Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011103
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214011103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov
JUDr.Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci E. V. pre skutok právne
kvalifkovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) T. zák., o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T/88/2014 zo dňa 29.9.2016, na
neverejnom zasadnutí dňa 5.júna 2017 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejendal
a rozhodol

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný E. V., O.. XX.X.XXXX X. M., bytom E., H.. Y.

Č.. XXX/X oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Krajskej prokuratúry
Košice, sp. zn. 1 Kv 14/2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že dňa 8.1.2009 v M. O. H. L.O. Z. XX z priestorov spoločnosti T. F. F. (F.), R..F.. so sídlom V., C. XX XXX
XXX ako jej zamestnanec s pracovným zaradením - vedúci počitárne v PVC obale vyniesol z depozitu

ČSOB celkovo 4 400 ks bankoviek nominálnej hodnoty 50 €, tieto si prisvojil a použil na nezistený účel,
pričom z titulu svojho pracovného zaradenia v období od 9.1.2009 do 20.2.2009 vzniknutý rozdiel vo
vnútornej evidencii spoločnosti úmyselne zakrýval a skresľoval, čím poškodenej strane T. F. F. (F.), R..F..
so sídlom V., C. XX XXX XXX v súčasnej T. F. F. (F.), R..F.. so sídlom V., H.. X. Č.. XX, C. XX XXX XXX
spôsobil škodu vo výške 220 000 €,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť T. F. F. (F.), R..F.. so sídlom V.,
H.. X. Č.. XX, C. XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na hlavnom pojednávaní, po poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do
zápisnice, ktoré následne písomne odôvodnil

V písomných dôvodoch odvolania udáva, že voči predmetnému rozsudku intervenujúci prokurátor podal
odvolanie čo do výroku o vine obžalovaného.

S predmetným rozhodnutím Okresného súdu Košice II s výrokom o vine obžalovaného sa nestotožňuje.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani jeden z vykonaných dôkazov jednoznačne
nepotvrdzoval, že by obžalovaný v PVC obale vyniesol z depozitu ČSOB celkovo 4.400 ks bankoviek vnominálnej hodnote 50,- € a tieto si prisvojil a taktiež, že by zakrýval vzniknutý rozdiel. Správy zasielané
do centrály korešpondovali so správami z banky o výške depozitu.

Nie je zrejmé ako postupovala nočná zmena, či nebolo možné zistiť krátenie výšky depozitu pri preberaní
a odovzdávaní jednotlivých zmien.

Z analýzy kamerových záznamov nie je zistiteľné, kde sa pohybovali ostatní zamestnanci mimo
obžalovaného a čo robili.

Výpoveď svedka X. T. je absolútne rozporuplná a nedôveryhodná. Tvrdenia tohto svedka
nie je možné brať ako za rozhodné.

Z režimového pracoviska mali vychádzať aj iné osoby s krabicami, čo v prípravnom konaní dôsledne
zisťované nebolo. Dokazovanie bolo zamerané iba na osobu obžalovaného.

Vyšetrovací pokus nevyznieva jednoznačne. Finančné prostriedky mohli byť vynesené aj iným
spôsobom alebo inými osobami.

Z uvedeného možno konštatovať, že neboli zabezpečené žiadne jednoznačné dôkazy, že obžalovaný sa

skutku dopustil. Dokazovaním bolo zistené, že vznikol schodok, avšak nebolo zistené akým spôsobom
a kedy.

Okresný prokurátor má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a jeho závery nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný

skresľoval údaje o finančnej hotovosti v depozite príslušnej banky tak, aby tento schodok nebolo možné
odhaliť.

Možno prijať záver súdu o tom, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že
uvedenú finančnú hotovosť vyniesol obžalovaný E. V. z režimového pracoviska dňa 08. 01. 2014 v PVC

obale.

Nakoľko nebol dokazovaním jednoznačne objektivizovaný obsah uvedeného obalu, dôkazy spočívajúce
v kamerovom zázname z uvedeného dňa, z ktorého vyplýva manipulácia s touto obálkou tak, že bola
vynesená obžalovaným z režimového pracoviska a výsledok vyšetrovacieho pokusu, z ktorého vyplýva

možnosť vynesenia finančnej hotovosti v predmetnej výške práve v takejto obálke možno vyhodnotiť
ako dôkazy nepriame, ktoré však nevylučujú skutočnosť, že uvedený skutok mohol spáchať obžalovaný
tak ako je to uvedené v obžalobe sám, resp. s doteraz neznámymi spolupáchateľmi.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že práve obžalovaný E. V. opakovane

porušoval ako vedúci počítame interné predpisy spoločnosti upravujúce spôsob manipulácie s finančnou
hotovosťou, depozit vynášal z priestorov určených na manipuláciu s ním a to do priestoru, ktorý
nebol monitorovaný kamerovým systémom. Obžalovaný ako jediný zamestnanec spoločnosti musel
mať vedomosť o celkovom reálnom stave finančnej hotovosti v danom depozite, nakoľko on sám
vyhotovoval správy o stave finančnej hotovosti do centrály v Bratislave prostredníctvom počítača,

