Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 28, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119302755
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6119302755.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: KOSIT a.s., Rastislavova
98, 043 46 Košice, IČO: 36 205 214, zastúpeného IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice -
Sever, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: P-STEEL, s.r.o., Žilinská 1, 040 11 Košice, IČO: 45 360 286,
o zaplatenie 18.888,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

II, č. k. 33Cb/85/2019-68 zo dňa 25. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 33Cb/85/2019-68 zo dňa 25. januára 2022 a
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
18.888,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.628,- eur od 3.11.2016 do
zaplatenia, zo sumy 3.162,12 eur od 7.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.193,68 eur od 28.12.2016
do zaplatenia, zo sumy 2.154,24 eur od 31.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.418,72 eur od 2.3.2017
do zaplatenia, zo sumy 2.664,72 eur od 4.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.666,64 eur od 3.5.2017 do

zaplatenia titulom ceny za služby, ktoré žalovanému poskytol na základe rámcovej zmluvy o dodávke
plastového odpadu č. 477/2015 zo dňa 30.11.2015 (ďalej len „rámcová zmluva“), paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v rámcovej
zmluve sa so žalobcom dohodol, že žalobca mu bude dodávať plastový odpad. V článku III. rámcovej

zmluvy, ktorý upravoval dodávku plastového odpadu bolo dojednané, čo musí obsahovať nákupná
objednávka vystavená žalovaným ako príjemcom, ktorá je záväzná pre obe zmluvné strany po jej
akceptácii. Žalovaný dôvodil, že žalobca nepredložil jednotlivé písomné objednávky od neho, ale iba
faktúry, pričom v skutočnosti mu žalobca v rozpore s rámcovou zmluvou a objednávkami v jednotlivých
dodávkach nedodal to, čo malo byť predmetom dodávky. Argumentoval, že v dodávkach sa nachádzalo
veľké množstvo iného materiálu, než aký si objednal a práve to je dôvodom, prečo žalobcovi neuhrádzal

sporné faktúry. Tvrdil, že až po vysporiadaní uvedeného stavu bude možné ustáliť, ktorá časť odpadu
mu bola dodaná v zmysle zmluvne dojednaných podmienok, a ktorá nie. Ďalej žalovaný uviedol, že
žalobcovi navrhol, aby si odpad, ktorý mu dodal v rozpore s objednávkou odniesol a požiadal ho, aby
mu dodával výhradne objednaný tovar. Triedenie objednaného a neobjednaného tovaru považoval za
nákladné a neefektívne. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz a nariadil
vo veci pojednávanie. Žiadal tiež, aby žalobca predložil všetky písomné objednávky od neho ako od

príjemcu odpadu a aby sa vyjadril i k spôsobu riešenia situácie, keď mu dodal aj odpad, ktorý si od nehoneobjednal. Pokiaľ ide o faktúry, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, žalovaný tvrdil, že ich uviedol
vo svojom kontrolnom výkaze.

4. Žalobca argumentoval, že žalovaný nepoprel, resp. nenamietal dodanie tovaru v zmysle rámcovej
zmluvy, ale iba to, že v jednotlivých dodávkach sa nachádzal aj iný materiál ako dohodnutý odpad,
ktorý iný materiál ale bližšie nešpecifikoval. Odmietol, že odpad, ktorý mal byť predmetom dodávok,
dodal žalovanému v rozpore s rámcovou zmluvou. Tvrdil, že žalovaný neodmietol prevziať tovar a jeho
prevzatie aj potvrdil. Za rozhodujúce považoval, že žalovaný mu nezaplatil riadne a včas plnenie za

služby, ktoré mu poskytol na základe rámcovej zmluvy, čím sa dostal do omeškania a porušil tak
svoju základnú zmluvnú povinnosť, ktorou bolo zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu riadne
a včas. Dôvodil, že žalovaný nikdy nenamietal žiadnu z faktúr, ktoré mu vystavil, ani platnosť rámcovej
zmluvy alebo jej časti a priamo nepoprel svoju povinnosť plniť na základe sporných faktúr. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu nie je dostatočne vecne odôvodnený
spoukazomnaust.§12zákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaníaodoplneníniektorýchzákonov

(ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“), podľa ktorého musí byť každý odpor dostatočne vecne odôvodnený,
inak bude odmietnutý.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako držiteľom
odpadu a žalovaným ako príjemcom odpadu, ktorí obaja sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a)

Obchodného zákonníka, vznikol zmluvný vzťah na základe rámcovej zmluvy, v ktorej sa strany dohodli,
že v prípade potreby oznámi žalobca písomne žalovanému na expedíciu pripravený plastový odpad a
zároveň ho vyzve na predloženie cenovej ponuky. V prípade akceptácie predloženej cenovej ponuky
zo strany držiteľa odpadu bude o tom príjemca odpadu informovaný a súčasne bude vyzvaný na
vystavenie nákupnej objednávky v lehote do 5 pracovných dní od doručenia akceptácie. Podpisom

nákupnej objednávky zo strany držiteľa odpadu sa táto stáva záväznou pre obe zmluvné strany. Držiteľ
odpadu si vyhradil právo požiadať príjemcu odpadu o akceptovanie zálohovej faktúry a dodávku odpadu
uskutočniť až vtedy, ak suma bude pripísaná na účet držiteľa odpadu. Príjemca odpadu bol v zmysle
rámcovej zmluvy povinný doručiť držiteľovi odpadu potvrdenie o konečnom zhodnotení odpadu z plastov
od konečného spracovateľa, a to v lehote do 30 dní, pokiaľ týmto spracovateľom nie je on sám (článok

III. ods. 1 až 5 rámcovej zmluvy). V článku III. ods. 6 rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že každá
nákupná objednávka vystavená príjemcom musí obsahovať údaje uvedené v predmetnom článku. V
zmysle článku IV. ods. 1, 2 rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že kúpnu cenu určia dohodou, pričom
kúpna cena je určená na základe objednávky akceptovanej držiteľom odpadu na príslušný kalendárny
mesiac. Príjemca odpadu sa zaväzuje zaplatiť držiteľovi odpadu kúpnu cenu za plastový odpad v lehote

do 30 dní od vystavenia faktúry. Článok V. rámcovej zmluvy uvádzal, že podkladom pre fakturáciu
je vážny lístok vystavený držiteľom odpadu na certifikovanom vážiacom zariadení. Rámcovú zmluvu
uzavreli strany na dobu neurčitú počnúc dňom 25.11.2015 s tým, že jej zmeny alebo dodatky môžu byť
vykonané iba písomnou formou.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 307/2016 Z. z., ktorý
obsahuje úpravu odporu a sťažnosti proti náhrade trov konania a tiež podľa §§ 149; 153 ods. 1, 2, 3;
154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, sudcovskej koncentrácie konania
a zákonnej koncentrácie konania.

7.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žejenažalobcovi,abyprostriedkamiprocesnéhoútokupreukázal
dôvodnosť žaloby, pričom žalobca ako prílohy k žalobe predložil iba fotokópie faktúr, výzvu na zaplatenie
a kontrolný výkaz. Na preukázanie dôvodnosti žaloby ale podľa súdu prvej inštancie s poukazom na
článok III. rámcovej zmluvy absentujú dôkazy, a to výzva žalobcu žalovanému na predloženie cenovej

ponuky;výzvanapredloženienákupnejobjednávkyvprípadeakceptáciepredloženejcenovejponukyzo
strany žalobcu; žalobcom podpísaná nákupná objednávka, ktorá je podpisom záväzná pre obe zmluvné
strany; akceptácia žalobcu s kúpnou cenou na základe objednávky akceptovanej žalobcom. Súd prvej
inštancie dôvodil, že mu nie je zrejmé, na základe akých podkladov vystavil žalobca žalovanému faktúry,
keďže v článku V. rámcovej zmluvy sa strany dohodli, že podkladom pre fakturáciu je vážny lístok

vystavený držiteľom odpadu (t. j. žalobcom) na certifikovanom vážiacom zariadení.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol dôležité
skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu a povinnosťou žalobcu bolo predložiť všetky listinné dôkazyvrátane objednávky, na ktorú žalovaný v odpore poukázal. Dodal, že žalovaný nespochybňoval, že mu
žalobca odpad dodal, ale namietal, že mu nedodal to, čo malo byť predmetom dodávky. Súd prvej
inštancie konštatoval, že v čase podania žaloby musel žalobca disponovať všetkými listinnými dôkazmi,

