Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/412/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906200762
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:5906200762.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivprávnejvecinavrhovateľov:v1.rade:M..Q.K.,narodenýXX.XX.XXXX,
bytom XXX XX V. C., Q. A. č. XXXX/XX, v 2. rade : M. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. C.,
Q. A. č. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so
sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, v 3. rade : B.. O. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX V. C., Q. A. č. XXXX/XX, proti odporom: v 1. rade : B. K., narodený XX.XX.X., bytom XXX XX

C. č. XX a odporkyňa v 2. rade : Z. K., rodená Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, v
3. rade : M.. T. F., spol. s r.o., so sídlom XXX XX V. C., Q. A. XXXX, IČO : XXX XXX XX, zastúpená
splnomocneným zástupcom M.. B. F., narodeným XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. C., M. XXXX/XX, o
určenie práva vydržaním a zriadenie vecného bremena, o odvolaní navrhovateľov v 1., 2. a v 3. rade
zo dňa 23.03.2010 a o odvolaní pôvodného odporcu v 1. rade B. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. č. XX zo dňa 26.03.2010 a pôvodnej odporkyne v 2. rade M.. A. C., narodenej XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C. č. XX zo dňa 26.03.2010 proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok číslo konania
4C/33/2006-555 zo dňa 12.03.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok okresný súd zriadil v prospech vlastníkov garáže bez súpisného čísla, postavenej
na parcele č. CKN XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie V. C.

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z práva prechádzať po častiach parciel CKN
č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. CKN XXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. CKN XXX/X o výmere XXXX m2, zapísaných na listoch
vlastníctva č. XXXX a XXXX pre obec a katastrálne územie V. C., vyznačených červenou bodkočiarkou
na geometrickom pláne vyhotovenom T.. O. C., znalcom z odboru geodézie a kartografie dňa 18.08.2009
pod č. 4C-391-33/2006, úradne overeným Správou katastra Dolný Kubín dňa 26.08.2009, ktorý

je súčasťou rozsudku, a to príručnými vozíkmi, jednostopovými motorovými vozidlami a osobnými
motorovými vozidlami. Navrhovateľom v 1. až 3. rade súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť ako náhradu za zriadenie vecného bremena odporcovi v 1. rade sumu 3 405,15 eur, odporkyni v
2. rade sumu 3 405,15 eur a odporkyni v 3. rade sumu 2013,23 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd v odôvodnení

rozsudku konštatoval, že s prihliadnutím na dve pripustené zmeny návrhu v priebehu konania má za to,
že petit návrhu je alternatívny. Petitom sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhali predovšetkým určenia
existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním v prospech vlastníkov parc. č. CKN
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX a stavby garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele č.
CKN XXX/X v k.ú. V. C., pozostávajúceho z práva prechádzať po častiach pozemkov parc. č. CKN
XXX/X, XXX/X a XXX/X vrátane uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade odovzdať navrhovateľom

kľúč od vstupnej brány, resp. odstránenia materiálu z týchto častí pozemkov, ako aj povinnosti strpieť
vykonávanie práva prechodu cez pozemky parc. č. CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú V. C.. V druhejčasti upraveného petitu navrhovatelia v 1. až 3. rade sa domáhali pre prípad, že nevzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, zriadenia v prospech vlastníkov garáže bez súpisného
čísla postavenej na parc. č. CKN XXX/X práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pozostávajúce

z práva prechádzať po častiach parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Súd sa v odôvodnení rozsudku
vysporiadal s prvou časťou navrhovaného petitu a s poukazom na znenie ustanovenia § 132a ods.
1,2 a § 135a ods. 1,3,4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
01.04.1983 konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu k pozemku, ktorý bol v danom čase v socialistickom vlastníctve. Podľa názoru súdu

ani súhlas M.. Z. M., v tom čase vo funkcii riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne, daný M.. Q. K., ktorý v tom
čase pôsobil vo funkcii riaditeľa NsP v Dolnom Kubíne, nemohol založiť dobromyseľnosť navrhovateľov,
pretože riaditeľ OÚNZ v Dolnom Kubíne nebol oprávnený obmedzovať vlastníctvo Československého
štátu z vecno- právneho hľadiska zmluvným zriadením vecného bremena. Pokiaľ aj potom navrhovatelia
v konaní preukázali využívanie predmetného prechodu po dobu viac ako 35 rokov, čo bolo podľa
konštatovania súdu aj jednoznačne preukázané, vzhľadom na vyššie uvedené to bolo podľa názoru

súdu bez právneho významu, nakoľko táto skutočnosť preukazuje len faktický výkon tohto práva a nie
dobrú vieru, že navrhovateľom v 1. a 2. rade toto právo patrí. Následne sa súd zaoberal druhou časťou
alternatívneho petitu a skúmal splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súdom a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ navrhovatelia v 1. až 3. rade ako vlastníci garáže bez súpisného

