Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200408
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4019200408.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.

Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Richard Tóth, Hollého 1847/34, Šaľa,
IČO: 34 761 543, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sov. hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42
227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
IČO:42499500,osprávnejžalobezodňa09.08.2019protirozhodnutiužalovanéhoč.101417095/2019
zo dňa 10. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 10. 07. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015, a to na základe oznámenia
správcu dane zo dňa 02. 07. 2015.

2. Správca dane spísal so žalobcom dňa 10. 07. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní, kedy žalobca
uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol hlavným predmetom jeho činnosti nákup a
predaj mrazeného mäsa. Z predložených dokladov vyplynulo, že nadmerný odpočet vznikol titulom
nákupu mäsa od dodávateľa TENDERFOOD AB, s.r.o. a jeho následného predaja do Českej republiky
spoločnostiam Conflans Energy s.r.o. a Žouželka s.r.o..

3. Spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. vystavila ako dodávateľ pre odberateľa - žalobcu v

zdaňovacom období apríl 2015 nasledovné faktúry: č. 1501368 zo dňa 10. 04. 2015 na sumu 70.164,48
eur, základ dane 58.470,40 eur, DPH 11.697,08 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené v množstve
20480 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie čísla veterinárneho skladu SK
153, značka Perdix, šarža BR 466, 2014 a expiráciou 7/2016 + dodací list zo dňa 10. 04. 2015 a príjem
cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s. Sládkovičovo v množstve 20480 kg kuracie prsia 8/2
sol. Perdix zo dňa 10. 04. 2015, faktúra č. 1501332 zo dňa 02. 04. 2015 na sumu 70.287,36 eur, základ
dane 58.572,80 eur, DPH 11.714,56 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené (8 x 2 kg) v množstve

20480 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie čísla veterinárneho skladu
SK 153, značka Perdix, šarža BR 466 a expirácia 6/2016, + dodací list zo dňa 02. 04. 2015 a príjem
cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s. Sládkovičovo v množstve 20480 kg kuracie prsia 8/2
sol. Perdix zo dňa 02. 04. 2015, faktúra č. 1501415 zo dňa 17. 04. 2015 na sumu 72.334,08 eur, základdane 60.278,40 eur, DPH 12.055,68 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené (6 x 2 kg) v množstve
21528 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie čísla veterinárneho skladu SK
153, značka Coopavel, šarža BR 3887 2L03, expirácia 7/4//2016 + dodací list zo dňa 17. 04. 2015 a

príjem cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s. Sládkovičovo v množstve 21528 kg kuracie
prsia 6/2 Coopavell zo dňa 17. 04. 2015, faktúra č. 1501387 zo dňa 14. 04. 2015 na sumu 75.135,31
eur, základ dane 62.612,76 eur, DPH 12.522,55 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené (6 x 2 kg) v
množstve 22008 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie čísla veterinárneho
skladu SK 153, značka Seara, šarža BR 2172 TB1055905, expirácia 9/6/2016 + dodací list zo dňa 14.

04. 2015 a príjem cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s. Sládkovičovo v množstve 22008
kg kuracie prsia 6/2 sol. SEARA zo dňa 15. 04. 2015, faktúra č. 1501440 zo dňa 23. 04. 2015 na sumu
72.385,92 eur, základ dane 60.321,60 eur, DPH 12.064,32 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené
(6 x 2 kg) v množstve 21240 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie čísla
veterinárneho skladu SK 153, značka Seara, šarža BR 2172 + dodací list zo dňa 23. 04. 2015 a príjem
cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s. Sládkovičovo v množstve 21240 kg kuracie prsia 6/2

sol. SEARA zo dňa 23. 04. 2015, faktúra č. 1501428 zo dňa 22. 04. 2015 na sumu 69.550,08 eur,
základ dane 57.958,40 eur, DPH 11.591,68 eur, za dodanie kuracie prsia Brasil Solené (6 x 2 kg) v
množstve 20480 kg s uvedením dodacej podmienky: DDP Sládkovičovo, uvedenie miesta expedície
a číslo veterinárneho skladu SK 153 Sládkovičovo, značka Perdix, šarža BR 466 855290, expirácia
8/2016, + dodací list zo dňa 22. 04. 2015 a príjem cudzích uskladniteľov potvrdený Mraziarňami a.s.

Sládkovičovo v množstve 20.480 kg kuracie prsia 8/2 sol. Perdix zo dňa 22. 04. 2015. Žalobca predložil i
faktúru č. 34150301 zo dňa 04. 05. 2015 vystavenú dodávateľom Mraziarne a. s. Sládkovičovo na sumu
1.319,80 eur s predmetom fakturácia - služby - skladovanie za mesiac apríl 2015 podľa priloženej prílohy
10 skladovanie, z ktorej ako mesačnej uzávierky Mraziarní a.s. vyplýva príjem.

4. Žalobca ako dodávateľ predložil i faktúru č. 150034 zo dňa 07. 04. 2015 pre odberateľa Conflans
Energy s. r. o. so sídlom v Českej republike za dodanie mraz. kur. prsia BK BR 466 Perdix 8 x 2 kg,
soľ, BR 466, šarža 3125022G22 so spotrebou 15. 07. 2016 v sume 64.921,60 eur bez DPH v množstve
20480 kg + dodací list zo dňa 07. 04. 2015 a CMR zo dňa 07. 04. 2015 do ČR, vozidlom R. XXX P. a
prívesom R. XXX G., vodič K. N., a výdaj cudzích ukladateľov potvrdený Mraziarne, a.s. Sládkovičovo

zo dňa 07. 04. 2015 v množstve 20480 kg kuracie prsia 8/2 sol Perdix s uvedením vodiča K. N., faktúru
č. 150038 zo dňa 23. 04. 2015 v sume 64.921,60 eur za dodanie mraz. kur. prsia BK, Perdis 8x2, soľ,
BR2014, BR 466 spotreba 11. 08. 2016, šarža 3125048F2 s dodacím listom zo dňa 23. 04. 2015, CMR
zo dňa 23. 04. 2015 rovnakým vozidlom i vodičom, faktúru č. 150036 zo dňa 16. 04. 2015 na sumu
69.765,36 eur za dodanie mraz. kur. prsia BK BR 2172 22.008 kg Seara 6x2, soľ., BR 2172, šarža

739085.1.1 spotreba jún, august 2016 a CMR zo dňa 16. 04. 2015 a rovnakým vodičom i ŠPZ vozidlom
i návesom. Žalobca predložil okrem toho i faktúry, ktoré vystavil ako dodávateľ pre odberateľa Žouželka
s.r.o. so sídlom v ČR, a to faktúru č. 150040 zo dňa 28. 04. 2015 na sumu 20.485,74 eur za dodanie
kura kalib. mraz v rôznych gramážach, k nej dodací list zo dňa 28. 04. 2015 a CMR zo dňa 28. 04. 2015
vozidlom XCX XXXX a návesom XCX XXXX vodičom S. N., faktúru č. 150039 zo dňa 23. 04. 2015 na

sumu 67.330,80 eur za dodanie mraz, kur. prsia BK 21240 kg šarže 25112014T1 so spotrebou 23. 05.
2016 a CMR zo dňa 23. 04. 2015 s uvedením vozidla i návesu, meno vodiča N. N., faktúru č. 150037
zo dňa 20. 04. 2015 na sumu 66.736,80 eur za dodanie mraz. kur. prsia BK BR, Coopavel, 6x2 soľ,
BR 3887, spotreba 07. 04. 2016 šarža 2L03 + CMR zo dňa 20. 04. 2015 s uvedením špz vozidla a
vodiča Z. a faktúru č. 150035 zo dňa 10. 04. 2015 na sumu 64.921,60 eur za dodanie mraz. kur. prsia

BK, Perdix 8 x 2 kg, množstvo 20480 kg, spotreba 16. 07. 2016 a šaržu 3215023, 3125020F2 a CMR
zo dňa 10. 04. 2015 s uvedením špz vodiča K. C..

5. Správcom dane bolo vypracovanie dožiadanie zo dňa 10. 07. 2015 Daňovému úradu Trenčín,
ohľadom daňového subjektu TENDERFOOD AB, s. r. o., ktorý postúpil dožiadanie Daňovému úradu

Žilina.

6. Na základe žiadosti správcu dane o MVI ohľadom spoločnosti Conflans Energy s.r.o., česká finančná
správa dňa 02. 11. 2015 oznámila, že tovar bol skladovaný v sklade Inpost, spol. s r.o. sklad Kunovice,
podľa skladovej evidencie bol tovar ďalej predávaný spoločnostiam Twardzik CZ, s.r.o., MYO-FOOD

s.r.o., SLOVPOS CZ a.s., BONACA EXPO s.r.o., MOONDUSK, s.r.o., ukladateľ uložil množstvo tovaru v
deklarovanom množstve na sklad, pričom štátna veterinára správa vedie šetrenie v spoločnosti Conflast
Energy s.r.o. vo veci neplnení povinnosti veterinárneho zákona, jedná sa o registráciu, ktorá sa podieľana obchodovaní so zvieratami a živočíšnymi produktmi. Na spoločnosť Conflast Energy, s.r.o., dňa 22.
09. 2015 bolo zahájené správcom dane správne konanie vo veci rozhodnutia o nespoľahlivosti platcu.

7. Dňa 03. 11. 2015 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Ing. S. I.,
konateľom spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. za prítomnosti žalobcu, ktorý potvrdil, že v apríli
2015 obchodoval so žalobcom, bol jeho dodávateľom, potvrdil, že faktúry podpísala zamestnankyňa
K. F. a tiež potvrdil, že fakturovaný tovar bol aj dodaný žalobcovi, faktúry sú riadne zaúčtované, daň
odvedená v príslušnom zdaňovacom období. K preprave tovaru uviedol, že nakoľko obidvaja skladujú

v Mraziarňach Sládkovičovo, išlo len o vnútro-skladové presuny, ktoré sú evidované a fakturované
spoločnosťou Mraziarne Sládkovičovo. Z toho dôvodu sa preprava na faktúrach neuvádza, lebo ide len
o vnútro -skladový presun tovaru. Tovar, ktorý dodal žalobcovi, mu bol dodaný spoločnosťou CSENG
Kft Maďarsko, od spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. a od spoločnosti Halker Kft. Maďarsko. Ďalej
uviedol, že nakupuje na dodacej podmienky DDP Mraziarne Sládkovičovo, čo znamená, že dodávateľ
bol povinný dodať tovar do Mraziarní Sládkovičovo po splnení všetkých legislatívnych veterinárnych

a finančných zákonov a noriem. Evidenčné čísla prepravcov je možné získať z vrátnice Mraziarní
Sládkovičovo, kde sú údaje monitorované a archivované. Preprava je zahrnutý v cene tovaru a
zabezpečuje ju dodávateľ. Vlastníkom tovaru sa stáva po úhrade faktúr. Tovar pochádza z Brazílie,
ak bola priamym dovozcom na územie SR spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. a ak ním nebola,
tak nemá vedomosť, kto doviezol tovar na územie SR. Svedok predložil zoznam faktúr za apríl 2015 -

vydané a prijaté, podklady k DPH za apríl 2015 a iné.

8. Dňa 12. 01. 2016 bola doručená odpoveď na MVI z českej finančnej správy ohľadne odberateľa
žalobcu Žouželka s.r.o., ktorý potvrdil zaúčtovanie faktúr uvedeným subjektom, tovar bol ďalej predaný
subjektom Malec a Vavrík spol, s r.o., CHRIMEX s.r.o., S. I.. Daňový subjekt je oprávnený vykonávať

obchodnú činnosť so živočíšnymi produktami.

9. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 03. 03. 2016 oznámil správcovi dane, že subjekt DANER
GASTRO s.r.o. má „office house“, registračné číslo na adrese sídla na základe nájomnej zmluvy.
Predvolanie na výsluch E. W. do Španielska sa vrátilo s poznámkou - nesprávna adresa, teda konateľ

spoločnosti sa na výsluch nedostavil. Zásielky na sídlo spoločnosti nie sú preberané, nedali sa preveriť
a potvrdiť požadované skutočnosti.

10. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009
Z. z. prerušil daňovú kontrolu odo dňa 22. 03. 2016 do dňa získania podkladov, na základe ktorých

je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22. 03. 2016.
Súčasťou spisu sú i žiadosti o MVI ohľadom spoločnosti Malec a Vavrík s.r.o. (ČR) Jana Schmidtová
(ČR), CHRIMEX s.r.o. (ČR), Halker Kft. (Maďarsko), CSENG Kft. (Maďarsko), TWARDZIK CZ s,.r.o.
(ČR), MYO-FOOD s.r.o. (ČR), BONACA EXPO s.r.o. (ČR), SLOVPOS CZ s.r.o. (ČR), MOONDUSK s.r.o.

(ČR), Bari Trade Kft. (Maďrsko), Inyenc Gasztro Kft. (Maďarsko), Seafood Trade Kft.(Maďarsko), Meat
Food Tompa Kft. (Maďarsko), ako i odpovede na jednotlivé žiadosti.

11. Oznámením zo dňa 16. 01. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia
daňovej kontroly ku dňu 12. 01. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01. 02. 2017.

12. Rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2017 správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu odo dňa 20.
01. 2017 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie
daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Predmetné
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24. 01. 2017. V administratívnom spise sa nachádzajú žiadosti

a odpovede na MVI, ktoré sa týkali spoločností uvedených v bode 10 tohto rozsudku, ktoré bolo potrebné
doplniť.

13. Oznámením zo dňa 19. 07. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia
daňovej kontroly ku dňu 18. 07. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 24. 07. 2017.

14. Podaním zo dňa 30. 08. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti a
pravdivosti dokladov ním predložených pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015, keď opísal postup správcudane počas predmetnej kontroly, ako aj jeho zistenia. K oznámeniu správcu dane sa písomne vyjadril
žalobcu prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 14. 09. 2017.

