospech použitia koeficientu povyšujúcich faktorov
v hodnote „1,45“, tým že vyhláška stanovuje aj iné dôvody na zvýšenie hodnoty daného koeficientu.
Avšak dôvod použitia povyšujúceho koeficientu, ktorý použil znalec v znaleckom posudku č. 15/2018

podľa neho neobstojí, keďže tak sporné pozemky, ako aj pozemky v ich tesnej blízkosti nie sú
územným plánom určené na vyššie využite, než na aké slúžia v súčasnosti. Vyhláška ministerstva
spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. určuje rozmedzie, ktorom môže znalec stanoviť hodnotu zvýšeného
koeficientu (kz). Minimálna hodnota kz je vyhláškou stanovená na 1,01 a maximálna na 3. Znalec v
znaleckom posudku č. 37/2018 použil kz 2, k čomu v hodnotení uviedol, že sa jedná o pozemky určené

územným plánom na vyššie zastavanie, než na aké slúžia súčasnosti. Územie Borovicového hája je v
územnom pláne hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice definované ako verejná zeleň, pričom vyššie
využitie daného územia sa do budúcnosti nepredpokladá. Preto ak znalci v znaleckých posudkoch č.
15/2018 a č. 37/2018 zvýšili kz na 0,99 urobili tak z dôvodu, ktorý neexistuje, čo má následne vplyv
na nesprávny výpočet všeobecnej hodnoty nájmu. Zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pred

zmenou využitia územia v roku 2013 bola lokalita Borovicového hája určená na výstavbu. Žalovaný
uviedol, že posledná zmena územného plánu bola vykonaná v roku 2006, tá sa však netýkala územia,
na ktorom sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobkyne, u ktorých bola po dobu vyše tridsiatich
rokov stanovená funkcia verejne zelene. Žalovaný pre prípad, že by súd považoval nárok žalobkyne
za preukázaný, predložil znalecký posudok č. 9/2018 vypracovaný Inštitútom súdneho inžinierstva,

družstvo, Hroncova 3, Košice, ktorý je vypracovaný vysoko odborne, je dostatočne odôvodnený a
uvádza pravdivé skutočnosti, v dôsledku čoho nevzbudzuje pochybnosti o jeho správnosti.

11. Žalobkyňa v podaní zo dňa 11.3.2019 k duplike žalovaného uviedla, že je nepravdivé tvrdenie
žalovaného, že v lokalite Borovicového hája nie je plánovaná žiadna investičná činnosť a že sa

nevyznačuje záujmom o zvýšenú kúpu pozemkov. V celom okolí lokality Borovicový háj sa nachádzajú
rodinné domy, tak z juhu, západu, a z východu sa nachádzajú novopostavené byty spoločnosti
TITUS Popraská s.r.o., Jedine zo severu je táto lokalita nezastavaná, čo však už v blízkej budúcnosti
nebude pravdou, nakoľko podľa zmeny územného plánu aj za cestou Popradská v smere na KVP sa
plánuje výstavba rodinných domov. Ďalej poukázal na to, že žalovaný dňa 19.12.1991 na mestskom

zastupiteľstve prijal všeobecné záväzné nariadenie č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene,
ktorým obmedzilo vlastnícke práva vlastníkov pozemkov v borovicovom háji to tak, že zo stavebných
pozemkov vytvorilo verejnú zeleň, ktorú mestské zastupiteľstvo následne premietlo do dnes platného
územného plánu. Toto VZN však pre rozpor so zákonom, muselo byť na základe protestu prokurátora zodňa 1710.2013 č. Pd 83/12-8, zrušené. Mestské zastupiteľstvo následne prijalo uznesenie č. 797/2013
na svojom XXII. rokovaní dňa 16.12.2013, ktorým VZN č. 2/1991 zrušilo. Výsledkom tohto uznesenia
zo dňa 16.12.2013 malo byt to, že žalovaný mal okamžite zmeniť územný plán mesta Košice a vyňať

Borovicový háj z územného plánu Mesta Košice ako verejnej zelene. To sa nikdy nestalo a lokalita
Borovicového hája je do dnešného dňa vedená zo strany žalovaného ako verejná zeleň. Na tomto
rokovaní prijalo mestské zastupiteľstvo uznesenie číslo 811/2013, ktorým schválilo Miestny územný
systém ekologickej stability mesta Košice, ktorý je však nezáväzným dokumentom. Zároveň žalobkyňa
namietala správnosť znaleckého posudku č. 12/2017 zo dňa 25.1.2017, keď po takmer dvoch rokoch

znalecký ústav určil cenu nájmu na m2 o 1,26 eur nižšiu než znalecký posudok č. 12/2017, v ktorom
bola cena nájmu stanovená na 3,697 eur/m2. Z tohto sa javí, že podľa znaleckého ústavu išli ceny
nehnuteľností a aj ceny nájmov za necelé dva roky dole, avšak podľa Štatistického úradu SR, priemerné
ceny nehnuteľností sa len za posledný rok (jún 2017 až jún 2018) zvýšili o 54,3 % a ceny prenájmov
o 15,2 %.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.11.2021 zotrval na argumentácii, že na uvedené sporné pozemky
je nutné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. a žalovanému k uvedeným pozemkom vznikol ex lege právny
titul k ich užívaniu. Totiž aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.
patrí k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho
práva, pričom jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje

k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z.z., o čom svedčí aj ich
zhodná zákonná konštrukcia. Zároveň žalovaný citoval časti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.8.2019, následne podporeného aj uznesením Najvyššieho súdu SRT
sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020. V citovaných uzneseniach NS SR k odplatnosti vecného
bremenazriadenéhozákonomč.66/2009Z.z.konštatoval,žeprimeranánáhradajenamieste.Sotázkou

náhrady bezprostredne súvisí aj otázka, či sa má táto náhrada poskytnúť jednorazovo alebo vo forme
opakujúcich sa plnení a dospel k záveru, že právo na náhradu zqa obmedzenie vlastníckeho práva podľa
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/93 Z.z. vzniklo exe lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého
pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, teda nemôže tomu byť inak ani pri zriadení vecného bremena
podča § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Zz. Jedná sa teda o jednorazovú odmenu za vznik zákonného

vecného bremena. Žalovaný tak vzniesol aj námietku premlčania, keďže jednorázová náhrada za
zriadenie vecného bremena vynikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z.z., pričom sa nárok premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 1.7.2012.
Záverom žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa
28.10.2020, ktorým ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť proti uzneseniu NS SR sp. zn. 2Cdo