čísla postavenej na pozemku parc. č. CKN XXX/X žiadali zriadiť vecné bremeno súdom, tento ich návrh
je dôvodný a súd mu preto vyhovel a rozhodol o výške peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho
právaodporcovv1.až3.rade,pričompokiaľideovýšku náhrady,súdvychádzalzoznaleckéhoposudku
súdneho znalca T.. M. E. č. 16/2010 zo dňa 01.02.2010.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. až
3. rade, ako aj odporcovia v 1. a 2. rade.

Navrhovatelia namietali správnosť rozsudku v časti, v ktorej súd návrh zamietol a v časti výroku o
výške náhrady za zriadenie vecného bremena. Navrhovatelia trvajú na tom, že petit návrhu v znení

pripustených zmien je eventuálny a nie alternatívny. V pomere primárnosti a eventuality sú len tie
časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhajú deklarovania existencie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu v žiadanom rozsahu a eventuálnym je tá časť, keď v prípade jeho nevzniknutia žiadajú
zriadiť vecné bremeno súdom. Súd sa však vo vzťahu k časti petitu, ktorým sa navrhovatelia domáhali
uloženia povinnosti odporcom v 1. a2. rade vydania kľúčov od vstupnej brány na parc. č. KN-C XXX/

X, odstránenia materiálu uskladneného na parcele KN-C č. XXX/X a uloženia povinnosti strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žiadnym spôsobom nevysporiadal a nezdôvodnil svoj
zamietajúcivýrok.Vtomtosmerepovažujúnavrhovateliarozsudokokresnéhosúduzanepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Navrhovatelia sa nestotožňujú so záverom súdu, pokiaľ vyvodil záver o
nedobromyseľnosti držby. Pokiaľ ide o podmienku nepretržitosti držby, navrhovatelia s poukazom na

odôvodenie rozsudku konštatovali, že aj súd vyslovil, že v konaní preukázali využívanie predmetného
prechodu po dobu 35 rokov. Navrhovatelia argumentujú, že pri výkone práva prechodu v rozhodnom
období boli dobromyseľní, toto právo vykonávali nepretržite a v jeho výkone neboli nikým rušení.
Pokiaľ súd zamietol návrh v časti prvého navrhovaného petitu ohľadom deklarovania existencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním ku dátumu 01.04.1984 z dôvodu, že vlastníkom

dotknutých nehnuteľností bol Československý štát, navrhovatelia argumentujú, že v návrhu stanovili
alternatívne dátum, ku ktorému podľa nich vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu ku dátumu
01.04.1984, najneskôr však ku dňu 01.01.1992. Dôvody zamietajúceho rozhodnutia avšak smerujú len
ku prvému dátumu, pričom s možnosťou uplynutia vydržacej doby k 01.01.1992 sa súd v odôvodnení
rozsudku nijako nevysporiadal, aj keď z jeho odôvodnenia možno vyvodiť, že nespôsobilý predmet

vydržania mal byť jedným z dôvodov zamietnutia návrhu. Navrhovatelia pritom poukázali na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo 80/2001, v ktorom bol vyslovený názor, že je možné započítať dobu oprávnenej
držby vykonávanej aj pred 01.01.1992 za predpokladu, že k 01.01.1992 takáto oprávnená držba
nepretržite trvala, pričom tento názor korešponduje s ustanovením § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Vykonané dôkazy pritom preukazovali a potvrdzovali nepretržitosť a nerušenosť držby zo strany

navrhovateľov, ako aj ich oprávnenú držbu k rozhodujúcemu dátumu 01.01.1992, pretože navrhovatelia
neboli vo využívaní prechodu k svojim nehnuteľnostiam nikým rušení až do júna 2005. K otázke
dobromyseľnosti navrhovatelia uviedli, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny
dôvod, ale postačuje, aby bol daný aspoň domnelý právny dôvod, teda aby držiteľ bol so zreteľomku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny titul svedčí. Ani jeden z navrhovateľov
pritom - ako laici- nemali vedomosť o tom, že by vtedajšia právna úprava neumožňovala zriadiť v
prospech vlastníka inej nehnuteľnosti na neobmedzenú dobu potrebný prechod z verejnej komunikácie

