Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118252576
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:6118252576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobkyne D. F., nar. XX.X.XXXX,

bytom Q. 3, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Radovanom Bilým, advokátom so sídlom Kukorelliho 52, 066
XX Humenné, IČO: 40 119 203, proti žalovanej INGEMA s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 XX Hlivištia,
IČO: 36 575 411, zastúpenej JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, XXX
XX R., IČO: 35 557 192, o zaplatenie 1.758,48 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.758,48 € do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. P r i z n á v a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100%.

III. Návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 21.5.2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa pôvodne žalobou v upomínacom konaní domáhala voči žalovanému, aby súd vydal
platobný rozkaz, ktorým by žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.758,48 € a nahradila jej trovy
konania. Žalobu odvodnila tým, že na základe poverenia Okresného súdu v Michalovciach zo dňa
16.10.2014 vykonávala JUDr. Eva Falisová, súdna exekútorka, exekúciu vymožením uplatnenej
pohľadávky v prospech oprávneného: INGEMA s.r.o., Hlivištia 23 c/ povinným: 1. D. F., Q. 3, R., 2. P.

F., Q. 3, R. a to na základe vykonateľného rozhodnutia OS R., sp.zn.: 10C/71/2012 zo dňa 15.11.2013
v spojení s uznesením, sp.zn.: 10C/71/2012 zo dňa 25.02.2014 a rozsudkom KS v Košiciach, sp.zn.:
5Co/205/2014 zo dňa 09.09.2014. Na základe rozhodnutia NS SR, sp.zn.: 4Cdo/163/2015 zo dňa
17.03.2016 bol vyššie uvedený exekučný titul zrušený. S poukazom na uvedené, na základe uznesenia
OS R. zo dňa 09.01.2017, sp.zn.: 10Er/694/2014, exekučné konanie vedené súdnou exekútorkou Evou
Falisovou /EX 86/2014/ bolo zastavené v zmysle § 57 ods. 1, písm. b/ Ex. poriadku, keďže exekučný
titul bol zrušený. Ako dôkaz pripojila uznesenie OS R. zo dňa 09.01.2017, sp.zn.: 10Er/694/2014. Ďalej

uviedla, že v rámci exekučného konania vedeného JUDr. Evou Falisovou, súdnou exekútorkou, bola od
žalobkyne ako povinnej v 1. rade vymožená celková finančná čiastka vo výške 1.758,48€. Ako dôkaz
pripojila vyúčtovanie exekučného konania a výpisy z účtu OTP banka a.s. a VÚB, a.s. Poukazujúc
na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že toto exekučné konanie bolo zastavené a
teda neexistuje exekučný titul a žalovaná sa takto bezdôvodne obohatila a je teda povinná vrátiť všetko,
čo bolo v jej prospech vymožené v označenom exekučnom konaní navrhla, aby súd vyhovel žalobe. V
upomínacom konaní súd vydal platobný rozkaz proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor,

ktorý odôvodnila tým, že jej nikdy zo strany žalobkyne nebola uhradená suma, ktorá je predmetom
žaloby, o čom svedčia aj výpisy z účtov, ktoré pripojila žalobkyňa, z ktorých vyplýva, že táto suma nebola
uhradená na jej účet, ale na účet súdnej exekútorky JUDr. Evy Falisovej a preto namietala, že nie jepasívne legitimovaná v tomto spore a že som nárok si musí uplatniť žalobkyňa voči súdnej exekútorke
a nie voči nej a preto navrhla, aby súd žalobu voči nej zamietol.

2. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu uviedla, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanej nemá právny základ. Poukázala na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy
štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným
poriadkom a súvisiacich predpisov. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania
sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah a preto ani nie je možné, aby na strane súdneho

exekútora mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka. Exekútor pri
výkone svojej činnosti nútene vykonáva exekučný titul v prospech oprávneného. Ak exekútor vymôže
určité plnenie od povinného, okamihom jeho úhrady exekútorovi má takáto úhrada z hľadiska hmotného
práva obdobné účinky ako keby bolo plnené priamo oprávnenému. V prípade, ak dôjde k zrušeniu
exekučného titulu /plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol - § 451 ods. 2 Obč. zákonníka/, oprávnený
sa v súlade s ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže ide o súkromnoprávny vzťah

medzi nimi a to bez ohľadu na to, že vymoženie plnenia zabezpečil exekútor pri prenesenom výkone
verejnej moci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že jej vymožené finančné prostriedky exekútorom neboli
vyplatené a pod., tieto nemajú žiadny súvis s touto vecou a ide o osobitný vzťah medzi oprávneným a
exekútorom, nezávislým od súkromného vzťahu medzi oprávneným a povinným a je ich vecou, ako sa
vzájomne vyporiadajú. Uviedla, že z týchto dôvodov považuje odpor žalovanej za nedôvodný a navrhla,

aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň, aby sa v konaní pokračovalo voči žalovanej
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal.

4. Žalovaná okrem vyššie uvedenej obrany ešte poukázala na závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 5 MCdo
17/2009 podľa ktorého nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, až kým súd opätovne nerozhodne
a nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže prebieha na tunajšom súde konanie pod sp.zn.
10C 207/2016, v ktorej veci bolo rozsudkom zo dňa 11.6.2018 rozhodnuté tak, že bola žalobkyňa a P.

F. zaviazaní na zaplatenie sumy 16.261,65 € aj s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutáajednásaoexekučnýtitulnazákladektoréhosaviedlaspornáexekúciavočižalobkyni,ktorý
exekučný titul však bol zrušený NS SR, pričom medzitým bola sporná suma v exekúcií už vymožená.
Žalovaná považuje túto žalobu za predčasne podanú s poukazom na to, že tento nárok je potrebné
si uplatniť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako náhradu škody vo vzťahu k štátu za nesprávny úradný

postup, pretože exekútorka si zrejme tieto trovy započítala. Žalobkyňa k tomu namietala, že pokiaľ
ide o jej obranu, tak ona je toho názoru, že v tomto prípade sa jedná o súkromnoprávny vzťah medzi
účastníkom exekučného konania a oprávneným a preto to nie je možné si uplatniť tak, ako to tvrdí
žalovaná, poukazujúc na ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého všetky vymáhané sumy,
sú vymáhané vo vzťahu k oprávnenému. Namietala aj tvrdenie žalovanej, že by si mala žalobkyňa

vymáhať tieto trovy od exekútorky a považujúc ho za nesprávne, pretože exekútorka žiaden právny
predpis neporušila. Uviedla, že nárok si uplatnila z toho dôvodu, že plynú premlčacie lehoty vediac, že
konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul nie je právoplatne skončené a prebieha odvolacie konanie.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne týkajúceho sa jej návrhu na prerušenie konania uviedla, že aj

naďalej trvá na návrhu na prerušenie konania zo dňa 21.5.2019 a považuje ho v celom rozsahu za
dôvodný. Uviedla, že má za to, že tvrdenia žalobkyne v jej vyjadrení zo dňa 30.5.2019 sú vzhľadom na
ňou uvádzané skutočnosti a právnu argumentáciu v návrhu na prerušenie konania, právne irelevantné.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nijako nevyvracia ich tvrdenia, že v prípade ak NS SR vyhovie ich
dovolaniu, nebude možné vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko konanie vo veci samej nebude znova

právoplatne rozhodnuté. Preto má za to, že je potrebné toto súdne konanie v tomto štádiu konania
prerušiť tak, ako to podrobne opísala v návrhu na prerušenie konania a teda preukázala podmienky na
prerušenie konania podľa § 164 CSP a argumenty žalobkyne považuje za nedôvodné.