194/2018 z 26.8.2019.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a žalovaný.
Súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že ide o prejudikovanú vec. Poukázal na to, že v

obdobných veciach už existuje 30-40 rozsudkov, kde bola ustálená prax, že súd priznal sumu 5,234 eur
za m2. Taktiež poukázal aj na rozhodovaciu činnosť odvolacieho Krajského súdu v Košiciach. V danom
prípade Borovicový háj nie je verejnou zeleňou, ale tvorí mestské biocentrum. Uvedeným sa zaoberal
aj Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/52/2016. Poukázal na
skutočnosť, že mesto zrušilo všeobecne záväzné nariadenie z r. 2017, ktoré definovalo Borovicový

háj ako verejnú zeleň, preto sa nemôže vzťahovať na toto konanie zákon č. 66/2009 Z.z.. V danom
konaní žaluje žalovaného, teda domáha sa vydania nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko
ani žalovaný nenamieta túto skutočnosť v predmetnom konaní, vo vzťahu k Borovicovému háju, neboli
totiž vydané ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie. Samotné tvrdenie, že Borovicový háj je
mestským biocentrom, uvádza aj samotný žalovaný v podanom odpore, nakoľko nebolo vydané ani

územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, nejde v danom prípade o verejný park. Tieto skutočnosti
boli riešené aj v predmetnom konaní sp. zn. 16C/52/2016, kde žalovaný argumentoval, že má sa na
toto konanie vzťahovať zákon č. 66/2009. V r. 2016 alebo 2017 bol doručený aj protest prokurátora
voči všeobecne záväznému nariadeniu, kde bola definovaná lokalita Borovicový háj ako verejná zeleň.
Následne Mesto Košice muselo zrušiť toto všeobecne záväzné nariadenie, nakoľko verejná zeleň

nemôže byť na súkromných pozemkoch. Žalobca zároveň zobral žalobu späť nad sumu 5,234 eur za
m2 ročne s prísl., čo predstavuje sumu vo výške 1.502,14 eura s príslušným 5 % úrokom z omeškania
ročne od 21.5.2018 do zaplatenia a žiadal žalobkyni priznať sumu 5.841,14 eur s 5 % ročným úrokomz omeškania od 21.5.2018 do zaplatenia, vrátane trov konania. v záverečnej reči zotrval na svojej
doterajšej argumentácii.

14. Obe sporové strany sa na pojednávaní zhodli na tom, že parcely reg. KN-C č. parc. XXXX/X, spôsob
využitia č. X a parc. č. XXXX/X, spôsob využitia č. XX tvoria priľahlé plochy k parcelám evidovaným na
LV č. XXXXX.

15. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré sú obsahom spisu. V záverečnej reči uviedol, že s

uplatneným nárokom žalobkyne nesúhlasí s poukazom na jeho posledné vyjadrenie, nakoľko má za to,
že na uvedený prípad sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

16. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, v k. ú. I., R.:

S.- G., R.: S. H., parcely registra „C“ ,
- parcela č. XXXX/X, o výmere 183 m2, druh: trvalé trávne porasty,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 80 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 272 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 3604 m2, druh: ostatné plochy,

- parcela č. XXXX/X, o výmere 61 m2, druh: ostatné plochy,
- parcela č. XXXX/XX, o výmere 822 m2, druh: ostatné plochy,
v rozsahu 558 m2. Žalovaný užíva predmetné parcely od roku 1957, kedy na týchto pozemkoch začal
realizovať výsadbu verejnej zelene. Z predloženého LV č. XXXXX vyplýva, že parcely č. XXXX/XX,
Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, sú užívané ako pozemok, na ktorom je

postavená inžinierska stavba- cestná miestna a účelová komunikácia, parcely č. XXXX/XX U. V.. Č..
XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, sú užívané okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park
a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, parcela č. XXXX/X, druh
pozemku: trvalé trávne porasty, využívaná ako pozemok, na ktorom sú lúky, lesy a pasienky trvalo
porastenými trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast, par. č. XXXX/X U. V..

Č.. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, je užívaná ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, pričom
podľa zhodného tvrdenia sporových strán tieto dve parcely tvoria priľahlé plochy k zvyšným parcelám
evidovaným na LV č. XXXXX.

18. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice- MÚSES schváleného uznesením č. 811/2013
Mestským zastupiteľstvom (č.l. 332 spisu) je táto lokalita špecifikovaná ako Mestské biocentrum
regionálneho významu BC- RM.

19. Odbor výstavby Obvodného národného výboru č. Výst. 2224-a-1985-Bk zo dňa 15.3.1985 vydal

rozhodnutie o využití územia pre Borovicový háj v lokalite Košice- Západ so stanovením podmienok. V
rozhodnutí bolo konštatované, že zmena využitia územia vyhovuje obecným technickým požiadavkám
na stavbu stanovenou vyhláškou č. 83/1946 Zb. Z pracovného rokovania ohľadom územného
rozhodnutia akcie „Borovicový háj v lokalite Košice- Západ“, konaného dňa 8.3.1985 na odbore výstavby
vyplývajú pripomienky hlavného architekta k predloženému riešeniu sadovníckej úpravy na úrovni VP-

pre lokalitu Borovicový háj za Popradskou cestou, stanovisko odboru MHODaP ObNV Košice II a
vyjadrenie ZaSP, ktorý uviedol, že v rámci budovania zelene mesta Košíc uvažuje sa s prebudovaním
hája nad Popradskou cestou na obvodový park pre Košice. Tento zámer je zosúladený s generelom
zelene mesta Košíc a jeho realizáciu podporuje. Po majetkovo-právnom vysporiadaní a výstavbe parku
zabezpečia jeho spravovanie a údržbu.

