Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201514
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3619201514.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. Y. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Moyzesova 1918/6A, proti žalovanej S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX, zastúpenej JUDr. Ing.
Michalom Mladým, advokátom so sídlom Bojnice, Prievidzská 254/26, o určenie neplatnosti odstúpenia

od darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.
septembra 2021, č. k. 6C/58/2019-199 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že odstúpenie od darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom ako obdarovaným a žalovanou ako darkyňou, ktorej predmetom bol prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/8-iny k celku k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. Malé Ostratice ako
stavba rod. dom súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele C KN č. 25/9 zo strany obdarovanej listom
zo dňa 25.09.2019 je neplatné. Vo výroku II. žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, súdny úradník. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
zistil, že dňa 11.09.2019 bola uzatvorená darovacia zmluva podľa ktorej žalovaná ako darca a žalobca
ako obdarovaný uzavreli zmluvu podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol
bezodplatný prevod (darovanie) spoluvlastníckeho podielu 1/8 na nehnuteľnosti - rodinnom dome
súpisné číslo XXX postavenou na pozemku KN C parc. č. XX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXX

pre obec Ostratice, katastrálne územie Malé Ostratice. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva bola
vyhotovená notárom Q. a že v jeho úrade bola dňa 11.09.2019 stranami podpísaná. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Malé Ostratice, obec Ostratice vyplývalo, že spoluvlastníkmi
predmetného rodinného domu súp. č. XXX sú žalovaná v podiele 6/8, V. M. v podiele 1/8 a V. M. v
podiele 1/8. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru zo dňa 27.09.2019
č. V1880/19 na č.l. 9 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na

základe darovacej zmluvy prerušené, a to z dôvodu doručenia odstúpenia darcu od darovacej zmluvy.
Z odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 25.09.2019 súd zistil, že žalovaná ako darca odstúpila
od darovacej zmluvy zo dňa 11.09.2019 uzavretej so žalobcom ako obdarovaným, predmetom ktorej
bol spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome súp. č. 211 v kat. úz. Malé Ostratice. Odstúpenie od
zmluvy odôvodnila s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka s tým, že dňa 05.09.2019 prišiel k nej
(žalovanej) domov jej syn M. M. (žalobca) a veľmi nástojil na tom, aby s ním išla na notársky úrad a

doriešila vyrovnanie dedičstva po svojom nebohom manželovi, keďže na nehnuteľnosti on ako jediný
nemá žiadny podiel. Veľmi sa ho bála a na jeho veľké naliehanie dňa 11.09.2019 uzavrela predmetnúdarovaciu zmluvu. Žalobca oznámil Okresnému úradu Partizánske, katastrálnemu odboru, že nesúhlasí
s odstúpením od zmluvy. Z lekárskej správy o zdravotnom stave žalovanej deň pred uzavretím darovacej
zmluvy súd zistil, že dňa 10.09.2019 bola žalovaná vyšetrená v neurologickej ambulancii, pričom boli

zistené chronické bolesti chrbtice a tváre k večeru, závraty. Žalovaná bola pre neuralgiu liečená 20
rokov. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalovanej zo dňa 14.09.2020 vyplývalo, že je liečená od
roku 1996 pre recidivujúce neuralgie trojklaného nervu a vertebrogénne problémy. Súd ďalej vykonal
výsluchy svedkov Q., B. V., J.. V. M., M. M., Q. M., K. B., V.. V. M. a vypočul žalobcu a žalovanú.
Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie znaleckým dokazovaním k duševnému stavu žalovanej. Tento

dôkaz nevykonal z viacerých dôvodov. Uviedol, že návrh na vykonanie takéhoto dôkazu bol urobený
až v priebehu konania po skončení jeho úvodnej písomnej. Už v čase prvého vyjadrenia k žalobe
pritom bola žalovaná zastúpená právnym zástupcom. Nič jej podľa súdu nebránilo taký dôkaz predložiť
alebo navrhnúť vykonať už v tom čase, vtedy však tak neurobila. Súd poukázal na to, že žalovaná
sa ani na výzvu súdu zo dňa 07.06.2021 nevyjadrila, či na vykonaní takéhoto dôkazu trvá. Vykonanie
takéhoto (neskoro označeného) dôkazu by si pritom vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania. Preto