15. Dňa 06. 10. 2017 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly, z ktorého vyplýva, že si žalobca
podal daňové priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane 72.185,60 eur, výsledky vzťah k štátnemu
rozpočtu zistil správca dane - 542,73 eur, rozdiel je 71.642,87 eur. Správca dane uviedol, že zdaniteľné
obchody tak, ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané dodanie tovaru - mrazených
kuracích pŕs jednotlivými dodávateľmi v reťazci Ínyene Gasztro Kft., Seafood Trade Kft., Meat Food

Tompa Kft. › HALKER Kft › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca. Rovnako tak zistil, že zdaniteľné
obchody tak, ako boli deklarované sa neuskutočnili pri dodávateľmi vytvorenej reťazci - Bari Trade Kft.
› Seafood Trade Kft.› CSENG Kft. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca.

16. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 10. 10. 2017. Žalobca zaslal
správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 26. 10. 2017. Vo vyjadrení namietal zistenia správcu dane.

Mal za to, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdil
a v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní. Dňa 07. 12. 2017 bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom
ktorého bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole predložených žalobcom.

17. Z úradných záznamov správcu dane, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise vyplýva, že si
správca dane zadovážil zo spisu žalobcu z daňovej kontroly DPH a jeho časti za zdaňovacie obdobie
máj 2015 žiadosť o MVI a odpoveď na ňu španielskymi finančnými orgánmi ohľadom osoby E. W. a z
odpovede vyplýva, že uvedené meno nie kompletné, ide len o prvé meno. Z uvedeného spisu si tiež
zadovážil odpoveď na žiadosť o MVI spoločnosti Contflans Energy s.r.o. z Českej republiky a iné dôkazy

týkajúce sa uvedenej spoločnosti.

18. Dňa 20. 12. 2017 vydal správca dane - Daňový úrad Nitra rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 71.642,87 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 tak,
že znížil nadmerný odpočet zo sumy 72.185,60 eur na sumu 542,73 eur. Proti rozhodnutiu podal

žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojim prvým rozhodnutím zo dňa 16. 05. 2018 tak,
že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom mu uložil
povinnosť zaoberať sa dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to preveriť skutočnosti v Mraziarňach, a.s.
Sládkovičovo, vyhodnotiť dôkazy - výpovede svedkov, na ktoré žalobca poukazoval.

19. Správca dane vo vyrubovacom konaní, o pokračovaní ktorého upovedomil žalobcu, dňa 27. 08.
2018 vyzval Mraziarne, a.s., Sládkovičovo, aby v lehote 15 dní zapožičali písomnosti, a to skladovú
evidenciu prijatého a vyskladneného tovaru v podrobnom členení za obdobie apríl 2015, fotokópie
skladových dokladov s prílohami, príjemky tovaru, výdajky tovaru, prepravné doklady, dodacie listy,
maily o naskladnení a vyskladnení tovarov, ručné číselné rozpisy, medzinárodné nákladné listy príp.

iné doklady. Tiež vyzval uvedenú spoločnosť, aby zapožičali správcovi dane pohyb a evidenčné čísla
vozidiel prepravcov cez vstupnú bránu areálu z vrátnice mraziarní za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
Spoločnosť v podaní zo dňa 12. 09. 2018 zaslala doklady - podsúvahovú skladovú evidenciu tovaru
pre žalobcu, príjem a výdaj za sklad za obdobie apríl 2015 a scan zmluvy o skladovaní, zmrazovaní
a skladovacích službách č. SLA 19/2011. Zároveň bola predložená kniha evidencie vjazdu a výjazdu

motorových vozidiel Mraziarne Sládkovičovo, a.s.

20. Výzvou zo dňa 27. 11. 2018 správa dane vyzval žalobcu, aby mu v určenej lehote oznámil, aké
opatrenia prijal v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom
podvode.

21. V podaní zo dňa 08. 12. 2018 žalobca cestou svojho zástupcu namietal dĺžku daňovej kontroly.
Uviedol, že svojich dodávateľov osobne poznal, preveril si výpis z obchodného registra, či firma nie je
v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii, či konateľ nefiguruje v ďalších 20 spoločnostiach, zaujímal sa o
skladové priestory, pri preberaní tovaru ho skontroloval vizuálne aj podľa identifikátorov, platby realizoval

bezhotovostne, pri výdaji tovaru bol osobne, je registrovaný na RVPS Galanta.

22. Z úradného záznam správcu dane zo dňa 26. 11. 2018 vyplýva, že správca dane nahliadol do spisu
TENDERFOOFD AB, s. r. o. a žalobcu a vyhotovil si kópie, a to zápisnicu z ústneho pojednávania sosvedkom A. S., V. W., K. H., Mgr. X. C., všetko zamestnanci Mraziarní Sládkovičovo, a.s. v súvislosti s
daňovou kontrolou v spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., rozhodnutie, výzvu, plnú moc a poskytnutie
súčinnosti u žalobcu za obdobie máj 2015.

23. Dňa 03. 01. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, predmetom bolo
oboznámenie žalobcu s úkonmi v rámci vyrubovacieho konania, ktoré bolo nariadené žalovaným.

24. V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume

nadmerného odpočtu 71.642,87 eur na DPH v zdaňovacom období apríl 2015, znížil nadmerný odpočet
zo sumy 72.185,60 eur na sumu 542,73 eur. Podaním zo dňa 21. 02. 2019 žalobca podal odvolanie proti
uvedenému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol v poradí druhý rozhodnutím žalovaný tak, že ho potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

25. Žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo
100202835/2019 zo dňa 16. 01. 2019, ktorým žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie apríl 2015 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 71.642,87 eur tak, že nadmerný odpočet
uplatnený v daňovom priznaní v sume 72.185,60 eur znížil na sumu 542,73 eur potvrdil.

26. Uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane na základe
dodávateľských faktúr, ako sú uvedené v bode 3 od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. ,

poukázal na výpoveď konateľa uvedenej spoločnosti, ktorý potvrdil, že obchodoval so žalobcom,
predmetom boli kuracie prsia z Brazílie. Tovar sa premiestňoval v rámci skladu od TENDERFOOD
AB, s. r. o. k žalobcovi, daň bola priznaná, odvedená v apríli 2015, úhrady faktúr boli uskutočnené
bezhotovostne (v ČSOB). Spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. nadobudnutie tovaru deklarovala
faktúrou č. 1501332 od spoločnosti CSENG Kft, Maďarsko (predložená faktúra, dodací list, CMR,

potvrdeniepríjmuzMRAZIARNEa.s.Sládkovičovo,rozpispaliet,zálohováfaktúra);tovarnafaktúrachč.
1501368, 1501387, 1501415, 1501428 od spoločnosti DANER GASTRO s.r.o., Slovensko (predložená
objednávka, dodací list, príjem z MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, paletový rozpis, fotokópia balenia
tovaru); tovar na faktúre č. 1501440 bol nakúpený od spoločnosti HALKER Kft., Maďarsko (evidenčné
číslo spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. 501, č. faktúry dodávateľa E1/15/00401-uvedená faktúra

sa však nachádza na Daňovom úrade Žilina z dôvodu kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2015).
Fakturovaný tovar bol nakúpený na dodacej podmienke DDP MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (t. j.
dodávateľ bol povinný dodať tovar do spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo po splnení všetkých
legislatívnych, veterinárnych i finančných zákonov a noriem).

27. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 08/2014 vykonávanej
u žalobcu a vyhotovil si fotokópiu Zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách, nahliadol
do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 05/2015 vykonávanej v spoločnosti TENDERFOOD
AB, s. r. o. a vyhotovil si fotokópie dodávateľských faktúr, kde dodávateľom boli spoločnosti DANER
GASTRO s.r.o. a HALKER Kft., Maďarsko.

28. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že v zdaňovacom období apríl 2015 žalobca
deklaroval dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. odberateľovi Conflans Energy s.r.o., Praha, na základe vystavených
faktúr č. 150034 zo dňa 07. 04. 2015 - dodanie mrazených kuracích pŕs Perdix, 8 x 2 kg, soľ. BR 466 v

množstve 20480 kg v sume 64.921.60 eur, č. 150036 zo dňa 16. 04. 2015 - dodanie mrazených kuracích
pŕs Seara, 6x2 kg, soľ. BR 2172 v množstve 22008 kg v sume 69.765,36 eur, č. 150038 zo dňa 23.
04. 2015 - dodanie mrazených kuracích pŕs Perdix, 8 x 2 kg, soľ, BR 2014. BR 466 v množstve 20408
kg v sume 64 921,60 eur.

29. Správca dane na základe zistených informácií zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava
na spoločnosť DANER GASTRO s.r.o., v ktorom požiadal o preverenie dodávateľských faktúr pre
spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. Dňa 08. 03. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej
dožiadaný správca dane uviedol, že vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti DANERGASTRO s.r.o. a zistil, že ide o virtuálne sídlo, nemohol preveriť žiadané skutočnosti, preto predvolal
svedka E. W. (Španielsko), ktorá zásielka sa vrátila s poznámkou „neprávna adresa“. Ani následne
dožiadaný správca dane v Španielsku nebol schopný identifikovať uvedené osobu a zistil, že meno je

nesprávne, resp. nie je kompletné. RVPS Galanta uviedla, že spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. nie
je u nej zaregistrovaná.

30. Následne správca dane popísal jednotlivé žiadostí o MV1 do Maďarska za účelom preverenia
faktúr vystavených spoločnosťou HALKER Kft., pre odberateľa TENDERFOOD AB, s. r. o., za účelom

preverenia zdaniteľných obchodov medzi Inyenc Gasztro Kft., 1154 a spoločnosťou HALKER Kft., za
účelom preverenia zdaniteľných obchodov medzi Meat Food Tompa Kft., a spoločnosťou HALKER Kft.,
za účelom preverenia faktúr vystavených spoločnosťou CSENG Kft., pre odberateľa TENDERFOOD
AB, s. r. o., za účelom preverenia faktúr vystavených spoločnosťou Bari Trade Kft., pre odberateľa
Seafood Trade Kft.

31. Ďalšie žiadosti o MVI boli zaslané do Českej republiky za účelom preverenia odberateľských
faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa Conflans Energy s.r.o., za účelom preverenia zdaniteľných
obchodov medzi dodávateľom Conflans Energy s.r.o., a TWARDZIK CZ, s.r.o., za účelom preverenia
zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom Conflans Energy s.r.o., a MYO-FOOD, s.r.o., za účelom
preverenia zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom Conflans Energy s.r.o., a BONACA EXPO, s.r.o.,

za účelom preverenia zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom Conflans Energy s.r.o., a SLOVPOS
CZ, s.r.o., za účelom preverenia zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom Conflans Energy s.r.o., a
MOONDUSK, s.r.o., za účelom preverenia odberateľských faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa
Žouželka s.r.o., (od 25. 05. 2015 ALI-FRIGO s.r.o.).

32. Správca dane vo vyrubovacom konaní nahliadol do spisu dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r.
o. a žalobcu v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február a marec 2015
vykonávanejvspoločnostiTENDERFOODAB,s.r.o.adaňovejkontrolynazistenieoprávnenostinároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2015 u žalobcu.

33. V ďalšej časti popísal obdobie prerušenia daňovej kontroly za účelom ískania informácií potrebných
presprávneurčeniedane,sčímžalobcuriadneoboznamovalarovnakotakhooboznamovalsdátumom,
odkedy bolo možné v daňovej kontrole pokračovať. Uviedol, že v súlade s § 61 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola
bola prerušená odo dňa 22. 03. 2016 do 12. 01. 2017 (t. j. 297 dní), odo dňa 20. 01. 2017 do 18. 07. 2017

(t. j. 180 dní). Lehota na ukončenie daňovej kontroly bola posunutá o 477 dní, t. j. zákonom stanovená
lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňa 31. 10. 2017. Daňová kontrola bola ukončená dňa
10. 10. 2017, t. j. neprekročila časový rámec na vykonanie daňovej kontroly, samotný výkon daňovej
kontroly trval 347 dní.

34. Na námietku žalobcu uviedol, že Ústavný súd SR vo svojom náleze spis. zn. I. ÚS 241/07 z 18.
09. 2008 zdôraznil, že „základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, čo správca dane
pri výkone daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania dodržal. Správca dane postupoval v súlade
s ustanoveniami § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri

správe daní vyšlo najavo. Iba tá skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi nadmerný odpočet,
nemôže viesť daňový subjekt k tvrdeniu o nezákonnom postupe správcu dane. Správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, zaslal niekoľko MVI do Maďarska a do Českej republiky a z odpovedí, ktoré
zahraniční správcovia daní uviedli, dospel k záverom, na základe ktorých neuznal nadmerný odpočet
žalobcovi. Svoje tvrdenie správca dane podložil relevantnými dôkazmi, ktoré získal jednak z vlastného

dokazovania, z nazretia do spisov, z ústnych pojednávaní a pod.

35. K jednotlivým rozsudkom, na ktoré sa žalobca odvolával, žalovaný skonštatoval, že neuvádza,
v ktorých konkrétnych bodoch, resp. neuvádza ktoré sú spoločné znaky z týchto rozsudkov s
prejednávaným prípadom. Pri poukazovaní na právny výklad súdov, nemožno opomínať povinnosť

prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere
ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora
vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených
nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH,avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv orgán
preskúmal spomínaný protokolu a má za to, že obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 zákona č.
563/2009 Z. z., teda je zákonný.

