Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/203/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109220485
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5109220485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. - C., Q. XX/X, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so
sídlom W. T. XXX/XX, A., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova
2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie strán sporu proti rozsudku

Okresného súdu Žilina, č.k. 4C/139/2009-579 zo dňa 11.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie 472,58 € s
príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 215,76 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 215,76 € od 03.08.2009 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcich výrokoch, ktorými okresný súd žalobu žalobcu zamietol, rozsudok okresného súdu p

o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v avo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Po skutkovej a právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 472,58 €

s príslušenstvom, nemajetkovú ujmu vo výške 3.320 €, príslušenstvo vo výške 349,65 € a náhradu trov
konania. Pokiaľ sa týkalo základu uplatneného nároku, tento bol v priebehu konania ustálený, spornou
zostala iba výška, teda skutočnosť, či takto uplatnené nároky žalobca preukázal a je možné mu ich v
nim uplatnenej výške priznať. Ohľadne nároku na náhradu škody vo výške 472,58 € titulom náhrady
trov konania vzniknutých poškodenému v trestnom konaní, dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď na preukázanie uplatneného nároku nepredložil iný dôkaz ako faktúru č. 27/2008
zo dňa 26.5.2008 splatnú 6.6.2008, ktorou právna zástupkyňa žalobcu v trestnom konaní vyúčtovala

právne služby v celkovej sume 12.237,- Sk (trovy právneho zastúpenia prestavovali spolu sumu 14.237,-
Sk, záloha bola poskytnutá vo výške 2.000,- Sk). Súčasťou nároku na náhradu škody sú i náklady
spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, ktorý si správne v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 7/99 zo dňa 30.3.1999 žalobca uplatnil vo výške 349,65 €
ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Na preukázanie tohto nároku žalobca predložil
takisto len faktúru č. 090033 vyhotovenú právnou zástupkyňou žalobcu v trestnom konaní 21.7.2009,

splatnú 31.7.2009, ktorou boli žalobcovi fakturované právne služby za zastupovanie vo veci žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na základe plnej moci z 26.1.2009 v celkovej sume 349,65 €. Poukázal
potom i na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní výslovne uviedla, že predmetnúsumu vedie ako pohľadávku voči žalobcovi, nakoľko nebola doposiaľ uhradená. Ani v súvislosti s takto
uplatneným nárokom žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia druhého predpokladu pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik samotnej škody vo výške 349,65 €, a preto žalobu v tejto

časti zamietol. Ohľadne nároku na náhradu škody za nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 3.320 eur
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že
postavenieapracovnézaradeniežalobcuvprácisavôbecnezmenilo,pokiaľinaobdobiepočasjedného
až dvoch mesiacov došlo k vyhroteniu, resp. napätiu vo vzťahoch medzi žalobcom a jeho kolegami,
toto sa po uplynutí tohto obdobia upravilo. Ani vypočutí svedkovia pod vplyvom trestného stíhania

nezmenili svoj postoj a vzťah k žalobcovi, naopak, vykreslili ho ako zodpovedného rodiča, riadne sa
starajúceho o svoje deti. Za postačujúce preto považoval konštatovanie porušenia práva žalobcu, teda
konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia - uznesenia OR PZ ÚJKP PZ ČVS-ORP-3675/1-OSV-ZI-2004
zo dňa 10.11.2005, ktorým bolo rozhodnuté o stíhaní žalobcu ako obvineného za trestný čin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutia.Prirozhodovaníotrováchkonaniaaplikovalust.§257CSPažalovanému
ako úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznal, pričom za okolnosti hodné osobitného

zreteľa považoval existenciu základu nároku žalobcu na náhradu škody vzhľadom na nezákonnosť
uznesenia policajného orgánu o začatí trestného stíhania žalobcu.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3.Žalobcavpodanomodvolanívytýkal,žezodôvodneniarozhodnutiaokresnéhosúduotom,žežalobca
neuniesoldôkaznébremenoohľadnenárokunanáhraduškodyvovýške472,58€jenezistiteľné,zakých
skutkových zistení vychádzal, nakoľko žalobca relevantnými listinnými dôkazmi preukázal zaplatenie
úkonov právnej služby, ktoré mu boli poskytnuté advokátkou v jeho trestnom konaní. Zaplatenie sumy
2.000,- Sk ako zálohy za poskytnutie právnych služieb nemožno spochybňovať len neexistenciou