súd na tento dôkaz aplikoval ustanovenie § 153 ods. 2 CSP. Súd prihliadal aj na to, že žalovanej
počas celého konania nič nebránilo predložiť súkromný znalecký posudok o svojom duševnom stave
v čase uzatvárania zmluvy, čo však neurobila. Možnosť na preukázanie týchto svojich skutkových
tvrdení (aj bez nariadenia znaleckého dokazovania súdom) teda počas konania mala. Podľa súdu by
tiež takýto dôkaz nemohol byť relevantný pre rozhodnutie v tomto spore, ktorého predmetom nie je

platnosť alebo neplatnosť darovacej zmluvy, kedy by malo zmysel skúmať duševný stav žalovanej v
čase jej uzatvárania, pričom žalovaná platnosť darovacej zmluvy až doteraz neurobila spornou. Od
zmluvy odstúpila, čo nasvedčuje jej presvedčeniu o jej platnosti (odstúpiť možno len od platnej zmluvy).
Predmetom tohto sporu je (ne)platnosť odstúpenia od zmluvy, nie zmluva ako taká. Žiadna zo strán
pritom netvrdí, že v čase odstúpenia od zmluvy konala žalovaná v duševnej poruche, ktorá by ju robila

na taký úkon nespôsobilou. Súd nevykonal ani navrhnuté dokazovanie závetom zriadeným u Q.. V. M.,
pretože ho vzhľadom k vyjadreniu notárky nebolo možné zabezpečiť. Okrem toho okolnosti, ako pre
prípad smrti žalovaná naložila so svojím majetkom, neboli podľa názoru súdu podstatné pre preukázanie
relevantných skutočností podstatných pre rozhodnutie v tomto spore. Súd nevykonal ani navrhnuté
dôkazy - závet poručiteľa M. M., osvedčenie o dedičstve v konaní 5D 224/04, dohoda o prerozdelení

spoluvlastníckych podielov z roku 2014 a LV č. XXX k rodinnému domu č. 211 zo 14.01.2014, pretože
podľa názoru súdu to pre rozhodnutie v tomto spore nebolo podstatné. Okolnosti usporiadania iného
majetku nijako nepreukazujú, či žalovaná v čase uzatvárania spornej zmluvy konala v tiesni alebo nie.
Tieseň mala spočívať v nátlaku žalobcu a navrhované dôkazy nátlak žalobcu pred uzavretím zmluvy
ani nepotvrdzujú, ani nevyvracajú a spornej zmluvy sa nijako netýkajú. Právne vec súd posúdil podľa

§ 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 48 ods. 1, ods. 2, § 49, § 628 ods. 1, ods. 2, § 630 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že predmetom sporu je na základe vôle žalobcu
len a výlučne posúdenie odstúpenia od darovacej zmluvy z toho hľadiska, či ide o platný právny úkon
alebo nie. Súd najskôr skúmal, či je žaloba procesne spôsobilým nástrojom na ochranu práv žalobcu.
Vzhľadom k prerušenému vkladovému konaniu a k postoju strán mal súd za to, že nie je možné nijako

inak definitívne vyriešiť spor strán, iba posúdením platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od darovacej
zmluvy. Preto súd spor vecne posudzoval. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že ani vykonané
dokazovanie nepreukázalo dôvod, pre ktorý žalovaná od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.09.2019
odstúpila. Žalovaná tvrdila, že sa žalobcu bála. Toto jej tvrdenie však nebolo preukázané žiadnym z
vykonaných dôkazov. Jedine svedok V. M. potvrdzoval tvrdenie žalovanej, že sa žalobcu bála, avšak

sám uvádzal, že informácie má sprostredkované práve od žalovanej. Priamym svedkom zastrašovania,
prípadne iného konania spôsobilého vyvolať v žalovanej strach, ktoré by robil žalobca, teda nebol. Ani
konanie žalovanej v čase, kedy jej žalobca poskytoval starostlivosť, nenasvedčovalo tomu, že by sa
ho v tom čase bála. Sama potvrdila vo svojej výpovedi, že boli spolu so žalobcom a jeho partnerkou
u neurológa, u kaderníčky, dvakrát v kostole, čo nenasvedčovalo konaniu žalovanej v strachu. Ani z

obsahu pripojeného priestupkového spisu OO PZ Partizánske nevyplýva, že by žalovaná bola (hoci bola
vypočutá na polícii) avizovala akýkoľvek strach zo žalobcu, respektíve, že by sa domáhala ochrany pred
akýmkoľvek násilím. Dňa 11.09. pritom bola policajtkou vypočutá (podávala vysvetlenie), takže ochrany
sa bez ťažkostí domôcť mohla. Svedok Q.. J.. B., ktorý nemá k stranám žiaden vzťah (notár) uviedol,
že žalovaná sa mu nejavila byť pod nátlakom. Nebadal ani náznak nátlaku, bol prekvapený, keď sa