36. Žalobca namietal, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému
DPH uplatňovaného v krajinách EÚ a že toto právo možno obmedziť výlučne za podmienok stanovených
v smernici 2006/112/ES a teda správca dane si nemôže zmyslieť, že neuzná nárok na odpočítanie
dane žalobcovi z dôvodu, že druhý či tretí dodávateľ jeho dodávateľa je v čase výkonu daňovej kontroly

nekontaktný, alebo že nevie zdokladovať nadobudnutie predmetného tovaru alebo z akéhokoľvek
iného dôvodu, ktorý spôsobí pochybnosti na strane správcu dane. Poukázal najmä na rozsudok
Súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, taktiež Optigen, rozsudok v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a rozsudok C-285/11 Bonik EOOD. Nárok na
odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na objektívne
skutočnosti je preukázané, a tiež dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/l0/2012,

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen), C-355/03 (Fulcrum
Elektronics) a C-484/03 (Bond House), rozsudky Súdneho dvora EÚ C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen
LTD. Tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové konanie.

37. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane dospel k záverom na základe

rozsiahleho dokazovania, že druhý či tretí dodávateľ bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný.
Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačne uvádza, že nie je jedno, kto je skutočným
dodávateľom tovaru a kto jeho skutočným odberateľom. Správca dane je preto povinný skúmať,
či účtovaná a daňová dokumentácia odráža hospodársku realitu (či k dodaniu došlo tak, ako je
to uvedené na predložených dokladoch), či osoby uvedené na dokladoch mali právo disponovať s

tovarom ako vlastník, či obchodné operácie nenesú prvky zneužívajúceho alebo podvodného konania,
či bola dodržaná náležitá starostlivosť v kontexte preukázania konania v dobrej viere. Správca dane je
oprávnený v prípade pochybností preverovať celý reťazec.

38. K deklarovanému splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane správca

daneuviedol,žereťazové,prípadnekaruselovéobchodysúpostavenénaformálnomsplnenízákonných
podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu (§ 49 a §51 zákona č. 222/2004 Z. z.), a to aj u
dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. Týmto sa preukazovanie daňového podvodu zo strany
správcu dane stáva čoraz zložitejšie a komplikovanejšie. Až preverovaním ďalších článkov reťazca sa
objavujú pochybnosti a podozrenie z podvodu. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovidodané.Abykodpočítaniudanemohlodôjsť,nestačípredložiť
len faktúru, najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty, t. j. k dodaniu tovaru a až následne k
vystaveniu faktúry. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci.

39. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane zaslal dožiadanie miestne
príslušnému správcovi dane na spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o., ktorý v odpovedi uviedol, že
doklady tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie 12/2014 boli zabezpečené Kriminálnym úradom
Finančnej správy. Okrem toho správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava, na spoločnosť

DANER GASTRO s.r.o., kde správca dane žiadal vypočuť konateľa E. W., Barcelona, Španielsko.
V odpovedi dožiadaný správca dane uviedol, že zaslal konateľovi predvolanie, ktoré sa vrátilo s
poznámkou „nesprávna adresa“. Okrem toho bolo zaslaných niekoľko predvolaní na adresu sídla
spoločnosti, pričom dožiadaný správca dane uviedol, že na adrese sídla spoločnosti má zriadené
virtuálne sídlo, na sídle nemá kancelárske, ani skladové priestory. Z dôvodu, že v čase uskutočnenia

predmetných zdaniteľných plnení vystupoval ako konateľ spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. E. W.,
občan Španielskeho kráľovstva, správca dane zaslal MVI do Španielskeho kráľovstva a žiadal o
vypočutie tejto osoby ako svedka. V doručenej odpovedi na MVI španielsky správca dane uviedol,
že nebol schopný identifikovať túto osobu vo svojej databáze, keďže nebolo poskytnuté španielske
identifikačnéčíslo,bolopreverené,žemenojenesprávne,pretože„E.W.“niejekompletnémeno.Okrem

toho bolo zistené, že ulica Beruso v Barcelone neexistuje. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho
podniku je povinný ovládať legislatívne podmienky, za ktorých je možné obchodovať s mäsom a musí
vedieť, aké podmienky preukaznosti a vysledovateľnosti potravín mu ukladá zákon, a taktiež aj jeho
dodávateľom, má si riadne preveriť, či sú splnené všetky vyžadované podmienky aj zo strany jehododávateľov. V uvedenom prípade nie je možné vyčleniť z obchodného reťazca len jeden dodávateľsko
- odberateľský vzťah a tento osobitne skúmať.

40. Správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti a dbal o to, aby
skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Za účelom získania
objektívnej pravdy bol správca dane povinný šetriť celý obchodný reťazec a kontrolu dane v uvedenom
rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci,
čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom

môže prísť k odpočítaniu dane. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom
reťazci a medzi všetkými uvedenými spoločnosťami. Správca dane nepreukazuje úmysel. Práve daňový
subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a pre preukázanie
dôkazného bremena nepostačujú iba formálne, t. j. listinné doklady. Nakoľko v zmysle § 19 ods. 1
zákonač.222/2004oDPHvzneníneskoršíchpredpisovnebolopreukázané,žepridanomtovarevznikla
prvotným dodávateľom v tuzemsku - platiteľom dane daňová povinnosť, nemohla následne vzniknúť

ďalším dodávateľom v reťazci. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. vzniká platiteľovi dane v deň, keď vznikla povinnosť. V zmysle § 49 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré
použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, pričom platiteľ môže
odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú

alebo majú byť platiteľovi dodané. Správca dane k záverom dospel podrobným dokazovaním a všetky
dôkazy získal zákonným spôsobom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo
na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Žalobca deklaroval, že nadobudol
kuracie prsia od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o., avšak tento nepreukázal, od koho nadobudol

tovar a akým spôsobom bol tento tovar na územie Slovenskej republiky dodaný. K tvrdeniu žalobcu, že
nemôže za to, že správca dane nemôže preveriť skutočnosti, týkajúce sa dodávateľov jeho dodávateľa a
odberateľovjehoodberateľov,jepotrebnédodať,žemalvenovaťnáležitústarostlivosťzisteniuinformácií
o zákonnosti uskutočnenej obchodnej transakcie. Táto požiadavka je vyjadrením všeobecného zákazu
zneužívania a podvodov ako aj zásady, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom požívať práva vyplývajúce z právneho poriadku Európskej únie.

41. Správca dane postupoval v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. podľa všeobecných záväzných
predpisov,chránilzáujmyštátuaobcí,dbalnazachovanieprávaprávomchránenýchzáujmovdaňových
subjektov a iných osôb. Všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. To, že
nepoukázal konkrétne na niektorý dôkaz, ešte neznamenalo, že by sa ním nezaoberal.

42. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31. 03. 2015, z
ktorého cituje iba nejakú stať. Uvádza, že tvrdenie správcu dane je v rozpore so zisteniami uvedenými

tak v protokole, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Do pozornosti dáva ďalší rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, ktorý sa týka priamo jedného z
dodávateľov daňového subjektu (spoločnosti Mima Market, s.r.o.), pričom uviedol že sa jedná o identický
prípad a preto je potrebné tomuto rozsudku venovať náležitú pozornosť. Žalovaný k rozsudku sp. zn.
3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, na ktorý upozornil žalobca uviedol, že sa týka jedného zdaňovacieho

obdobia, ale vo veci iného zdaňovacieho obdobia už súd rozhodol inak, a teda akýkoľvek rozsudok je
vždy len rozhodnutí súdu v konkrétnej veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

43. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 09. 08. 2019 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 101417095/2019 zo dňa 10. 06. 2019, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
100202835/2019 zo dňa 16. 01. 2019 z dôvodu jeho nezákonnosti pre nedostatočne zistený skutkový

stav, nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
lebo rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.44. V II. časti žaloby žalobca poukázal na čl. 59 ods. 2, čl. 13 Ústavy SR a na rozhodnutia Ústavného
súdu SR (I. ÚS 241/07, I. ÚS 314/2015, I. ÚS 238/06, PL ÚS 36/95), časti ktorých i citoval a ktoré podľa
jeho názoru vytvárajú právny rámec ukladania daní. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR

(sp. zn. M-Sž doV 1/00, 6WSžf/32/2011, 6Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016, 3Sžfk/64/2017) a na
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 20. 03. 1952
a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd.

45. V časti III. žaloby uviedol, že vo svojom odvolaní zo dňa 16. 03. 2019 proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu č. 100202835/2019 zo dňa 16. 01. 2019 žalobca poukázal na
nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodov, že:
1. rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 17. 03. 2016 nebolo vyhotovené v súlade so
zákonom, pretože bolo vydané skôr, ako príslušný orgán zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného
členského štátu,
2. v daňovom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by správca dane preukázal, že žalobca

sa nákupom tovaru od svojho dodávateľa a jeho následným predajom svojim odberateľom dopustil
nejakého podvodného konania, resp, že by vedel alebo mal vedieť, že sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH s poukazom na
judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s dôrazom na rozsudok NS SR sp. zn.
3Sžfk/49/2017 zo dňa 27. 09. 2018,

3. dĺžka prerušenia daňovej kontroly na základe dvoch rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly
presahuje dĺžku, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s
prihliadnutím na bod 25 preambuly, čo má za následok nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku,
4. splnenie všetkých zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie pri nákupe tovaru od

svojho dodávateľa s poukazom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s
dôrazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, ktorý rieši úplne identický
prípad.

46. V ďalšej časti žaloby (IV.) uviedol, ako sa s uvedenými odvolacími námietkami vysporiadal žalovaný,

čo vyplýva z jeho rozhodnutia uvedeného v čl. II. tohto rozsudku. Do pozornosti súdu dal žalobca svoje
vyjadrenie zo dňa 26. 10. 2017 k protokolu č. 102118312/2017, v ktorom žalobca vykonal právnu analýzu
ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a tiež svoje odvolanie zo dňa 16. 03. 2019, v ktorom
zdôraznil, že na to, aby správca dane mohol aplikovať toto zákonné ustanovenie, musia byť splnené
dve zákonné podmienky: 1. musí byť Finančným riaditeľstvom SR zaslaná žiadosť o MVI príslušnému

orgánu iného členského štátu, a 2. táto žiadosť musí byť podaná vo forme štandardného (vzorového)
formulára prijatého Európskou komisiou. Z toho vyplýva aj ďalšie žalobcovo tvrdenie, že za deň, kedy
môže správca dane najskôr vyhotoviť rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, možno považovať deň,
kedy príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu a to z toho dôvodu,
že je potrebné dodržať spôsob stanovený osobitným predpisom. Tento právny názor žalobcu potvrdzuje

aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR vo svojich rozsudkoch sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21. 02.
2019 (bod 48) a sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27. 02. 2019 (bod 74).

47. V našom konkrétnom prípade správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal o
štyri dni skôr, ako príslušný orgán zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu. V

čase vydania predmetného rozhodnutia teda neboli splnené podmienky podľa osobitného predpisu a
preto toto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vyhotovené v rozpore s ustanovením § 61 ods.
1 písm. b) Daňového poriadku. Lehota na výkon daňovej kontroly počas takto nezákonne prerušenej
daňovej kontroly plynula ďalej,
čím došlo k jej nedodržaniu.

48. K druhej odvolacej námietke, že správca dane nepreukázal, že žalobca sa nákupom tovaru od svojho
dodávateľov a jeho následným predajom svojim odberateľom dopustil nejakého podvodného konania,
resp, že by vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s dôrazom na

rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27. 09. 2018. V tomto vyjadrení žalovaného spočíva
dôvod, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených
mu spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. V priebehu celej daňovej kontroly a nasledujúceho
vyrubovaciehokonaniažalobcavšetkýmidostupnýmiprostriedkami(faktúry,dodacielisty,medzinárodnénákladné listy CMR, príjem na sklad a výdaj zo skladu realizovaný treťou osobou - skladovateľom,
bezhotovostné úhrady došlých faktúr a bezhotovostné príjmy za vystavené faktúry, faktúry vystavené
skladovateľom za manipuláciu s uskladneným tovarom) preukazoval reálnu existenciu tovaru. Aj keď si

žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť, ak napriek tomu mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie
dane.

49. Do pozornosti súdu dal žalobca písomnosť správcu dane zo dňa 30. 08. 2017 označenú ako
„Oboznámenie - vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl
2015.“ na strane 7, tretí odsek správca dane uviedol: „Nebolo preukázané, ktorým daňovým subjektom
bol tovar nadobudnutý a akým spôsobom bol tovar na územie Slovenskej republiky dodaný. Na základe
uvedeného správca dane mápochybnosť, že kontrolovaný daňový subjekt W. T. nakúpil tovar na základe
dodávateľských faktúr č. 1501368, č. 1501387, č. 1501415, č. 1501428 od dodávateľa TENDERFOOD
AB, s.r.o.“. Jednoducho si správca dane povedal, že ak nemôže zistiť, kto doviezol predmetný tovar na

Slovensko, neuzná nárok na odpočítanie dane žalobcovi z preukázateľných skutočností - dodanie tovaru
potvrdil dodávateľ, faktúry má riadne zaúčtované, daň z pridanej hodnoty priznal a odviedol. Nedošlo
k žiadnemu daňovému úniku.

50. V priebehu výkonu daňovej kontroly sám správca dane uznal, že vo vzťahu dodávateľ

TENDERFOOD AB, s. r. o. a odberateľ Richard Tóth prebehli obchody reálne. Ak teda žalobca a
jeho dodávateľ TENDERFOOD AB, s. r. o. si splnili podľa správcu dane všetky evidenčné (formálne)
podmienky pre fakturáciu tovaru a zároveň reálnu existenciu tovaru (existencia materiálneho plnenia)
potvrdil tretí subjekt, skladovateľ MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, prečo potom správca dane neuznal
žalobcovi nárok na odpočítanie dane? Odpoveďou bola nekontaktnosť prvého tuzemského dodávateľa

spoločnosť DANER GASTRO s.r.o., u ktorej nebolo možné preveriť zdaniteľné obchody a tým pôvod
tovaru zostal nepreukázaný.

51. Žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 16. 03. 2019 poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ a
Najvyššieho súdu SR, ktorej spoločným mottom je neprípustnosť prenosu zodpovednosti bez zavinenia.

Zo všetkých žalobcom citovaných rozsudkov, ktoré z dôvodu dodržania zásady hospodárnosti nebude
v tejto žalobe opakovať, vyplýva, že zo skutočností vymedzených v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1
písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce
sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Každá transakcia v reťazci obchodov musí byť
posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi či

nasledujúcim udalosťami.

52. Žalobca opakovane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa
27. 09. 2018, z ktorého citoval vo svojom odvolaní zo dňa 16. 03. 2019 a v ktorom najvyšší súd
zaujal jednoznačné stanovisko v súlade s eurokonformným výkladom zamietnutia či nezamietnutia

nároku na odpočítanie dane, keď zdôraznil, že poruchy v dodávateľskom reťazci u dodávateľov
žalobcovho dodávateľa je potrebné vyhodnocovať podľa judikatúry Súdneho dvora, t. j. neuznať nárok
naodpočítaniedanejemožnélenvjednom,jedinomprípade,atoaksprávcadanenazákladeobjektívne
zistených skutočností preukáže, že ten, ktorý uplatňuje odpočítanie dane vedel alebo mohol vedieť, že
sa obchodnou činnosťou so svojim dodávateľom zúčastňuje na daňovom podvode.

53. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z faktúry
vystavených spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. splnil všetky zákonné podmienky, ktoré príslušné
ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a Smernice
Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vyžadujú.

54. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27. 09. 2018, v
ktorom najvyšší súd riešil obdobný prípad, keď dodávateľ v čase výkonu daňovej kontroly u odberateľa
bol nekontaktný a správca dane nemohol fyzicky preveriť jeho účtovnú evidenciu. Bol to vzhľadom na
uplatňovanie nároku na odpočítanie dane ešte prísnejší prípad, ako je to v našej veci, pretože v danej

veci sa jednalo o nemožnosť preverenia účtovnej evidencie dodávateľa, zatiaľ čo v našom prípade je
dodávateľ známy, avšak správca dane nevie fyzicky preveriť účtovnú evidenciu jeho dodávateľa a z
neho citoval. Najvyšší súd SR aj v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou (napr. 5Sžf/22/2009,
3Sžf/1/2011, 6Sžf/81/2013, 1Sžf/117/2015, atď.) jasne a zrozumiteľne uvádza, že kontrolovaný daňovýsubjekt nemôže preukazovať skutočnosti týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti u jeho dodávateľa nad
rámec zákonom stanovených podmienok. A tieto podmienky sú pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane jasne dané v ustanovení § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Do pozornosti súdu dal žalobca výklad článkov 167, 168 a 178 Smernice Rady
2006/112/ES, ktorá má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prioritu pred vnútroštátnym
právnym predpisom. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, v ktorej pre uplatňovanie
dane z pridanej hodnoty platí spoločný systém upravený Smernicou Rady č. 2006/112/ES. Výklad
Smernice Rady 2006/112/ES podáva Súdny dvor a tento výklad je záväzný pre všetky členské štáty

EÚ. Je množstvo rozsudkov Súdneho dvora, v ktorých sa uvádza, že nemožno len tak jednoducho na
základe akýchsi pochybností či vlastných konštrukcií kontrolných pracovníkov správcu dane neuznať
daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane. Najznámejším je snáď rozsudok Súdneho dvora v
spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, známy tiež ako Optigen. Potom je to rozsudok
v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a tiež aj rozsudok C-285/11 Bonik EOOD. Vo
všetkých týchto rozsudkoch Súdneho dvora sa nachádzajú odkazy na množstvo ďalších rozsudkov, v

ktorých sa zdôrazňuje skutočnosť, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice
2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Preto
nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak s ohľadom na
objektívneskutočnostijepreukázané,žeplatiteľdane,ktorémuboltovardodaný,vedelalebomalvedieť,
že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho

subjektu. V ďalšej časti poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018.

55. Poukázal i na materiál Finančného riaditeľstva SR č. 243952/2019 zo dňa 29. 04. 2019 označený ako
Pracovná pomôcka č. 6/2019/1900202 k posudzovaniu daňových únikov pri daňovej kontrole, ktorým
Finančné riaditeľstvo SR metodicky usmerňuje kontrolných pracovníkov daňových úradov pri výkone

daňovejkontrolynadanizpridanejhodnotyaktorýsisprávnysúdmôževyžiadaťodžalovaného.Vtomto
pracovnom materiáli Finančné riaditeľstvo SR dáva do pozornosti kontrolným pracovníkom daňových
úradov rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. 10. 2017, v ktorom najvyšší súd
v bode 50 poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel,
Recolta Recycling a zároveň uvádza, že „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti

daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne
položené otázky:
- vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
- ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
- pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné

obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?
- ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo
mohol a mal vedieť daňový subjekt?“

56. V našom konkrétnom prípade nedošlo k splneniu ani jednej z týchto kumulatívnych podmienok.

Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal
daň z pridanej hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedol
(preukázateľné vylúčenie daňového úniku). Žalobca sa nedopustil žiadneho podvodného konania v
súvislosti s nákupom predmetného tovaru od svojho dodávateľa a pri ďalšom predaji tohto tovaru
postupoval v súlade so zákonom.

57. Tretia odvolacia námietka sa týkala dvoch rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, na základe
ktorých bola daňová kontrola opakovane prerušená na dobu dlhšiu, ktorú ako maximálnu uvádza
Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 preambuly, čo má za následok
nedodržanielehotynavykonaniedaňovejkontrolypodľa§46ods.10Daňovéhoporiadku.Tútonámietku

uviedolžalobcaajvosvojomvyjadrenízodňa08.12.2018kvýzvezodňa27.11.2018.Keďžezákonnou
povinnosťou správcu dane je v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadať sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, do pozornosti správneho súdu dal žalobca
rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2019, v ktorom absentuje vysporiadanie sa správcu dane s
touto námietkou žalobcu. Keďže toto vysporiadanie sa s námietkou žalobcu je podstatnou náležitosťou

rozhodnutia, povinnosťou žalovaného pri zistení absencie tejto podstatnej záležitosti v zmysle § 74 ods.
2 a 4 Daňového poriadku bolo rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, v
ktorombysasprávcadanevysporiadalsvyššieuvedenounámietkoužalobcu.Žalovanýtakvodvolacom
konaní neurobil a preto jeho úkony vykonané v odvolacom konaní nemožno považovať za súladnéso zákonom. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu práve vyššie uvedenú námietku týkajúcu sa
nedodržania lehoty tri mesiace podľa čl. 10 Nariadenia Rady č. 904/2010, ktorú žalobca výslovne uviedol
vosvojomodvolanízodňa16.03.2019,pričomzdôraznil,žeprávetútonámietkupovažujezapodstatnú,

avšak žalovaný k nej v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko, ba ju ani nespomenul.
Tým je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou zákonnosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu. Samotný tento nedostatok zákonnosti rozhodnutia žalovaného je dôvodom na jeho
zrušenie súdom.

58. Žalobca tak vo svojom vyjadrení zo dňa 08.12.2018, ako aj vo svojom odvolaní zo dňa 16. 03. 2019,
poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 a Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 5S/205/2016, v ktorých obidva správne súdy konštatovali, že daňovú kontrolu nie je možné v zmysle
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušiť na neobmedzený čas, pretože podľa názoru správnych
súdov je pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, ohraničené maximálnou dĺžkou

lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií (tri mesiace). S týmto právnym
názorom krajských súdov súhlasí aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sžfk/62/2018
zo dňa 02. 07. 2019. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti i rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa 10. 07. 2018, v ktorom krajský súd riešil identickú situáciu, keď správca
dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č.

904/2010 na dobu od 23. 12. 2013 do 15. 06. 2015. Žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) namietal,
že pri prerušení daňovej kontroly nebola dodržaná lehota uvedená v článku 10 citovaného nariadenia
a preto došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Krajský súd v Bratislave ďalej
uviedol, že má za to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, čím porušil
nielen ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v

daňovom konaní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Z dôvodu tohto procesného pochybenia sa správny
súd ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu nezaoberal a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (bod 83 predmetného rozsudku).

59. V našom konkrétnom prípade daňová kontrola bola začatá dňa 10. 07. 2015 a v súlade s

ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená najneskoršie dňa 10. 07. 2016.
Predmetný protokol z daňovej kontroly však bol žalobcovi doručený až dňa 10. 10. 2017. Dĺžka
prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 17. 03. 2016
(od 22. 03. 2016 do 12. 01. 2017) a zo dňa 19. 01. 2017 (od 20. 01. 2017 do 18. 07. 2017)
presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku

10 s prihliadnutím na bod 25 preambuly. Ak by sme akceptovali zákonnosť vyššie uvedených dvoch
rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, pričom v týchto rozhodnutiach sa uvádza, že daňová kontrola
sa prerušuje do dňa, keď správca dane získa potrebné informácie resp. do dňa pominutia dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila, potom však s prihliadnutím na vyššie uvedené rozsudky správnych
súdov v Trnave a Bratislave, no najmä na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Sžfk/62/2018 zo dňa 02. 07. 2019, potom by daňová kontrola mala byť ukončená najneskôr dňa
10.01.2017, pričom v našom konkrétnom prípade bola ukončená až dňa 10. 10. 2017. Zo strany správcu
dane tak došlo k zrejmému porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku a tento nedostatok sa nedá
odstrániť vo vyrubovacom konaní.

60. K aplikácii rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018 na tento
konkrétny prípad. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že sa jedná o úplne identický prípad týkajúci
sa priamo jedného z dodávateľov žalobcu, ktorý mu dodával tovar v inom zdaňovacom období, a to
spoločnosti Mima Market, s.r.o. V danom prípade sa tiež jednalo o nákup brazílskeho kuracieho mäsa,
pričom správca dane neuznal kupujúcemu COSMO, s.r.o. (odberateľ) nárok na odpočítanie dane z

faktúr vystavených spoločnosťou Mima Market, s.r.o. (dodávateľ), pretože sa správcovi dane nepodarilo
preveriť u dodávateľa tejto spoločnosti, či dodal tovar spoločnosti Mima Market, s.r.o. Už Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 13S/2/2017-78 zo dňa 14. júna 2017 zrušil rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR zo dňa 8. novembra 2016, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane zo
dňa 13. 07. 2016. Finančné riaditeľstvo SR podalo kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR vyššie

citovaným rozsudkom zamietlo. Žalobca opakovane dal do pozornosti správneho súdu tú skutočnosť,
že sa jedná o úplne identický prípad (stačí zmeniť názov spoločnosti COSMO, s.r.o. na Richard Tóth a
názov spoločnosti Mima Market, s.r.o. na TENDERFOOD AB, s. r. o.). Podľa názoru žalobcu, ak súd
posúdi úplne identickú vec tak, že neakceptuje právne posúdenie veci správcom dane a ani odvolacímorgánom, a aj napriek tomu zotrvávajú daňové orgány na svojich tvrdeniach, potom toto nesprávne
právne posúdenie je potrebné považovať za neodôvodnenú nezákonnosť konania orgánov verejnej
moci.

IV. Vyjadrenie žalovaného

61. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 12. 2019 uviedol, že trvá na výroku v žalobou
napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na
dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

62. Žalovaný námietku o nezákonnom postupe správcu dane a o jeho formálnom postupe pri výkone
daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nepovažoval za dôvodnú. Správca dane vykonal

daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil
skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti, získané
dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole u daňového subjektu vyšlo najavo, a to nielen u samotného
daňového subjektu, ale aj u dodávateľov, pretože takýto postup považoval za dôvodný a nevyhnutný
na preukázanie reality plnenia. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov zodpovedá zásade

logického myslenia. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,
pričomsplnenieuvedenýchpodmienoknespočívalenvichformálnejdeklaráciiavpredloženídokladovs
predpísaným obsahom. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si

uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca
dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré mohli byť podkladom k tomu,
aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky na priznanie odpočtu dane a pod. Správca dane sa riadil
úvahou skutočného obsahu právneho úkonu. Osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ musí

byť identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi. Daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje
nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň,
ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov
s predpísaným obsahom alebo verbálnym či písomným prehlásením.

63. Správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle ustanovení § 45 a § 46 zákona
č. 563/2009 Z. z., v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. postupoval podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009Z.

z. postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, zaoberal sa každou vecou, ktorá viedla k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

64. K námietke týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly uviedol, že rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly
zo dňa 17. 03. 2016 bola daňová kontrola prerušená od dňa 22. 03. 2016 do dňa, keď správca dane získa
potrebné informácie pre správne určenie dane. Správca dane zaslal žiadosti o MVI z dôvodu získania
potrebných informácií podľa osobitného predpisu. V každej žiadosti o MVI uviedol, aké informácie

požaduje zistiť. V zmysle § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. je konanie prerušené dňom uvedeným v
rozhodnutíoprerušeníkonania.Tentodeňnemôžebyťskoršíakodeň,kedybolorozhodnutieodovzdané
na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomutorozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Rozhodnutie o prerušení kontroly zo dňa 17. 03. 2016 bolo
odovzdané na poštovú prepravu dňa 18. 03. 2016. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámil žalobcovi v zmysle § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane v priebehu

daňovej kontroly nahliadol do spisu z daňovej kontroly, vykonávanej u žalobcu, v rámci ktorého získal
informácie z odpovede na MVI, kde bolo uvedené že spoločnosť Conflans Energy s.r.o. (teda odberateľ
daňového subjektu) sa stala nespoľahlivým platcom DPH. Správca dane túto skutočnosť považoval za
dostatočnú informáciu a túto odpoveď považoval za postačujúcu na žiadosť o MVI. Dňom 12. 01.
2017 pominuli prekážky na prerušenie daňovej kontroly a správca dane pokračoval vo výkone daňovej

kontroly. Túto skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi. Na základe uvedeného, nie je možné súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 17. 03. 2016 je nezákonné.
Z ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z., ani zo žiadneho iného ustanovenia
príslušného zákona nevyplýva, že konanie sa prerušuje dňom odoslania resp. dňom podania žiadosti o
MVI povereným orgánom. Taktiež zo žiadneho ustanovenia príslušného zákona nevyplýva, že dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominú dňom prijatia odpovede na zaslanú žiadosť o MVI

povereným orgánom.

