Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207099
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2121207099.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti: C. C., L.. XX.X.XXXX, a G. C., L.. XX.X.XXXX, M. J. J. XXX/XX,
Y., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracovisko Hlohovec, deti rodičov: matka - B. N., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX/XX, Y., zastúpená:
Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535,
otec - G. C., L.. XX.X.XXXX, J. S. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého C., nar. 24.9.2021 a maloletého G., nar. 24.9.2021 do osobnej starostlivosti

matky, počnúc dňom 25.11.2021. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. v období od 25.11.2021 do 15.9.2022 sumu 100
eur mesačne a v období od 16.9.2022 sumu 200 eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. v období od 25.11.2021 do 15.9.2022 sumu 100

eur mesačne a v období od 16.9.2022 sumu 200 eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

III. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 25.11.2021 do 28.2.2023
v sume 1.769,97 eur v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do
25. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok.

Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého G. za obdobie od 25.11.2021 do 28.2.2023 v sume
1.769,97 eur v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 25. dňa
v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. a s maloletým G. každý nepárny kalendárny týždeň
v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky.
Otec si maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom keď navrhovala, aby maloletí
boli zverení do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu detí

pôvodne sumou vo výške 350 eur mesačne na každé z detí, ktorú sumu v priebehu konania matka
upravila na 200 eur na každé z detí.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že do novembra 2021 sa spolu s otcom starali o maloleté deti v
prenajatom byte. Po odchode otca z domácnosti, jej otec na výživu detí neplatil žiadnu sumu, pričom

zo svojho príjmu nedokáže pokryť výdavky na potreby detí. Poberá len rodičovský príspevok v sume
378,10 eur a prídavky na deti. Otec sa s deťmi nestretáva a nepomáha jej s ich výchovou.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise, a to s rodnými listami detí, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracovisko Hlohovec, s oznámením bývalých zamestnávateľov otca a s potvrdeniami o jeho pracovných

príjmoch, s potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti matkou, so správou
Úradupráce,sociálnychvecíarodinyPiešťany,pracoviskoHlohovecoprešetrenípomerovvdomácnosti
otca, s rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31P/33/2020-36 zo dňa 8.7.2020 a zistil nasledovný
skutkový stav veci.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, otcovi
určiť výživné vo výške 200 eur na každé z detí a upraviť mu rozsah stretávania s deťmi za jej prítomnosti.
S otcom detí viedli v období narodenia maloletých spoločnú domácnosť, a to až do novembra 2021.
Od odchodu otca z domácnosti, na deti neprispieva, v apríli 2022 jej poslal 80 eur, kúpil deťom vlhčené
utierky, plienky a mlieko. Otec sa o maloleté deti nevie postarať, po svojom odchode za deťmi nechodil

pravidelne, prišiel iba raz do mesiaca, v máji 2022 prišiel dokonca až o 22.00 hod., kedy deti už spali,
no aj tak mu umožnila, aby sa ne aspoň pozrel. Otec jej aj napíše, že deti chce vidieť, za deťmi do
domácnosti však nepríde.
Matka má výdavky na starostlivosť o deti na plienky vo výške 72 eur, na vlhčené utierky 30 eur, na
oblečenie pre obe deti 60 eur, na lieky 30 eur, pretože deti bývajú často choré. Maloletého G. matka ešte

kojí, C. dáva mlieko Beba, ktoré vyjde na 80 eur za mesiac, deti už prechádzajú na riadnu stravu a preto
výdavky na príkrmy sú 60 eur mesačne. Výdavky na deti sa v priebehu konania zvýšili na cca 400 eur na
obe deti dokopy, pretože sa medzičasom zvýšili výdavky na plienky a na stravu, nakoľko deti sú staršie.
Spolu s deťmi matka najskôr bývala v nájomnom byte, kde platila nájom vo výške 450 eur mesačne
vrátane energií. Od októbra 2022 býva aj s deťmi v domácnosti svojej matky, ktorej za bývanie zatiaľ

neplatí. Spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Matka nemá žiadne osobné zvýšené výdavky. Okrem
detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B., nar. XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorej sú upravené
práva a povinnosti rodičov rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 31P/33/2020-36 zo dňa 8.7.2020.
Maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu
sumou 150 eur mesačne. Otec si výživné na B. neplatil a matka poberala náhradné výživné, v súčasnej