20. Na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 10.11.1987 prešiel
Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha k. ú. Košice- Západ v obstarávacej cene 398.054- Sk na
Záhradnícky a sad. podnik mesta Košice- Správa verejnej zelene Košice. Dôvodom prevodu správy je
úprava Borovicového hája na obvodový park, ktorý bude prevádzať preberajúci. Majetok bol prevedený

ku dňu 30.11.1987.

21. Dňa 3.5.2004 na základe Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov, v zmysle
zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí odovzdala Správa mestskej zelene, so sídlom Rastislavova79, 040 01 Košice preberajúcemu Mestu Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice nehnuteľnosti,
okrem iného Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha- k. ú. Košice- Západ s prechodom vlastníctva ku dňu
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k 1.5.1991. Prílohou č. 7 protokolu bola inventárna a

technická karta budovy s názvom Borovicový háj- rozloha 11,4245 ha.

22. Súd z jeho činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 16C/52/2016) zistil, že z pracovného rokovania Magistrátu
Mesta Košice dňa 30.10.1996 vyplynulo, že Borovicový háj vznikol po r.1960 jeho vysadením s
tým, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov nebolo vykonané. Vlastníci pozemkov chceli svoje

vlastnícke právo realizovať a žiadali, aby územie bolo určené na individuálnu bytovú výstavbu. Z
tohto dôvodu ÚHA mesta Košice v r.1993 „navrhol“ zmenu územného plánu z verejnej zelene na
zmiešanú funkciu a to občiansku bytovú výstavbu a verejnú zeleň. Mestské zastupiteľstvo však zmenu
územného plánu neschválilo. Úrad životného prostredia Košice na základe vyžiadania podkladov ÚHA
vydal v marci 1996 stanovisko, v ktorom jednoznačne trval na zachovaní Borovicového hája ako
biocentra. Na tomto pracovnom rokovaní všetci dotknutí vlastníci pozemkov žiadali o majetkovoprávne

vysporiadanie pozemkov v ich vlastníctve v alternatívach finančného vysporiadania v cene stavebného
pozemku, zámeny pozemkov za stavebné pozemky alebo uzavretie nájomných zmlúv na užívanie
týchto pozemkov so zachovaním jestvujúcich vlastníckych práv. Listom zo dňa 14.3.1997, adresovaným
riaditeľovi Magistrátu Mesta Košice, žiadal jeden z vlastníkov o poskytnutie informácie, v akom
štádiu sa nachádza majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a aké konkrétne kroky v tejto veci

podnikol magistrát. Listom zo dňa 1.4.1997 magistrát oznámil, že problematika týkajúca sa riešenia
majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov v „Borovicovom háji“ po prejednaní na pracovnom
rokovaní dňa 30.10.1996 bola predmetom viacerých jednaní, na ktorých však neboli prijaté jednoznačné
závery, bude však potrebné brať do úvahy oprávnené záujmy mesta, t. j. zachovanie Borovicového
hája ako biocentra, ako aj záujmy jednotlivých zúčastnených vlastníkov. Z tohto písomného vyjadrenia

vyplynulo, že na základe rozhodnutia bývalého Úradu životného prostredia Košice má byť Borovicový
háj zachovaný ako biokoridor. Do úvahy preto prichádza iba návrh na uzatvorenie nájomných vzťahov
k pozemkom, vlastníctvo ktorých ostane zachované. Listom zo dňa 13.5.1997 označeným ako
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v Borovicovom háji tiež oznámil, že v súlade s uznesením
Mestského zastupiteľstva, ktoré neschválilo zmenu územného plánu, navrhli vlastníkom pozemkov

uzatvorenienájomnýchzmlúv(uvedenévyplynuloajzlistinnýchdôkazovpredloženýchvsúdnomkonaní
vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn. 13C/917/1999).

23. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 25 o miestnom územnom systéme ekologickej
stability účinné dňom 24.11.1994 medzi existujúce a navrhované biocentrá v § 3 ods. 3, bod 13 zaradil

aj Borovicový háj. Žalovaný sa aj správal ako vlastník verejnej zelene „Borovicový háj“, o čom svedčí
aj jeho list zo dňa 15.10.2009, číslo A/2009/14990, adresovaný Správe katastra Košice, ktorým žiadal
o zápis vecného bremena k niektorým pozemkom v jeho prospech, pričom obsahom tohto práva mala
byť povinnosť vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnou zeleňou strpieť údržbu a užívanie
pozemkov mestom Košice a jeho správcami v rozsahu a spôsobom potrebným na zabezpečenie činnosti

pri udržiavaní, ochrane a zveľaďovaní verejnej zelene. Dôvodil, že verejnú zeleň „Borovicový háj“ mu
odovzdala Správa mestskej zelene v Košiciach protokolom zo dňa 3.5.2004.

24. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane verejnej
zelene bolo napadnuté protestom prokurátora, nakoľko boli zistené porušenia ustanovení jednotlivých

tam špecifikovaných zákonov, v ktorom prokurátor konštatoval, že dochádza k neprípustnému
zasahovaniu do výkonu užívacích práv vlastníkov spojených s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam.
Mesto Košice nedovolene zasahuje do vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb a v neprípustnej
miere určuje ako majú užívať a disponovať so svojim súkromným majetkom ohľadom údržby a správy
verejnej zelene. Ak Mesto chce dodržiavať povinnosti upravené v § 4 VZN pri tvorbe, údržbe a správe

zelene, nič mu v tom nebráni, naopak mesto je povinné v zmysle ust. § 4 ods. 3, písm. g) zákona o
obecnom zriadení zabezpečiť údržbu a správu verejnej zelene, čo nie je nutné riešiť vydaním VZN.
Je neprípustné, aby v §4 VZN zakotvené povinnosti boli platné a záväzné aj pre subjekty odlišné od
mesta Košice. Mesto Košice prekročilo svoju normotvornú právomoc. Následne toto VZN bolo zrušené
uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 797/2023 na svojom 22. rokovaní dňa 16.12.2013.

Uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 811 zo dňa 16.12.2013 bol schválený Miestny
územný systém ekologickej stability mesta Košice (MÚSES). Z listiny zo dňa 18.3.2016 označenej
ako pozvánka vyplýva, že dňa 6.4.2016 sa malo uskutočniť pracovné rokovanie za účelom začatia
procesu tvorby vzájomnej dohody medzi mestom Košice s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkovo obojstranne prijateľnom funkčnom využití pozemkov, s cieľom zachovania maximálneho podielu
existujúcej vzrastlej zelene na pozemkoch, ako súčasti zelenej infraštruktúry mesta Košice. Uznesením
Mestského zastupiteľstva z XV. zasadnutia zo dňa 24.4.2017 pod č. 745 bolo schválené riešenie

odkúpenia lokality Borovicový háj s finančným dopadom na rozpočet mesta, so schválením splátkového
kalendára rozloženého na niekoľko rokov. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach z XVIII.
zasadnutia zo dňa 11.12.2017 pod č. 973 bola schválená kúpa pozemkov v lokalite Borovicový háj za
kúpnu cenu 69,61 €/m2.

25. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom H.. Q. Š. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad
hodnoty nehnuteľností pod č. 15 zo dňa 28.6.2018 (č.l. 55 a nasl. spisu), ktorý predložila žalobkyňa
vyplýva všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov 6,58 €/m2.

26. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom H.. H. J. č. 12/2017, ktorý predložil žalovaný,
vyplýva všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania v sume 3,637

eur/m2 (str. 24 znaleckého posudku).

27. Zo znaleckého posudku č. 37/2018 zo dňa 6.8.2018 vypracovaného znalcom H.. Q. Š., ktorý
predložila žalobkyňa (ako druhý v poradí), vyplýva všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov, ktoré
sú predmetom konania v sume 6,484 eur/m2.

28. Zo znaleckého posudku č. 9/2018 zo dňa 20.9.2018, vypracovaného Inštitútom znalcov súdneho
inžinierstva, družstvo, so sídlom Hroncova 3, Košice, vyplýva všeobecná hodnota ročného nájmu
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania v sume 2,674 eur/m2 za rok 2017 a v sume 2,749 eur/
m2 za rok.

29. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a nájomcom
spoločnosťou Wash Center, s.r.o., so sídlom Cínova 7, Košice zo dňa 21.2.2012 vyplýva, že nájomné
za nájom pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 532 m2 v k. ú. Grunt je vo výške 9,158 €/m2/rok, t.z.
4.872 eur ročne za celý predmet nájmu.

30. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Košice ako predávajúcim a kupujúcim spoločnosťou
Wash Center s.r.o. zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že predmetom predaja sú pozemky registra C- KN parcela
č. XXXX/XX o výmere 203 m2, parcela č. XXXX/XX o výmere 806 m2 a časť parcely č. XXXX/XXX
o výmere 278 m2 v k. ú. Grunt, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach

č. 1056 zo dňa 12.2.2018. Kúpna cena nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške
128.700 eur.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou predmetných pozemkov o veľkosti 1/9 k celku, v celkovej výmere 558 m2.

32. Nárok žalobkyne vo vzťahu k pozemkom parcela č. parcela č. XXXX/X, o výmere 183 m2, druh:
trvalé trávne porasty, parcela č. XXXX/XX, o výmere 80 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela
č. XXXX/XX, o výmere 272 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX, o výmere
3604 m2, druh: ostatné plochy, parcela č. XXXX/X, o výmere 61 m2, druh: ostatné plochy, parcela č.

XXXX/XX, o výmere 822 m2, druh: ostatné plochy, na ktorých sa nachádza inžinierska stavba (parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX), verejná zeleň ( parc. č. XXXX/XX, V.. Č.. XXXX/XX), ako aj k nim priľahlé
pozemky ( par. č. XXXX/X, V.. Č.. XXXX/3 ) súd právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

33. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

„pozemok pod stavbou“).

34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávnehousporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne

vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

35. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

38.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

39. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

40. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení

s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby

zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd
môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok.

41. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

42. Podľa čl. 20 ods. 1 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

43. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

44. Vo vzťahu k pozemkom parcely č. parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 80 m2, parc. č. XXXX/XX druh pozemku zastavaná plocha o výmere 272 m2, spôsob
využitia pozemku 22- pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba- cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti ako aj parc. k nimpriľahlým parc. č. XXXX/X o výmere 183 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, par. č. XXXX/X o
výmere 61 m2, druh pozemku ostatné plochy, na tiet osa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.

45. U parc. č. XXXX/XX o výmere 3604 m2, druh pozemku ostatné plochy a par. č. XXXX/XX o výmere
822 m2, druh pozemku ostatné plochy, spôsob ich využitia 29 súd zistil, že ide o pozemky, na ktorých
sa nachádza okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na
rekreačné a poľovnícke využívanie. Na tieto pozemky sa podľa názoru súdu vzťahuje zákon č. 66/2009
Z.z., nakoľko predmetný zákon rieši usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami

vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho
územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ust. § 1 ods. 1 cit. zákona). Z uvedeného vyplýva, že
zákon v ust. § 1 ods. 1 stavia aj verejnú zeleň na roveň so stavbou. Podľa stavebného zákona v zmysle
jeho ust. § 43a sú stavbami pozemné a inžinierske stavby, pričom za inžinierske stavby sa považujú aj
zábavné a oddychové parky. Navyše tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový
areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce
podľa osobitného predpisu. Ostatné typy verejnej zelene sú teda upravené v ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že na vyššie uvedené pozemky žalobkyne sa vzťahuje uvedený
zákon,nakoľkosananichnachádzaverejnázeleň.Druhoupodmienkou,prektorúsaaplikujepredmetný

zákon je, že ide o stavbu, resp. verejnú zeleň, ktorá prešla do vlastníctva mesta podľa zákona SNR
č. 138/1992 Zb. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že celá lokalita Borovicového hája o
rozlohe 11,4245 ha- k. ú Košice- Západ prešla do vlastníctva mesta na základe delimitačného Protokolu
oprechodevlastníctva,majetkovýchprávazáväzkovzodňa3.5.2004zoSprávymestskejzeleneKošice
vzmyslepredmetnéhozákonasúčinnosťouk1.5.1991.Súdkonštatuje,žeajtátopodmienkajesplnená.

