Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444512
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6120444512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.VladimíraTopoľančíka,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., , IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XXXX/X, T. - W., právne
zastúpený: BELLAN & Partners, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 52 934 969, o zaplatenie
20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
6Csp/40/2021-173 zo dňa 01.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

19.035,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.044,79 eur od 25.03.2020 do
20.09.2021,zosumy18.803,62eurod21.09.2021do18.10.2021,zosumy18.562,45eurod19.10.2021
do 15.11.2021, zo sumy 18.321,28 eur od 16.11.2021 do 16.12.2021 a zo sumy 18.080,11 eur od
17.12.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III., ktorým rozhodol, že
plnením žalovaného alebo pôvodne žalovanej 2/ zaviazanej k plneniu platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 13Up/2171/2020 zaniká povinnosť plnenia druhého
žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia a vo výroku IV., ktorým žalobcovi voči žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, potvrdzuje.

Vo výroku II. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.035,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 19.044,79 eur od 25.03.2020 do 20.09.2021, zo sumy 18.803,62 eur od

21.09.2021 do 18.10.2021, zo sumy 18.562,45 eur od 19.10.2021 do 15.11.2021, zo sumy 18.321,28
eur od 16.11.2021 do 16.12.2021 a zo sumy 18.080,11 eur od 17.12.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti konanie zastavil. Tretím výrokom určil, že plnením žalovaného
alebo pôvodne žalovanej 2/ zaviazanej k plneniu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 13Up/2171/2020 zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného v rozsahu
poskytnutého plnenia. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 45 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54a, § 100
ods. 1, § 101, § 103, § 489, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v zneníúčinnom v čase uzavretia zmluvy, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 10 ods. 1, 3, 4 zák.

č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške
23.000 eur, ktorý sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaní si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnili, preto právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Procesná obrana žalovaného spočívala vo vznesenej námietke
premlčania, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a prekážke res iudicata. So žalovaným
vznesenou námietkou premlčania sa okresný súd vysporiadal s poukazom na to, že v prípade, ak sa

dlžník dostane do omeškania so zaplatením splátky, premlčacia doba jednotlivých splátok plynie odo
dňa ich zročnosti. Avšak, ak pre niektorú z takto nezaplatených splátok veriteľ pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti celého dlhu, premlčacia doba pre túto a ďalšie splátky začína plynúť odo dňa
zročnosti splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. V prejednávanej veci právny
predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019.

Ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru boli žalovaní vyzvaní na úhradu omeškaných
splátok a zároveň boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Zásielka
adresovaná žalovanému bola uložená na pošte dňa 06.11.2019. Z uvedeného vyplýva, že právny
predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti pre nesplnenie splátky splatnej
najneskôr dňa 15.08.2019 (nie 15.11.2019 ako uvádzal žalobca), keďže splátky boli splatné k 15. dňu

v mesiaci. Došlo k splneniu zákonných predpokladov v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ.
Žalobca bol ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v omeškaní dlhšie ako tri mesiace a zároveň
bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. V súlade s ust. § 103 OZ všeobecná 3 ročná
premlčacia doba začala najneskoršie plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Zmluvné strany si
dohodli plnenie v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti začala plynúť premlčacia doba odo dňa

zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k tomuto vyhláseniu, a to aj pre splátky, ktorých splatnosť
ešte nenastala. Banka postúpila žalobcovi pohľadávku z úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti úveru. Ku dňu postúpenia bol úver splatný v celom rozsahu. Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 30.10.2019, ktorý bol uložený na pošte dňa 06.11.2019, upozornil žalovaného, že
ku dňu 30.10.2019 je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úveru č. 5071245550 vo výške 8.043,82

eur (výška zameškaných splátok od februára 2018 do októbra 2019). Zároveň ho vyzval na úhradu dlhu
v lehote 15 dní a upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným,
že nastal prípad porušenia zmluvných podmienok a banka vyhlásila ku dňu 01.12.2019 mimoriadnu
splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je zároveň potrebné považovať aj za