dobe výživné platí na základe exekučného konania. Matka poberá rodičovský príspevok, v roku 2021 vo
výške 378,10 eur, v roku 2022 vo výške 350 eur, okrem toho poberá prídavky na deti vo výške 77,64 eur.
Otec nemá vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre prítomnosť detí, nevie sa o deti ani
postarať, pretože ich nevie prebaliť, nevie zarobiť mlieko, i keď C. nakŕmiť vie, G. však je okrem stravy
ešte aj kojený. Preto matka žiadala upraviť styk otca s deťmi len v jej prítomnosti. Matka sa snažila, aby

sa s deťmi stretával, otec však neprejavuje vážny záujem o deti, stále je na telefóne, prípadne za deťmi
príde aj s kamarátom. Tiež viackrát vyzýval matku, aby mu deti priviezla ona, pretože nemá peniaze na
benzín a na autobus. Otec matke tiež nadával a urážal ju.
Matka potvrdila, že otec jej v januári 2023 zaplatil sumu 1.200 eur na výživu detí, z toho suma 600 eur
predstavuje výživné na B. a suma 600 eur výživné na maloleté deti.

5. Otec so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil, pokiaľ však ide o výšku
výživného a o stretávanie sa s deťmi za prítomnosti matky, s takýmto návrhom nesúhlasil, pretože je
schopný platiť výživné len po 30 eur na každé u detí.
Býva v rodinnom dome vo vlastníctve svojich rodičov, o ktorých sa stará, pretože obaja rodičia sú chorí.

Nemá príjem, iba čo zarobí na brigádach. Uviedol, že si už nepamätá kde bol naposledy zamestnaný,
pracoval tam 2 - 4 týždne, potom ho prepustili kvôli Covidu. Z tohto pracovného pomeru mal čistý príjem
okolo 700 eur mesačne. Ďalší rok nemal žiaden príjem, na úrade práce evidovaný nebol, sám si hľadal
prácu. Založil si živnosť aby mohol vykonávať prácu skladníka, podnikal od 28.2.2022 do 6.4.2022,neprešiel však cez písomné a výkonnostné skúšky, preto živnosť zrušil. Za toto obdobie podnikania
príjem nemal. Teraz chodí na brigády, mesačne zarobí 100 - 150 eur. Učil sa za murára, vyučený ale nie
je. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pri vykonávaní niektorého druhu pracovnej

činnosti. Má výdavky na telefón 50 eur, mame prispieva 30 eur na stravu. Stará sa o rodičov, chodí s
nimi k lekárom, kupuje im lieky, niekedy navarí. Po odchode z domácnosti platil na deti toľko, koľko mal,
sumu uviesť nevie. Deťom však kúpil všetko čo potrebovali, mlieko a plienky v hodnote 70 - 80 eur, raz
do mesiaca. Pokiaľ ide o stretávanie sa s deťmi, matke stále píše, že sa chce stretnúť s deťmi, matka
mu to neumožňuje. Aj preto sa s deťmi nestretáva, že si ho matka zablokovala na telefóne, osobne sa

však stretnutia s deťmi priamo príchodom do domácnosti matky nedomáhal. O deti sa vie postarať tak
ako matka, vie ich prebaliť a nakŕmiť, deťom ako potravu by dával výživu, jogurty, polievky. Navrhoval
upraviť mu styk s maloletými cez víkendy, v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod.
do 16.00 hod.. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B., rodičovské práva a povinnosti
voči ktorej boli upravené rozhodnutím súdu tak, že maloletá Lea je zverená do osobnej starostlivosti
matky a on sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 eur mesačne. S maloletou B. sa

stretáva podľa dohody s matkou.
Otec v priebehu konania uviedol, že od apríla 2021 sa nevedel zamestnať, nevyužil ale možnosti
zamestnať sa na základe inzercií, ktoré mu poskytla na pojednávaní právna zástupkyňa matky.
Zamestnal sa až v novembri 2022 v Rakúsku, kde pracuje ako robotník a dosahuje príjem okolo 1.400
eur v čistom, keď s vedúcim sa dohodli, že jeho čistý príjem sa bude pohybovať od 1.200 eur do 1.500

eur v čistom, v závislosti od vykonanej práce. Ďalší príjem okrem tohto nemá. Živnostníkom je od
16.9.2022, daňové priznanie za minulý rok ešte nepodával. Po tom ako sa zamestnal, je schopný platiť
výživné na svoje maloleté deti po 80 eur mesačne.
Matke poslal dňa 16.1.2023 na účet 1.200 eur na výživu maloletých detí aj na výživu maloletej B..

6. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že na webovej stránke Profesia.sk je zverejnených veľa
možností,abyotecmoholpracovať,predpokladomjelenzákladnévzdelanie,avtejtoprácibydosahoval
príjem okolo 1.100 eur brutto. Spoločnosť Index Nosluš Hlohovec, už niekoľko mesiacov ponúka prácu
preosoby,ktorémajúlenzákladnévzdelanie,čoprávnazástupkyňasúdupreukázalalistinnýmidôkazmi,
a to priamo pracovnými ponukami voľných miest, vytlačenými zo stránky Profesia.sk, ktoré by otec pre

svoje zamestnanie mohol využiť. Otec vedie trvalo neusporiadaný život, matka sa domnieva, že aj berie
drogy, nemá záujem sa zamestnať, je proti nemu vedené exekučné konanie. Matka sa obáva dať deti
otcovi bez jej prítomnosti, v jeho domácnosti sa často nachádzajú vši, nemá ale problém, aby sa otec
stretával s deťmi za jej prítomnosti. Pokiaľ matka uvidí, že sa o deti vie postarať, alebo pokiaľ úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny preverí domácnosť v ktorej býva, tak časom by mu vedela dať deti aj samotné.

Matka navrhovala upraviť otcovi styk každý druhý víkend, v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu
v rovnakom rozsahu, za prítomnosti matky.
Po tom, ako otec uviedol, že si vie zabezpečiť príjem zo zamestnania v Rakúsku, matka žiada, aby súd
určil výživné, pri ktorom zohľadní jeho príjem 1.500 eur mesačne. Právna zástupkyňa poukázala aj na to,
že otec si nesplnil povinnosť, preukázať súdu svoj príjem z podnikania a jeho tvrdenia sú zavádzajúce.

Preto žiadala, aby súd rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie pre takýto
prípadpredpokladá,ževýškapriemernéhomesačnéhopríjmupovinnéhorodičapredstavuje20násobok
životného minima.

7. Zástupkyňa procesného opatrovníka so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasila,

rozhodnutie o výživnom ponechala na úvahe súdu a pokiaľ ide o stretávanie sa otca s deťmi, rovnako
ako matka navrhovala, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky po dobu aspoň pol roka.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, vykonalo dňa 3.6.2022
prešetrenie pomerov v domácnosti otca detí. V domácnosti bývajú okrem otca aj jeho rodičia, matka

ktorá je od roku 2019 na PN, otec ktorý je na invalidnom dôchodku a poberá 334 eur mesačne invalidný
dôchodok a sestra, ktorá nie je zamestnaná a ani evidovaná na úrade práce. Otec maloletých detí
uviedol, že pracuje v oblasti stavebníctva, priemerný mesačný príjem dosahuje okolo 600 eur mesačne,
avšak v čase šetrenia bol PN. Rodinný dom, v ktorom otec býva, pozostáva z dvoch väčších izieb
a štandardne vybavenej kuchyne. V domácnosti bola čistota a hygiena na priemernej úrovni, otec

detí bol upozornený na nedostatky, ktoré sa týkali sociálneho zariadenia, pretože v dome majú suchú
toaletu. Otec podľa jeho vyjadrenia, chce čo najskôr zriadiť normálnu kúpeľňu s toaletou. Bolo mu
poskytnuté komplexné poradenstvo vo veci zabezpečovania starostlivosti o deti a vo veci úpravy práv
a povinností k maloletým deťom. Otec s návrhom matky čiastočne súhlasil, a to so zverením detí doosobnej starostlivosti matky, výživné na deti požadoval určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Otec sa s maloletými deťmi stretáva každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu na 2 hodiny, avšak
má záujem sa stretávať častejšie. Otec má okrem týchto maloletých detí ešte maloletú B. C.Á., nar.

XX.X.XXXX, s matkou majú upravené rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu.

