Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123200937
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123200937.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: CESTY NÁDEJE
o. z., Andraščíkova 620/3, 085 01 Bardejov, IČO: 42229031, zastúpeného JUDr. Jozef Stašak,
advokát so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, IČO: 32051867, proti žalovanému: Prešovský
samosprávny kraj, IČO: 37870475, Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov (skrátene PSK), o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 23Cb/9/2023-66 zo dňa 27.2.2023, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhovel návrhu
žalobcu a nariadil žiadané neodkladné opatrenie, podľa ktorého sa žalovanému ako poskytovateľovi
finančných prostriedkov uložila povinnosť poskytnúť finančné prostriedky ako žalobcovi ako prijímateľovi
a zriaďovateľovi Súkromného centra poradenstva a prevencie Tročany na mzdu a prevádzku vo
výške 3.358,30 eur mesačne do 20. kalendárneho dňa príslušného mesiaca v období od 1.1.2023 do
31.12.2023 a nedoplatok za obdobie od 1.1.2023 do vykonateľnosti tohto uznesenia uložil povinnosť

žalovanému zaplatiť žalobcovi do troch dní od doručenia tohto uznesenia. Ďalším výrokom rozhodol
o nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
Žalobca je zriaďovateľom Súkromného centra poradenstva a prevencie. Zákon o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve rozdeľuje kompetencie v oblasti poskytovania finančných prostriedkov
súkromným zriaďovateľom a cirkevným zriaďovateľom medzi obec a samosprávny kraj. Uvedený
zákon zakotvuje samosprávnemu kraju povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov
na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo poslucháča s cirkevnými zriaďovateľmi a súkromnými
zriaďovateľmi, ktorí majú dané školy a školské zariadenia zriadené na území tohto samosprávneho
kraja. Od 1.1.2012 došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa financovania škôl a školských zariadení

s tým, že na financovanie týchto škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti súkromných zriaďovateľov sa žiada
uzatvorenie zmluvy o financovaní, ktorá aj keď je upravená predpisom verejného práva, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorého platnosť a náležitosť sa posudzujú podľa Zákona o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve ako osobitného predpisu, ale zároveň sa musí aplikovať aj Občiansky zákonník.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú na túto zmluvu subsidiárne. Postup uzatvárania zmluvy
je upravený obdobným spôsobom, ako je to pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia obce alebo

samosprávneho kraja. Návrh zmluvy o financovaní zverejňuje poskytovateľ finančných prostriedkov na
úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené, a to najmenej 15 dní pred jej uzatvorením. Do 10dní od zverejnenia môžu k návrhu zmluvy o financovaní uplatniť pripomienky právnické a fyzické osoby,
ktorých sa obsah návrhu zmluvy týka. Zverejňovanie zmluvy o financovaní je v Zákone o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve upravené odlišným spôsobom, aký predpokladá Zákon o slobodnom

prístupe k informáciám. Tieto odlišnosti sa týkajú dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, spôsobu jej
zverejnenia a doby trvania zverejnenia. Ide teda o špeciálnu úpravu vo vzťahu k uvedeným právnym
predpisom. V danom prípade súd prvej inštancie zdôraznil, že odhliadnuc od povinnosti zmluvných
strán pred uzatvorením zmluvy, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 9aa zákona č. 596/2003 Z.z., bolo
potrebné v predmetnej veci postupovať aj v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

najmä ustanovenia § 43a, ktorý upravuje proces vzniku zmluvy na základe konsenzu zmluvných
strán. Z dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca vyplýva, že po zaslaní žiadosti žalobcu žalovanému
20.9.2022 nasledoval návrh zmluvy, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi do jeho dispozičnej sféry e-mailom
dňa 14.12.2022. Následne sa žalobca k zmluve vyjadril obratom listom zo dňa 17.12.2022, v zmysle
ktorého súd vyhodnotil jeho obsah ako odmietnutie návrhu a súčasne predloženie nového návrhu druhej
strane na uzatvorenie zmluvy, na ktorý bol povinný žalovaný v primeranej dobe reagovať v celkovom

kontexte špeciálneho právneho predpisu. Namiesto toho žalovaný formalisticky reagoval až listom zo
dňa 19.1.2023, kde odkázal na zverejnenie zmluvy dňa 28.10.2022 a uplynutie lehoty na pripomienky.

3. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že uvedený proces uzatvárania zmluvy mal mať na zreteli aj
príslušnúúpravuvObčianskomzákonníku.Priuzatváranídodatkovkuzatvorenýmzmluvámnarok2023

žalovaný už dodržal postup voči iným oprávneným subjektom, pretože na dodatok, okrem zverejnenia
textu, upozornil žiadateľov i samostatným e-mailom zo dňa 18.1.2023 tak, aby sa tento návrh dostal do
reálnej dispozičnej sféry adresáta.

4. Žalovaný nepristúpil k poskytovaniu finančných prostriedkov žalobcovi s odôvodnením neuzatvorenia

zmluvy, a preto si úprava práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, týkajúca sa financovania
uvedeného zariadenia, vyžaduje bezodkladnú úpravu. Existencia naliehavej a nevyhnutnej potreby
upraviť určité právne vzťahy spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by
vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav a viedlo by k neodstrániteľným následkom.
V danom prípade existuje dôvodná obava znemožnenia výkonu činnosti žalobcu, čo by v konečnom

dôsledku znamenalo aj ohrozenie práv tretích osôb, detí a žiakov v oblasti osobného, vzdelávacieho
rozvoja.

5. Súd prvej inštancie vyhovel preto žalobnému návrhu s odôvodnením, že k neuzatvoreniu zmluvy na
poskytovanie finančných prostriedkov došlo z dôvodov na strane poskytovateľa finančných prostriedkov.

Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a právnych záujmov
navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.
Nariadené neodkladné opatrenie môže byť ale zrušené postupom podľa § 334 CSP. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (teda odporca), ale aj navrhovateľ neodkladného opatrenia.

6. Súd prvej inštancie zároveň uviedol v dôvodoch rozhodnutia, že vo veci nebolo potrebné uložiť
žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože už samotným nariadením neodkladného
opatrenia sa dá vyriešiť situácia strán sporu aj do budúcna (minimálne na príslušný kalendárny rok).
Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany

v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate konzumuje vec
samú s odkazom aj na špeciálnu právnu úpravu, akým je ustanovenie § 9aa ods. 8 zákona č. 596/2003
Z.z.. Preto súd neukladal žalobcovi podať žalobu vo veci samej.

7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil zásadou úspechu v konaní a aplikáciou ustanovenia § 255

ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a nesprávne uložil žalovanému povinnosť neodkladným opatrením.

9. Odvolateľ poukazuje na to, že podľa platnej legislatívy je Prešovský samosprávny kraj povinný
poskytovať zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia finančné prostriedky na mzdy a prevádzku
na dieťa, žiaka alebo na poslucháča podľa tam upravených pravidiel. V zmysle ustanovenia § 9 a
§ 9aa zákona č. 596/2003 Z.z. bol vypracovaný žalovaným návrh na uzavretie zmluvy a tento bolzverejnený na úradnej tabuli dňa 28.10.2022 za účelom jeho pripomienkovania. Žalobca k obsahu
návrhu zmluvy neuplatnil ani jednu pripomienku. Dňa 14.12.2022 boli zmluvy zasielané na podpis
samotným zriaďovateľom. Dňa 30.12.2022 boli všetky podpísané zmluvy zverejnené na webovom sídle

žalovaného a týmto dňom sa stali účinnými. Zmluvy podpísalo 27 zriaďovateľov z 29. Nepodpísal ju iba
žalobca a ešte jeden zriaďovateľ. V súčasnosti k týmto uzavretým zmluvám boli dodatkami č. 1 navýšené
finančné prostriedky. Návrhy dodatkov boli tiež zverejnené za účelom pripomienkovania a následne
podpísané a zverejnené na webovom sídle žalovaného, a tým aj účinné. Prešovský samosprávny kraj
pri poskytovaní finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku presne dodržal ustanovenia zákona, nič

neporušil, v ničom nepochybil ani nič nezanedbal.