65. Daňová kontrola bola následne prerušená odo dňa 20. 01. 2017. Správca dane zaslal žiadosti o MVI
z dôvodu získania potrebných informácií podľa osobitného predpisu. Správca dane získal informácie z
daňového systému, ktoré si overil aj žalovaný a zistil, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa

19. 01. 2017 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 19. 01. 2017. Deň prerušenia daňovej kontroly
(20.01.2017)nebolskorší,akodeňodovzdaniarozhodnutianapoštovúprepravu(19.01.2017),daňová
kontrola bola prerušená v súlade s § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Po doručení poslednej odpovede
na žiadosti o MVI (18. 07. 2017), správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi dňa 24. 07. 2017). V
prípaderozhodnutiazodňa17.03.2016boladaňovákontrolaprerušenáododňa 22.03.2016do12.01.

2017 (t. j. 297 dní). V prípade rozhodnutia zo dňa 19. 01. 2017 bola daňová kontrola prerušená odo dňa
20. 01. 2017 do 18. 07. 2017 (t. j. 180 dní). Lehota na ukončenie daňovej kontroly bola posunutá o 477
dní, t. j. zákonom stanovená lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňa 31. 10. 2017. Predmetná
daňová kontrola bola ukončená dňa 10. 10. 2017, t. j. neprekročila časový rámec na vykonanie daňovej
kontroly, samotný výkon daňovej kontroly trval 347 dní. Nakoľko sa jedná o oblasť DPH, osobitným

predpisom pre prerušenie daňovej kontroly a pre získanie potrebných informácií je nariadenie Rady
(EÚ) č. 904/2010. Správca dane ako žiadajúci orgán vypracoval žiadosť o poskytnutie informácie a
prostredníctvom kontaktnej osoby túto žiadosť zaslal na ústredný kontaktný úrad, ktorý postúpil túto
žiadosť príslušnému orgánu žiadaného štátu. Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 potvrdzuje, že členské
štáty si uvedomujú, že len reálnym preverením obchodných transakcií je možné odhaliť subjekty, ktoré

páchajú trestnú činnosť súvisiacu s DPH. Najdôležitejším prvkom spolupráce medzi členskými štátmi
je inštitút MVI, ktorý je medzinárodne dohodnutým a akceptovaným prostriedkom, ktorého účelom je
ochrana verejného záujmu a štátnych rozpočtov jednotlivých členských štátov. Zaslanie žiadosti o MVI
sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko bez potrebných informácií a
podkladov, ktoré sa dajú zistiť len osobitným spôsobom, správca dane nemôže správne určiť daň.

66. S poukazom na rozsudky NS SR, ako aj rozsudky Krajských súdov v súvislosti s dĺžkou daňovej
kontroly uvádzame rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 a 8 Sžf/33/2014, v ktorých je v súvislosti s
prerušením daňovej kontroly zhodne uvedené citujem „pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly,
túto námietku najvyšší súd považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k odkazu na čl. 8 nariadenia Rady ES č.

1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorým sa zrušuje nariadenie
EHS č. 218/92, najvyšší súd poukazuje, že tam upravená lehota sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu
informácií,nienavýkondaňovejkontrolypodľavnútroštátnychpredpisovčlenskéhoštátu.Medzinárodná
výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej
kontroly neplynú...“ Tento postup bol zvolený aj v prejednávanom prípade z čoho jasne vyplýva, že

daňová kontrola je zákonná a bola vykonaná v rámci zákonnej lehoty.

67. K žalobcom namietanému a deklarovanému splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane žalovaný uviedol, že reťazové, prípadne karuselové obchody sú postavené na
formálnom splnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu (§ 49 a § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z.), a to aj u dodávateľov a odberateľov daňového subjektu. Až preverovaním ďalších
článkov reťazca sa objavujú pochybnosti a podozrenie z podvodu. Platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru,najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty, t. j. k dodaniu tovaru a až následne k vystaveniu
faktúry. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. V zmysle § 69 ods.
5 zákona č. 222/2004 Z. z., každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň,

je povinná zaplatiť túto daň. Žalovaný konštatoval, že správca dane zasielal dožiadania na miestne
príslušné daňové úrady, ktoré vykonávali ústne pojednávania so svedkami, ktorí do zápisníc o ústnom
pojednávaní odpovedali na kladené otázky, ktoré sa týkali obchodných transakcií so žalobcom. Správca
dane zaslal dožiadanie aj na dodávateľa, na spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o., ktorý v odpovedi
uviedol, že doklady tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie 12/2014 boli zabezpečené Kriminálnym

úradom Finančnej správy. Okrem toho správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava,
na spoločnosť DANER GASTRO s.r.o., kde správca dane žiadal vypočuť konateľa E. W., Barcelóna,
Španielsko. V odpovedi dožiadaný správca dane uviedol, že zaslal konateľovi predvolanie, ktoré sa
vrátilo s poznámkou „nesprávna adresa“. Okrem toho bolo zaslaných niekoľko predvolaní na adresu
sídla spoločnosti, pričom dožiadaný správca dane uviedol, že na adrese sídla spoločnosti má zriadené
virtuálne sídlo, na sídle nemá kancelárske, ani skladové priestory. Z dôvodu, že v čase uskutočnenia

predmetných zdaniteľných plnení vystupoval ako konateľ spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. E. W.,
občan Španielskeho kráľovstva, správca dane zaslal MVI do Španielskeho kráľovstva a žiadal o
vypočutie tejto osoby ako svedka. V doručenej odpovedi na MVI španielsky správca dane uviedol,
že nebol schopný identifikovať túto osobu vo svojej databáze, keďže nebolo poskytnuté španielske
identifikačnéčíslo,bolopreverené,žemenojenesprávne,pretože„E.W.“niejekompletnémeno.Okrem

toho bolo zistené, že ulica Beruso v Barcelone neexistuje. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,
vo vyrubovacom konaní preveroval skladové priestory v spoločnosti MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo,
kdeboltovaruskladnený.PreverovalEČVprepravcov,pretoževsvedeckejvýpovediS.I.,konateľ,akoaj
K. S., zamestnanec spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. uviedli, že EČV prepravcov je možné získať
z vrátnice MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde sú tieto údaje archivované a monitorované. Žalobca

ako aj spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o., mali skladové priestory v spoločnosti MRAZIARNE a.s.,
Sládkovičovo, tovar sa iba fyzicky presúval v rámci skladu z jedného miesta na druhé. Na základe
zistenia, ktorý podrobne uviedol správca dane do odôvodnenia rozhodnutia, skonštatoval, že zdaniteľné
obchody tak ako boli deklarované na faktúrach sa neuskutočnili, nebolo preukázané skutočné dodanie
tovaru - mrazených kuracích pŕs jednotlivými dodávateľmi, teda u jednotlivých dodávateľov nevznikla

daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a preto daňovému subjektu nemohlo
vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca a jeho
dodávatelia formálne tvrdili, že k dodaniu tovaru v obchodných reťazcoch tuzemských dodávateľov
došlo tým, že predložili faktúru, resp. slovne potvrdili dodanie tovaru. Nepreukázali prepravu tovaru do
skladu,nepreukázaliakýjeskutočnýpôvodtovaru,dodávkynebolipredmetomhlásenídoelektronického

systému. U slovenského dodávateľa tovaru TENDERFOOD AB, s. r. o. sa dodanie tovaru reálne
nepotvrdilo, táto spoločnosť nepreukázala, že mala vytvorené podmienky na vykonávanie ekonomickej
činnosti, údaje uvedené v daňových priznaniach zo strany uvedených spoločností boli len formálne,
neodrážajúce skutočné zdaniteľné obchody, nakoľko uskutočňovanie reálnej hospodárskej činnosti zo
strany uvedených subjektov nebolo preukázané. Žalobca, ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku

je povinný ovládať legislatívne podmienky, za ktorých je možné obchodovať s mäsom a musí vedieť, aké
podmienky preukaznosti a vysledovateľnosti potravín mu ukladá zákon, a taktiež aj jeho dodávateľom,
má si riadne preveriť, či sú splnené všetky vyžadované podmienky aj zo strany jeho dodávateľov. V
uvedenom prípade nie je možné vyčleniť z obchodného reťazca len jeden dodávateľsko - odberateľský
vzťah a tento osobitne skúmať.

68. Žalobca deklaroval, že nadobudol kuracie prsia od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o., avšak
tento nepreukázal, od koho nadobudol tovar a akým spôsobom bol tento tovar na územie Slovenskej
republiky dodaný. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže za to, že správca dane nemôže preveriť skutočnosti
týkajúce sa dodávateľov jeho dodávateľa a odberateľov jeho odberateľov, je potrebné dodať, že mal

venovať náležitú starostlivosť zisteniu informácií o zákonnosti uskutočnenej obchodnej transakcie. Táto
požiadavka je vyjadrením všeobecného zákazu zneužívania a podvodov ako aj zásady, podľa ktorej
nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva vyplývajúce z právneho poriadku
Európskej únie.

69. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom,
postupoval v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý zakotvuje oprávnenia daňových orgánov
zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych predpisov. Zákonnou povinnosťou každého, kto požaduje od štátu vrátenienadmerného odpočtu je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok. Účelom daňovej kontroly je
zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Správca dane skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili

v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. Všetky prostriedky, ktoré boli správcom dane použité ako dôkazy,
boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

70. Daňové orgány preukazujú podvodné konanie na účely Smernice o spoločnom systéme DPH a nie
na účely trestného práva. Žalobca poukazuje na rozsudky vo všeobecnosti, pričom neuvádza, v ktorých

konkrétnych bodoch, resp. neuvádza ktoré sú spoločné znaky predmetných rozsudkov s prejednávaným
prípadom. Pri poukazovaní na právny výklad súdov, nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité
okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné
rozhodnutie v tej ktorej veci. Ďalej uvádzame, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora
vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených
nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak

sprihliadnutímnazásaduproporcionalitysozamedzenímneprimeranéhozásahudoprávplatiteľovDPH
na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe.
V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej
ním na vstupe, vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu

k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru resp. služby bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej. Uvedený
výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v
spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených
veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Avšak Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak
dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodanie služby
platiteľomdaneahospodárskačinnosť(KittelaRecoltaRecyclingč.C-439/04,C-440/04).TaktiežSúdny

dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal
všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos
plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

71. Žalovaný poukazuje na špecifickú komoditu (kuracie mäso) a uvádza, že pri obchodovaní s tak
citlivou komoditou je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu, a to najmä zákon č. 39/2007 Z. z. o
veterinárnejstarostlivostivzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„zákonoveterinárnejstarostlivosti“),zákon
č.152/1995Z.z.opotravináchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„zákonopotravinách“)avykonávacie
nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť

stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami
živočíšneho pôvodu (ďalej „vykonávacie nariadenie (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť“), ktorou
sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi tak, ako uvádza správca dane
v napadnutom rozhodnutí (napr. strana 25 a 26). Žalovaný musí konštatovať, že zo zákonnej úpravy
obchodovania s potravinami sa dá vyvodiť zámer spoločenstva, zákonodarcu, a tým aj záujem štátu na

dôslednejkontrolenadobchodmispotravinamiživočíšnehopôvodu,prejavujúcejsaurčenímpodmienok
a pravidiel zabezpečujúcich sledovanie právneho a ekonomického osudu tohto predmetu obchodu.
Tomuto cieľu logicky neoponuje ani zákon č. 222/2004 Z. z., ktorý nárok na odpočítanie dane viaže na
bezpodmienečné splnenie všetkých podmienok, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a ich nesplnenie nie je
možnéodpustiť,aanizákonč.563/2009Z.z.,ktorýurčujeprekontrolovanýdaňovýsubjektnielenpráva,

ale i povinnosti, najmä v § 24 ods. 1.citovaného zákona. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto
vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie
mrazeného kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v
zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko táto hmotnoprávna norma v súvislosti s preukazovaním vecnej
amateriálnejstránkydeklarovanýchodpočítateľnýchzdaniteľnýchplneníneliberalizujedobromyseľného

nadobúdateľa.

72. Dokazovaním však správca dane zistil, že žalobca, ani jeho obchodní partneri, nevykonávali
podnikanie v súlade v platnou legislatívou pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. V celomdeklarovanom reťazci nebolo zistené, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar („údajne“ pôvodom
z Brazílie) na územie európskeho spoločenstva a ani to, kto zabezpečil jeho uvedenie na tuzemský
trh. Ani jedna spoločnosť zapojená do reťazca nezisťovala pôvod tovaru, a napriek tomu s touto

komoditou obchodovala, to nasvedčuje iba tomu, že predmetom sporných zdaniteľných plnení bola
potravina neznámeho pôvodu (to zn. potravina, pri ktorej podľa § 2 písm. b) zákona o potravinách
nemožno dokladom preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, alebo pri dovezenej potravine
krajinu pôvodu a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku), ktorú legálne nenadobudli a ktorú nemajú
oprávnenie používať na svoje zdaniteľné plnenia, pretože v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 písm.

c) zákona o potravinách je zakázané potraviny neznámeho pôvodu umiestňovať na trh. Aj judikáty
ESD prisvedčili správcovi dane, ktorý nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za predpokladu,
že daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do
obchodného reťazca, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody. Fyzicky sa tovar nepremiestňoval,
ostával v sklade.

73. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa nevyjadril k nejakým skutočnostiam. Žalovaný
uvádza, že žalobca v podanej žalobe poukazuje na jednotlivé rozsudky a z niektorých aj cituje jednotlivé
časti,ktorémuvyhovujú,aleneuvádza,vktorýchkonkrétnychbodoch,resp.neuvádzaktorésúspoločné
znaky z týchto rozsudkov s našim prejednávaným prípadom. Pri poukazovaní na právny výklad súdov,
nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného

zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Z ustálenej judikatúry
Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme
ochranyoprávnenýchnárokovštátovnainkasoDPHpodmienkynazamedzeniezneužívaniajednotného
systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu
do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných

plnení na vstupe.

74. Žalovaný má za to, že vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej
únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, šiestou smernicou Rady 77/388/
EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z

obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení. Tak
je potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy
nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania
nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú
zásadu spoločného systému DPH. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo

členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na
inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím
na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie
DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Žalovaný
konštatoval, že je potrebné uviesť spoločné znaky uvedené v jednotlivých rozsudkoch s prejednávaným

prípadom. Pri výkone daňovej kontroly správca dane nie je právne viazaný rozsudkom najvyššieho
súdu, pretože závery z rozsudkov majú iba informatívny charakter. Správca dane nedisponuje všetkými
dôkazmi a písomnosťami, ktoré sú súčasťou predmetného rozsudku, a pokiaľ sa žalobca odvoláva na
tieto rozsudky, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má
prvky niektorého z rozsudkov, a nielen citovať niektoré vytrhnuté časti z uvedených rozsudkov, resp.

uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené. Žalovaný má za to, že sa vyjadril
ku všetkým námietkam žalobcu a zaujal k nim stanovisko. Je dôležité poukázať na fakt, že akýkoľvek
rozsudok je vždy len rozhodnutím NS SR, resp. ESD v konkrétnej veci. V uvádzaných rozsudkoch
nejde teda o rozhodnutie v tejto konkrétnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. V danom prípade
treba vychádzať zo skutkových okolností tohto prípadu a z dokladov predložených v tomto konaní.

Bežnou praxou súdov je pri rozhodovaní vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom
s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak
nemožno opomínať povinnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti každého prípadu a účel relevantného
zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci.

75. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh konania76. Uznesením č. k. 11S/84/2019-168 zo dňa 28. 07. 2021 správny súd prerušil konanie v predmetnej

veci do právoplatného skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej
únie na návrh Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018.

77. O podanom návrhu Najvyššieho súdu SR vo vyššie označenom konaní rozhodol Súdny dvor
Európskej únie (desiata komora) rozsudkom zo dňa 30. 09. 2021 vo veci C-186/20 tak, že článok

10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať
v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.

78. Následne tunajší súd vydal uznesenie č. k. 11S/84/2019-190 zo dňa 14. 11. 2021 o pokračovaní v
predmetnom konaní, nakoľko pominula prekážka, pre ktorú bolo konanie v predmetnej veci prerušené.

79. Na prejednanie žaloby správny súd na základe návrhu žalobcu (ktorý bol súčasťou žaloby) nariadil

pojednávanie na deň 18. 01. 2023, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

80. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 06. 2019 ako i konanie, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. §
190 SSP rozsudkom zamietol.

81. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2015 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015), predmetom dane je

a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)

alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov

zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia

osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po
dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

82. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného),

pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt

oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, f/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 47 písm. i/ vyššie citovaného zákona, protokol musí obsahovať
i/ vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f).

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie

a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
-
Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na

ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za

potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak súna to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

83. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.) a
to, či žalobcovi ako odberateľovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2015 pri ním tvrdenom dodaní tovaru (mrazeného kuracieho mäsa) podľa
faktúr od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o.. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil

všetky hmotnoprávne podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty pri dodaní tovaru od uvedeného dodávateľa a na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri
dodaní tovaru dvom odberateľom (Conflans Energy s.r.o., Žouželka s.r.o.) do iného členského štátu,
pričom v daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa dopustil podvodného konania na
dani z pridanej hodnoty. Taktiež v žalobe namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z. z.) tvrdiac, že daňové orgány nerešpektovali
dĺžku prerušenia a trvania daňovej kontroly, postup pri prerušení daňovej kontroly, neumožnili mu
realizovať právo v zmysle ust. § 45 ods.1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z. a nerešpektovali ani zákonné
rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu ako daňový subjekt a správcu dane.

84. V súvislosti s prerušeniami daňovej kontroly žalobca namietal postup správcu dane pri prerušení
daňovej kontroly tvrdiac, že „za zákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly možno považovať výlučne
taký, kedy rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané správcom dane nebude vyhotovené skôr
ako v deň, kedy príslušný orgán, t. j. Finančné riaditeľstvo SR zašle žiadosť o MVI príslušnému
orgánu iného členského štátu“, resp., že „nebola dodržaná podmienka na prerušenie daňovej kontroly

ustanovená osobitným predpisom, t. j. Nariadením Rady č. 904/2010, ktorou je skoršie zaslanie žiadosti
o MVI príslušným orgánom, ako správca dane vyhotovil predmetné rozhodnutie“.

85.TútonámietkupovažujesprávnysúdzanedôvodnúapoukazujenarozsudokNajvyššiehosprávneho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa 27. 10. 2021, v ktorom kasačný súd zaujal právny

názor, ktorý možno aplikovať i v predmetnej veci. Poukázal na znenie ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého je to práve správca dane, ktorý je oprávnený prerušiť daňové
konanie(daňovúkontrolu),akjepotrebnézískaťinformáciespôsobompodľaosobitnéhopredpisu(týmto
predpisom je napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
alebo nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010) a jednak na znenie ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009

Z. z., ktoré explicitne stanovuje deň, od kedy je konanie (daňová kontrola) prerušené. Týmto dňom
je deň uvedený v rozhodnutí o prerušení konania. Zákon č. 563/2009 Z. z. vo vzťahu k určeniu tohto
dňa stanovuje iba jedno (časové) kritérium, ktoré je závislé od spôsobu doručovania a to, že tento deň
nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané
elektronickými prostriedkami a v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento

deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak správca
dane, teda nie žalovaný a jeho oddelenie CLO, potrebuje pre správne určenie dane získať informácie
od príslušného orgánu členského štátu, je oprávnený prerušiť daňovú kontrolu, a to dňom uvedeným v
rozhodnutí o prerušení, pričom prirodzene v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie skutočnosti,
pre ktoré daňovú kontrolu prerušil. Relevantným následkom prerušenia daňového konania (daňovej

kontroly) je, že počas prerušenia lehoty neplynú (ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.).

86.Vpriebehudaňovejkontrolysprávcadanevydalpodľaust.§61ods.1písm.b/zákonač.563/2009Z.
z. dve rozhodnutia o prerušení konania, tieto boli vydané dôvodne, pričom dôvodnosť týchto prerušení
daňovej kontroly žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nenamietal.

87. Prvým rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 22. 03. 2016,
pričom žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa spoločnosti Conflans Energy s.r.o. zaslal
žalovanému dňa 16. 12. 2015. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 17. 03. 2016 bolo
doručené žalobcovi dňa 22. 03. 2016, čo znamená, že bolo dodržané i ust. 61 ods. 3 zákona č. 563/2019

Z. z. Deň prerušenia daňovej kontroly teda nebol určený skôr, ako bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu, nakoľko ak bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 22. 03. 2016, je nepochybné,
že muselo byť už skôr podané na poštovú prepravu.88. Druhým rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 20. 01. 2017,
pričom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce spoločností so sídlom v Maďarsku a v
Českej republike zaslal žalovanému dňa 16. 01. 2017. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa

19. 01. 2017 bolo doručené žalobcovi dňa 24. 01. 2017, čo znamená, že taktiež bolo dodržané ust.
61 ods. 3 zákona č. 563/2019 Z. z. Deň prerušenia daňovej kontroly teda nebol určený skôr, ako bolo
rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu, nakoľko ak bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 24.
01. 2017, je nepochybné, že muselo byť už skôr podané na poštovú prepravu.

89. V obidvoch prípadoch bolo preukázané, že bol daný zákonný podklad na prerušenie daňovej kontroly
a správca dane stanovil deň jej prerušenia v súlade s ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.,
pričom tento deň bol určený až po odoslaní žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému
orgánu žalovanému (oddelenie CLO), čo sa odrazilo aj v odôvodneniach rozhodnutí o prerušení daňovej
kontroly. Prerušenia daňovej kontroly tak boli zákonné, daňová kontrola bola právoplatne prerušená od
22. 03. 2016 do 12. 01. 2017 vrátane, a od 20. 01. 2017 do 18. 07. 2017 vrátane, pričom lehota počas

obdobia týchto prerušení neplynula. S poukazom na ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a právny
názor kasačného súdu v rozsudku v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/ 44/2019 je vo vzťahu k samotnému
prerušeniu daňovej kontroly a s tým súvisiacej celkovej dĺžky daňovej kontroly irelevantná skutočnosť,
kedy bola správcom dane vyplnená žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií preposlaná
žalovaným (jeho oddelením CLO) príslušnému orgánu členského štátu, a to v zmysle ust. § 61 ods. 5

zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný (oddelenie CLO) po doručení žiadosti správcu dane o medzinárodnú
výmenu daňových informácií, túto následne zasiela do iného členského štátu, a nemá žiadnu úvahu,
či tak urobí, alebo nie. Ak teda už došlo k prerušeniu konania správcom dane, žalovaný (oddelenie
CLO) toto prerušenie nemôže nijako zvrátiť a vzhľadom na absenciu akejkoľvek úlohy oddelenia CLO
v posudzovaní potrebnosti a dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je

možné o žiaden rozumný argument oprieť záver, že by bolo možné prerušenie konania viazať až na len
čisto administratívny, či technický úkon oddelenia CLO u žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené
a formuláciu ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. nemožno podľa názoru súdu ani zo žiadneho
článku nariadenia č. 904/2010 vyvodiť dôvodnosť a pravdivosť tvrdenia žalobcu, že správca dane by
mal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vyhotoviť až potom, ako žalovaný (oddelenie CLO) zašle

žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu iného členského štátu.

90. Najvyšší správny súd SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa 27. 10. 2021 zaujal
stanoviskoikrozsudkuNajvyššiehosúduSRvkonanípodsp.zn.6Sžfk/62/2017zodňa27.02.2019(na
ktorý poukazoval žalobca v podanej žalobe), keď po oboznámení sa s jeho odôvodnením konštatoval,

že „nejde o rozhodnutie, ktorým by kasačný súd výslovne zaujal právny názor, že správca dane má
prerušovaťdaňovúkontroluaždňom,kedypríslušnýorgán-oddelenieCLOodošležiadosťoposkytnutie
informácie príslušnému orgánu (rovnako Ústrednému kontaktnému orgánu CLO) a že do celkovej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly je potrebné započítať aj obdobie plynúce odo dňa určeného v rozhodnutí
o prerušení daňovej kontroly do dňa odoslania žiadosti príslušným orgánom - oddelením CLO, tak ako

tvrdí sťažovateľ. Toto rozhodnutie tak neobsahuje právny názor, od ktorého by sa kasačný súd v danej
veci odklonil“.

91. Vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu, týkajúcu sa postupu pri prerušení daňovej kontroly ako i
dĺžky trvania jej prerušenia (na ktorej netrval, čo uviedol na pojednávaní da 18. 01. 2023), súd pôvodne

vytýčené pojednávanie dňa 12. 05. 2021 odročil a žiadal žalovaného o predloženie dôkazov o tom, kedy
bolizaslanéžiadostioMVIžalovanému,pričomuviedolkonkrétnežiadostioMVI,ktorésavpredloženom
administratívnom spise nenachádzali a súd ich potreboval pre posúdenie námietok žalobcu uvedených
v správnej žalobe. Žalovaný na výzvu súdu predložil žiadosti o MVI týkajúce sa jednotlivých subjektov.

92. K namietanému nedodržaniu lehoty na prerušenie daňovej kontroly a dĺžke trvania jej prerušenia
správny súd považuje za potrebné uviesť, že v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 (na ktorý poukazoval
žalobca) je stanovená lehota na poskytnutie informácií. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 nariadenia č. 904/2010 nespôsobuje
nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pretože sa jedná o procesnú lehotu určenú pre dožiadaného

správcu dane v inom členskom štáte, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu
dane v daňovom konaní. Podstatné je to, že daňová kontrola bola v tomto čase (teda v čase, keď
dožiadaný orgán českej finančnej správy poskytoval správcovi dane potrebné informácie) prerušená
a správcovi dane neplynula lehota na jej vykonanie. Po prerušení daňovej kontroly správca danenevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu ako daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne
svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu
daňovej kontroly.

93. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa dĺžky prerušenia daňovej
kontroly. Potreba správcu dane v predmetnej daňovej kontrole preveriť údaje v daňovom priznaní
žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 o dodaní tovaru do iného členského
štátu spôsobom podľa nariadenia č. 904/2010 a zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových

informácií českej finančnej správe boli podľa názoru správneho súdu jednoznačne zákonným dôvodom
na opakované prerušenie daňovej kontroly. Žalobca bol oboznámený s informáciami získanými na
základe žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií v podaní správcu dane zo dňa 30. 08.
2017.