ktorými by preukázal dôvodnosť žaloby. Argumentoval, že žalobca sa snaží preniesť zodpovednosť na
žalovaného, ale práve žalobca je ten, kto musí preukázať, že splnil všetky zmluvné povinnosti, o. i. aj
to, že žalovanému dodal objednaný odpad, že mu cenu za poskytnuté služby vyfakturoval na základe
dohodnutých zmluvných podmienok (články III. a IV. rámcovej zmluvy), a že podkladom pre fakturovanú
cenu bol vážny lístok podľa (článok V. rámcovej zmluvy). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v rámci

procesného útoku nepredložil žiaden z týchto dôkazov a nepreukázal dôvodnosť fakturovanej ceny, teda
nepreukázal, že žalovanému dodal dohodnutý odpad. Dodal, že žalobca je povinný pripojiť dôkazy na
preukázanie dôvodnosti podanej žaloby.

9. Výsluch svedkyne, ktorý žalobca navrhol, súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že svedkyňa sa na
pojednávaní mohla zúčastniť a jej výsluch by si vyžadoval odročenie pojednávania. Zároveň dodal, že

tento dôkaz nie je relevantný, keďže strany mali dohodnuté práva a povinnosti a žiadnym iným písomne
vykonaným dodatkom neboli tieto práva a povinnosti zmenené alebo doplnené.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP. Uviedol, že
žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale z dôvodu, že trovy konania žalovanému

nevznikli, súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd neprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní a odôvodnenie jeho rozsudku nezodpovedá základným ústavným a zákonným
požiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutia.Vtejtosúvislostipoukázalnaspôsob,akýmsasúd
prvej inštancie (ne)vysporiadal s jeho tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré vyplývajú predovšetkým
z návrhu na vydanie platobného rozkazu, z vyjadrenia k odporu aj z vyjadrení na pojednávaní dňa
25.1.2022. Vo vyššie uvedených podaniach, ako aj v priebehu celého konania tvrdil, že rozhodujúcou

skutočnosťou je, že žalovaný mu neuhradil riadne a včas cenu za objednané a riadne poskytnuté služby
titulom rámcovej zmluvy. Argumentoval, že toto tvrdenie podložil relevantnými dôkazmi (rámcovou
zmluvou, faktúrami a kontrolným výkazom) a poukazoval na to, že žalovaný ani raz neuplatnil reklamáciu
či už z dôvodu údajných vád tovaru, alebo pre nedodržanie niektorých zmluvných podmienok. Rovnako
žalovaný ani nevyužil možnosť od rámcovej zmluvy odstúpiť, tovar ani faktúry nevrátil, svoj odpor

vecne neodôvodnil a svoje tvrdenia v rozpore so zákonom o upomínacom konaní neosvedčil žiadnymi
listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvolával. Faktúry žalovaný riadne prevzal a uviedol ich vo svojom
kontrolnom výkaze. Na pojednávaní navyše žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa
ust. § 274 CSP. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný v odpore uviedol
dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu v rámci svojej obrany bez akéhokoľvek odôvodnenia

a uceleného právneho posúdenia veci a bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Mal za to,
že hlavne v prípadoch, keď sú tvrdenia a dôkazy procesných strán úplne protichodné, je súd povinný pri
každom jednotlivom právnom závere uviesť, ako k nemu dospel, resp. z akých úvah a dôkazov uvedený
právny záver vyplýva. Navyše súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s jeho
návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

13. Ďalej žalobca v odvolaní dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a nedostatočným
skutkovým zisteniam a z toho dôvodu jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Mal za to, že nesprávnosť skutkového zistenia bola spôsobená aj nevykonaním relevantnýchnavrhnutých dôkazov. Tvrdil, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny záver, keď konštatoval, že
žalovaný v odpore uviedol dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu a prijal striktne formálny
záver, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že splnil všetky svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce

z rámcovej zmluvy, a že nepreukázal dôvodnosť fakturovanej ceny za služby poskytnuté na základe
rámcovej zmluvy. S takto prijatým záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil. Poukázal v tejto
súvislosti na špecifiká upomínacieho konania, keďže konanie bolo pôvodne začaté ako upomínacie
konanie a na to, že na strane žalovaného neboli predovšetkým splnené už ani podmienky v zmysle ust. §
11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. Dôvodil, že v zmysle tzv. prejednacieho princípu vyjadreného v článku