účtovného dokladu, nakoľko žalobca zálohovú platbu realizoval a túto nespochybňuje ani jeho právna
zástupkyňa. Na preukázanie zaplatenia nákladov za obhajobu formou bezhotovostného vkladu vo
výške 12.237,- Sk dňom 9.6.2008 žalobca predložil listinné dôkazy na pojednávaní 18.9.2015. Žalobca
nespochybnil, že ku dňu rozhodnutia nezaplatil právnej zástupkyni, ktorá ho zastupovala v zákonom
predpísanom konaní o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa 15 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a za nesporné a preukázané považuje, že právne služby mu
poskytnutébolianespochybnilanipohľadávkujehoprávnejzástupkynevovýške349,65€,ktorávyplýva
z faktúry vystavenej pod č. 090033. Označený záväzok žalobcu, ktorý je uplatnený ako príslušenstvo
k náhrade škody, vyplýva zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom a jeho právnou zástupkyňou formou
podpísaného plnomocenstva 26.1.2009. Takúto zmluvu o právnej pomoci, ktorou sa klient zaväzuje

zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi odmenu za právne zastupovanie pred súdmi akceptuje vo svojej
rozhodovacej činnosti ako náklady účastníka konania aj Európsky súd pre ľudské práva. Pokiaľ sa týkalo
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, zastal názor, že dostatočne preukázal negatívny
dôsledok nezákonného trestného stíhania, prinajmenšom v pracovnom, v spoločenskom a osobnom
živote. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že viac ako 3 roky bol vystavený neistote a obavám z možného

trestnoprávneho postihu za skutok, ktorý sa nestal. Prežíval počas celého obdobia psychickú traumu,
nezákonné trestné stíhanie ovplyvnilo jeho bežný spôsob života, musel sa prinajmenšom vnútorne
neustále zaoberať prebiehajúcim trestným konaním. Nie všetko sa dá odvážiť a odmerať a preto nikto,
kto nebol bezdôvodne trestne stíhaný, nepochopí traumu, ktorú dotknutá osoba z tohto dôvodu prežíva.
Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň mu

priznať náhradu trov celého konania.

4. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím okresného
súdu, čo do výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 257 CSP, mal
zato,žesúdmalrozhodnúťpodľaúspechustránvspore.Aplikáciaust.§257CSPjevýnimočná,pripadá

do úvahy, iba keď sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré treba v rozhodnutí súdu osobitne
odôvodniť, čo sa v danom prípade nestalo. Žiadal preto rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade
trov prvostupňového konania zmeniť a žalovanému náhradu trov konania priznať v plnom rozsahu.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný poukázal na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., na

konštatovanie Okresného súdu Žilina, ktorý uviedol v rozsudku zo dňa 12.6.2013, aké úkony právnej
služby mal z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-489/1-OSV-B2-06 zistené a preukázané. Zdôraznil,
že trovy právneho zastúpenia sú iba účelne vynaložené hotové výdavky a odmena za zastupovanie,
preto je nevyhnutné, aby vyúčtované úkony právneho zástupcu boli v súlade s trestným spisom, nakoľkoiba tento preukazuje, či sa vyúčtovaný úkon aj skutočne vykonal. Pokiaľ sa týkalo uplatneného nároku
vo výške 349,65 €, poukázal na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení a dodal, že
žalobca síce predložil faktúru na predmetnú sumu, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by takúto

odmenu právnemu zástupcovi uhradil. Ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
sa plne stotožnil s konštatáciou okresného súdu o tom, že dôkazy, ktorými je nevyhnutné preukázať
nemajetkovú ujmu, musia hodnoverne a bez pochybností preukazovať následky v podobe nemajetkovej
ujmy. Žalobca dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia základných zákonných predpokladov na
vznik takejto zodpovednosti žalovaného neuniesol.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc
viazaný rozsahom podaných odvolaní a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) po zopakovaní a
doplnení dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