výzvu na plnenie predčasne splatného dlhu. Obe listiny sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného.
Rovnako ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaným
neboli prevzaté. K námietke žalovaného týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci si okresný
súd prejudiciálne posúdil, či sa v danej veci jedná o prekážku res iudicata, pričom dospel k záveru,
že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len vo

vzťahu k pôvodne žalovanej 2/. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk,
preto bolo vylúčené, aby voči nemu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa exekučným
titulom. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k splneniu dlhu a žalovaný v konaní nevyprodukoval
žiadne dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť a výšku žalobného návrhu, súd prvej inštancie ho zaviazal
na zaplatenie sumy 19.035,32 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 18.080,11

eur a z neuhradeného zmluvného úroku vo výške 955,21 eur. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením
svojho záväzku do omeškania, súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
z neuhradenej istiny zohľadňujúc čiastočné úhrady dlhu po podaní žaloby. Okresný súd zároveň
rozhodol, že plnením žalovaného alebo pôvodne žalovanej 2/ zaviazanej k plneniu platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 13Up/2171/2020, zaniká povinnosť plnenia

druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Pôvodne žalovaná 2/ ako spoludlžník zo Zmluvy
o úvere už je právoplatne zaviazaná k plneniu platobným rozkazom, ktorý vo veci vydal Okresný
súd Banská Bystrica. Vo vzťahu k žalovanému došlo k zrušeniu platobného rozkazu, preto súd o
nároku žalobcu voči žalovanému musel rozhodnúť samostatným rozhodnutím. Procesné spoločenstvožalovaných je samostatné, napriek ich solidarite podľa hmotného práva. Žalobca sa podľa hmotného
práva môže domáhať splnenia celého splatného záväzku len voči pôvodne žalovanej 2/ alebo len voči
žalovanému, prípadne solidárne od oboch z nich. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skonštatoval, že žalobca
bol úspešný aj v časti zastavenia konania, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre plnenie
dlhu po podaní žaloby. Plnenie dlhu prostredníctvom exekúcie nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

4. Proti výroku I. a nadväzného výroku IV. o trovách konania uvedeného rozsudku podal žalovaný

odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% eventuálne
navrhol, aby zrušil odvolaním napadnuté výroky rozsudku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd správne konštatoval, že zmluva
o splátkovom úvere zo dňa 04.06.2015, titulom ktorej bola žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá

pôžička v celkovej hodnote 23.000,- eur, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko v tejto zmluve vystupuje
právny predchodca žalobcu ako banka v pozícii dodávateľa, ktorý konal v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu o splátkovom
úvere jednoznačne ako spotrebiteľ. Žalovaný poukázal na dôvodné pochybnosti v súvislosti s procesom
uzatvárania predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, pričom z dôkazov doložených v spise vyplýva, že

žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie odbornej starostlivosti v rámci procesu uzatvárania
zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, keď neposúdil s odbornou
starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Nezaujímal ho priemer predchádzajúcich
príjmov žalovaného minimálne za obdobie 3 mesiacov ani výdavky žalovaného, ani či má vytvorenú
dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ hrubo porušil

svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol
úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii. Aktívne nezisťoval bonitu žalovaného so
skúmaním jeho výdavkov, rodinného stavu, počtu vyživovacích povinností a pod. K posudzovaniu
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne,
nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel

predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu je
preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa ust. § 11 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č.
129/2010 Z.z. ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský
úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to zánik
oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Dôsledkom toho

je potom absolútna neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento
odporuje zákonu. Nakoľko právny predchodca žalobcu využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky
v rozpore so zákonom, na takéto zospoplatnenie nie je možné podľa názoru žalovaného prihliadať.
Tento ďalej namietal, že neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru založila neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Okresnému súdu