8 CSP sú strany sporu povinné nielen uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale aj
označiť a doložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný je nositeľom dôkazného
bremena vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam, ktoré však absolútne neuniesol. V prejednávanom
prípade žalovaný nepredložil súdu žiaden listinný alebo iný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení
o tom, že mu zo strany žalobcu údajne nebolo dodané to, čo malo byť predmetom dodávky, preto
doposiaľ jeho nepreukázané tvrdenia ostávajú len v rovine špekulácie. Faktom podľa žalobcu je, že

tovar žalovanému dodal riadne a včas na základe jeho objednávok, čo v konaní hodnoverne preukázal
faktúrami a žalovaný existenciu povinnosti plnenia ani nerozporoval. Naopak, tvrdenia žalovaného o
údajnom nedodaní toho, čo malo byť predmetom dodávky a o existencii iného materiálu v dodávke,
než aký si objednal, predstavujú podľa žalobcu nepodloženú špekuláciu, ktorú žalovaný v konaní
nepreukázal.

14. Žalobca ďalej argumentoval, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. možno uplatňovaný
nárok odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených
k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí k návrhu pripojiť faktúru alebo
inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného

a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca poukázal, že k
návrhu pripojil všetky faktúry, predžalobnú výzvu a vyhlásil, že uplatňovaný nárok eviduje vo svojom
účtovníctve. Žalobca splnil všetky predpoklady na začatie konania podľa zákona o upomínacom konaní.
Dôvodil, že ak v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5 (vyhlásenie, že ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného

predpisu), žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá
sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak
žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti,
ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na
podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor nepovažuje za vecne

odôvodnený. Žalobca tvrdil, že vyššie uvedené vyhlásenie vo svojom návrhu urobil, do konania predložil
kontrolné výkazy a zo žalovaného odporu priamo vyplýva, že faktúry mu boli doručené, eviduje ich vo
svojom účtovníctve a uvádza v kontrolnom výkaze. Na odôvodnenie svojho odporu však už napriek
svojej povinnosti vyplývajúcej z vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 307/2016 Z. z. neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, ani nepredložil

žiadne listinné dôkazy.

15. Žalobca v odvolaní uzavrel, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne
skutkovétvrdenia,neoznačilžiadnenávrhynavykonaniedôkazov,tedaneuniesolbremenotvrdenia.Mal
za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo striktne formálneho záveru, že tým, že žalobca

v konaní nepreukázal splnenie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z rámcovej zmluvy a dodanie toho,
čo žalovaný objednal, nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Žalovaný začal spochybňovať formu
objednávok a dodania (a samotný predmet dodania) až po troch rokoch po tom, čo žalobca bol nútený
vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. Keďže súd prvej inštancie na prvom pojednávaní vyslovil
záver, že žalobca mal preukázať splnenie si ďalších svojich zmluvných povinností (teda mal pochybnosť

o nároku žalobcu), žalobca priamo na pojednávaní navrhol vykonať ďalší dôkaz – výsluch svedka, ktorý
by vedel dosvedčiť okolnosti uskutočňovania predmetných objednávok, dodania tovaru, komunikácie
a celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie ale odmietol vykonať tento
dôkaz, čím podľa žalobcu prispel k skutkovým vadám rozhodnutia (vadám v skutkových zisteniach). Súd
prvej inštancie nevykonaním relevantne navrhnutého dôkazu súčasne sťažil dôkaznú pozíciu žalobcu,

čo nespravodlivo rezultovalo v neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu a neodôvodnene sa
vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie mu bolo spolu s výzvou na vyjadrenie
doručené dňa 7.4.2022.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či procedúra prejednania veci pred súdom

prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav aplikoval správne príslušné
právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že neuniesol dôkazné bremeno, keď súd prvej inštancie

nezohľadnil, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení o tom,
že mu údajne nedodal to, čo malo byť predmetom objednávky. Okrem toho dôvodil, že navrhol vykonať
ďalší dôkaz – výsluch svedkyne (p. A.), ktorá by vedela dosvedčiť okolnosti uskutočňovania objednávok,
dodania tovaru, komunikácie a celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami. Tento dôkaz
však súd prvej inštancie odmietol vykonať, čím podľa žalobcu prispel k skutkovým vadám rozhodnutia