po pozemku vo vlastníctve štátu. Nerušenosť využívania tohto práva po celú dobu pritom svedeckými
výpoveďami navrhovatelia preukázali. Pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadené vecné bremeno,
navrhovatelia ju označili za vrcholne nespravodlivú, pokiaľ súd len mechanicky prevzal znalcom T..
M. E. v jeho posudku č. 16/2010 z 01.02.2010 stanovenú hodnotu vecného bremena v úhrnnej sume
8 823,56 eur. Znalec pri výpočte náhrady nebral do úvahy využívanie prechodu aj ďalšími subjektmi.

Znalec stanovil všeobecnú hodnotu prechodu bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zohľadnil, že toto
právo súd zriadil len v určitých formách prechodu, nezohľadňoval ani to, že plocha dotknutá vecným
bremenom je využívaná aj inými osobami, ako aj odporcami a ich rodinnými príslušníkmi. Znalcom
vypočítaná suma náhrady je sumou, ktorá by reálne zodpovedala vzniknutej ujme len v tom prípade, ak
by prechodvyužívalivýlučnenavrhovatelia.Výškaprimeranejnáhradybymalabyťtzv.stratanájomného
(strata možného výnosu vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti). Navrhovatelia v závere

za procesné pochybenie súdu považujú aj to, že napriek zneniu rozsudku, ktorý vo výroku odkazuje
na geometrický plán tvoriaci jeho súčasť, k rozsudku a jeho rovnopisom nebol aspoň v kópii pripojený
zmienený geometrický plán. Navrhovatelia v 1. až 3. rade z uvedených dôvodov navrhujú rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že súd vyhovie primárnemu petitu, prípadne navrhujú napadnutý rozsudok
pre jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad

potvrdenia napadnutého rozsudku navrhujú pripustiť dovolanie na posúdenie otázok rozhodných pre
predmet sporu.

Odporca v 1. rade napadol správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zriadil
za náhradu vecné bremeno. Argumentoval predovšetkým, že stavba garáže bola „čiernou“ stavbou,

postavenou pôvodne bez stavebného povolenia, ku ktorej nebolo možné zriadiť vecné bremeno.
Zdôraznil, že stavba garáže je stavbou, ktorá z hľadiska stavebných predpisov vyžaduje zabezpečenie
prístupovej cesty. Pokiaľ stavebník nepreukázal v dodatočnom stavebnom či kolaudačnom konaní, že
má zabezpečenú prístupovú cestu k tejto stavbe, nie je zrejmé, na akom základe boli navrhovateľom
vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutia, pretože podľa ustanovenia § 81b písm. c/ Stavebného

zákona sa kolaudačné rozhodnutie nevydá, ak nie je zabezpečený prístup a príchod k stavbám. Garáž
takodporcapovažujenaďalejza„čiernu“stavbu,nakoľkovydanékolaudačnérozhodnutiejevrozporeso
zákonom. Odporca v 1. rade ako ďalší dôvod spochybňujúci správnosť súdneho rozhodnutia uviedol, že
zákonným predpokladom pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu je skutočnosť, že vlastník
stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak.

Odporcovia v konaní predložili odborné vyjadrenie znalca T.. O., ktorý výslovne uviedol, že zriadenie
prístupovej cesty cez pozemky navrhovateľov ku miestnej komunikácii je technicky možné. Vecné
bremeno súd nemôže zriadiť, ak môže navrhovateľ k prístupu k nehnuteľnosti využiť iné pozemky
vo svojom vlastníctve, pričom skutočnosť, že prístup cez cudzí pozemok by bol pre navrhovateľov
pohodlnejší, resp. výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nie je významná. Ak znalec

uviedol, že technické riešenie prístupovej cesty je možné, je len na navrhovateľoch, aby si dali pripraviť
projekt tak, aby bola zabezpečená statika oporného múru a súd nebol oprávnený konštatovať, že takáto
prístupová cesta nie je možná. Odporca v 1. rade navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť ak, že
súd návrh v celom rozsahu zamietne.