6. Súd z predložených listinných dôkazov stranami sporu a z obsahu pripojených spisov zistil tento

skutkový stav:

7. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10Er 694/2014 vyplýva, že na tunajšom súde
sa vedie exekučné konanie za účasti oprávneného - žalovanej proti povinným v 1.rade žalobkyne av 2. rade P.ovi F.vi a to na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15.11.2013
č.k. 10C 71/2012-193 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co 205/2014-258 zo
dňa 9.9.2014 a to na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 16.960,35 € s prísl. a trov exekúcie. Na

základe toho bolo súdom vydané poverenie na vykonanie tejto exekúcie s tým, že vykonaním exekúcie
bola poverená súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová. Ďalej bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu
č.k. 10Er 694/2014-41 zo dňa 9.1.2017 bola táto exekúcia zastavená a súdnemu exekútorovi neboli
priznanétrovyexekúcieaoprávnenémubolauloženápovinnosťuhradiťprávnemuzástupcovižalobkyne
trovy právneho zastúpenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.5.2018. Zároveň bolo vrátené

poverenie súdnou exekútorkou vo veci.

8. Z listinných dôkazov pripojených žalobkyňou bolo preukázané, že bolo vyúčtované exekútorkou JUDr.
Evou Falisovou vyhotovené vyúčtovanie toho exekučného konania s tým, že od žalobkyne bola prijatá
platba13.11.2014vovýške709,50€a21.4.2015suma1.048,98€,ktoréplatbybolizaúčtovanévcelovej
sume 1.758,48 €. Z výpisu z účtu č. 1 vyhotoveného OTP bankou Slovensko, a.s. s názvom účtu D. F.

ADRI č.ú. XXXXXXXX/XXXX vyplýva, že došlo k bezhotovostnému výberu z tohto účtu v sume 1.048,98
€. Z výpisu z účtu VÚB banka zo dňa 31.12.2014 na meno žalobkyne vyplýva, že dňa 22.10.2014 bola
poukázaná platba v sume 428,02 € JUDr. Eve Falisovej (účel platby Ex 86/14) a 6.11.2014 suma 281,48
€ tiež JUDr. Eve Falisovej (účel platby Ex 86/14).

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

13. V spore nebola sporná skutočnosť, že suma, ktorá je premetom sporu bola vymožená exekútorkou v

označenomexekučnomkonaníažetútouhradilažalobkyňatak,akototvrdí.Spornémedzistranamibolo
jednak to, že žalovaná tvrdila, že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore z vyššie uvedených
dôvodov ako aj to, že žaloba bola predčasne podaná z vyššie uvedených dôvodov žalovanou.
14. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,
ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec

nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého
by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V tomto prípade došlo potom čo uhradila
žalobkyňa spornú sumu z titulu plnenia na základe exekučného titulu - vyššie označeného rozsudku
tunajšieho súdu k zastaveniu exekučného konania z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený. Následne
teda došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej ako oprávnenej v exekučnom konaní a prato je

žaloba voči nej dôvodná a sú jej vyhovel a uložil jej povinnosť žalovanú sumu žalobkyni uhradiť.

15. K obrane žalovanej že nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore súd poukazuje na to, že
z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je

ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela vykonaná zákonom č. 341/2005
Z. z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Právny vzťah
súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah
a preto ani nie je možné, aby na strane súdneho exekútora mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniuv zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka. Exekútor pri výkone svojej činnosti nútene vykonáva exekučný
titul v prospech oprávneného. Ak exekútor vymôže určité plnenie od povinného, okamihom jeho úhrady
exekútorovi má takáto úhrada z hľadiska hmotného práva obdobné účinky ako keby bolo plnené priamo

oprávnenému. V prípade, ak dôjde k zrušeniu exekučného titulu /plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol - § 451 ods. 2 Obč. zákonníka/, oprávnený sa v súlade s ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka
bezdôvodneobohatil,keďžeideosúkromnoprávnyvzťahmedzinimiatobezohľadunato,ževymoženie
plnenia zabezpečil exekútor pri prenesenom výkone verejnej moci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že
jej vymožené finančné prostriedky exekútorom neboli vyplatené tieto nemajú žiadny právny význam

pre tento spor a ide o osobitný vzťah medzi oprávneným - žalovanou a exekútorom, nezávislým od
súkromného vzťahu medzi oprávneným a povinným a je ich vecou, ako sa vzájomne vyporiadajú.