46. Sporným medzi stranami nie je, či patrí žalobkyni náhrada, sporným je, či ide o náhradu jednorazovú
alebo opakovanú. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššieho územného celku podľa zákona č. 138/1991 Z.z o majetku obcí. Prijatím tohto zákona došlo

na pozemkoch vlastníkov k zriadeniu vecného bremena, ktorého charakter je len dočasný, t.j. pokiaľ sa
vlastníci pozemkov s oprávneným z vecného bremena nedohodnú na usporiadaní vzájomného vzťahu
spôsobom predpokladaným v ust. § 2 a 3 tohto zákona. Zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009 a
odvtedy neboli usporiadané majetkové vzťahy Mesta Košice ako oprávneného z vecného bremena
so žalobkyňou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že snahy o usporiadanie týchto vzťahov boli

intenzívne vyvíjané ešte pred účinnosťou tohto zákona, keď prebiehali viaceré pracovné rokovania,
na ktorých sa zúčastňovali aj vlastníci dotknutých pozemkov z lokality Borovicového hája. Prvotnými
návrhmi na vyriešenie tejto situácie bolo buď finančné vysporiadanie v cene stavebného pozemku,
zámenypozemkovzastavebnépozemkyalebouzavretienájomnýchzmlúvzaužívanietýchtopozemkov
so zachovaním jestvujúcich vlastníckych práv. Neskôr sa spôsob úpravy týchto vzťahov ustálil na

uzatváranie nájomných zmlúv s vlastníkmi nehnuteľností. Ani k uvedenému však nedošlo, a to ani po
zriadení zákonného vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. Mesto Košice riešilo túto situáciu len s
niektorými vlastníkmi a to odkúpením pozemkov, ako je súdu známe z jeho činnosti. Ešte Uznesením
Mestského zastupiteľstva z XV. zasadnutia zo dňa 24.4.2017 pod č. 745 bolo schválené riešenie
odkúpenia lokality Borovicový háj s finančným dopadom na rozpočet mesta, so schválením splátkového

kalendára rozloženého na niekoľko rokov. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach z XVIII.
zasadnutia zo dňa 11.12.2017 pod č. 973 bola schválená kúpa pozemkov v lokalite Borovicový háj za
kúpnu cenu 69,61 €/m2. Aj napriek uvedenému, k riešeniu sporného vzťahu so žalobkyňou
zo strany mesta do dnešného dňa nedošlo. Žalobkyni, ako aj iným vlastníkom tak neostávalo iné, len
sa obrátiť so žalobami na súd. Mesto však ostáva naďalej nečinné (viac ako 12 rokov) a nakoľko

zákon nestanovuje dobu, do kedy sa má s vlastníkmi pozemkov vysporiadať, sú tak vlastníci takýchto
pozemkov ponechaný napospas vôle zo strany žalovaného, čo súd považuje za nespravodlivé.

47. Zákon navyše ani nerieši otázku finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, avšak
súdnou praxou tunajšieho súdu a Krajského súdu v Košiciach bolo postupne ustálené, že vlastníkovi

pozemku patrí opakujúca sa (nie jednorazová) náhrada vo výške obvyklého nájomného.

48. Žalobkyňa síce opiera svoj nárok o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak súd
zdôrazňuje, že vecné bremeno zaťažuje žalobkyňu ex lege (vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z.) ažalovaný je zo zákona oprávneným z tohto vecného bremena, preto nemôže isť o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne v súvislosti s vecným bremenom
zriadeným a upraveným zákonom č. 66/2009 Z.z., z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a táto je povinná toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva
strpieť, je dôvodný a žalobkyni patrí náhrada za nútené obmedzenie jej vlastníckeho práva.

49. Žalovaný v konaní poukazoval na závery odlišné od doterajšej rozhodovacej praxe v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.8.2019 a sp. zn. 8 Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020,

v zmysle ktorých náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení vecného bremena podľa § 4
ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a vzniká tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti zákona, t.j. 1.7.2009, pričom sa premlčuje v lehote 3 rokov, čo využil aj žalovaný a vzniesol
námietku premlčania. Predmetné rozhodnutia vychádzajú z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014
zo dňa 14.4.2016 (R 73/2016) a sp. zn. 7 Cdo/26/2014 zo dňa 24.3.2016, ktoré sa týkali priznávania
primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov a konštatovali, že v nich vyslovený právny názor je plne prijateľný a
použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zák. 66/2009 Z.z.