žalovaná s odstupom času domáhala odstúpenia od zmluvy. Svedok Q. M. uviedol, že chodieval do
domácnosti žalobcu v čase, keď sa tam zdržiavala žalovaná, pritom uviedol, že ona tam bola rada a
bolo tam o ňu postarané. Svedkyne V. a M. M. i svedkyňa K. B. potvrdili, že žalovanej bola poskytnutá
zo strany žalobcu riadna starostlivosť. Ich výpoveď však súd pri posúdení prípadného nátlaku hodnotils prihliadnutím k tomu, že majú dôvod pre svoj blízky vzťah so žalobcom vypovedať v jeho prospech.
Aj ak by súd pripustil, že aj svedok M. je motivovaný vypovedať v prospech žalobcu jeho priateľským
vzťahom k nemu, svedok Q.. J.. B. nemal žiaden dôvod vypovedať v prospech alebo v neprospech

ktorejkoľvek z procesných strán. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že výpoveď svedka V., že o
žalovanú bolo postarané, vychádzala len z oznámenia žalobcu (mal mu to povedať telefonicky), teda
jeho vnímanie rozhodujúcich okolností nebolo priame. Tvrdenie žalovanej o nátlaku žalobcu na ňu v
čase pred podpisom zmluvy teda v konaní preukázané nebolo. Ďalej žalovaná v odstúpení od zmluvy
tvrdila, že ju žalobca zamkol doma a vymenil všetky zámky na dome bez jej súhlasu. Táto skutočnosť

bola priamo vyvrátená nielen obsahom pripojeného priestupkového spisu, ale aj vyjadrením samotnej
žalovanej, ktorá na pojednávaní uviedla, že ona sama žiadala o výmenu zámkov. Okrem toho žalobkyňa
tvrdila aj, že bola uvedená do omylu, pričom toto tvrdenie viac nešpecifikovala. Žiaden omyl žalovanej
z vykonaného dokazovania nevyplýval. Žalovaná uzavrela zmluvu po predchádzajúcom rokovaní a
vysvetlení jej obsahu v notárskom úrade, a to až týždeň po prvej návšteve. Jej tvrdenie, že nevedela, čo
pred notárom podpisuje, je v rozpore s tým, čo vypovedal svedok Q.. J.. B.. Súd toto tvrdenie hodnotil

len ako účelové, ničím nepreukázané. Súd poukázal na to, že žalovaná bola aj v súčasnosti je plne
spôsobilá na práve úkony, nepodrobovala sa a ani sa nepodrobuje psychiatrickej liečbe, jej stav jej
nebránil ani urobiť úkon odstúpenia od zmluvy, ani sa zúčastniť pojednávaní vo veci, pričom ani súdu
sa nejavilo, že by zmysel a obsah súdneho konania nechápala. Žiaden z dôvodov, ktoré uviedla ako
dôvody na odstúpenie od darovacej zmluvy v právnom úkone zo dňa 25.09.2019 teda preukázané

neboli. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že odstúpenie od darovacej zmluvy je neplatné.
Ekonomický dôvod, pre ktorý sa rozhodla žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť,
nie je v rozpore s tým, že podiel darovala. Podľa názoru súdu, ak by chcela dosiahnuť spravodlivosť v
rodinných majetkových vzťahoch, alebo ak by chcela prejaviť žalobcovi vďačnosť, žiaden právny predpis
jej nebránil urobiť tak formou darovania spoluvlastníckeho podielu, nejde preto o simulovaný právny

úkon. Vôľou žalovanej bolo previesť spoluvlastnícky podiel bezodplatne a vôľou žalobcu bolo tento
podiel prijať, čo sú jednoznačne pojmové znaky zmluvy darovacej. Žalovaná pritom za tento úkon žiadnu
odplatu ani neprijala. Žiadna z lekárskych správ neobsahuje záznam o tom, že by žalovaná trpela v
čase uzatvárania zmluvy duševnou poruchou. Nebolo potvrdené ani skutkové tvrdenie, že by žalobca
bránil žalovanej v kontakte so synom V. M.. Naliehanie, ktoré mal na ňu žalobca vykonávať, ba dokonca