16. V danom prípade išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého
účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na
súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor)

vystupoval voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol
oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr.
ustanovenie § 197 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých exekútor
môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
a môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok a ak

v lehote určenej exekútorom oprávnený nezloží preddavok, na návrh exekútora môže súd exekúciu
zastaviť). Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže
byť považovaný za súkromnoprávny vzťah.

17. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania

a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnémuobohateniuvzmysle§451OZtým,žesúdnyexekútorpozastaveníexekučnéhokonania
oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré
oprávnený zaplatil, hoci ho žalobca na ich vrátenie vyzval.

18. Dovolací súd považuje za potrebné zopakovať, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok
(iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú
právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe
skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy
možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v

žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený
(alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

19. Žalovaná podaním zo dňa 21.5.2019 navrhla, aby súd prerušil toto konania až do rozhodnutia NS
SR, keďže bolo podané dovolanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 10C 207/2016, kde

stranami sporu sú ako žalobca žalovaná a žalovanou žalobkyňa a spol. a predmetom sporu je zaplatenie
sumy 16.960,35 € s prísl. Tento návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde sa vedie označené konanie,
v ktorom bolo voči vyššie označenému rozsudku zo dňa 11.6.2018 podané žalovanou (žalobkyňou v
označenou spore) odvolanie, o ktorom odvolaní KS KE rozhodol rozsudok zo dňa 22.1.2019 sp.zn.
3Co 348/2018 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to vo vyhovujúcom výroku, ktorým

bola zaviazaná žalobkyňa na zaplatenie žalovanej sumy tak, že žalobu zamietol aj v tejto časti a v
prevyšujúcej časti bol rozsudok potvrdený. Žalovaná však podala voči tomuto rozsudku dovolanie zo
dňa 11.4.2019 podľa § 420 písm. f) CSP na súde prvej inštancie. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhla,
aby súd podľa § 164 CSP prerušil toto konanie z dôvodu, že podľa jej názoru sa rozhodnutím NS SR o
podanom dovolaní vo veci sp.zn. 10C 207/2016 vyrieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v tomto

spore a zároveň v prípade, že bude vyhovené jej dovolaniu, tak vznikne v tomto spore procesný stav,
ktorý existoval pred vydaním právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.1.2019.
Poukázala na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp.zn. 5MCdo 17/2009 zo dňa 23.11.2010 o
podanom dovolaní: „...v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým
súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.“ Uviedla, že teda podľa jej názoru pokiaľ nie je

opätovne právoplatne skončené konanie, ktoré bolo zrušené, nemožno za takého stavu vyhovieť tejto
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa prijalo titulom zrušenia exekučného titulu a takúto
žalobu je potrebné zamietnuť ako predčasne podanú t.z., že ak by NS SR na základe ňou podaného
dovolania zrušil rozhodnutie KS KE zo dňa 22.1.2019 sp.zn. 3Co 348/2018, tak by nastal stav, ktorýby znamenal dôvod na zamietnutie tejto žaloby ako predčasne podanej vychádzajúc z tejto judikatúry
NS SR.

20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na prerušenie konanie uviedla, že žalovaná sa domáha
prerušenia konania s poukazom na ust. § 164 CSP. Uvádzané procesné ustanovenie rieši tzv.
predbežnú /prejudiciálnu/ otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci a ktorá
môže byť predmetom iného samostatného konania. Pre naplnenie materiálneho predpokladu aplikácie
ust. § 164 CSP sa nevyhnutne vyžaduje existencia prejudiciálnej otázky, ktorú je potrebné vyriešiť, aby

súd mohol ďalej konať a rozhodovať. Ak teda takáto otázka pri rozhodovaní súdu neexistuje, logickým
záverom je, že súd ani nemôže aplikovať spomínané procesné ustanovenie. Žalobkyňa si v tomto konaní
uplatnila voči žalovanej zaplatenie čiastky vo výške 1.758,48 € a to z dôvodu, že táto bola od nej
vymožená v rámci exekučného konania a na základe exekučného titulu, ktorý bol následne zrušený a
exekučné konanie bolo zastavané /bližšie skutočnosti uvedené v podanej žalobe/. Žalovaná v podanom
návrhu na prerušenie konania s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp.zn.: 5 Mcdo