Odporkyňa v 2. rade v odvolaní proti rozsudku v časti, v ktorej súd zriadil za náhradu vecné bremeno
taktiež zdôraznila možnosť navrhovateľov, ako vlastníkov priľahlých pozemkov, zriadiť si prístupovú
cestu cez vlastné pozemky. Nesúhlasné vyjadrenie stavebného úradu Mesta Dolný Kubín považuje za
neprofesionálne, je len vyjadrením osoby, ktorá nemá patričné znalosti z príslušného súdnoznaleckého
odboru. Odporkyňa v 2. rade taktiež spochybnila aj nesúhlasné stanovisko príslušného Okresného

riaditeľstva Policajného zboru ODI Dolný Kubín, ktoré je v rozpore s ústnym ubezpečením zo strany
OR PZ ODI Dolný Kubín, že pokiaľ ide o prístupovú cestu k rodinnému domu, nebudú mať k nej žiadne
pripomienky. Odporkyňa v 2. rade taktiež poukázala na nelegálny charakter garáže a spochybňuje
zákonnosťvydaniadodatočnéhostavebnéhopovolenia,ktorébolovydanénaradovúposchodovúgaráž,
v skutočnosti však ide o stavbu rodinnej garáže, nie garáže poschodovej. Taktiež nemohlo byť vydané

kolaudačné rozhodnutie k tejto stavbe, keďže k nej nebola prístupová cesta vybudovaná. Odporkyňa v
2. rade v závere zdôraznila, že nehnuteľnosti kupovala v dobrej viere, že na nich neviaznu žiadne ťarchy
a ani na liste vlastníctva nebolo nič zaevidované. Navrhuje preto zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa a návrh na zriadenie vecného bremena za náhradu v celom rozsahu zamietnuť.Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniam odporcov popierajú argumenty spochybňujúce legálnosť (hoci
aj dodatočnú) garáže. Z rozdeľovníka v stavebnom povolení je zrejmé, že stavebné povolenie sa

doručovalo všetkým dotknutým subjektom, medzi nimi aj NsP Dolný Kubín. Pokiaľ odporca v 1. rade
argumentuje znením ustanovenia § 81b písm. c/ Stavebného zákona, navrhovatelia poukázali na
účinnosť tohto ustanovenia až od 01.08.2000, teda v čase vydania kolaudačného rozhodnutia na garáž
toto zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. Pokiaľ v stavebnom povolení stavebný úrad chybne
opísal, napriek uskutočnenému miestnemu šetreniu, garáž ako radovú poschodovú, je zrejmé, že ide

o zrejmú nesprávnosť, ktorá bola neskôr v kolaudačnom rozhodnutí opravená. K otázke možnosti
zriadeniaprístupovejcestykugarážicezpozemkynavrhovateľovpoukázalinavrhovateliananesúhlasné
stanoviská Mesta Dolný Kubín zo dňa 12.01.2009 a OR PZ ODI Dolný Kubín zo dňa 12.11.2008, ktoré
preukazujú právnu nemožnosť vybudovania takéhoto prístupu. Pre umožnenie takéhoto prechodu by sa
musel robiť zásah do oporného múru, ktorého navrhovatelia nie sú vlastníkmi. Argumenty Mesta Dolný
Kubín, ktorý je stavebným úradom, považujú navrhovatelia za vecné a konkrétne, zohľadňujúce viaceré

kritériá a jeho nesúhlasné stanovisko je zdôvodnené vážnymi a konkrétnymi dôvodmi.

Odporca v 1. rade k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia nesprávne označili svoj petit
za eventuálny, nakoľko nimi formulovaný petit neobsahuje atribúty eventuálneho petitu. Pre eventuálny
petit je podľa jeho názoru nevyhnutné, aby súd mohol zistené skutkové okolnosti primárneho petitu

aplikovať aj na petit eventuálny, teda oba návrhy musia vychádzať z rovnakých skutkových okolností
odôvodňujúcich čo do právneho základu oprávnenosť oboch petitov. Eventuálny petit má mať povahu
tzv. náhradného plnenia, ak sa preukáže, že plnenie požadované primárnym petitom je síce čo do
základu dôvodné, avšak z nejakého dôvodu nemožné. Medzi skutkovým stavom zisteným pre prvý
deklaratórny petit a skutkovým stavom pre konštitutívny petit neexistuje žiadne spojenie čo do

