Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jana Raganová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/5/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200077
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7023200077.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu:
KONZEKO spol. s.r.o., so sídlom Areál NPZ č. XXX, XXX XX A., IČO: 31 659 72, právne zastúpeného:
WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., AK so sídlom Dolná č. 6, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 -10,
813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3208-3/2023-BA zo
dňa 17.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 3208-3/2023-
BA zo dňa 17.01.2023 p r i z n á v a odkladný účinok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 01.02.2023, doručenou správnemu súdu dňa 02.02.2023
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Sociálnej poisťovne, ústredie 3208-3/2023-
BAzodňa17.01.2023,ktorýmtentopodľaustanovenia§218ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, zamietol v celom rozsahu odvolanie zamestnávateľa KONZEKO
spol. s.r.o., so sídlom Areál NPZ č. XXX, XXX XX A., IČO: 31 659 72 (ďalej len “žalobca“), právne
zastúpeného WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., AK so sídlom Dolná č. 6, 974 01
BanskáBystrica,IČO:47257164,podanéprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,pobočkaSpišskáNová
Ves, č. 700-3810588722-GC04/22 zo dňa 05.09.2022, vo veci predpísania poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie,
poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, poistného na
financovanie podpory, a zároveň potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská
Nová Ves, č. 700-3810588722-GC04/22 zo dňa 05. 09. 2022.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného by došlo
k nenapraviteľnému následku v podobe obmedzenia dispozície s jeho majetkom. Uviedol, že prechádza
procesom reštrukturalizácie, ktorej účelom ako ozdravného procesu je umožnenie pokračovať
spoločnosti v podnikaní aj napriek nepriaznivému ekonomickému stavu. V tejto súvislosti žalobca dal do
pozornosti súdu, že proces reštrukturalizácie je spojený s plnením budúceho reštrukturalizačného plánu,
v zmysle ktorého bude žalobca okrem riadneho a včasného plnenia nových záväzkov povinný splácať
aj svoje staré záväzky zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne. S poukazom na uvedené skutočnosti
zdôraznil, že sú na neho kladené vysoké ekonomické nároky, pričom tieto sa budú len zvyšovať. V tejto
situácii preto akékoľvek individuálne vymáhanie pohľadávok môže spôsobiť obmedzenie s nakladaním
jehomajetku,atokonkrétnevpodobezablokovaniabankovýchúčtov,čovyústivjehoopätovnúplatobnú
neschopnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystricispis. zn. 28Sa/10/2021-72 zo dňa 26.07.2021, ktorým správny súd priznal odkladný účinok správnej
žalobe v konaní o predpísaní poistného a príspevkov, a zo záveru ktorého vyplýva, že už len skutočnosť,
že žalobcovi bola povolená reštrukturalizácia, preukazuje sama o sebe jeho nepriaznivú ekonomickú
situáciu. Žalobca ďalej svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že
prípadné individuálne vymáhanie pohľadávok v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného, spôsobí
jeho neschopnosť plniť aktuálne záväzky a následné spôsobí aj vyhlásenie konkurzu na jeho majetok,
pričom následným konkurzom žalobcu by došlo k mimoriadne vysokej hospodárskej a finančnej škode
jeho veriteľom. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že v danom prípade sú splnené všetky
zákonné podmienky na to, aby správny súd jeho správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 3208-3/2023-BA zo dňa 17. 01. 2023, priznal odkladný účinok.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku písomne vyjadril dňa 24. 03.
2023 tak, že správna žaloba nemá odkladný účinok. Rovnako uviedol, že zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, výslovne neustanovuje odkladný účinok
právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, a teda neupravuje ani podmienky,
naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok.
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom oprávňujúcim vymáhanie pohľadávky od
povinnej osoby, ktorá dobrovoľne uloženú povinnosť nesplnila. Žalovaný preto nesúhlasí s priznaním
odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa ustanovenia § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa ustanovenia § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1, 2 SSP, (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo
jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa ustanovenia § 185 sa pozastavujú účinky
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto
rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov
verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou
rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa ustanovenia § 187 ods. 1 SSP; ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok
podľaustanovenia§185písm.a),jepovinnýonejrozhodnúťdošiestichmesiacovodvydaniauznesenia
o priznaní odkladného účinku.