9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

10. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloleté deti C. a G. sa narodili zo vzťahu svojich
rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2021, teda od doby, keď mali deti približne

dva mesiace. Matka aj s deťmi spočiatku bývala v podnájme, kde platila nájomné vrátane energií 450
eur mesačne, neskôr išla od októbra 2022 bývať do domácnosti svojej matky. Matka poberá rodičovský
príspevok, v roku 2021 vo výške 378,10 eur, v roku 2022 v mesiacoch január a február vo výške 383,80
eur a od marca 2022 vo výške 350 eur mesačne. Okrem toho poberá prídavok na deti vo výške 76,50
eur v roku 2021 a vo výške 77,65 eur v roku 2022. Na seba matka zvýšené výdavky nemá. Maloleté deti

sú v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá mesačne vynakladá výdavky na starostlivosť o deti podľa
jej vlastného vyjadrenia, v celkovej sume približne 400 eur na obe deti (okrem iných výdavkov, konkrétne
na plienky 72 eur, utierky 30 eur, oblečenie pre obe deti 60 eur, lieky 30 eur, mlieko Beba 80 eur, príkrmy
60 eur mesačne). Otec bol v období od 28.10.2020 do 19.11.2020 zamestnaný v spoločnosti ePersonal
s.r.o. Bratislava, ktorý pracovný pomer bol rozviazaný z dôvodu neuspokojivého výkonu zamestnanca,

pokiaľ by však v pracovnom pomere zotrval, dosiahol by príjem vo výške 576 eur mesačne. Otec bol
zároveň zamestnaný od 17.7.2020 na dobu určitú do 31.3.2021 v spoločnosti Adecco Slovakia s.r.o.
Bratislava, ktorý pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom pre neuspokojivú dochádzku zo strany
otca. Podľa oznámenia bývalého zamestnávateľa, pokiaľ by zostal na tejto pracovnej pozícii, priemerná
mesačná mzda, ktorú by otec dosiahol, by sa pohybovala od 1.169 eur mesačne. V ďalšom období, od

apríla 2021 až do februára 2022 otec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy nebol, rovnako nebol
ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V období od 28.2.2022 do 7.4.2022 podnikal na základe
živnostenského oprávnenia, príjem v tomto období podľa vyjadrenia otca nedosiahol žiaden. Opätovne
začal podnikať od 16.9.2022 a v novembri 2022 išiel na základe živnostenského oprávnenia pracovať do
Rakúska, kde dosahuje priemerný príjem okolo 1.400 eur a s vedúcim sa dohodol, že bude mať príjem

od 1.200 eur do 1.500 eur v čistom. Otec vyučený nie je v žiadnom odbore, učil sa za murára. Nemá
žiadne zdravotné obmedzenia pre výkon práce. Býva so svojimi rodičmi, zvýšené výdavky na svoje
osobné potreby nemá. Obaja rodičia, matka aj otec, majú vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí
aj k maloletej B., k spoločnej dcére, ku ktorej majú rodičia už upravené práva a povinnosti rozhodnutímsúdu, keď B. je zverená do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť jej na výživu 150 eur mesačne.
V januári 2023 otec poslal na účet matky sumu 1.200 eur, z toho na výživu B. 600 eur a na výživu
maloletého C. a G. sumu 600 eur.

16. O maloleté deti sa po celú dobu osobne stará matka, ktorá riadne zabezpečuje ich výchovu, preto
súd nevidel žiaden dôvod, aby menil výchovné prostredie detí. Z toho dôvodu súd zveril maloletých do
osobnej starostlivosti matky, keď s ich zverením matke súhlasil aj otec detí a rovnako tak ani procesný
opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky o deti, pre ktoré by jej maloletí nemohli byť zverení.

Súd zároveň prihliadol aj na nízky vek detí, pre ktorý je v ich záujme, aby im starostlivosť zabezpečovala
práve matka.

17. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. V zmysle
§ 75 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného musí prihliadať nielen na odôvodnené potreby
oprávnených detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, a to aj vtedy,

ak sa tento povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Z
tohto citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za
ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, v neskoršom
veku aj kultúrne, a výdavky súvisiace s dochádzkou do školy, strávenie voľného času a pod., pričom
tieto závisia predovšetkým od veku, prípadne zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne výlety, prípadne

dovolenky a podobne. Pre úplnosť je tu potrebné uviesť, že v prejednávanej veci, vzhľadom na nízky
vek detí, ich oprávnené potreby aktuálne zahŕňajú výdavky hlavne na stravovanie, bývanie, obliekanie,
hygienu a výdavky v súvislosti so zachovaním zdravia detí. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Prihliadne sa nielen na jeho
schopnosti a faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s

ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného
rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez
vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade je súd povinný skúmať
dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na oznámenie bývalých zamestnávateľov otca, spoločnosti
ePersonal s.r.o. Bratislava a Adecco s.r.o. Bratislava, z ktorých vyplynulo, že oba pracovné pomery otca
boli rozviazané z dôvodu nespokojnosti zamestnávateľa s výkonom jeho práce, pre neuspokojivý výkon
a neuspokojivú dochádzku. Dôvody, pre ktoré boli oba pracovné pomery ukončené, boli zapríčinené

samotným otcom, teda otec sa vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak dosahoval z
pracovnej činnosti a z ktorého by mal možnosť platiť maloletým výživné v potrebnej výške, v prvom
prípade sa pripravil o príjem vo výške 567 eur a v druhom prípade o príjem až 1.169 eur mesačne.
Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletých, keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom
k plneniu si pracovných povinností pripravil o príjem a tým ohrozil možnosť plniť si riadne vyživovaciu

povinnosť. Táto skutočnosť za žiadnych okolností by nemohla mať za následok určenie vyživovacej
povinnosti na maloleté deti zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine,
vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť aj pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý
toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na
maloleté deti, a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Otec sa ani v ďalšom období po prepustení z práce,

v riadnom pracovnom pomere nezamestnal, bol bez trvalého príjmu, podľa svojho vyjadrenia pracoval
len brigádne a zarobil len 100 alebo 150 eur mesačne. Otec nepreukázal snahu riadne sa zamestnať
a zabezpečiť si tak príjem, z ktorého by si plnil vyživovaciu povinnosť, keď ani v priebehu konania sa
nezamestnal a prácu si intenzívne nehľadal a keď nevyužil ani len tie ponuky pracovných miest, ktoré
mu boli predložené právnou zástupkyňou matky, aby si tak zadovážil príjem.

Otec svojim správaním (nedostatočná pracovná disciplína a nedostatočná dochádzka) zapríčinil
skončenie pracovného pomeru z iniciatívy zamestnávateľa, pričom na takéto jeho správanie sa s
poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania. V takomto prípade sa uplatňuje princíp potencionality príjmovosoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, keď súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z
príjmov,ktorépovinnýpotenciálnemoholmaťpokiaľbyzotrvalvosvojompredchádzajúcomzamestnaní,

prípadne by ich mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania, prax a dopyt na trhu práce. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného by súd prihliadal len v
prípade jednoznačného preukázania, že k takejto zmene príjmu došlo v dôsledku objektívnych príčin bez
zavinenia povinného, otec však takúto príčinu nepreukázal, keď nemá ani žiadne zdravotné obmedzenia
pre výkon pracovnej činnosti.

Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že negatívne dopady na možnosť platiť výživné v súdom určenej
výške si zapríčinil otec sám tým, že z ostatného zamestnania musel odísť pre prístup k práci, preto
bolo dôvodné vychádzať pri určení výšky výživného v období od 25.11.2021 do 15.9.2022 z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ktorú mzdu by otec mal predpoklad
dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej republiky. V roku 2021 bola priemerná
mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 1.211 eur a v roku 2022 vo výške 1.295

eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd z toho dôvodu vychádzal pri
určení výšky výživného z jednotlivých súm priemernej mzdy v hospodárstve, ktorá sa postupne od roku
2021 zvyšovala. Zo sumy 1.211 eur v roku 2021 potom 25 % predstavuje sumu 302 eur a 30 % sumu 363

eur, v roku 2022 zo sumy 1.295 eur 25 % predstavuje sumu 323,75 eur a 30 % predstavuje sumu 388,50
eur. Súdom určené výživné v tomto období vo výške 100 eur na každé z detí, s prihliadnutím na všetky
vyživovacie povinnosti otca, je potom určené v zmysle zaužívanej praxe súdov pri rozhodovaní o výške
výživného, keď na Leu sa otec zaviazal platiť výživné 150 eur mesačne, na C. určil súd výživné 100 eur
a na G. výživné 100 eur, teda výživné na všetky maloleté deti spolu bude otec platiť vo výške 350 eur,

čo je suma v stanovenom rozmedzí 25 - 30 % z potencionálneho čistého príjmu otca v tomto období.