10. Odvolateľ ďalej zdôrazňuje to, že je rozdiel pri poskytovaní finančných prostriedkov na prevádzku
zriaďovateľom medzi poskytovaním týchto finančných prostriedkov zo strany obce a zo strany
samosprávneho kraja. V prípade, ako je aj tento, ak samosprávny kraj nezriaďuje takýto druh školy alebo
školského zariadenia platí, že pri určení výšky finančných prostriedkov pre neštátneho zriaďovateľa nie

je samosprávny kraj limitovaný, koná autonómne a výška finančných prostriedkov je výlučne vecou
dohody zmluvných strán. Odvolateľ namieta, že ani subsidiárne sa nemôže pre proces uzatvárania
takejto zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdu a prevádzku použiť Občiansky zákonník.
Odvolateľ vytýka súdu, že pre právne posúdenie veci nesprávne použil teda ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nesprávne použil i právnu úpravu nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní

výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

11. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie uložil povinnosť poskytnúť finančné prostriedky
žalobcovi bez toho, aby mal akýmkoľvek spôsobom preukázaný, či zdôvodnený stav, ktorý by
odôvodňoval poskytnutie tohto finančného prostriedku práve v tejto výške. Vytýka súdu prvej inštancie

aj to, že táto výška nie je v uznesení vôbec zdôvodnená. V prípade samosprávneho kraja nemožno
postupovaťpriurčovanívýškypodľanariadeniavládySRč.668/2004Z.z.,atoanianalogicky.Zdôvodov
rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd zaoberal výpočtom sumy, ani toto nijako neodôvodnil.

12. Odvolateľ zotrváva na tom, že dôvody, pre ktoré nedošlo k podpísaniu zmluvy, boli na strane žalobcu.

Ak súd urobil záver o tom, že boli na strane žalovaného, takýto záver je podľa žalovaného nesprávny.
Neuzatvorenie zmluvy bolo prekážkou pre to, aby žalovaný plnil pri dodržaní litery zákona povinnosti
pre financovanie zariadenia. Argumentácia žalobcu, že sa k návrhu zmluvy nevyjadril, nepripomienkoval
a uprednostnil pomoc ľuďom pred neustálym sledovaním formalít, nemôže obstáť. Je to irelevantné
tvrdenie. Žalobcu nemôže ospravedlňovať to, že nazýva procesné lehoty pre uzatvorenie zmluvy

zákonom určené za formalizmus. Žalobca jednoznačne pochybil a teraz z toho obviňuje žalovaného.
Žalovaný nakladá s verejnými zdrojmi. Nemohol a nemôže žalobcovi vyplácať finančné prostriedky bez
právneho titulu.

13. Odvolateľ navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie postupom cez aplikáciu

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

14. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na dôvodnosti ním podaného návrhu. Dôvod
uplatnený žalovaným, založený na námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, označuje za
neopodstatnený. Zotrváva aj na tom, že správne odôvodnil podaným návrhom skutočnosti, ktoré

zakladali dôvod pre vydanie žiadaného neodkladného opatrenia. Nesúhlasí so žalovaným, že pre
financovanie prevádzky sa v predmetnej veci nemalo použiť nariadenie vlády. Podľa jeho názoru na
nariadenie vlády, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, treba prihliadať ako na také, ktoré sa vzťahuje
aj pre územné celky, resp. samosprávne kraje.

15. Žalobca vo vyjadrení ďalej dáva do pozornosti súdu a vysvetľuje skutočnosti, ktoré sa týkajú výpočtu
výšky príspevku, vychádzajúc od zberu údajov o počte detí, ktoré boli v elektronickom štatistickom
výkaze aj vykázané. Do pozornosti dáva žiadosť žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok
2023 a prílohy k nej zo dňa 20.9.2022, ktoré sú v súdnom spise. Dňa 5.1.2023 žalobca vyplnil zber
údajov určený pre neštátne zariadenia poradenstva a prevencie s tým, že počet detí k 2.1.2023 bol spolu