50. V prvom rade súd poukazuje na rozdielnosť účelu zákona č. 66/2009 Z.z. a zákona č. 182/1993
Z.z., o ktorý sa oprel aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach. Zásadný rozdiel medzi právnou úpravou

vecného bremena, výkon práva ktorého je vlastník povinný strpieť podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a
zákona č. 182/1993 Z. z., je v tom, že vlastník pozemku pod stavbou podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009
Z. z. je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len do vykonania pozemkových
úprav v príslušnom katastrálnom území, pričom pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb.
majú byť konečným spôsobom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov. Z ustanovenia § 4 ods.
2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva dočasnosť zákonom vzniknutého vecného bremena podľa § 4 ods.
1 tohto zákona. Z dôvodovej správy k § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva: „Vecné bremeno nezakladá
vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením“. Na rozdiel od tejto právnej úpravy zákon
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 23 ods. 4 ukladá vlastníkovi domu,

ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený, usporiadať vlastníctvo k pozemku pred
prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnémubremenu,ktorésazapíšedokatastranehnuteľností.Vzákoneovlastníctvebytovanebytových
priestorov nie je trvanie vecného bremena žiadnym spôsobom obmedzené (tak ako v § 4 ods. 2 zákona

č. 66/2009 Z. z. - do vykonania pozemkových úprav), preto je vecné bremeno vzniknuté zo zákona
č. 182/1993 Z. z. trvalým a konečným riešením usporiadania majetkovoprávnych vzťahov vlastníkov
bytov a nebytových priestorov k pozemku pod touto stavbou a vecné bremeno vzniknuté podľa zákona
č. 66/2009 Z. z. iba dočasným riešením do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

51. Podľa názoru súdu je práve preto potrebné sa osobitne venovať právnej úprave uvedenej v zákone
č. 66/2009 Z.z. a v prípade, ak zákon neupravuje možnosť náhrady, túto žalobkyni priznať a do
usporiadania vzťahov s Mestom Košice jej priznať náhradu opakujúcu sa. Bolo by nespravodlivé, ak by
žalobkyni, ako aj ostatným vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, ostalo len holé

vlastníctvo a popritom by nemali právo na žiadnu náhradu, s neistým usporiadaním vzťahov s Mestom
Košice, nakoľko zákon nestanovil dobu, dokedy majú byť predmetné vzťahy usporiadané. Ako už súd
uviedol vyššie, súdu je známe, že s niektorými vlastníkmi Mesto Košice uzatvorilo kúpne zmluvy, ostáva
však oveľa väčšia časť vlastníkov (vrátane žalobkyne), u ktorých mesto nekoná s poukazom na vyššie
spomenuté uznesenia Mestského zastupiteľstva z XV. zasadnutia zo dňa 24.4.2017 pod č. 745 a z XVIII.

zasadnutia zo dňa 11.12.2017 pod č. 973. Platenie opakujúcej sa náhrady, ktorá bola doteraz súdmi
priznávaná, bolo jednoznačne väčšou motiváciou pre žalovaného usporiadať niektoré majetkové vzťahy.
Nepriznaním náhrady zo strany súdov by sa do nevýhodnej pozície dostali opäť len vlastníci pozemkov.

52. K vydaným rozhodnutiam najvyššieho súdu súd uvádza, že jedno, prípadne dve nepublikované

rozhodnutia NS SR nemôžu predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 zo dňa 6.10.2020. Súd sa s uvedenými
rozhodnutiami najvyššieho súdu nestotožňuje.53. Na podporu záveru súdu o oprávnenosti žalobkyne na náhradu vo forme opakujúcej sa náhrady
súd konštatuje, že fakticky bez ohľadu na cieľ sledovaný zákonodarcom, resp. spôsob akým vznik
týchto vecných bremien upravil, teda ich zriadil zákonom, nie je možné opomenúť a predovšetkým

neprihliadnuť na dôsledok, aký takáto úprava vyvolala u vlastníka nehnuteľnosti ako osoby z takéhoto
vecného bremena povinnej. Nespochybniteľne ho v konečnom dôsledku obmedzuje, prípadne úplne
vylučuje z užívania nehnuteľnosti, keďže ju nemôže držať, užívať a nakladať a s týmto obmedzením,
ktoré je v jeho neprospech, nie je spojená žiadna náprava a ani možnosť tento stav zmierniť. Uvedená
skutočnosť nastala tak, ako to vyplýva z povahy zákonných vecných bremien, bez jeho súhlasu a jej

riešenie je ponechané výlučne na vôli subjektu z tohto vecného bremena oprávneného, teda Mesta
Košice, ako už súd uviedol.

54. Článok 20 ods. 4 Ústavy je premietnutý do § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke
právo možno vyvlastniť alebo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, len na základe zákona, len
na tento účel a za náhradu. Ako bolo uvedené vyššie, takto zriadené zákonné vecné bremeno sa riadi

okrem § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka aj úpravou § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jediným
ústavne akceptovateľným riešením je poskytnutie takého výkladu obmedzenia vlastníckeho práva
vykonaného práve zákonom č. 66/2009 Z.z., aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva, teda
poskytnutie primeranej náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovaného realizáciou vecného bremena
zriadeného zákonom, kým vzťah medzi oprávneným a povinným z tohto vecného bremena nebude

vyriešený spôsobom a postupom ním predpokladaným. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Košiciach
v rozsudku z 12.11.2014 č. k. 1Co/312/2013-166, pričom táto povinnosť všeobecných súdov vyplýva z
ním citovaných právnych nálezov Ústavného súdu SR PL.ÚS 19/09, I.ÚS 23/01, III.ÚS 328/05, III.ÚS
117/06 (viď aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/37/2021 zo dňa 18.5.2021).

55. Na základe uvedeného preto skutočnosť, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do
doby, kým je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. budú usporiadané vzťahy k
pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách a zároveň žalobkyňa je povinná výkon práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu strpieť do okamihu vykonania pozemkových úprav, nemožno
chápať tak, že žalobkyni nevzniklo a nepatrí právo na náhradu za vecné bremeno, ktoré zaťažuje jeho

nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu nie je možné pripustiť výklad, že pokiaľ zákonodarca ich odplatnosť
nestanovil, bez ďalšieho im táto náhrada nepatrí. Je pravdou, že § 151 n a nasl. Občianskeho zákonníka
nestanovujeodplatnosťvecnýchbremien,apretomôžubyťajbezodplatné,takakodôvodížalovaný,súd
však odplatný charakter zákonných vecných bremien odvodzuje z ústavy a § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nič to nemení na závere, že zmluvné vecné bremená môžu byť aj bezodplatné. Ak však

vznikajú inak ako na základe dohody, resp. bez súhlasu povinného z vecného bremena, musí byť
poskytnutá náhrada. Dôsledkom zákona č. 66/2009 Z.z. je nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za
ktoré podľa úpravy § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR patrí náhrada,
pričom je irelevantné že sa tak stalo priamo zákonom, keď hoci takého obmedzenie môže nastať len
na základe zákona. K nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva bez ohľadu na spôsob jeho vzniku