spoločného právneho základu, naopak, tieto skutkové okolnosti sa vzájomne vylučujú. Odporca v
1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov naďalej zastáva názor, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, pretože nemožno
z vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že prechod navrhovateľov bol rešpektovaný a uznávaný
aj zo strany OÚNZ Dolný Kubín. Bola by už v takom prípade medzi týmito subjektmi uzatvorená

právne perfektná dohoda či iný úkon, ktorý by toto tvrdenie navrhovateľov potvrdil. Skutočnosť, že v
prechode nebolo navrhovateľom bránené, nemožno stotožniť s rešpektovaním a uznávaním ich práva
prechodu. Cez areál nemocnice, ktorý bol voľne dostupný, mohol prechádzať ktokoľvek. Taktiež
dobromyseľnosť navrhovateľov nemožno vyvodiť len z toho, že im po istý čas nikto nebránil prechádzať
cez cudzí pozemok. Pre dobromyseľnosť navrhovateľov nie je postačujúce ich subjektívne presvedčenie

o oprávnení využívať prechod, ako vecné bremeno zaťažujúce inú nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o dôvody
odvolania navrhovateľov, spochybňujúce primeranosť súdom priznanej výšky náhrady za zriadené
vecné bremeno, odporca v 1. rade poznamenal, že súd pri ustanovení súdneho znalca určil jasnú
znaleckú úlohu, na ktorú znalec jednoznačne odpovedal. Znalec pritom postupoval podľa znaleckých
metód, ktoré sú určené na výpočet náhrady za vecné bremeno a súd ani nemal inú možnosť ako

vychádzať z posudku znalca, nakoľko ide o odbornú otázku. Priznaná náhrada pritom zohľadňuje
predovšetkým fakt, že súdne rozhodnutie obmedzuje ústavou garantované právo vlastníka veci s touto
disponovať a užívať ju, pretože vlastník je nútený trpieť užívanie svojej veci iným subjektom proti svojej
vôli. Odporca v 1. rade preto považuje rozsudok okresného súdu v navrhovateľmi odvolaním napadnutej
časti za vecne správny a žiada ho potvrdiť.

O odvolaniach navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade a odvolaniach odporcov v 1. a 2. rade vecne rozhodol
Krajský súd v Žiline a uznesením č.k. 6Co/158/2010-643 zo dňa 22.11.2010 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu bolo napadnuté
dovolaním odporcov v 1. a 2. rade, v dôsledku ktorého dovolací súd - Najvyšší súd SR uznesením č.k.

3Cdo/58/2011-715 zo dňa 24.11.2011 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co 158/2010 zo
dňa 22.11.2010 z dôvodu zistenia vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., nakoľko
rozhodovali vylúčení sudcovia a funkčne príslušným odvolacím súdom na rozhodnutie o podaných
odvolaniach proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 4C/33/2006-555 zo dňa 12.03.2010 je
Krajský súd v Banskej Bystrici.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/412/2011-726 zo dňa 14. 09.2012 pripustil zámenu
na strane pôvodných odporcov v 1. rade : B. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX a v 2.
rade : M.. A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, v súlade s ustanovením § 92 ods. 2 a3 O.s.p., nakoľko mal listinne preukázané, že v čase po rozhodnutí súdom prvého stupňa došlo k zmene
vlastníckych (spoluvlastníckych) vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaných v KÚ V. C., zapísaných na LV
č. XXXX (parcela KN-C č. XXX/X) a LV č. XXXX (parcela KN-C č. XXX/X a XXX/X). Pôvodní odporcovia v

1. a 2. rade previedli svoje spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou
č. V XXX/XX zo dňa 14.06.2011 na B. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX a Z. K., rodenú Z.,
narodenú XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX - svojich rodičov, ktorí sú aj aktuálne zapísaní na LV č. XXXX pod
B2 a B3 ako spoluvlastníci parc. KN-C č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, každý
z nich v podiele 1- iny a na LV č. XXXX pod B1 a B2 ako spoluvlastníci parc. KN-C č. XXX/X- zastavené

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. KN-C č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2, každý
z nich v podiele 1- vice. V dôsledku tejto hmotnoprávnej zmeny nadobudli títo podieloví spoluvlastníci
pasívnu procesnú legitimácia v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp.
zn. 4C/33/2006 o určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a zradenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu k predmetným nehnuteľnostiam. V štádiu odvolacieho konania tak
vstúpili do konania na strane odporcov v 1. a 2. rade B. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.