ďalej vytýkal, že tento sa v rámci konania vôbec nezaoberal tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňa všetky podstatné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
a účinného v čase uzatvárania zmluvy. Žalovaný zastal názor, že žaloba je dôvodná len sčasti a že
okresný súd mal úver vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. V podrobnostiach uviedol, že ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená v zmluve vo výške 11,60%, hoci mala byť správne

uvedená11,72%(vypočítanépodľavstupnýchúdajovovýškepôžičky23.000,-eur,výškesplátky362,94
eur mesačne, doby splátok 96) z čoho vyplýva, že v zmluve je uvedený nesprávne údaj o RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Zmluva taktiež neobsahuje ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že skutkové tvrdenia žalovaného prednesené
v rámci odvolania týkajúce sa námietky nepreukázania vynaloženia odbornej starostlivosti právneho
predchodcu žalobcu je potrebné považovať za novoty v odvolacom konaní. Uviedol, že v zásade
platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má

možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods.
2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť
tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti
tvrdiť. Z obsahu spisu vyplýva, že procesná obrana žalovaného spočívala len vo vznesenej námietkepremlčania a vo všeobecnom konštatovaní, že samotná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, nie
v rozporovaní konkrétnych náležitostí zmluvy (RPMN) či postupu právneho predchodcu žalobcu s
odbornou starostlivosťou.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP

a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok vo
výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.035,32 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.044,79 eur od 25.03.2020 do 20.09.2021, zo sumy
18.803,62 eur od 21.09.2021 do 18.10.2021, zo sumy 18.562,45 eur od 19.10.2021 do 15.11.2021, zo
sumy 18.321,28 eur od 16.11.2021 do 16.12.2021 a zo sumy 18.080,11 eur od 17.12.2021 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III., ktorým rozhodol, že plnením žalovaného

alebo pôvodne žalovanej 2/ zaviazanej k plneniu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 13Up/2171/2020 zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného v rozsahu
poskytnutého plnenia a vo výroku IV., ktorým žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Vo výroku II. zostal rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

8. Prioritne krajský súd zdôrazňuje/opakuje svoju viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi
dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie tohto opravného
prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Už v tomto „štádiu“

odôvodnenia možno uviesť, že odvolacia argumentácia (odvolacie dôvody) žalobcu, napriek svojej
relatívnej rozsiahlosti, takmer vôbec nereagovala na nosné závery rozhodnutia okresného súdu; resp.
ak aj na niektoré z nich žalovaný zareagoval, „prehliadal“ konkrétny obsah napadnutého rozsudku.

9. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K namietanému odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí

súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§
191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená
ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k
zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska
pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť
len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel
formálnejlogiky.Posúdeniezákonnýchkritériínaaplikáciutoho-ktoréhoustanoveniaahodnotiaceúvahy
súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených
skutočností, nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie. Odvolací súd konštatuje, že ani pri

rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože
výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na
článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov
hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden
dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc

súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).

11. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, tak je potrebné
najskôr ustáliť, že právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.12. Odvolací súd v spore nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, ktorú skutočnosť
odôvodňuje nasledovne:

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému a jeho
spoludlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu dňa
04.06.2015 v sume 20.000,- eur. Žalobca si voči žalovaným neuplatnil neuhradený úrok vo výške
4.578,48 eur, úrok z omeškania vo výške 680,21 eur ani neuhradené poplatky v sume 24,- eur.

Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 13Up/2171/2020 zo dňa 17.12.2020,
ktorým uložil obom spoludlžníkom splniť žalobcom žiadanú povinnosť alebo v lehote 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu podať odpor. Žalovanému sa predmetný platobný rozkaz doručiť
nepodarilo (spoludlžníkovi áno), z ktorého dôvodu vec v časti týkajúcej sa žalovaného bola postúpená
OkresnémusúduMartinnapokračovanievkonanívzmysle§10zákonač.307/2016Z.z.oupomínacom
konaní.Súdprvejinštancievdanomprípadesprávneposúdilcharakteruzatvorenejzmluvyosplátkovom

úvere ako spotrebiteľský, pričom taktiež správne z predložených dôkazov vyhodnotil, že žalovaný
(spolu so spoludlžníkom) si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnili, z ktorého
dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný v rámci procesnej
obrany vzniesol námietku premlčania, prekážku veci rozhodnutej a namietal nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie sa v bodoch 20., 21. a 22. napadnutého rozsudku dôkladne so

vznesenými námietkami vysporiadal.

14. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil v podstate tým, že žalobca nedostatočne skúmal schopnosť
žalovaného ako spotrebiteľa splácať predmetný úver a že zmluva o úvere neobsahuje podstatné
náležitosti, z ktorého dôvodu sa má úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Zo spisového

materiálu nevyplýva, že by žalovaný predmetné námietky vznesené v rámci odvolacieho konania
uplatňoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2022 neboli
vznesené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania predtým ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 296 CSP, podľa ktorého
v spotrebiteľských veciach spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Predmetné ustanovenie
vylučuje v spotrebiteľských veciach použitie ustanovení o koncentrácii konania a dáva spotrebiteľovi
možnosť predkladať tvrdenia a dôkazy v rozšírenom režime až do momentu vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, nie však po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej v rámci podaného odvolania. Takéto nové
tvrdenia (nová procesná obrana) predstavuje zo strany žalovaného aplikáciu tzv. novôt v odvolacom

konaní.

15. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy,
čo znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli doteraz použité, ale len vtedy ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
CSP). Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalovaného v odvolacom konaní.

16. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť

a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v
podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len v prípade taxatívne stanovených výnimiek,
ktorými sú skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, na vylúčenie sudcu alebo na
nesprávne obsadenia súdu, na vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Na

tomto základe, keďže posudzovaná výhrada žalovaného k skutkovým záverom súdu prvej inštancie
sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a
nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalovaného
vystavané na nových tvrdeniach, za námietky ktoré nemožno v odvolacom konaní použiť. Naviacžalovaný ani netvrdil dôvody, pre ktoré nemohol predmetnú argumentáciu použiť bez vlastnej viny už v
rámci prvostupňového konania. Je povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu

konania použiť bez svojej viny. Žalovaný pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil. Keďže zákonom
predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd
na predmetné tvrdenia žalovaného nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov dokazovania
vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný bol v konaní zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom. Pokiaľ žalovaný mal ambíciu vytýkať nedostatočné posudzovanie jeho schopnosti
splácať úver, nejedná sa o vadu, na ktorú by súdy prihliadali z úradnej povinnosti. Žalovaný naviac s
kvalifikovaným právnym zástupcom mohli takúto námietku vzniesť už počas konania pred súdom prvej
inštancie, pričom ani nešpecifikujú dôvody, ktoré by im v takomto postupe bránili. Odvolací súd tak
nevzhliadol dôvody na postup v zmysle § 366 CSP, teda, že by sa jednalo o novoty v odvolacom konaní

a odvolateľ ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Aj keď spotrebiteľ
je považovaný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere za „slabšiu“ stranu, táto skutočnosť už by
nemala platiť v konaní pred súdom (až na zákonné výnimky uvedené priamo v jednotlivých zákonných
ustanoveniach), nakoľko súd má byť súdom nestranným. Aj v tomto prípade je možné dať do pozornosti
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a síce „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len

bdelým. Tento princíp by nemal byť vykladaný inak ani v sporoch, kde jednou zo strán je spotrebiteľ
(okrem výnimiek, ako bolo vyššie uvedené, ktoré sú priamo uvedené v zákonných ustanoveniach).

18. Na okraj ešte odvolací súd uvádza, že ak by aj vyhodnotil novotu týkajúcu sa absencie obligatórnych
náležitostí v zmluve o úvere v odvolacom konaní ako prípustnú, a prihliadal na ňu pri rozhodovaní, tak

ani v tejto časti (určenia, že predmetná zmluva je bezúročná a bezpoplatková) by žalovanému úspech vo
veci nepatril s poukazom na to, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 26.11.2020 domáhal zaplatenia
istiny v sume 19.044,79 eur a nie úrokov a poplatkov spojených so vzniknutou pohľadávkou, ktorému
návrhu súd prvej inštancie vyhovel a žiadne úroky a poplatky vzniknuté z predmetnej zmluvy žalobcovi
nepriznal.

19. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému
odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej
je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne
podmienenéhovýrokuonárokunanáhradutrov.Lennaokrajkrajskýsúddopĺňa,žeokresnýsúdnáležite

aplikoval zásadu úspechu v spore.

20. Možno zhrnúť, že v odvolacom konaní žalovaný neprodukoval žiadne skutkové ani právne
argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho prospech.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387

ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane

nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)