19. V ďalšom období, od 16.9.2022, súd pri určení výživného vychádzal už zo skutočnosti, že od tohto
dátumu začal otec podnikať, takže bolo potrebné výživné zvýšiť, nakoľko došlo k zmene pomerov na
strane otca. Sám sa vyjadril, že od novembra 2022 začal pracovať v Rakúsku a podľa jeho slov, v

priemere dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti sumu 1.400 eur až 1.500 eur. Svoj skutočný príjem
otec súdu však v priebehu celého konania nepreukázal, keď daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2022 nepodal, a súdu nepredložil ani faktúry, ktoré vystavil za vykonanú prácu v Rakúsku,
prípadne iné dôkazy o dosiahnutom príjme z tohto podnikania. Právna zástupkyňa matky v takomto
prípade navrhovala, aby súd postupoval pri určení výšky výživného z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona

o rodine, ktoré ustanovenie postup súdu v takýchto prípadoch upravuje.

20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

21. V súvislosti s návrhom na postup v zmysle citovaného ustanovenia súd poukazuje na to, že
zavedenie právnej domnienky uvedenej v ustanovení § 63 ods. 1 Zákona o rodine do právneho poriadku,

boloiniciovanéproblémami,ktorésavyskytovalivpraxiprineochotepreukazovaniapríjmovtýmirodičmi,
ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov,
na vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu
povinnosť.

22. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti
s konaním o určenie výživného, a to najmä: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než
závislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, pričom sa jedná o navzájom sa prelínajúce povinnosti.

23. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, tieto treba podložiť relevantnými
dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy,výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka
je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim
trvalosť účtovných záznamov.

24. Druhou zákonnou povinnosťou je edičná povinnosť, teda povinnosť predložiť súdu podklady na
zhodnotenie majetkových pomerov. V tomto prípade ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti,
nakoľko požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nie len príjmov povinného.
Za takéto podklady možno považovať napr. listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce

sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, doklady o vlastníctve motorových vozidiel.

25. Treťou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1, je povinnosť sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu, umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie.
Takýmito skutočnosťami je napr. sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva alebo
údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva.

26. Zákonná domnienka výšky príjmu, ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť až
vtedy, ak si rodič nesplní tieto povinnosti, teda ak súdu nepredloží, nesprístupní alebo inak nepreukáže
svoje príjmy. Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia ide celkovo o tri, vzájomne sa prelínajúce
podmienky, nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný

záver o pomeroch povinnej osoby a preto nastupuje predmetná fikcia. Ide o domnienku mesačného
príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje a z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk
pre určovanie výšky výživného, určí jej konkrétnu výšku.

27. V predmetnej veci súd mal preukázané, že otec je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným

menom G. C., so vznikom oprávnenia dňa 16.9.2022. Podnikal už aj v predchádzajúcom období, v
rokoch 2018 až 2021 a naposledy v období od 12.6.2020 do 12.11.2021 a potom od 28.2.2022 do
7.4.2022. Svoju aktuálnu podnikateľskú činnosť nemá doposiaľ prerušenú, daňové priznanie dlhodobo
(minimálne od roku 2021) nepodal. Za celé toto obdobie, teda aj v období po ukončení posledného
pracovnéhopomerudňa31.3.2021,kedyužnedosahovalpríjemzpracovnéhopomeru,napriektomu,že

otec mal živnosť, prácu na základe tejto živnosti nevykonával. Až v ostatnom období, od novembra 2022
otec začal na základe živnosti pracovať a teraz dosahuje zo svojho podnikania príjem, ktorý odhaduje
vo výške 1.200 až 1.500 eur mesačne v čistom. Otec však, ako osoba ktorá má príjem z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súdu svoj príjem žiadnym spôsobom nepreukázal a súdu
ani nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Postup súdu v takejto situácii

potom upravuje vyššie citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a v prípade nesplnenia si
tejto povinnosti zo strany rodiča zákon predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V roku 2022 bola výška životného minima,
pokiaľ ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, v sume 234,42 eur mesačne. Postupom podľa citovaného
ustanovenia súd ustanovil výšku príjmu povinného platiť výživné na sumu 4.688,40 eur mesačne (t.j. 20

x 234,42 eur). Nakoľko otec svoje príjmy súdu nepreukázal, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu
zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, postupoval súd podľa ustanovenia § 63 ods.
1 Zákona o rodine a príjem otca, z ktorého vychádzal pri zisťovaní jeho možností a schopností platiť
deťom výživné v období od 16.9.2022, teda v období od vzniku jeho živnostenského oprávnenia, ustálil