domáce násilie, nebolo preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov. Ide len o tvrdenie žalovanej, ktoré
žalobca poprel a ktoré žalovaná nepreukázala. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal
z toho, že žalobca bol v spore v celom rozsahu procesne úspešný. Preto mu súd proti neúspešnej
žalovanej priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plný nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd vyhodnotil
skutkový stav výrazne v jej neprospech a výrazne v prospech žalobcu a dospel k nesprávnym
záverom, na základe čoho nesprávne rozhodol. Uviedla, že svedok V. M. nebol priamym svedkom jej
zastrašovania, no v tomto prípade ide o formu psychického násilia uskutočňovaného nie na verejnosti,

ale tam, kde nebývajú prítomné iné osoby. Žalovaná sa v konaní vyjadrila, že mala zo žalobcu
strach a z tohto dôvodu v tiesni uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu. Strach bol vyvolaný neustálym
naliehaním na ňu k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy, jej odkázanosťou na výlučnú starostlivosť
od žalobcu a príslušníkov jeho rodiny, jej vysokým vekom a jej zlým zdravotným stavom, ktorý bol v
konaní preukázaný lekárskymi správami. Pri naliehaní žalobcu na žalovanú boli prítomní len žalobca

a žalovaná. Ďalej uviedla, že svedok Q.. J.. B. ako notár neskúmal jej zdravotný a najmä psychický
stav v čase uzavretia darovacej zmluvy. Podstatou skutočnosťou pre posúdenie konania žalovanej
je podľa nej motív, s akým malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy. Záver súdu o tom, že motívom
konania žalovanej mohla byť vďačnosť, prípadne snaha spravodlivo usporiadať majetkové vzťahy, podľa
nej preukazovala jednostrannú zaujatosť súdu voči žalovanej, pretože, ak by súd vykonal navrhnuté

dôkazy, a to závet poručiteľa M. M., osvedčenie o dedičstve v konaní vedenom pod sp. zn. 5D 224/04,
dohodu o prerozdelení spoluvlastníckych podielov z roku 2014, LV č. XXX k rodinnému domu č. XXX z
XX.XX.XXXX,dospelbykzáveru,ženebolopotrebnéspravodlivousporiadaťmajetkovévzťahyvrodine,
pretože tieto boli usporiadané. Poukázala na výpoveď svedka B., ktorý uviedol, že žalovaná darovaciu
zmluvu uzatvorila v snahe spravodlivo usporiadať majetkové vzťahy v rodine, čo však v skutočnosti

nebolo potrebné. Tieto skutočnosti podľa nej potvrdzujú, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bola
v tiesni vyvolanom neustálym naliehaním žalobcu k uzavretiu darovacej zmluvy, jej odkázanosťou na
žalobcu, zlým zdravotným stavom a vysokým vekom 88 rokov. Z dôvodu preukázania týchto skutočností
vkonanínavrhlavykonaťznaleckédokazovanie,ktorýmsamalskúmaťjejduševnýstavvčaseuzavretiadarovacej zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca ju účelovo zobral k sebe po jej hospitalizácii v
roku 2019 na cca tri týždne v úmysle prinútiť ju prepísať mu ďalší majetok, keď dovtedy a ani odvtedy
nejaví a nejavil o ňu žiaden záujem. Súd sa ďalej podľa žalovanej nevyporiadal s vyjadrením svedka

V. M., ktorému sa mal svedok B. vyjadriť, že sa mu žalovaná nepozdávala už pri uzatvorení darovacej
zmluvy. Súd tiež podľa nej svedkovi V. M. neumožnil sa dostatočne k veci vyjadriť. Žalovaná navrhovala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žalobu žalobcu
zamietne a žalovanej prizná proti žalobcovi náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejuviedol,žesasrozhodnutímsúduprvejinštancie
stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Mal za to, že žiadne psychické a ani žiadne iné násilie v
konanínebolopreukázané,vjehodomácnostisadostaložalovanejriadnejopateryastarostlivosti.Vjeho
domácnosti sa žalovaná zdržiavala dobrovoľne, ba čo viac denne do tejto dochádzala z vlastného domu.
Tvrdenie žalovanej, že mala zo žalobcu strach a z tohto dôvodu v tiesni uzavrela predmetnú darovaciu

zmluvu je podľa neho účelové, ktoré začala žalovaná používať po tom, ako prestala po vplyve syna V. M.
opätovnekomunikovaťsním.Žalovanásnímasjehodružkouprijímalanávštevy,navštívilakaderníctvo,
pedikúru, lekárov, pričom podľa názoru žalobcu, nielen že by toto zrejme žalovaná nevykonávala, ak
by sa ho mala báť, ale domáhala by sa aj pomoci od týchto tretích osôb. Takto to správne podľa
žalobcu z dôkazov vyvodil aj súd prvej inštancie. Svedkovia M. a B. potvrdili, že žalovaná bola v