pričom vyhotovovanie týchto tabuliek bolo zaheslované, nebolo bežne prístupné a zároveň z titulu
svojho pracovného zaradenia bol za tento depozit priamo zodpovedný. Súčasne bolo zistené, že
obžalovaný úmyselne túto evidenciu upravoval, skresľoval a to tak, že nebolo možné odhaliť spreneveru
finančnej hotovosti vo výške 220.000,- €. Uvedenú spreneveru nebolo možné odhaliť ani pravidelnou
kontrolou inými pracovníkmi spoločnosti, pretože týchto kontrol sa zúčastňoval aj obžalovaný, ktorý sám

poskytoval údaje, ktoré sa mali kontrolovať. Obžalovaný už vtom čase vedel o tom, že v predmetnej
spoločnosti svoju prácu končí. V ním vedenej evidencii hotovosti v depozite ČSOB bolo zistené, že
sa nezhodujú údaje v evidencii vedenej na pracovisku s evidenciou hotovosti, ktorá bola zasielaná na
centrálu do Bratislavy.

Pri kontrole v posledný deň jeho prítomnosti v práci (20.02.2009) úmyselne nepravdivými údajmi uviedol
osoby vykonávajúce kontrolu do omylu. Rozdiel na hotovosti pri bankovkách nominálnej hodnoty 50,- €
bol zistený až následne pri fyzickej kontrole depozitu (bez prítomnosti obžalovaného 23. 02. 2009) a toporovnaním reálneho stavu finančných prostriedkov v depozite s evidenciou zasielanou obžalovaným
do centrály.

Z tohto vyplýva, že iná osoba ako obžalovaný nemohla skresľovať stav hotovosti v depozite a tým
zakrývať spáchanie sprenevery, čo logicky dokazuje, že uvedený čin spáchal obžalovaný a nikto
iný nemal motív zakrývať uvedený schodok. Tento stav obžalovaný úmyselne nesignalizoval svojim
nadriadeným. Preto mal byť uznaný za vinného zo žalovaného trestného činu.

Už konanie obžalovaného spočívajúce v úmyselnom skresľovaní evidencie hotovosti v depozite samo o
sebe napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný E. V. úmyselne
porušil povinnosť uloženú mu zo zmluvy (pracovná zmluva) opatrovať a spravovať cudzí majetok
a v príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo k spôsobeniu následku vo forme škody na majetku
zamestnávateľa vo výške 220.000,- € a preto mal prvostupňový súd alternatívne v prípade neuznania

viny za spreneveru vyvodiť trestnú zodpovednosť voči obžalovanému pre tento trestný čin.

S poukazom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Košice II a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na výzvu súdu, prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu prokurátora
a žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Napadnutým rozsudkom bol podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodený pre skutok
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Podľa jeho názoru odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom a dostatočnom rozsahu,
dôkazy ako jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k jednoznačným a
nepochybným skutkovým, ako aj právnym záverom.

Súd správne konštatoval, že žiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepotvrdzoval to, čo mu kládla
obžaloba za vinu.
Z výpovedí jednotlivých svedkov nevyplynulo a nepotvrdilo sa, aby zakrýval vzniknutý rozdiel.

Kamerové záznamy zámerne boli vybraté len tie, ktoré zaznamenávali len jeho činnosť, no aj z tých
je jednoznačne a nespochybniteľné jasné, že aj iní pracovníci vynášali z režimového pracoviska rôzne
krabice, kazety alebo aj boxy.

Vo veci vykonaný vyšetrovací pokus nepotvrdil, že práve vtedy bola vynesená finančná hotovosť. Aj

zábery z kamery a foto z vyšetrovacieho pokusu jednoznačne deklarujú rozdielnosť v tvare obálky.

Správne sa okresný súd vysporiadal aj s ostatnými dôkazmi ako sú inventúry. Dokonca na hlavnom
pojednávaní vyšlo najavo, že pečate, ktoré boli na depozitoch po zistení schodku sa zničili, nezachovali,
hoc bola povinnosť ich zachovať. Táto inventúra bola vykonaná už v jeho neprítomnosti.

Je toho názoru, že súd správne rozhodol, nebolo preukázané, akým spôsobom vznikol schodok ani kedy
- v akom čase.

V ostatnom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a navrhuje, aby krajský súd rozhodol

ako je uvedené v petite vyjadrenia.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že
odvolanie prokurátora je dôvodné aj s prihliadnutím k dovolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 371 ods.
1 písm. i) Tr. por.Okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného, tak ako na to poukázal v napadnutom rozsudku,
dospel k záveru, že ani jeden z vykonaných dôkazov nepotvrdzoval to, čo obžalovanému kládla za
vinu, a to konkrétne, že v PVC obale vyniesol z depozitu ČSOB celkovo 4.400 ks bankoviek nominálnej

hodnoty 50,- Eur a tieto si prisvojil.