na sumu 4. 688,40 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené možno prijať záver, že platenie výživného vo
výške 200 eur na každé z detí, ako aj platenie výživného na maloletú Leu vo výške 150 eur, je v jeho
možnostiach, nakoľko 25 % z uvedenej sumy je 1.172,10 eur. Na druhej strane, súd neurčil na maloleté
deti vyššie výživné, nakoľko samotná matka, poznajúc skutočné výdavky na starostlivosť o deti, vyššie
výživné ani nežiadala, rovnako potreba určiť výživné vo vyššej miere, v konaní preukázaná ani nebola,

takže určená výška pokrýva aktuálne náklady matky na odôvodnené potreby maloletých detí.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté deti zveril do jej
osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur a v neskoršom období vo
výške 200 eur mesačne, keď súd pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb detí ako aj schopností

a opodstatnených výdavkov otca nevyhnutných na krytie jeho osobných potrieb dospel k záveru, že otec
maloletých má možnosť a schopnosť platiť na výživu detí výživné v určenej výške.29. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči deťom odo dňa podania návrhu na súde, teda od
25.11.2021, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné
obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v

tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 25.11.2021 do
28.2.2023, výživné na deti neplatil, s výnimkou 600 eur, ktoré v januári 2023 zaplatil na výživu oboch
detí spolu. Z toho dôvodu otcovi vzniklo zročné výživné v sume 1.769,97 na C. a v rovnakej výške aj
na G. (v období od 25.11.2021 do 15.9.2022 z určeného výživného 100 eur mesačne v tomto období,
za 9 mesiacov od decembra 2021 do augusta 2022 v sume po 100 eur mesačne spolu s alikvótnou

časťou za 6 dní mesiaca november 2021 vo výške 19,99 eur a s alikvótnou časťou za 15 dní mesiaca
september 2022 vo výške 49,99 eur, výživné v celkovej výške 969,98 eur a v období od 16.9.2022 do
28.2.2023 z určeného výživného 200 eur mesačne za 5 mesiacov od októbra 2022 do februára 2023
v sume po 200 eur mesačne spolu s alikvótnou časťou za 15 dní mesiaca september 2022 vo výške
99,99 eur, výživné v celkovej výške 1.099,99 eur, spolu teda výživné za celé obdobie 2.069,97 eur), po
zohľadnení výživného, ktoré za rovnaké obdobie otec matke zaplatil vo výške 300 eur na C. a 300 eur

na G. (2.069,97 eur - 300 eur = 1.769,97 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom
zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne až do jeho
úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.

30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Rodičia žiadali, aby bol otcovi upravený styk s deťmi. V podstate navrhovali styk v časovo podobnom
rozsahu, matka však žiadala upraviť styk s deťmi za jej prítomnosti, naproti tomu otec s prítomnosťou
matky pri realizácii styku nesúhlasil. Hlavný rozpor medzi návrhmi rodičov bol teda v tom, či bude

styk realizovaný za prítomnosti alebo bez prítomnosti matky. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že rodičia ukončili spolužitie v čase, keď mali deti len dva mesiace,
vzhľadom k tomu, že od tej doby sa styk otca s deťmi neuskutočnil bez prítomnosti matky v dostatočnom
počte tak, aby si mohol ozrejmiť zručnosti v starostlivosti o tak malé deti, vzhľadom k tomu, že jedno
z detí je matkou ešte stále kojené, a v neposlednom rade aj vzhľadom k tomu, že deti sú ešte veľmi

malé, len vo veku 1,5 roka, pričom väčšiu časť ich života im zabezpečovala starostlivosť len matka
sama, je potrebné, aby sa styk otca uskutočňoval za prítomnosti matky. Počas týchto stretnutí sa otec
postupne môže oboznamovať s deťmi a v dobe, keď už bude schopný plnohodnotne sa o deti postarať,
keď aj samotné deti budú už staršie a nebudú vyžadovať starostlivosť typu prebaľovanie a kŕmenie,
môžu rodičia prejsť na stretnutia bez prítomnosti matky. Vychádzajúc z takéhoto záveru, súd o rozsahu

styku otca s deťmi rozhodol vo výroku IV. tak, že styk bude realizovaný v prítomnosti matky.

32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).