čase prítomnosti u neho spokojná, žiaden nedostatok v jeho starostlivosti žalovaná nedeklarovala ani
svedkyni M.. Žalobca odmietol, že by na žalovanú akokoľvek naliehal. Svedok notár Q.. J.. P. B. potvrdil,
že žalovaná prejavovala svoju vlastnú slobodnú vôľu, a to dokonca opakovane, nakoľko u tohto bola
dvakrát. Žalovaná na pojednávaní sama uviedla, že za spracovanie darovacej zmluvy zaplatila notárovi
ona. Kognitívne schopnosti žalovanej notár obvyklým spôsobom zisťoval a potvrdil, že z tohto hľadiska

nevznikli žiadne pochybnosti o psychickom zdraví žalovanej, napokon, predmetom súdneho konania
nebolo takéto určovanie. Žalovaná aj podľa prepúšťacej správy predloženej jej právnym zástupcom,
nemala vážne zranenia, bola mobilná, riadne orientovaná v čase a priestore. Aj na pojednávaniach
žalovaná riadne vedela reagovať na situácie. Žalovaná nenavštevuje psychiatra, neberie žiadne lieky,
ktoré by ovplyvňovali jej rozpoznávacie schopnosti, jej vôľa darovať synovi - žalobcovi spoluvlastnícky

podiel bola slobodná a žalovaná si je plne vedomá, aký právny úkon vykonala a aké boli jej subjektívne
dôvody. Podľa žalobcu ďalej nebolo pravdou, že by žalovaná bola odkázaná výlučne na starostlivosť z
jeho strany, keď v konaní bolo preukázané, že sa o túto prevažne stará aj jej ďalší syn V. M. a v prípade
potreby tiež dcéra V. M.. Dôkazy, ktoré v odvolaní uvádzala žalovaná, nemajú podľa žalobcu súvis s
prejednávanouvecou,ktoroubolaneplatnosťodstúpeniaoddarovacejzmluvyuzavretejdňa11.09.2019.

Dôvody darovania nie sú v tomto prípade podstatné, jedinou podstatnou je skutočnosť, že bola zmluva
preukázane uzavretá slobodne a vážne, nie v tiesni. Podstatným v konaní bolo zisťovanie existencie
dôvodu na odstúpenie od zmluvy, ktorý sa nepodarilo protistrane preukázať. Žalobca poukázal na to,
že žalovaná sama chcela vykonať úkon darovania a následne tento aj vykonala. Žalobca odmietol, že
by účelovo mal vziať žalovanú na tri týždne k sebe domov, čo potvrdil aj starosta obce ako aj svedkyňa

M.. Čo sa týka námietok žalovanej voči vypočutiu svedka V. M., tento bol podľa žalobcu riadne v konaní
vypočutý, boli mu tiež kladené otázky oboma stranami, nebolo mu žiadnym spôsobom bránené vo
výpovedi a nie je zrejmé, z akých dôvodov by mal byť dopočutý, napokon ani žalovaná to nevysvetlila, k
čomubymalbyťeštedopočutý.Žalobcaďalejvyjadrilnázor,žeopravdivostiaobjektivitevýpovedeV.M.
existujú najväčšie pochybnosti, nakoľko v rozpore s jeho tvrdeniami vypovedali všetci svedkovia, a to aj

starosta obce. Na záver uviedol, že práve na žiadosť žalovanej, aby sa syn V. nedostal za ňou do domu,
vymenil dňa 17.08.2019 žalobca zámky, pričom v konaní bolo preukázané, že výmena zámkov bola na
jej želanie. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie
ako vecne správny potvrdí a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v konaní nebol preukázaný
žiaden z dôvodov, ktoré žalovaná uviedla ako dôvody na odstúpenie od darovacej zmluvy v právnom
úkone zo dňa 25.09.2019, a preto žalobe vyhovel a určil, že odstúpenie od darovacej zmluvy je neplatné.Súd mal predovšetkým za to, že nebol preukázaný dôvod na odstúpenie od darovacej zmluvy podľa
§ 49 Občianskeho zákonníka, a teda, že by žalovaná konala v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Rovnako tak podľa súdu nevyplýval z vykonaného dokazovania ani omyl žalovanej, keď

bolo preukázané, že žalovaná uzatvorila darovaciu zmluvu po predchádzajúcom rokovaní a vysvetlení
jej obsahu v notárskom úrade. Súd poukázal na to, že žalovaná nie je obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony, pričom ani žiadna z lekárskych správ neobsahovala záznam, že by žalovaná trpela v čase
uzatvorenia zmluvy duševnou poruchou.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:

7. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Podľa 49 Občianskeho zákonníka v platnom znení, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

9. Podľa 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

10. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane,
ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Občiansky zákonník v účinnom znení v § 48 ods.1 predpokladá
iba dve situácie, ktoré umožňujú odstúpenie od zmluvy a to vtedy: a.) ak možnosť odstúpenia od zmluvy
predpokladázákonalebob.)akmožnosťodstúpeniazmluvnéstranydohodli.Podľa§49účastníkzmluvy
má možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak túto uzatvoril v tiesni a súčasne (kumulatívne) za

nápadne nevýhodných podmienok. Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho
úkonu odstúpenia od zmluvy, smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne
neplatnou,inakbyodstúpenieodzmluvyboloneplatnéprerozporsozákonom.Judikatúravtomtosmere
je dlhodobá (porovnaj R 22 /1976), i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.

4Cdo 111/2008 zdôraznil, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej zmluvy.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ako darkyňa a žalobca ako obdarovaný uzatvorili darovaciu
zmluvu,predmetomktorejbolodarovaniespoluvlastníckehopodielu 1/8-inynanehnuteľnosti-rodinnom
dome súpisné číslo XXX postavenom na pozemku KN C parc. č. 25/9 zapísanom na liste vlastníctva

č. XXX pre obec Ostratice, katastrálne územie Malé Ostratice. Darovacia zmluva bola vyhotovená
notáromJUDr.Ing.AndrejomSlezákomabolapodpísanádňa11.09.2019(ďalejlen„darovaciazmluva“).
Žalovaná odstúpila od darovacej zmluvy listom zo dňa 25.09.2019 s poukazom na ustanovenie § 49
Občianskehozákonníkasodôvodnením,žežalobcanástojilnatom,abysnímžalobkyňaišlananotársky
úrad a doriešila vyrovnanie dedičstva po nebohom manželovi, keďže na nehnuteľnosti on ako jediný

nemá žiadny podiel, pričom žalobkyňa sa ho veľmi bála a na jeho veľké naliehanie dňa 11.09.2019
uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu. Po zrelej úvahe a následných ďalších vecí, ktoré sa po podpise
darovacej zmluvy stali (syn M. ju zamkol doma a vymenil všetky zámky na dome bez jej súhlasu) bola
nepriamo donútená žalobcom takýto úkon urobiť. Od darovacej zmluvy odstúpila, nakoľko bola pod
nátlakom, bola uvedená do omylu a jej vôľou nebolo vôbec podpísať takúto darovaciu zmluvu.

12. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu, ktorý vôľu prejavuje, bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť,
či a akým spôsobom bude konať. Vôľa predovšetkým nie je slobodná, ak je urobená pod nedovoleným
fyzickým, či psychickým nátlakom, v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, keďže v tomto prípade
konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa, pričom právnym dôsledkom takejto absencie

vôle je neplatnosť právneho úkonu a v takomto prípade je potrebné dospieť k záveru o neslobode vôle
a aj v prípade, keď by išlo len o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných podmienok.13. Od takéhoto nedostatku vôle, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
potrebné rozlíšiť, keď konajúca osoba koná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49
občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dve celkom rozdielne situácie, ktoré sa líšia i rôznou sankciou,

keďže tu nejde o stav tiesne plynúci zo psychického donútenia, ale o tieseň plynúcu z iných dôvodov,
napr. hospodárskych, alebo sociálnych dôvodov, ale aj psychických dôvodov (zo psychického stavu
konajúceho) nespočívajúcich v donútení (napríklad rozrušenie, obavy o blízku osobu a podobne). Inými
slovami, v takomto prípade podľa § 49 Občianskeho zákonníka nejde o donútenie v podobe psychického
donútenia konajúcej osoby iným subjektom, a teda jednanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením,

ani bezprávnou vyhrážkou. Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne,
plynúcim zo psychického stavu konajúceho, je tak predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické
donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo i tretej osoby) na vôľu
konajúceho. Ak je vôľa konajúceho ovplyvnená v podobe bezprávnej vyhrážky inou osobou, právnym
následkom je absolútna neplatnosť, avšak, ak ide o tieseň plynúcu zo psychického stavu konajúceho,
tomuto vzniká právo podľa § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť, ak zároveň došlo k

právnemu úkonu za nápadne nevýhodných podmienok.