7. Skôr ako vytýčil vo veci pojednávanie, odvolací súd požiadal Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II,
ObvodnéoddeleniePZBratislavaRužinov-východozapožičaniespisuČVS:ORP-489/1-OSV-B2-2006.
Predmetný spis bol podľa odpovede Ministerstva vnútra SR, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave II, Obvodného oddelenia PZ Bratislava Ružinov - východ skartovaný, a teda žiadosti
Krajského súdu v Žiline vyhovieť možné nebolo. Na podklade uvedeného odvolací súd nariadil vo veci

pojednávanie,oboznámillistinnédôkazyanárokužalobcunanáhraduškodyčiastočnevyhovel vzmysle
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12.6.2013, ktorý z vyšetrovacieho spisu pod ČVS:ORP-489/1-
OSV-B2-2006 mal preukázané vykonanie úkonov právnej služby v šiestom, ôsmom a deviatom poradí,
na podklade čoho priznal 215,76 € s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
215,76 € od 3.8.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K následnému zrušeniu

tohto rozhodnutia okresného súdu došlo iba z dôvodu, že v tom čase žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že fakturované trovy právneho zastúpenia svojej právnej zástupkyni skutočne
uhradil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd z dôvodu, že nebolo možné pripojiť požadovaný
trestný spis, oboznámiť sa s jeho obsahom, v ďalšom konaní vychádzal z predmetného rozsudku
okresného súdu a žalobe žalobcu čiastočne vyhovel v rozsahu, v akom podľa konštatácie okresného

súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že k vykonaniu úkonov právneho zastúpenia v
trestnom konaní v takomto rozsahu došlo. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalobca na pojednávaní
18.9.2015 formou bezhotovostného vkladu vo výške 12.237,- Sk dňom 9.6.2008 preukázal zaplatenie
nákladov za obhajobu v trestnom konaní tak, ako bola fakturovaná faktúrou č. 27/2008 zo dňa 26.5.2008
so splatnosťou 6.6.2008. Zároveň s istinou odvolací súd priznal žalobcovi i ním požadovaný úrok z

omeškania z priznanej finančnej čiastky 215,76 € vo výške 9% ročne od 03.08.2009 do zaplatenia.
Z obsahu spisu bolo preukázané, že žalobca doručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
Ministerstvo spravodlivosti SR 2.2.2009, žalovaná strana sa dostala do omeškania s plnením náhrady
škody po uplynutí lehoty 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti podľa ust. § 16 citovaného zákona. Úrok
z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške a žalovaný sa dostal s náhradou škody žalobcovi do

omeškania dňom vymedzeným žalobcom v podanej žalobe.

8. Pokiaľ sa týkalo nároku v podobe nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku
na náhradu škody vo výške 349,65 €, v tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s postupom
prvoinštančného súdu, pokiaľ zamietol žalobu žalobcu v tejto časti a jeho rozsudok ako správny potvrdil,

nakoľko žalobca ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal, že by takto vyúčtovanú sumu právnej
zástupkyni skutočne uhradil. V tomto smere zotrváva odvolací súd na predchádzajúcich stanoviskách,
ktoré už ohľadne tohto nároku v zrušujúcich uzneseniach vyslovil. Odvolací súd sa stotožnil i s postupom
prvoinštančného súdu, pokiaľ zamietol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 €,
nakoľko sa stotožnil s konštatáciou okresného súdu o tom, že žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné

bremeno ohľadne závažnosti následkov, ktoré mu mali v súkromnom, spoločenskom, pracovnom živote
vzniknúť. Ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k tak závažným zmenám v
osobnom, spoločenskom, pracovnom živote žalobcu, resp. k zhoršeniu jeho postavenia v takej miere,
že by bolo možné pristúpiť k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch a nepostačovalo by iba samotné
konštatovanie porušenia práva žalobcu, nezákonnosti rozhodnutia - uznesenia OR PZ ÚJKP PZ ČVS-

ORP-3675/1-OSV-ZI-2004 zo dňa 10.11.2005.

9. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu trov konania, v tejto časti rozsudok okresného súduzmenil,vyhovelodvolaniužalovanéhoaotrováchkonaniarozhodolpodľapomeruúspechuaneúspechu
strán v spore. Mal za to, že v danom prípade neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako
predpokladá ust. § 257 CSP. Napokon tieto ani okresný súd, pokiaľ predmetné zákonné ustanovenie

aplikoval, osobitne v odôvodnení rozhodnutia nevymedzil. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného
nepodal, na výnimočné okolnosti daného prípadu nepoukázal, a preto ani odvolací súd nevzhliadol tak
závažný dôvod, ani tak výnimočnú okolnosť, ktorá by bránila rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore. V nadväznosti na to, žalovanému ako
úspešnej strane v spore, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko, pokiaľ i

došlo k čiastočnému úspechu žalobcu v spore, tento bol vo vzťahu k ostatným uplatňovaným nárokom
nepatrný.

10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)