(vadám v skutkových zisteniach) a zároveň sťažil jeho dôkaznú pozíciu, čo nespravodlivo rezultovalo
v neunesení jeho dôkazného bremena. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými jeho relevantnými
tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré vyplývajú predovšetkým z návrhu na vydanie platobného
rozkazu, z vyjadrenia k odporu ako aj z vyjadrení na pojednávaní dňa 25.1.2022. Súdu prvej inštancie

tiež vytýkal, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo nevyhovel jeho návrhu na vydanie rozsudku
pre zmeškanie podľa § 274 CSP.

21. Odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný žiadne zo svojich tvrdení,
ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu (najmä však tvrdenie, že mu žalobca nedodal to, čo

malo byť predmetom dodávky) nepodoprel dôkazom. Faktúry žalobcovi žalovaný nevrátil. V odpore
naopak uviedol, že mu boli doručené, že nárok uplatňovaný žalobcom voči nemu eviduje vo svojom
účtovníctve a aj v kontrolnom výkaze (čo znamená, že vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k
zdaniteľnému plneniu). Ak žalovaný uviedol faktúru aj v kontrolnom výkaze, na odôvodnenie odporu mal
uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje

tvrdenia musel v lehote na podanie odporu v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z.
osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor považuje za vecne neodôvodnený. Zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 25.1.2022 je zrejmé, že žalobca apeloval v konaní pred súdom prvej
inštancie práve na to, že pre osoby, ktoré sú účtovnými jednotkami, ustanovuje § 11 zákona č. 307/2016
Z. z. náležitosti odôvodnenia podaného odporu, ktoré v danom prípade absentovali. V odvolaním

napadnutom rozhodnutí ale chýba zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci
vo vzťahu k uvedeným relevantným tvrdeniam žalobcu, čím súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Odvolací súd ďalej uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade

s ktorou je úspech procesnej strany (a to nielen žalobcu, ale aj žalovaného) definovaný jej povinnosťou
tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Aj žalovaný je povinný podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný tvrdenia, ktoré na svoju procesnú obranu
uviedol v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní (žiadne ďalšie vyjadreniek veci žalovaný nepodal a na pojednávaní sa nezúčastnil) podoprel akýmkoľvek listinným alebo iným
dôkazom. S poukazom na uvedené nie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa snaží
preniesť zodpovednosť na žalovaného, keďže dôkazná povinnosť nestíha len žalobcu, ale dokazovať

je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že aj žalovaný má znášať dôkaznú povinnosť
vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP sú naplnené.

23. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, aj tento považoval odvolací súd za

naplnený, nakoľko tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkyne, ktorá by sa
vedela vyjadriť k okolnostiam uskutočňovania objednávok, okolnostiam dodania tovaru, komunikácie a
celkovo obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami, zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý mohol
priniesť relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné. Súčasne tým spôsobil sťaženie
dôkaznej pozície žalobcu a vzdialil sa želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu a to najmä
s ohľadom na to, že bol to práve žalobca, komu súd prvej inštancie pričítal neunesenie dôkazného

bremena.

24. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 21. až 23. tohto uznesenia odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť, pričom pokiaľ ide o dôkaznú
povinnosť, bude vychádzať zo záverov odvolacieho súdu uvedených v odseku 22. tohto uznesenia,
ktorými je v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme
do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym

postupom, osobitne sa vysporiada s tým, že žalovaný na jednej strane síce nárok žalobcu spochybňuje,
no dodaný tovar nereklamoval, faktúry žalobcovi nevrátil a nárok uplatňovaný žalobcom voči nemu
eviduje žalovaný vo svojom účtovníctve a dokonca aj v kontrolnom výkaze. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 363 ods. 3
CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie prípadnému návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie,

v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, z akých dôvodov takému návrhu nevyhovel.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).