(zákonom alebo na základe zákona) došlo a súd je povinný na toto obmedzenie, pokiaľ sa žalobca za
dôsledky ním vyvolané domáha náhrady, prihliadnuť a zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva v súlade
s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

56. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že celé riešenie situácie zveril zákonodarca do rúk práve a

výlučne tým, ktorí sú z takéhoto vecného bremena oprávnení. Pokiaľ bolo úmyslom zákonodarcu vyriešiť
práve sporné situácie medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkmi pozemkov podľa tohto zákona a zároveň
ponechať toto riešenie výlučne na vlastníka stavby, je nutné uzavrieť, že počas tohto obdobia musí
byť vlastníkovi nehnuteľnosti poskytnutá primeraná náhrada do vykonania konečnej úpravy. Na tomto
závere nič nemení ani zákonom predpokladaná dočasnosť týchto vecných bremien. Práve do vykonania

pozemkových úprav, ktoré zákon zo strany žalovaného predpokladá, aj keď ich vymedzuje ako dočasné,
ale na druhej strane časovo nevymedzuje a nestanovuje konkrétny časový rámec, dokedy môžu trvať a
v konečnom dôsledku tak môže existovať aj neurčitý a neobmedzený čas, žalobkyni za toto obmedzenie
vlastníckeho práva patrí náhrada, ktorá v žiadnom prípade nie je v kolízii s nárokom, ktorý jej vznikne
v rámci konečnej úpravy.

57. Dočasnosť vecných bremien zriadených zákonom č. 66/2009 Z.z. úzko súvisí aj s povahou
ich odplatnosti, teda či náhrada má jednorazový alebo opakujúci sa charakter. Pri spôsobe, akým
zákonodarca vymedzil dočasné trvanie týchto vecných bremien, je podľa názoru súdu spravodlivá právenáhrada spočívajúca v opakujúcom sa plnení, ktoré svojím spôsobom s ohľadom len na zákonom
predpokladanú aktivitu žalovaného pri riešení užívania pozemku, ho núti (alebo by malo) k usporiadaniu
vzťahov s vlastníkom pozemku.

58. Tento záver nachádza oporu predovšetkým v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 42/2015 zo
dňa 12.10.2016, v zmysle ktorého „Ústava ani dodatkový protokol výslovne neustanovujú, že primeraná
náhrada sa nesmie poskytnúť opakovane, ani neurčujú príkaz, aby sa poskytla jednorázovo. V súlade
s ústavou aj s dodatkovým protokolom sa primeraná náhrada môže priznať jednou čiastkou, ktorá

sa bude vyplácať na splátky. V súlade s ústavou aj s dodatkovým protokolom primeraná náhrada
(čl. 20 ods. 4 ústavy) môže mať povahu opakujúceho sa plnenia. Na rozdiel od primeranej náhrady,
ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje jednorázovo, pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva možno
uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia.“ Ústavný
súd SR už aj v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS 237/2009 uviedol, že „na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže
dôjsť k jednorazovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných

platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia.“ V tomto náleze Ústavný súd
vyslovil v prípade vecných bremien pod energetickými zariadeniami, zohľadňujúc aj ich dočasnosť
(pričom práve v dočasnosti je tu podobnosť vecných bremien pod energetickými zariadeniami, ako aj
v prípadoch vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z.z.), že jednorazovú náhradu nepovažuje za
ústavne konformnú.

59. Na základe vyššie uvedených právnych úvah a citovaných rozhodnutí súd dospel k záveru, že nárok
žalobkyne, je čo do základu dôvodný a preto žalobkyni patrí opakovaná finančná náhrada za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva, a to vo výške obvyklého nájomného.

60. Vzhľadom na záver súdu o opakovanej náhrade v prospech vlastníka nehnuteľnosti zaťaženej
zákonným vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z.z., je námietka premlčania vznesená
žalovaným v písomnom podaní zo dňa 22.11.2021 nedôvodná. Nakoľko žalobkyni vo vzťahu k
žalovanému (oprávnený zo zákonného vecného bremena) patrí nárok na opakujúcu sa náhradu za
obmedzenie jej vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom a uplatnila si nárok za obdobie od 2.7.2016

do 1.7.2018, pričom sa aplikuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná dňa 2.7.2018, teda v rámci
zákonnej 3 ročnej premlčacej doby, ktorá sa vzťahuje na posudzovanie nároku zo zákonného vecného
bremena.

61. Medzi stranami bola sporná výška náhrady titulom obvyklého nájomného. Obsahom spisu sú štyri
znalecké posudky. Žalobkyňa v konaní predložila znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný znalcom H..
Q.Š.V..Q..,ktorýstanovilvýškuročnéhonájomnéhonasumu6,580€/m2surčenímdobynávratnosti15
rokov. Žalovaný v konaní namietal predmetný znalecký posudok z dôvodu stanovenej doby návratnosti,
ktorú použil znalec pri posudzovaní pozemkov. Za tým účelom predložil vlastný znalecký posudok

vypracovaný H.. H. J. č. 12/2017, kde znalec uviedol hodnotu ročného nájmu 3,637 €/m2 a za dobu
návratnosti uviedol 25 rokov. Žalobkyňa následne predložila znalecký posudok č. 37/2018 vypracovaný
znalcom H.. Q. Š., v ktorom znalec stanovil výšku ročného nájomného na sumu 6,484 €/m2 s určením
doby návratnosti 15 rokov. V zmysle platnej vyhlášky možno stanoviť obdobie návratnosti v rozmedzí
15 až 40 rokov, to znamená, že obaja znalci dodržali stanovený rozsah doby návratnosti, pričom doba

návratnosti v trvaní 15 rokov sa používa pre pozemky s najvyšším výnosom, spravidla v centre mesta.
Súd konštatuje, že pozemky vo vlastníctve žalobkyne sa nepochybne nachádzajú v lukratívnej lokalite
v blízkosti centra mesta.