Ďalej okresný súd v odôvodnení dospel k záveru, že ani jedna z výpovedí nepotvrdila skutočnosť, aby
práve obžalovaný bol tým, ktorý by zakrýval vzniknutý rozdiel.

Tento svoj názor odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný pracoval ako
vedúci počitárne na dennej zmene, pričom v spoločnosti existovala aj nočná zmena, ktorá tak isto
manipulovala s finančnými prostriedkami na základe hlásení zasielaných na centrálu. Nebolo tak
zistené, ako postupovala nočná zmena a či nebolo možné zistiť krátenie výšky depozitu pri preberaní
a odovzdávaní jednotlivých zmien.

Okresný súd ďalej poukázal na výpoveď svedka X. T., o ktorú sa opiera obžaloba a podľa názoru
okresného súdu výpoveď tohto svedka je absolútne rozporuplná a nevierohodná. Podľa názoru
okresného súdu tvrdenie svedka, že mal byť zistený rozdiel nie je možné brať ako za rozhodné.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že z množstva dôkazov bolo preukázané, že vznikol schodok

220.000,- Eur ale akým spôsobom a v akom čase to zistené nebolo.

S týmto právnym názorom okresného súdu, pri hodnotení skutkového stavu sa krajský súd nestotožnil,
pretože okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s usvedčujúcimi výpoveďami, na ktoré poukázal už
prokurátor aj v podanej obžalobe dňa 11.9.2014, ktoré vyplývajú z výpovede poškodenej strany P.

U.R., L.. W. N., U. C., T. Č. a ďalších vypočutých svedkov, na ktoré ako usvedčujúce dôkazy poukázal
prokurátor v podanej obžalobe, ako aj v podanom odvolaní.

Krajský súd sa tak stotožnil v celom rozsahu s odvolacou námietkou v podanom odvolaní prokurátora v
tomsmere,žeokresnýsúdsadôslednenevysporiadalscelýmžalovanýmskutkomvpodanejobžalobea

konkrétne sa nezaoberal skresľovaním hotovosti v depozite zo strany obžalovaného tak, ako to namietal
prokurátor v podanom odvolaní.

V tejto súvislosti krajský súd ďalej poukazuje aj na znalecký posudok Vysokej školy bezpečnostného
manažmentu Košice, ktorý okresný súd vyhodnotil tak, že z tohto znaleckého posudku nezistil žiadne

relevantné závery.

Okresný súd tak, ako to zistil krajský súd, na hlavnom pojednávaní 29.9.2016 podľa § 268 ods. 2 Tr.
por. prečítal závery znaleckých posudkov, a to konkrétne Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Košice z čl. 292 -310 , ako aj znalecký posudok Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice

z čl. 312 - 318.

Po prečítaní znaleckého posudku Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice z čl. 312 - 318
sa obhajca obžalovaného vyjadril, že znalecký posudok je nepreskúmateľný.

Po takomto procesnom postupe krajský súd po dôslednom preskúmaní celého trestného spisu a aj
znaleckého posudku z čl.312 - 318, ktorý podala Vysoká škola bezpečnostného manažmentu Košice
dospel k záveru, že záver okresného súdu o nerelevantnosti tohto posudku je nesprávny a nezákonne
vyhodnotený.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku z čl. 312 -318 znalecký posudok bol podaný za účelom vykonania
podrobnejanalýzyjednotlivýchčinnostíprimanipuláciisfinančnouhotovosťouvinkriminovanomobdobí,
uloženou v depozite ČSOB nachádzajúcom sa v počitárni spoločnosti T. F. F., R..F.. V., P. M., L. Z. XX.

Ako to zistil krajský súd v náležitostiach posudku a aj závere posudku sú právne zistené relevantné

skutočnosti, a to ako so zistením skutočného a vykazovaného stavu, ako aj v nominálií 50,- Euro
bankoviek.Bude preto potrebné, aby okresný súd po zrušení veci na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch znalca,
ktorý podal znalecký posudok Vysokej školy bezpečnostného manažmentu Košice a v súvislosti so
závermi znaleckého dokazovania vyhodnotiť a brať do úvahy aj usvedčujúce výpovede svedkov, na

ktoré poukázal prokurátor v podanej obžalobe, ako aj v podanom odvolaní vo vzťahu k možnému tzv.
skresľovaniu finančných výsledkov.

Záverom tak krajský súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného nebolo
správne a zákonné, pretože okresný súd sa dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, a

aj tou časťou skutku, ktorá zakladá prípadné zavinenie obžalovaného a ktoré bolo žalované v predmete
skutku obžalobného návrhu v období od 9.1.2009 do 20.2.2009, ktoré namietal aj prokurátor v podanom
odvolaní.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.