2160, z toho do 15 rokov veku 1900 a nad 15 rokov 260. Poukazuje aj na to, že Ministerstvo školstva
SR svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho predpisu v zbere údajov z 30.9.2022 a 5.1.2023 obmedzilo
počet detí na jedného odborného zamestnanca na 180 detí/kalendárny rok. Podľa jeho názoru žalovaný
dodatkom č. 1 k zmluvám, uzatváraným s ostatnými zriaďovateľmi v samosprávnom kraji, a aj obsahompodaného odvolania, potvrdil výšku príspevku 155,- eur na žiaka na kalendárny rok. Táto skutočnosť je
podľa žalobcu nespornou. Zotrváva na tom, že na úpravu predmetných právnych vzťahov je potrebné
použiť aj Občiansky zákonník. Dáva do pozornosti aplikáciu ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Zdôrazňuje,žeprípustnosťanalógielegisaanalógieiurisvyplývapriamozpodstatyprávnych
vzťahov upravených súkromným, občianskym právom. Analógia legis i analógia iuris by bola prípustná
aj vtedy, ak by to zákon výslovne neustanovoval. Platí princíp, podľa ktorého je vylúčené, aby súd,
prípadne iný orgán právnej ochrany odmietol poskytnúť ochranu súkromnoprávnym záujmom a právam
len preto, že niet výslovnej právnej úpravy. Zdôrazňuje Čl. 3 a 28 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

a zdôrazňuje, že ak žalovaný vedel, akú prácu vykonáva Súkromné centrum poradenstva a prevencie
Tročany a pozná dôležitosť duševného zdravia detí/žiakov, pozná problémy, ktoré so žiakmi rieši, pozná
úspechy práce, pozná názor rodičov, žiakov, učiteľov na ich prácu, určite by finančné prostriedky priznal
bez akýchkoľvek prekážok. Navrhuje preto, aby uznesenie súdu prvej inštancie bolo v celom rozsahu
v oboch jeho výrokoch potvrdené. V prílohe tohto vyjadrenia okrem zmlúv o poskytnutí finančných
prostriedkov na mzdy a prevádzku, uzatvárané žalovaným s označenými subjektmi (A., BambiCentrum,

n.o., B. B. C.), pripája aj podanie z 21.2.2023, adresované žalovanému, v ktorom žiada o poskytnutie
finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku aj bez zmluvy.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

oprávnenouosobou,preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodným. Pri viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

17. V zmysle ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

18. V zmysle tohto ustanovenia je povinnosťou súdu, a pri aplikácii ustanovenia § 378 ods. 1 CSP aj
odvolacieho súdu, v každom štádiu skúmať, či sú splnené procesné podmienky pre konanie o podanom
návrhu. Medzi tieto procesné podmienky patrí aj podmienka právomoci súdu.

19. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

20. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

21. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje

správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. A podľa § 6 ods.
1 rovnakého zákona správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

22. V predmetnej veci bolo teda žiadúcim dať odpoveď na to, či v predmetnom konaní sa uplatňuje
ochrana, ktorá je založená na súkromnoprávnom charaktere veci alebo ide o spor, na ktorý by mal byť
príslušný správny súd.

23. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR z posledného obdobia vyplynulo
aj to, že kompetenčný senát vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho
sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrh), ale zásadne príslušná
hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú, či majú vzniknúť práva alebo povinnosti,

ktoré sú predmetom sporu v danej veci (viď napr. uznesenia sp.zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021,
či 1SKomp/6/2021 alebo 1SKomp/34/2022).24. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo
do právomoci správnych súdov, je preto rozhodujúce, či medzi účastníkmi súdneho konania
existuje súkromnoprávny, resp. administratívnoprávny vzťah definovaný svojimi základnými znakmi

vyplývajúcimi z príslušnej hmotnoprávnej úpravy (viď aj judikát R32/2019). Každý právny vzťah je
determinovaný svojimi základnými prvkami. Sú nimi subjekty právneho vzťahu, objekt právneho vzťahu
a obsah právneho vzťahu. Subjektmi právneho vzťahu rozumieme nositeľov práv a povinností v tomto
právnom vzťahu. Objektom právneho vzťahu rozumieme to, čoho sa týkajú práva, právom chránené
záujmy a povinnosti subjektov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti subjektov

(pozri k tomu bližšie Vrabko, Marián a kol., Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava:
C.H.Beck, 2018, ISBN 978-80-89603-68-8, strany 68 až 69).