8. Podľa ustanovenia§ 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa ustanovenia § 185 rozhodne správny
súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov,
ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa ustanovenia § 189 SSP; uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez
návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli
dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to
vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej
žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh
žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania
odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno
mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí
vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore sozáujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším
predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do
skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že okamžitým
výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma spočívajúca v jeho platobnej neschopnosti,
v neplnení povinností uložených mu reštrukturalizačným plánom a hrozba úpadku, resp. konkurzu.
Správny súd mal z predloženého výpisu z Obchodného vestníka č. 96/2022 zo dňa 19. 05.
2022 za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn. 30R/1/2022 zo dňa 13.
05. 2022, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), je hrozba úpadku alebo samotný úpadok dlžníka predpokladom na
poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ktorý je obligatórnou prílohou návrhu
na povolenie reštrukturalizácie súdom. Skutočnosť, že žalobcovi bola povolená reštrukturalizácia,
sama o sebe preukazuje jeho nepriaznivú ekonomickú situáciu. Proces reštrukturalizácie je spojený
s plnením budúceho reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého je dlžník okrem riadneho a včasného
plnenia nových záväzkov povinný splácať aj svoje staré záväzky zahrnuté v reštrukturalizačnom
pláne. Reštrukturalizácia preto nekončí vydaním uznesenia o skončení, ale až úplným splnením
reštrukturalizačného plánu. Vydaním uznesenia o skončení reštrukturalizácie končí len jej „formálno-
procesná časť“ a naďalej pokračuje v „ekonomickej rovine“, ktorá končí až keď budú všetky pohľadávky
veriteľov zahrnuté do reštrukturalizačného plánu splnené. Navyše ZKR vychádza z koncepcie, že
reštrukturalizácia je závislá od vôle dlžníka, ktorý svojim veriteľom ponúka alternatívnu možnosť
usporiadania svojich majetkových pomerov a vyrovnania pohľadávok veriteľov. Veritelia svojim
hlasovaním vyjadrujú súhlas s reštrukturalizačným plánom dlžníka. V dôsledku toho zákon vkladá
aj ďalší osud reštrukturalizačného plánu (t. j. po jeho schválení) hlavne do rúk navrhovateľa plánu,
teda sprostredkovane aj dlžníkov, ako ho budú uskutočňovať a presadzovať. Preto veritelia, ktorí
s reštrukturalizačným plánom súhlasia majú rovnaké ekonomické záujmy ako dlžník, t. j. uspokojenie
ich pohľadávok (možno v podrobnostiach odkázať na monografickú literatúru najmä nemeckého
pôvodu, napr. Madaus,S. der Insolvenzplan. Tzbingen : Mohr Siebeck, 2011). Reštrukturalizačné právo
nie je spotrebiteľským právom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem slabšieho účastníka
právne vzťahu. Avšak, ak zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie veriteľov,
povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov (vrátane súdov) je postupovať tak, aby sa dosiahla čo
najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok. Hlavným účelom reštrukturalizácie je teda usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade
s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti
(uznesenieÚSSRspis.zn.III.ÚS538/2012zodňa30.10.2012).Spoukazomnauvedenépretosprávny
súd uzavrel, že tvrdenie žalobcu o tom, že povolená reštrukturalizácia už sama o sebe preukazuje jeho
nepriaznivú ekonomickú situáciu, je právne relevantné.
12. Vzhľadom na žalobcom osvedčenú ekonomickú situáciu, by okamžitý výkon rozhodnutia
žalovaného predstavoval pre neho závažnú ujmu, a preto správny súd podľa ustanovenia § 185 písm.
a) SSP, návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.
13. Správny súd dáva zároveň do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe
nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v ustanovení§ 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.