č. XX, ako odporca v 1. rade a Z. K., rodená Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX,
ako odporkyňa v 2. rade.

V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa už ohľadom právnej
kvalifikácie charakteru petitov návrhu v ich konečnej forme po pripustených zmenách návrhu. Okresný

súd petity návrhu nesprávne kvalifikoval ako alternatívne, a nesprávna bola i kvalifikácia petitov
navrhovateľmi ako eventuálne petity. Alternatívny petit je formulovaný spôsobom, z ktorého je zrejmé,
že sa navrhovateľ domáha voči odporcovi priznania určitého nároku, prípadne uloženia povinnosti a
to v intenciách viacerých navrhovaných alternatív (možností) podľa voľby účastníkov konania alebo
súdu, teda vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa okrem žiadaného plnenia aj s iným plnením,

ktoré je navrhovateľ ochotný prijať. Naproti tomu eventuálnym petitom sa navrhovateľ domáha určitého
plnenia, a len v prípade, ak priznanie tohto plnenie nebude možné (plnenie nie je reálne uskutočniteľné,
prípadne priznaniu plnenia bránia iné relevannté okolnosti), žiada ako eventualitu iné, náhradné plnenie,
teda eventuálne formulovaný petit vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na
určité plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odprocovi uložiť iné (náhradné) plnenie.

Alternatívne či eventuálne petity však zásadne vychádzajú z tých istých rozhodujúcich skutočností a z
totožného tak právneho, ako aj skutkového stavu a na podklade rovnakých právnych dôvodov. Návrh v
takom znení, ako ho pripustil súd prvého stupňa, však obsahuje dva samostatné nároky, vychádzajúce
z rozdielnych skutkových a právnych okolností a majúce svoj základ v iných zákonných dôvodoch,
pričom podstatné je, že uplatnené a súdom pripustené návrhy popri sebe nemôžu obstáť. Z uvedeného

záveru potom vyplýva nutnosť vysporiadať sa právne a skutkovo s dôvodnosťou predovšetkým návrhu
uplatneného navrhovateľmi ako „primárneho“, a to dôvodnosťou návrhu na určenie existencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním v prospech vlastníkov parc. č. CKN XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X a XXX a stavby garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele č. CKN XXX/X v
k.ú. V. C., pozostávajúceho z práva prechádzať po častiach pozemkov parc. č. CKN XXX/X, XXX/X a

XXX/X, vrátane uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade odovzdať navrhovateľom kľúč od vstupnej
brány, resp. odstránenia materiálu z týchto častí pozemkov, ako aj povinnosti strpieť vykonávanie
práva prechodu cez pozemky parc. č. CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú V. C.. S dôvodnosťou takto
formulovaného petitu sa súd prvého stupňa nedostatočne právne vysporiadal.

Súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol v zmysle druhého navrhovaného petitu a podľa
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil v prospech navrhovateľov vecné bremeno v
rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku. Navrhovatelia však v konaní zotrvávajú na svojom názore,
že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním a to ku dátumu 01.04.1984 s tým,
že najneskôr toto právo vydržali k 01.01.1992. Súd tak bol povinný predovšetkým venovať náležitú

starostlivosť skúmaniu naplnenia zákonných podmienok pre vydržanie určitého práva, teda právne a
skutkovo sa vysporiadať s tým, či ide o spôsobilý predmet vydržania a to s ohľadom na zákonnú
úpravu platnú a účinnú k obom dátumom, ku ktorým navrhovatelia tvrdia, že právo zodpovedajúce
vecnému bremeno vydržali, ďalej skúmať, či nadobúdatelia sú oprávnenými držiteľmi veci (práva) pocelú vydržaciu dobu, pričom oprávnenosť predpokladá dobromyseľnosť toho, kto s vecou či právom
zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu táto vec či
právo patrí, a napokon či možno konštatovať nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný a

nerušený stav užívania predmetu či práva vydržania počas celej zákonom ustanovenej doby. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecou ako so svojou. Súd však je povinný zohľadniť pri skúmaní naplnenia zákonných predpokladov
nadobudnutia práva vydržaním aj intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka k
úpravám účinným od 1. apríla 1983, podľa ktorého do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení

zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu
( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka
od tohto dňa.