25. Právna úprava hmotnoprávnych a v podstate aj procesných vzťahov súvisiacich s financovaním
v školstve je obsiahnutá v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri komparácii subjektov týchto vzťahov je zrejmé, že

žalobca so žalovaným nevystupujú v rovnocennom postavení. Žalovaný je orgánom verejnej správy
na úseku školstva, do ktorého kompetencie spadá aj financovanie predmetných zariadení tak, že sa
poskytuje príspevok zriaďovateľovi. Objektom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je súbor
práv a povinností vyplývajúci z poskytovania vzdelávacej, či poradenskej aktivity žiakom, či klientom
uvedeného centra poradenstva a prevencie. Z tohto hľadiska, pri obsahu uvedenej právnej úpravy, je

nepochybné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom súkromnoprávneho charakteru
v zmysle § 3 CSP a nemožno ho považovať ani za vzťah, o ktorom by podľa osobitného predpisu
mali rozhodovať civilné súdy v zmysle § 4 CSP. Na prejednanie žaloby vo veci samej, týkajúcej sa
poskytovania tohto príspevku, by tak bola daná právomoc len správneho súdu.

26. V predmetnej veci je však osobitná situácia, keď žalobca žiada o poskytnutie ochrany vo
forme vydania ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Tu sa žiada opäť poukázať na judikatúru
Najvyššieho správneho súdu SR, v ktorej bolo konštatované, že pri posudzovaní právomoci civilného
súdu v takýchto prípadoch, keď sa žiada vydanie neodkladného opatrenia, nie je rozhodujúca povaha
samotná povaha hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie

slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné
opatrenie je procesný inštitút upravený v CSP, o ktorom rozhoduje vždy v prvej inštancii okresný súd
(§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok neupravuje nielen neodkladné opatrenie, ale ani
žiaden iný, podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku
správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samotný procesný nárok, ale

len o rozšírenie účinkov, ktoré sú iné, ako s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú
právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. CSP (viď NSS SR 1SKomp/34/2022).

27. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku, má vo všeobecnosti
súd podľa CSP. To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a § 325 ods.

1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo
výkone právomoci inému orgánu verejnej správy (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z ustanovenia § 336 a § 337 CSP
možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním

ukladá môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci
samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou samou, v ktorej
by bolo možné domáhať sa ochrany žalobcu (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná
jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na
konanie o neodkladnom opatrení. Naopak sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno

civilným sporovým súdom nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práva voči
danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu.

28.Zuvedenécharakterupredmetnéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmnepochybnevyplýva,ževo
veci samej by bol na konanie o takejto žalobe s takýmto obsahom, v akom žiada neodkladné opatrenie,

príslušný správny súd, pretože ide z hmotnoprávneho hľadiska o právny vzťah, ktorý má svoj pôvod nie
v právnej úprave súkromnoprávneho charakteru, ale v právnej úprave, ktorá vyplýva z noriem verejného
práva. To, že takéto žaloby vo veci samej (či podobne týkajúce sa financovanie školských zariadení)
prejednávali a o nich konajú správne súdy vyplýva aj napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR6Sžk/24/2017, ktoré prešlo i testom ústavnosti Ústavným súdom SR pod č. II.ÚS 188/2019 alebo aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 10Sžk/46/2018, ktoré bolo tiež podrobené ústavnému preskúmaniu
a záver bol privodený v náleze ÚS SR II.ÚS 163/2019.