94.Postupsprávcudanevsúvislostisožiadosťamiprečeskúamaďarskúfinančnúsprávu,opakovanými

prerušeniami daňovej kontroly a ich ukončením bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom.
S námietkou žalobcu týkajúcou sa prerušení daňovej kontroly, dĺžky trvania týchto prerušení a dĺžky
trvaniasamotnejdaňovejkontrolysažalovanýdostatočnýmspôsobomvysporiadalvodôvodnenísvojho,
žalobou napadnutého, rozhodnutia. Opakované poukazovanie žalobcu na nález Ústavného súdu SR
v konaní pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. 06. 2010 je v predmetnej veci podľa názoru súdu

nedôvodné, nakoľko v náleze v konaní pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 bola riešená iná skutková situácia
(pokiaľ ide o dĺžku trvania daňovej kontroly), ako je v tejto veci.

95. K námietkam žalobcu ohľadne neuznania nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2015 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.) stanovil pre dokazovanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto
podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2 ako i v ust. § 51 ods. 1 tohto zákona. Jedná sa o hmotno-
právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane,

ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že
zdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnenétak,akosúdeklarovanévdaňovýchdokladoch,tedavtomto
prípade na faktúrach uvedených v 3. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťou TENDERFOOD
AB, s. r. o. ako dodávateľom tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare

vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol
odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného
dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť.

96. Odpočítanie dane však nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s

dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že daňový doklad (faktúra)

je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,

prípadne rozhodujúci dôkaz.

97. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným daňovým orgánom,
ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený

skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z.:a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania;
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

98. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim
vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach pod sp. zn. 3Sžfk/40/2017,
4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR vo
veci pod sp. zn. II. ÚS 705/2017).

99. Z novšej judikatúry správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v

konaní pod sp. zn. 2Sžfk/9/2019 zo dňa 27. 05. 2022, týkajúci sa obchodu s kuracím mäsom, z
ktorého vyplýva, že sťažovateľova (t. j. v tejto konkrétnej veci žalobcova) námietka proti jeho zaťaženiu
dôkazným bremenom je nedôvodná už z dôvodu jeho mylnej predstavy o tom, že správca dane nemôže
pri vyhodnocovaní preukaznosti dokladov vychádzať z odôvodnených pochybností (k tomu postačí
odkázať na odôvodnenia napadnutých rozsudkov, ale aj bohatú judikatúru kasačného súdu viď citované

rozhodnutia vyššie).

100. Uvedené je možné subsumovať na daný prípad, kedy v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil
správcovi dane faktúry špecifikované v 3. bode tohto rozsudku. Predloženie uvedených dokladov
(opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z

pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože
technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie
deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho
preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

101. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosti o tom, že zdaniteľné
plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový
stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s
deklarovanýmizdaniteľnýmiobchodmispoločností TENDERFOODAB,s.r.o.akododávateľaažalobcu
ako odberateľa, predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (mrazeného kuracieho mäsa - kuracích

pŕs) žalobcovi podľa ním predložených faktúr od vyššie uvedeného dodávateľa, správca dane podľa
názoru súdu vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré podrobne opísal v odôvodnení svojho
rozhodnutia, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa,
vrátane výsluchu konateľa tohto dodávateľa. Taktiež preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne
preukázané, že s predmetným tovarom sa malo obchodovať v obchodnom reťazci, ktorý správca dane

riadne zistil a identifikoval, vychádzajúc i z informácií získaných od subjektov (resp. ich konateľov)
tvoriacich jednotlivé články obchodného reťazca, pričom využil i protokoly z daňových kontrol dane z
pridanej hodnoty v spoločnostiach, ktoré v kontrolovanom zdaňovacom období tvorili obchodné reťazce
na obchodovanie s mrazeným kuracím mäsom, resp. i ďalšie listiny, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu. Správca dane využil i poznatky získané od dožiadaných správcov dane, poznatky získané

v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané výsluchom zamestnancov spoločnosti
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, poznatky získané nahliadnutím do spisov daňových subjektov.

102. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry od dodávateľa -
spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. (spolu s dodacím listom a dokladom označeným ako „príjem

cudzích ukladateľov“). Doklady označené ako „príjem cudzích ukladateľov“ mala vyhotoviť spoločnosť
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a sú opatrené pečiatkou tejto spoločnosti.103. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z
podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na

akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo
nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že
určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

104. V súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r .o.

(dodávateľ) a žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období apríl 2015, predmetom ktorého malo byť
dodanie tovaru žalobcovi, a to podľa faktúr uvedených v bode 3 tohto rozsudku, ku ktorým žalobca
predložil dodacie listy (v ktorých je tovar zhodne označený ako na faktúre) a listinu označenú ako „príjem
cudzích ukladateľov“, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie a okrem iného požiadal i miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Trenčín pobočka
Nové Mesto nad Váhom) pre vyššie uvedenú spoločnosť o preverenie obchodu na základe týchto faktúr.

105. Správca dane spísal so svedkom - Ing. S. I., konateľom spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o.,
ktorámalabyťdodávateľomžalobcupodľavyššieuvedenýchfaktúr,dňa03.11.2015zápisnicuoústnom
pojednávaní. Svedok uviedol, že predmetný tovar brazílskeho pôvodu nakúpil od spoločností DANER
GASTRO s.r.o., CSENG Kft. a Halker Kft., ktorí tovar dodali a zabezpečili aj prepravu tovaru. Dodávateľ

bol povinný dodať tovar na sklad spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. v spoločnosti MRAZIARNE
a.s. Sládkovičovo, tzv. dodacia podmienka DDP. Tovar bol naskladnený a vyskladnený do a zo skladu
spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a následne
vyskladnený na sklad žalobcu tiež v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, a jednalo sa o vnútro-
skladový presun medzi subjektami, ktoré využívajú služby skladovania v spoločnosti MRAZIARNE

a.s. Sládkovičovo. Dožiadaný správca dane ohľadom spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. oznámil, že
spoločnosť má zriadené len virtuálne sídlo, nebolo možné preveriť žiadané informácie ohľadom dodania
tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. a nepodarilo sa ani zabezpečiť výsluch svedka, (E.
W.), konateľa spoločnosti, občana Španielska. RVPS Bratislava uviedla, že subjekt je registrovaný ako
sprostredkovateľa špecializovaný na obchod s potravinami, pričom oznámil registráciu prevádzkarne -

veľkoobchodný sklad ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. a elektronicky nahlasoval zásielky v období od
11. 03. 2015 do 27. 08. 2015 s miestom určenia - schválený sklad SK 126 ES ICE- BERG SLOVAKIA,
spol. s r.o. Trenčianska 53, Bratislava a zásielky kuracieho mäsa boli v mesiaci máj 2015 elektronicky
nahlásené s uvedením pôvodu z Českej republiky. RVPS Galanta spoločnosť DANER GASTRO s.r.o.
registrovanú nemala. Správne potom správca dane i žalovaný skonštatovali, že ide o spoločnosť, ktorý

nepreukázala v období apríl 2015 ekonomickú činnosť, v reťazci dodávateľov DANER GASTRO s.r.o. ›
TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca nebol potvrdený začiatok a nebolo preukázané, ktorým daňovým
subjektom bol tovar nadobudnutý a akým spôsobom sa dostal na územie SR.

106. Správca dane ďalej preveroval i deklarovaného dodávateľa tovaru pre TENDERFOOD AB, s. r. o. a

to spoločnosť HALKER Kft so sídlom v Maďarsku, kde na základe odpovede o MVI maďarská finančná
správa potvrdila dodanie tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o., pričom následne preveroval
nadobudnutie tovaru spoločnosťou Halker Kft. od jej dodávateľov a to spoločnosťou Meat Dood Tompa
Kft., pri ktorej bolo zistené, že je pod núteným zrušením, tovar dodala spoločnosti Halker Kft, avšak
daňové priznanie za obdobie apríl 2015 nepodala, posledné daňové priznanie bolo podané za obdobie

1Q/2015. Ďalším preverovaným dodávateľom spoločnosti Halker Kft. bola spoločnosť Ínyenc Gasztro
Kft., pričom bolo zistené, že ide o nekontaktnú spoločnosť, v predloženom daňovom priznaní spoločnosť
deklarovala len domáce obchody, nepredložila súhrnný výkaz. Predmetom žiadostí o MVI bola i
spolupráca medzi spoločnosťou HALKER Kft. a Seafood Trade Kft., pri ktorej bolo zistené, že spoločnosť
Seafood Trade Kft. nadobudla tovar od spoločnosti Bari Trade Kft. a predala spoločnosti Halker Kft.,

táto mala nakúpiť tovar od spoločnosti Élelmis Hungary Kft., ktorá ho nakúpila od spoločnosti Torisiane
s.r.o. (ČR), trasy tovaru boli skrátené vo fakturačnom reťazci. Preverením zdaniteľných obchodov
medzi spoločnosťou Halekr Kft. a Meat Food Tompa Kft. bolo zistené, že spoločnosť mala dodať tovar
spoločnosti Halker Kft v apríli 2015, avšak faktúry ani žiadne dokumenty nie sú pre kontrolu k dispozícii o
transakciáchmedzispoločnosťouMeatFoodKft.ažalobcom. Nazákladevyššieuvedenýchskutočností

bolo potom správne vyvodený záver, že zdaniteľné obchod tak, ako boli deklarované sa neuskutočnili
a nie je preukázané skutočné dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs dodávateľmi v reťazci : Ínyenc
Gasztro Kft., Seafood Trade Kft., Meat Food Tompa Kft. › Halker Kft. › TENDERFOOD AB, s. r. o.107. V súvislosti s dodávkou tovaru na základe predložených faktúr vystavených spoločnosťou CSENG
Kft. pre odberateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. bolo tiež pomocou MVI zistené, že spoločnosť CSENG
Kft. mala dodať tovaru pre TENDERFOOD AB, s. r. o., ktorý nadobudla od spoločnosti Seafood Trade

Kft. a tá ho nakúpila od spoločnosti Bari Trade Kft., ktorá podľa zistení maďarskej finančnej správy v
obchodnom reťazci len vystavovala a prijímala faktúry. Uvedená spoločnosť Bari Trade Kft. prijala faktúry
vmeneÉlelmixHungaryKft.anepreviedlapeniazenaúčettejtospoločnosti,aleichpreviedlanabankový
účet spoločnosti CZ Torisiane s.r.o., ktorá je podľa českej finančnej správy nekontaktná. V uvedenom
reťazcibolokonštatované,žespoločnosťÉlelmixHungaryKft. nadobudlatovarzoSlovenskaanásledne

ho predala spoločnosti Bari Trade Kft., ktorá ho následne predala spoločnosti Sealfood Trade Kft,, ktorá
tovar predávala predovšetkým slovenským odberateľom. Tovar bol fyzicky prepravený zo Slovenka na
sklad spoločnosti Seafood Trade Kft., a po niekoľkých dňoch skladovania opäť prepravovaný späť na
Slovensko. Zdaniteľné obchody tak, ako boli deklarované medzi jednotlivými dodávateľmi v reťazci: Bari
Trade Kft. › Seafool Trade Kft. › CSENG Kft › TENDERFOOD AB s.r.o. neboli preukázané.

108. Z vyššie uvedených zistení potom daňové orgány vyvodili záver, že v priebehu daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr vystavenej
spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. v mesiaci apríl 2015 a dodacích listov) a ani neoznačil žiadny
dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. napriek tomu, že táto
dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej

hodnoty práve pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi
spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. nie je preukázané ani dodacími listami k jednotlivým faktúram
za obdobie apríl 2015, ani listinami označenými ako „príjem cudzích ukladateľov“ a „výdaj cudzích
ukladateľov“.

109. Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou
TENDERFOOD AB, s. r. o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej
hodnoty pri ním deklarovanej dodávke od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť,
že tovar (mrazené kuracie prsia) žalobca dodal odberateľom Conflans Energy s.r.o. a Žouželka s.r.o.
do Českej republiky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány.

Uvedené intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľom do Českej republiky nie je
dôkazomtoho,žetovaržalobcovidodalaspoločnosťTENDERFOODAB,s.r.o.ažetejtovznikladaňová
povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu a dodanie tovaru odberateľom do
Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných
dokladov (faktúr) mala žalobcovi dodať spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o.

110. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen
jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že toto plnenie bolo skutočne dodané
spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v
zmysle ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojho

dodávateľa, t. j. od spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o., že jeho dodávateľ predmetné obchody
potvrdil, vystavené faktúry riadne zaúčtoval, zaplatil a priznal daňovú povinnosť k dani z pridanej hodnoty
ešte nedokazuje, že mu v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. daňová
povinnosť aj vznikla. Predloženie dokladov je totiž len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie
odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované,

neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.

111. Splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. 49 ods. 1, 2 písm. a/ a
ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie a
predloženiedokladov,alepodstatnéje,abyformálnedeklarovanéúkonymalisvojreálnyapreukázateľný

základ. Nárok na odpočítanie dane je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok
zakotvených vo vyššie uvedených ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z. z., pričom ich nesplnenie nie
je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu (napr. v predmetnej veci
nejednotné označenie tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, jeho množstva v paletách, kartónoch,
kg, dátumu výroby, spotreby, šarže a pod.) a ani pri dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu)

prijímajúceho zdaniteľné plnenie.

112. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je
i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému uvedenému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňovápovinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo
ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28. 06. 2012 ako i na ďalší jeho rozsudok

v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR v
konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

113. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Z vykonaného dokazovania vo
vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov, v ktorom mali
byť tieto obchody realizované, pričom preveroval jednotlivé články reťazcov a vyvodil správny právny
záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach

tovaru od svojho dodávateľa. V rámci obchodného reťazca obchodujúcich s kuracím mäsom nebol
preukázaný pôvod tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie SR, napriek tomu, že ide
o potravinu živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon
č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z.z. o
potravinách v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19.

09. 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 178/2002. Subjekty obchodujúce s potravinami živočíšneho pôvodu sú povinné dodržiavať tieto
predpisy a riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným partnerom
dostatočne zodpovedne.

114. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.
uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť

deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

115. Žalobca v III. časti žaloby tvrdil, že predložil všetky doklady, ktoré sú v zmysle príslušných právnych
predpisov podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, že dodávateľ mu

tovar dodal do priestorov skladovateľa (ktorý skladovanie a manipuláciu s tovarom potvrdil) a dodanie aj
potvrdil, vystavené faktúry zaúčtoval, priznal daňovú povinnosť, pričom žalobca za tovar zaplatil a ďalej
ho predal. Bol toho názoru, že splnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.

116 Ako už správny súd uviedol vyššie, splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
v zmysle ust. 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. nie je viazané
výlučnenaichformálnepreukázanieapredloženiedokladov,alepodstatnéje,abyformálnedeklarované
úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Práve tento základ podľa názoru súdu v predmetnej
veci vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania absentuje. Bolo právom a povinnosťou správcu

dane v predmetnej veci bolo preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, na základe
ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom o výsledkoch vykonaného preverovania
a teda i dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne oboznámený
a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo žalobca neurobil, keď k oboznámeným zisteniam nepodalvyjadrenie, ani nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V daňovom konaní správca dane
nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí
dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie

vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný
dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na
poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. V predmetnej veci však žalobca ani po
oboznámení s výsledkami daňovej kontroly neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal správca dane vykonať
na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tomto

oboznámení pritom správca dane jednoznačne v prípade dodávateľa žalobcu deklaroval, že nebolo
preukázané, akým spôsobom bol tovar na územie SR dodaný, ktorým subjektom bol nadobudnutý a má
teda pochybnosti, či žalobca nadobudol tovar uvedený na základe ním predložených faktúrach od tam
uvedeného dodávateľa práve na základe týchto faktúr. Rovnaké konštatovanie vyplýva i z protokolu zo
dňa 06. 10. 2017, v ktorom správca dane okrem iného uviedol, že nie je preukázané skutočné dodanie
tovaru dodávateľom na prvom článku zistených reťazcov (DANER GASTRO s.r.o., Bari Trade Kft., Meat

Food Tompa Kft.), a teda jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho potom
anižalobcovinemohlovzniknúťprávonaodpočítaniedane vzmysleust.§49ods.1zákonač.222/2004.
Z.z.Tietozisteniažalobcanenamietalanivovyjadrenízodňa26.10.2017kprotokoluzdaňovejkontroly
a jeho námietky mali výlučne procesný charakter.

117. V rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2019 správca dane pri reťazci konštatoval, že nebolo preukázané
skutočné dodanie tovaru medzi dodávateľom v zistenom reťazci, nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti na jednotlivých článkoch reťazcov, a teda ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Tým, že si žalobca na základe faktúr od svojho dodávateľa toto
právo nedôvodne uplatnil, porušil ust. § 49 ods. 1 ust. ako i ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a v nadväznosti

na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. S týmto sa stotožnil i žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí
zo dňa 10. 06. 2019 s poukazom na zistenia v priebehu daňovej kontroly konštatoval, že jednotlivým
dodávateľom žalobcu a ich dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z reálneho dodania tovaru podľa
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa
ust. § 49 ods. 1 tohto zákona. Jednotlivým daňovým subjektom však vznikla povinnosť zaplatiť daň z

dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa ust. § 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.

118. V III. časti žaloby žalobca ďalej tvrdil, že nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojho
dodávateľa a nemal vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. Toto ale nebolo
povinnosťou žalobcu a ani daňové orgány toto žalobcovi nevytýkali a nepovažovali to za jeho

pochybenie. Ďalej však uviedol, že si osobne preveroval nakúpený tovar nachádzajúci sa na sklade
u skladovateľa a mal prehľad o jeho množstve a kvalite. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia však
nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že konateľ spoločností
TENDERFOOD AB, s. r. o. (Ing. S. I.), ktorý mal žalobcovi dodať tovar, bol vypočutý dožiadanými
správcami dane, pričom neoznačil žalobcu ako osobu, ktorá bola prítomná pri dodaní tovaru (nakládke

alebo vykládke tovaru), resp. vnútro-skladovom dodaní tovaru v rámci skladov spoločnosti MRAZIARNE
a.s. Sládkovičovo. Rovnako tak zamestnanci tejto spoločnosti, ktorých výpovede si správca dane
zadovážil z vyrubovacieho konania v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty u žalobcu
za zdaňovacie obdobie máj 2015 (vypočutí boli v prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu dňa 27. 03. 2018)
popísali úkony, ktoré vykonávali v rámci svojej pracovnej pozície. Vedúci skladu sa vyjadril, že v prípade,

ak sa jednalo o predaj tovaru medzi spoločnosťami, ktoré skladovali tovar v skladoch spoločnosti
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, tak tovar sa fyzicky v sklade nepresúval, len sa menil názov vlastníka
tovaru na paletovom lístku podľa pokynov ukladateľa, pričom komunikácia so žalobcom prebiehala
telefonicky a mailom. Ani jeden neoznačil žalobcu ako osobu prítomnú pri deklarovaných obchodoch s
tovarom v rámci skladov spoločnosti. Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu o preverovaní tovaru

v sklade, pričom k jeho presunu v rámci skladu ani nedochádzalo, len sa menilo označenie vlastníkov
tovaru na paletách. Žalobca potom nemôže ani tvrdiť, že obchody prebehli tak, ako je to deklarované
na dodávateľských a odberateľských faktúrach. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu dôvodné položiť
si otázku, čo bolo účelom takéhoto „obchodovania s tovarom v sklade“, keď sa len menilo označenie
vlastníkov tovaru na paletách, tovar ostával na rovnakom mieste v sklade a následne bol vyvezený do

iného členského štátu s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, aby bol neskôr opätovne dodaný k
odberateľom v SR, čo preukazujú zistenia z medzinárodnej výmeny informácií. Obchod, o ktorom svedčí
len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.119. V III. časti žaloby žalobca taktiež namietal, že „v celom daňovom spise sa nenachádza ani
zmienka o tom, že by sa dopustil nejakého podvodného konania na dani z pridanej hodnoty“, pričom s
týmto tvrdením žalobcu sa možno stotožniť. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na

rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžfk/8/2020 zo dňa 26. 10. 2022,
v ktorom kasačný súd konštatoval, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním
splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp.
podmienok na oslobodenie od tejto dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového
subjektu na ňom na strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,

C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočítanie dane možno odmietnuť priznať vtedy,
ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné)
splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, a súčasne sa na základe objektívnych
skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľala, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa
dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v

reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, body 45 - 49).

120.Daňovéorgányvpredmetnejvecivosvojichrozhodnutiachnepriznanieodpočítania danezpridanej
hodnoty primárne odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie tejto dane a nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní deklarovaného
tovaru. Konkrétne nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, ktorá je spätá s dodaním deklarovaného
tovaru - mrazeného kuracieho mäsa. V dôsledku uvedeného nenastalo naplnenie podmienky v zmysle
ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto
zákona. Až následne (potom ako žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 12. 2017)

bola doplňujúco posudzovaná aj otázka, aké opatrenia prijal žalobca, aby sa uistil, že plnenia, ktoré
uskutočnil v apríli 2015 nevedú k podozreniu z jeho účasti na daňovom podvode.

121. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na podvode, resp., či prijal
dostatočné opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, by sa však stala relevantnou z hľadiska

nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty až v prípade, keď by bolo konštatované naplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočítania tejto dane, čo v predmetnej veci nenastalo. Uvedený záver
vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napríklad v rozsudku vydaného v konaní v spojených veciach
SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá
žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku

10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému
DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“
podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov
a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie
zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako

tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“ Samotné uskutočnenie
zdaniteľného plnenia má objektívny charakter a teda jeho absencia je sama o sebe predpokladom
odmietnutia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ by daňový subjekt nesplnil hmotnoprávnu
podmienku odpočítania dane z pridanej hodnoty, tak by správca dane ani nemusel na odmietnutie tohto
odpočítania preukazovať jeho účasť na podvode, resp. zneužívajúcom konaní, ako tomu bolo aj v

prejednávanej veci. Konštatovanie žalovaného v závere jeho rozhodnutia, že obchodný reťazec nesie
znaky reťazových, resp. karuselových daňových podvodov nemá vplyv na posúdenie zákonnosti jeho
rozhodnutia, čo do výrokovej časti.

122. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že žalovaný sa

žiadnym spôsobom nevyjadril k rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžfk/52/2017
zo dňa 08. 08. 2018. To, že daňové orgány nereagujú na úplne každý argument alebo rozhodnutie,
na ktoré účastník konania odkáže, nie je možné automaticky chápať ako ich pochybenie. Podstatou
odôvodnenia rozhodnutia je, aby bolo presvedčivé. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa
názoru správneho súdu riadne, vyčerpávajúco a logicky odôvodnené, pričom žalovaný sa systematicky

vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil z nich vecne správny záver.

123. Ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 je potrebné dodať, že sa týkal
spoločnosti COSMO, s.r.o., ktorej dodávateľom v tam uvedenom kontrolovanom zdaňovacom obdobíbola spoločnosť Mima Market s. r. o. V uvedenom rozsudku kasačný súd konštatoval, že zo strany
daňových orgánov nedošlo k zisteniu (v spise sa nenachádzal žiaden doklad, ktorý by takúto skutočnosť
preukazoval alebo naznačoval), že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti svojich

dodávateľov alebo, že by mal vedomosť o zneužívaní princípov v systéme DPH týmito subjektami,
pričom ani pochybnosti správcu dane o fiktívnosti predmetnej dodávky do dispozície žalobcu, sa
nezakladajú na jeho zisteniach. Toto však nie je možné subsumovať na daný prípad, v rámci ktorého
daňové orgány vo svojich rozhodnutiach zhodne konštatovali, že nebol preukázaný pôvod tovaru a
absentoval aj subjekt, ktorý tovar uviedol na trh. V predmetnej preskúmavanej veci nebol preukázaný

vznik daňovej povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. na jednotlivých článkoch
reťazca, v dôsledku čoho neboli splnené zákonnom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania
dane z pridanej hodnoty, a preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Naviac spoločnosť
Mima Market s. r. o. v zdaňovacom období apríl 2015 nebola priamym dodávateľom žalobcu, ale bola
súčasťou jedného obchodného reťazca, v rámci ktorého sa malo v sklade spoločnosti MRAZIARNE a.s.

Sládkovičovo obchodovať s kuracím mäsom.

124. Na pojednávaní dňa 18. 01. 2023 právny zástupca žalobcu dal do pozornosti súdu judikát -
zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 23/2022, z ktorého aj citoval. K uvedenému
rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR súd zaujíma stanovisko, že ho nie je možné porovnať s

prejednávanou vecou, nakoľko skutkový stav, ako vyplýva z právnej vety, nie je totožný, keďže v
predmetom judikáte išlo o dodanie prác, a nie tovaru živočíšneho pôvodu, kde bola riešená otázke, či
dodávateľ disponoval dostatkom zamestnancov, personálnym a technickým vybavením na to, aby mohol
zrealizovať dodané fakturované práce.

125. Pochybnosti správcu dane o tom, či spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. bola skutočným
dodávateľom tovaru uvedeného na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, neboli v
daňovom konaní vyvrátené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Predmetom pochybností bol nedostatočne
a nejednoznačne označený predmet fakturácie na jednotlivých článkoch reťazca, nepreukázanie jeho
pôvodu, nepreukázanie toho, ako sa tovar do reťazca dostal, resp. toho, kto tovar uviedol na tuzemský

trh. Na preukázanie pôvodu tovaru v predmetnej veci nebolo postačujúce označenie na tovare, že
ide o brazílske kuracie mäso. Išlo o komoditu živočíšneho pôvodu, teda špecifickú komoditu, pri
obchodovaní s ktorou je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu. Zisťovanie pôvodu mäsa nebolo
možnépovažovaťzaobchodnétajomstvo,apretožalobcamalzákonnéprávo,akoajpovinnosť,zisťovať
tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol

zapojený. Okrem formálnych daňových a účtovných dokladov žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy
o tom, že uvedené spoločnosti neboli do obchodného reťazca zahrnuté len „na papieri“, za účelom
uplatňovania odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu
administratívneho spisu sa možno stotožniť so závermi žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že od svojho dodávateľa skutočne prijal tovar deklarovaný na predložených

faktúrach. Žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia krajských súdov ako i rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a ich časti i citoval. Pre ich aplikáciu v predmetnej veci však bolo potrebné poukázať aj
na obdobné skutkové, či procesné situácie, ktoré si v záujme právnej istoty vyžadujú aplikáciu týchto
rozhodnutí, čo v danom prípade naplnené nebolo.

126. Na záver správny súd uvádza, že z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány
daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového
subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci
dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení
obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že

bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet,
takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť
pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť
žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k
ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť

svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že obchodu bol reálne uskutočnený tak, ako vyplýva z predložených dôkazov a osobami,
ktoré boli uvedené ako dodávatelia tovaru.127. S poukazom na uvedené súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním v predmetnej veci
a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v
zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2019 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 71.642,87 eur s tým, že mu znížil nadmerný odpočet uplatnený v
jeho daňovom priznaní v sume 72.185,60 eur na sumu 542,73 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 01. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Z
obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a
v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav

zistený správcom dane vychádza z daňových dokladov predložených žalobcom, ktorým ale absentuje
materiálny podklad. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,
zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.
222/2004 Z. z.

128. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.

rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto

postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004
Z. z., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

129. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách dôvodov
podanej žaloby, ktorými bol v predmetnej veci viazaný, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

130. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu opätovne zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s
poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov
konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci
nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním

trovy konania vznikli.

131. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.