62. Žalobkyňa sa však po čiastočnom späťvzatí žaloby (o 1,346 eur/m2) v konaní nedomáha náhrady

vo výške 6,58 €/m2 ročného nájmu, ale vo výške 5,234 €/m2 ročného nájmu. Všetky štyri znalecké
posudky vychádzali zo všeobecnej východiskovej hodnoty 26,56 €/m2. V znaleckom posudku
č. 12/2017 určil znalec koeficient povyšujúcich faktorov na 1,3. V znaleckom posudku č. 15 Ing. Š.
bol koeficient povyšujúcich faktorov stanovený na 1,45 a v znaleckom posudku H.. Š. bol koeficient
povyšujúcich faktorov stanovený na 2, pričom znalec uviedol, že sa jedná o pozemky určené územným

plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti. Zo znaleckého posudku vypracovaného
Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva č.9/2018 vyplýva, že koeficient povyšujúcich faktorov sa u
uvedených pozemkov nevyskytuje, pričom všeobecná hodnota pozemku bola stanovená na 59,04 eur/
m2 teda nižšia ako v znaleckom posudku H.. J., kde táto činila 69,61 eur/m2.63. Predmetom konania je obdobie od 2.7.2016 do 1.7.2018, preto súd hodnotí znalecký posudok
žalovaného zo dňa 14.2.2017 ako neaktuálny, pokiaľ ide o posudzované obdobie od 2.7.2016 do

1.7.2018, keďže bol vypracovaný na základe objednávky zo dňa 25.1.2017. Rozdiel medzi znaleckými
posudkami predloženými žalobkyňou a žalovaným je v dobe návratnosti, kým v znaleckom posudku
č. 12/2017 je doba návratnosti stanovená na 25 rokov, v znaleckých posudkoch č. 15 a č. 37/2018
je doba návratnosti 15 rokov. Za nadhodnotenú súd považoval sumu určenú znaleckými posudkami
predloženými žalobkyňou a to v znaleckom posudku č. 15 z 28.6.2018 a č. 37/2018 ( 6,580 eur/m2,

6,484 eur/m2). Pokiaľ ide o dobu návratnosti, súd sa zhoduje s názorom žalovaného, že v zmysle platnej
vyhlášky možno stanoviť obdobie návratnosti v rozmedzí 15 až 40 rokov, pričom doba návratnosti v
trvaní 15 rokov sa používa pre pozemky s najvyšším výnosom, spravidla v centre mesta. V prípade
pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX je možné uvažovať o návratnosti v trvaní 30, nanajvýš 25
rokov, keďže z hľadiska návratnosti nie je predpoklad, že by tieto pozemky boli rovnako výnosné ako
pozemky v centre mesta.

64. Naopak za nízku považoval súd hodnotu ročného nájomného, ku ktorej dospel Inštitút súdneho
inžinierstva v znaleckom posudku č. 9/2018, pričom sa zaoberal priamo dotknutými pozemkami, ktoré
sú predmetom tohto konania a ktorý stanovil výšku ročného nájomného pozemkov na 2,749 €/m2 za
rok 2018 a 2,674 €/m2 za rok 2017. Inštitút ako dobu návratnosti použil hodnotu 30 rokov.

65. Žalobkyňou uplatnenú výšku ročného nájmu 5,234 €/m2 súd považuje za primeranú, pričom
predmetná výška bola súdmi priznávaná aj v obdobných konaniach, na ktoré poukazovala žalobkyňa
v replike.

66. Súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne je daný,
nakoľko užívaním pozemkov žalobkyne, na ktorých sa nachádza, na ktorých sa nachádza inžinierska
stavba žalovaného, ako aj verejná zeleň, a priľahlé pozemky patrí žalobkyni náhrada za nútené
obmedzenie jej vlastníckeho práva. Pri výpočte vychádzal zo sumy 5,234 € za 1m2, čo pri výmere 558
m2 predstavuje sumu 2.920,75 eur ročne (5,234 eur x 558 m2), čo za obdobie od 2.7.2016 do 1.7.2018

činí sumu 5.841,14 € (779,17 € x 2), ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni, o čom súd
rozhodol vo výroku I tohto rozsudku.

67. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

68. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

70. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie písomnou výzvou zo dňa 17.5.2018, a určila mu lehotu
na plnenie 3 dni od doručenia tejto výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 17.5.2018, pričom lehota na
plnenie mu uplynula dňom 20.5.2018. Odo dňa 21.5.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením.
Ku dňu 21.5.2018 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, zvýšené o päť
percentuálnych bodov tak úrok z omeškania predstavuje 5 % ročne ( § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z.). Na základe toho súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 5.841,14 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 21.5.2018 do zaplatenia.71. Nakoľko žalobkyňa cestou právneho zástupcu na pojednávaní zobrala žalobu späť v časti o
zaplatenie 1.502,14 eur s 5 % úrokom z omeškania od 21.5.2018 do zaplatenia, súd konanie v tejto
časti, v súlade s § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP, zastavil.

72. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

76.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívo
výrokuIIIatotak,žežalobkyninazákladezásadyúspechuvsporepriznalnároknanáhradutrovkonania
vrozsahu60%protižalovanému.Neúspechžalobkynespočívavspätvzatížalobyvovýške1.502,14eur

s príslušným 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.5.2018 ( v percentuálnom vyjadrení 20 %). Úspech
predstavuje súdom priznanú sumu 5.84114 eur s prísl. (v percentuálnom vyjadrení 80 %). Z procesného
hľadiska totiž platí, že žalobkyňa zavinila zastavanie konania v časti späťvzatia žaloby, okrem prípadu,
ak späťvzatiu došlo pre správanie sa žalobcu. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257
CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).