29. Pretože v tejto veci ide o návrh na neodkladné opatrenie, bolo úlohou aj v tomto konaní dať odpoveď
na to, či boli splnené podmienky pre poskytnutie ochrany žiadaným návrhom na neodkladné opatrenie.
Pri argumentácii pod bodom 26. vyššie nebolo možné vylúčiť kompetenciu civilného sporového súdu
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak je však vylúčené, aby sa v civilnom

sporovom konaní vydalo rozhodnutie takejto o žalobe vo veci samej, túto skutočnosť možno brať ako
určujúcu aj pre to, či bolo možné návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť. Ak civilný súd nemohol konať
vo veci samej o predmetnom nároku, už toto je argument (pri aplikácii vyššie uvedených ustanovení
§ 336 a § 337 CSP) by mal viesť k záveru o nevyhovení návrhu na neodkladné opatrenie. Nie je
v tomto smere určujúcim to, na čom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ak povedal, že toto
rozhodnutie, ktorým rozhodol o neodkladnom opatrení, konzumuje vec samú. Práve táto argumentácia,

ktorá súvisí s aplikáciou noriem verejného práva, neodôvodňovala vyhovenie návrhu vo veci samej.
Treba s odvolateľom súhlasiť i s tým, že pre kvantifikáciu priznaného nároku nemal zhromaždené ani
verifikovateľné skutkové podklady.

30. Pre vec je určujúcou ešte aj ďalšia významná skutočnosť, ktorá plynie z aplikácie ustanovenia §

325 CSP, podľa ktorého možno nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné, pre bezodkladnú
úpravu pomerov alebo ak je tu ohrozenie, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie totiž
umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej
a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Odvolací súd je toho
názoru, že napriek nesporným skutočnostiam týkajúcim sa potreby realizovania činnosti poradenstva

a prevencie, ktoré stredisko zriadené žalobcom realizuje, v predmetnej veci nebola osvedčená potreba
takejtoneodkladnejúpravystým,žebyhrozilaujmanaplnenípovinností,ktorémázariadenierealizovať.
V tejto súvislosti aj pri záveroch, ktoré plynú z vyššie spomenutých nálezov Ústavného súdu SR,
treba zdôrazniť aj to, že finančný príspevok je len jedným zo zdrojov financovania súkromnej školy,
či súkromného zariadenia. Nezaplatenie finančného príspevku zo strany samosprávneho kraja môže

mať „len“ nepriamy sekundárny dopad na majetkovú sféru zriaďovateľa súkromnej školy. Na poskytnutie
finančného príspevku nie je právny nárok. Jeho poskytnutie je viazané na splnenie tých zákonných
podmienok,ktorénaúhradunákladovnaprevádzkusúkromnéhoškolskéhozariadenia,čivzdelávacieho
zariadenia, poskytuje samosprávny kraj. Žalobca neprodukoval v konaní také skutočnosti, že by
bez žiadanej úpravy pomerov medzi stranami došlo k vážnym existenčným problémom uvedeného

súkromného zariadenia, ktorého je žalobca zriaďovateľom a ktoré by mohli vyústiť prípadne až
do jeho zrušenia. Tieto tvrdenia neboli navrhovateľom neodkladného opatrenia produkované ani
preukázané. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami. Pri vydaní neodkladného opatrenia nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe
tejtoúpravy,apretorozsahdokazovaniajezúženývzhľadomnaúčelapodstatuneodkladnéhoopatrenia

a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu, ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 25.6.2019 sp.zn. 5Cdo/25/2019). V danom prípade odvolací súd nevzhliadol žiadnu potrebu
neodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

31.Zároveňjeopakovanepotrebnézdôrazniť,ževoveciideonárok,ktorýupravujúpredpisyosprávnom

súdnictve, a teda ide o vec spadajúcu do právomoci, v prípade, že by išlo o vec samú, do správneho
súdnictva.

32. Z uvedených dôvodov pri aplikácii § 388 CSP odvolaciemu súdu iná možnosť len zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

33. Pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 2 CSP pri zmene rozhodnutia súd odvolací rozhoduje aj o nároku
na náhradu trov konania nielen na odvolacom súde, ale aj na súde prvej inštancie. V konaní bol žalobca
sosvojímnávrhomneúspešný,úspešnýžalovanýnároknanáhradutrovkonanianeuplatnil,anizobsahu
spisu mu takéto výdavky nevyplynuli, preto pri dodržaní zásady hospodárnosti konania, vyplývajúcej

z Čl. 17 CSP a pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP, sporovým stranám
náhradu trov konania odvolací súd nepriznal.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).