14. Predmetom tohto konania na základe žaloby žalobcu je určenie, že odstúpenie od darovacej zmluvy
zo strany žalovanej ako darkyne listom zo dňa 25.09.2019 je neplatným právnym úkonom. Odvolací súd

poukazuje na to, že žalovaná odstúpila od darovacej zmluvy práve s poukazom na ustanovenie § 49
Občianskeho zákonníka, ktoré odôvodnila najmä tým, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy pristúpila po
naliehaní žalobcu a potom, čo sa ho bála. Zároveň uviedla, že konala pod nátlakom a bola uvedená
do omylu. Žalovaná ďalej k okolnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy v konaní pred súdom prvej
inštancie uviedla, že žalobca jej opakovane rozprával, že je mu dlžná 1/8-inu rodinného domu, pričom

na opakovaný nátlak žalobcu išla k notárovi. Žalovaná bola v tom čase po úraze, hospitalizácii a bola
odkázaná na starostlivosť žalobcu. Procesná obrana žalovanej spočívala v tom, že konala pod nátlakom
žalobcu, pričom bola uvedená do omylu a konala v tiesni, a teda boli splnené podmienky predvídané
ustanovením § 49 Občianskeho zákonníka na odstúpenie od darovacej zmluvy a žaloba žalobcu je
nedôvodná.

15. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaná v konaní nenamietala samotnú platnosť darovacej
zmluvy. Nepriamo však vyjadrenie žalovanej, ako aj obsah odstúpenia od zmluvy, vypovedali o tom, že
žalovaná namieta nedostatok slobody vôle, keď mala konať pod psychickým nátlakom, ktorá skutočnosť
nie je síce dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ale dôvodom spôsobujúcim absolútnu neplatnosť

darovacej zmluvy, čo by v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že aj odstúpenie od darovacej zmluvy by
bolo neplatné (a teda v tomto konaní by bol úspešný žalobca). Preto platnosť darovacej zmluvy bolo
možnéposúdiťlenakopredbežnúotázkuvrozsahu,čineexistujenejakýdôvod,ktorýbymalzanásledok
jej absolútnu neplatnosť, avšak vtedy, ak by existencia takéhoto dôvodu vyplývala z dokazovania. Z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, najmä z výsluchov svedkov (okrem svedka V. M.),

nevyplývalo, že by pri uzatváraní darovacej zmluvy u žalovanej existoval nedostatok jej slobody vôle v
podobe psychického donútenia. Pokiaľ aj svedok V. M. potvrdzoval tvrdenia žalovanej o tom, že táto
sa bála žalobcu a konala pod nátlakom, ako uviedol aj súd prvej inštancie, tieto informácie nemal tento
svedok z priameho vnímania týchto skutočností, ale nepriamo, a to z rozprávania žalovanej. Svedok Q..
J.. B. (notár) naproti tomu vypovedal, že žalovaná sa mu pri uzatváraní darovacej zmluvy nejavila pod

nátlakom, bol prekvapený, keď sa žalovaná s odstupom času domáhala odstúpenia od zmluvy. V konaní
tiež nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval žalovanej riadnu starostlivosť, keď svedkovia Q.
M., ako aj V. a M. M. potvrdili, že žalovaná bola u žalobcu spokojná a bolo o ňu v jeho domácnosti
riadne postarané. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že by svedkovi V. M. súd prvej
inštancieneumožnilsadostatočnekvecivyjadriť,keďtentobolvypočutýnapojednávanídňa20.09.2021

a mal možnosť uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie danej veci. V konaní tak nebolo
preukázané, že by žalobca žalovanú k darovaniu akokoľvek, či už psychicky alebo fyzicky donútil, a
teda nebol dôvod ani na to, aby súd predbežne ako absolútne neplatný právny úkon posúdil samotnú
darovaciu zmluvu.