Oprávnená je odvolacia námietka navrhovateľov, že súd prvého stupňa pri skúmaní naplnenia

zákonných podmienok nadobudnutia určitého práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním
sa v odôvodnení svojho, v tejto časti nároku zamietajúceho rozhodnutia, zameral a právne vysporiadal
len s otázkou skúmania naplnenia zákonných podmienok vydržania výlučne len k prvému dátumu, teda
ku 01.04.1984, vychádzajúc pritom z právnej úpravy ust. § 132a ods. 1 a 2, § 135c ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 131/1982 Zb., účinnom od 01.04.1983. Odvolací súd konštatuje,

žeprávneposúdeniepodmienokvydržaniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu ktomutodátumu
je vecne správne, teda stotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu, že vydržaniu v tejto dobe,
teda ku dátumu 01.04.1984, bránila prekážka neexistencie spôsobilého predmetu vydržania, pretože v
zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.1983 (v znení zákona č. 131/1982 Zb.),
nebolomožnénadobudnúťprávozodpovedajúcevecnémubremenukpozemku,ktorýjevsocialistickom

vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa tvrdenia navrhovateľov začiatok plynutia vydržacej doby možno stanoviť koncom marca 1970. S
ohľadom na uvedené bol súd tak povinný sa vysporiadať aj so zákonnými predpokladmi nadobudnutia
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a vyhodnotiť existenciu podmienok vydržania osobitne aj
k dátumu 01.01.1992 podľa platnej právnej úpravy v tomto čase, teda v znení novely Občianskeho

zákonníka zák. č. 519/1991 Zb., v spojení s intertemporálnym ustanovením § 872 Občianskeho
zákonníka k úpravám účinným od 1. januára 1992.

V ďalšom procesnom postupe bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s prvým navrhovaným
petitom ohľadom určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a to v celom

jeho rozsahu. Povinnosťou súdu bolo nielen vysporiadať sa s otázkou skúmania naplnenia zákonných
podmienok vydržania práva výlučne len k prvému dátumu, teda ku 01.04.1984, no venovať náležitú
pozornosť skúmaniu zákonných predpokladov vydržania aj ku dátumu 01.01.1992. Okolnosti vydržania
bude potrebné skutkovo a právne vyhodnotiť aj vo vzťahu k rozsahu nadobudnutého práva prechodu
vydržaním čo do foriem (pešo, príručnými vozíkmi, jednostopovými motorovými vozidlami, osobnými

motorovými vozidlami....), ako aj čo do presnej lokalizácie dotknutých nehnuteľností výkonom tohto
práva a to presným ohraničením a vyznačením na geometrickom pláne, ktorý musí byť súčasťou
rozsudku. Odvolací súd konštatuje v tejto súvislosti oprávnenosť odvolacej námietky poukazujúcej
na závažné pochybenie okresného súdu, ktorý napriek tomu, že deklaroval vo výroku rozsudku, že
súčasťou rozsudku je geometrický plán vyhotovený T.. O. C., znalcom z odboru geodézie a kartografie

dňa 18.08.2009 pod č. 4C-391-33/2006, úradne overený Správou katastra Dolný Kubín dňa 26.08.2009,
tento geometrický plán k svojmu rozhodnutiu nepripojil, čím trpí rozsudok vadou materiálnej a formálnej
nevykonateľnosti, pretože vecné bremeno, ako právo viaznúce k nehnuteľnostiam, je nutné zapísať do
príslušného katastra nehnuteľností.

Taktiež bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s celým prvým navrhovaným petitom vrátane
jeho časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade odovzdať
navrhovateľom kľúč od vstupnej brány, resp. odstránenia materiálu z tých častí pozemkov, ktoré by boli
vecným bermenom dotknuté, ako aj povinnosti strpieť vykonávanie práva prechodu cez pozemky parc.
č. CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú V. C., nakoľko súd sa touto časťou návrhu v odôvodnení svojho

rozhodnutiažiadnymspôsobomnevysporiadalapokiaľideotútočasťnároku,jetakrozsudokokresného
súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.Pokiaľsúdprvéhostupňarozhodolvzmysledruhéhonavrhovanéhopetituazriadilvprospechvlastníkov
garážeprávozodpovedajúcevecnémubremenuvovymedzenomrozsahubeztoho,žebysavysporiadal
s prvým navrhovaným petitom v celom jeho rozsahu, je rozhodnutie prvostupňovému súdu predčasné.

Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj čiastočnej nepreskúmateľnosti rozsudku pre
nedostatok dôvodov, odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.