17/2009 uvádza, že o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť až dovtedy, kým súd opätovne nevydá
rozhodnutie o uplatnenom nároku. Rozsudkom odvolacieho súdu, t.j. KS Košice zo dňa 22.01.2019,
sp.zn.: 3Co/348/2018 bola žaloba podaná žalobcom /v tomto konaní žalovanou/ zamietnutá. Súdne
konanie vo veci žalobcu: INGEMA s..r.o. c/a žalovaným : 1. D. F. a spol. o zaplatenie 16.960,35€ s
prísl. tak bolo právoplatne skončené. Z uvedené teda vyplýva, že o nároku žalobcu / v tomto konaní

žalovanej/ proti žalovanej v 1. rade / v tomto konaní žalobkyni/ na zaplatenie 16.960,35€ s prísl.
bolo opätovne právoplatne rozhodnuté s tým, že uplatnený nárok nie je dôvodný. Predmetné súdne
konanie tak bolo právoplatne ukončené. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, neexistuje
tu žiadna prejudiciálna otázka, ktorá má význam pre toto konanie a ktorej vedomosť by bola pre konajúci
súd nevyhnutná, aby mohol ďalej konať. Skutočnosť, že žalovaná podala proti vyššie uvádzanému

rozsudku odvolacieho súdu dovolanie /kde je diskutabilná jeho prípustnosť a dôvodnosť/, nič nemení na
skutočnosti, že hore uvádzané konanie /vedené na OS R. pod sp.zn.: 10C/207/2016 a na KS v Košiciach
pod sp.zn.: 3Co/348/2018/ je právoplatne skončené a neexistuje tu žiadna prekážka, ktorá by bránila
súdu prvej inštancie, aby vo veci ďalej konal a rozhodoval. Súd prvej inštancie je tak povinný rešpektovať
rozhodnutie iného súdu o otázke, ktorá by mohla mať vplyv na jeho meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na

to, že zo strany žalovanej tu neboli preukázané materiálne podmienky pre prerušenie konania v zmysle
ust. § 164 CSP navrhla, aby podaný návrh na prerušenie konania zo dňa 21.05.2019 bol zamietnutý
ako nedôvodný.

21. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

22. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný stotožňujúc sa s právnym
názoromžalobkyne,žeprenaplneniemateriálnehopredpokladuaplikácieust.§164CSPsanevyhnutne

vyžaduje existencia prejudiciálnej otázky, ktorú je potrebné vyriešiť, aby súd mohol ďalej konať a
rozhodovať a teda ak takáto otázka pri rozhodovaní súdu neexistuje tak je logickým záverom, že súd
ani nemôže aplikovať spomínané procesné ustanovenie. Ako uviedla žalobkyňa súdne konanie vo veci
žalobcu: INGEMA s..r.o. c/a žalovaným : 1. D. F. a spol. o zaplatenie 16.960,35€ s prísl. tak bolo
právoplatne skončené čo znamená, že o nároku žalobcu (v tomto konaní žalovanej) proti žalovanej v

1. rade - žalobkyni o zaplatenie 16.960,35€ s prísl. bolo opätovne právoplatne rozhodnuté s tým, že
uplatnený nárok nie je dôvodný a teda toto súdne konanie tak bolo právoplatne ukončené. Žalobkyňa
si v tomto konaní uplatnila voči žalovanej zaplatenie čiastky vo výške 1.758,48 € a to z dôvodu, že táto
bola od nej vymožená v rámci exekučného konania a na základe exekučného titulu, ktorý bol následne
zrušený a exekučné konanie bolo zastavané. Z uvedených dôvodov neexistuje žiadna prejudiciálna

otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100%, keďže žalobkyňa mala v spore plný úspech. Po

právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).