16. Pokiaľ ide o údajné konanie žalovanej v omyle, súd prvej inštancie správne konštatoval, že z
vykonaného dokazovania nevyplýval omyl žalovanej. Z konania tak nevyplývalo, že by žalovaná mala
nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych následkoch právneho úkonu, ako aj to, že by
boli splnené podmienky konania v omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Okrem toho, žalovanánenamietala neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy. Právnym následkom konania v omyle nie
je vznik práva účastníka zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť (nejde o dôvod na odstúpenie od zmluvy),
ale relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktorú súd navyše ani

neposudzuje ex offo, ale len vtedy, ak sa dotknutá osoba právnym úkonom relatívnej neplatnosti
dovoláva, čo ale nebol tento prípad.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované znalecké dokazovanie
na posúdenie jej zdravotného stavu v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Odvolací súd má za potrebné

predovšetkým uviesť, že súd v civilnom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Výpovede svedkov a predložená zdravotná
dokumentáciažalovanejvytvorilinatoľkoucelenýreťazecskutkovéhodeja,ženeboldôvodnanariadenia
znaleckého dokazovania. Z prepúšťacej správy z Nemocnice v Partizánskom, zo záznamu o zhodnotení
zdravotného stavu žalovanej zo dňa 15.08.2019, z lekárskej správy o zdravotnom stave žalovanej deň
pred uzavretím darovacej zmluvy a z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalovanej zo dňa 14.09.2020

nevyplývalo, že by v dôsledku zdravotného stavu žalovanej bola ovplyvnená jej spôsobilosť na právne
úkony, resp. že by žalovaná nebola spôsobilá na uzatvorenie darovacej zmluvy. Táto skutočnosť
nevyplývala ani z výpovede svedkov. Svedok V. M. v tomto smere síce uvádzal, že svedok JUDr. J..
B. sa mal pred ním vyjadriť, že sa mu žalovaná nepozdávala už pri uzatvorení darovacej zmluvy, no
opäť nešlo o priame vnímanie tejto skutočnosti týmto svedkom, pričom toto tvrdenie vyvracala výpoveď

samotného svedka JUDr. J.. B., ktorý uviedol, že žalovaná sa mu pri uzatváraní darovacej zmluvy
nejavila pod nátlakom, žalovaná nebola dezorientovaná a nepostrehol nesúlad vôle s prejavom. Okrem
toho, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania je posúdenie platnosti odstúpenia od
darovacej zmluvy a nie posúdenie platnosti samotnej darovacej zmluvy. Skúmanie duševného stavu
žalovanej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy by preto nevypovedalo o tom, či žalovaná bola spôsobilá

aj na právny úkon odstúpenia od darovacej zmluvy, ku ktorému došlo s odstupom 14 dní od uzatvorenia
zmluvy darovacej. Pokiaľ žalovaná trvala na znaleckom dokazovaní, nič jej nebránilo predložiť súdu
súkromný znalecký posudok, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, pričom aj podľa názoru odvolacieho
súdu, návrh na vykonanie znaleckého dokazovania nebol predložený včas, a preto súd prvej inštancie
správne aplikoval aj sudcovskú koncentráciu konania a tento dôkaz nevykonal.

18. Žalovaná tiež navrhovala vykonať nasledovné dôkazy: závet poručiteľa M. M., osvedčenie o
dedičstve v konaní vedenom pod sp. zn. 5D 224/04, dohodu o prerozdelení spoluvlastníckych podielov
z roku 2014, zapísaných na LV č. XXX k rodinnému domu č. XXX z 14.01.2014, ktorými malo byť
preukázané, že nebolo potrebné spravodlivo usporiadať majetkové vzťahy v rodine, pretože tieto už boli

usporiadané. Odvolací má za to, že skutočnosti, ktoré mali byť preukázané vykonaním týchto dôkazov
nesúviseli s predmetom prejednávanej veci a na právne posúdenie tejto veci ani nemohli mať vplyv,
a teda tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať pre posúdenie toho, či odstúpenie od darovacej zmluvy
žalovanou je platným právnym úkonom. Napokon toto uviedol aj súd prvej inštancie, keď poznamenal,
že skutočný dôvod, pre ktorý sa žalovaná rozhodla svoj spoluvlastnícky podiel darovať, relevantný nie

je. Súd prvej inštancie len ako príklad uvádzal, že takýmto dôvodom mohla byť vďačnosť žalovanej, či
snaha spravodlivo usporiadať majetkové vzťahy v rodine. V prípade darovacej zmluvy je kauza prítomná
v samotnom bezodplatnom darovaní bez ohľadu na to, aký bol motív, či pohnútka darcu predmet daru
darovať. Pokiaľ by tu aj došlo k omylu v pohnútke, takýto omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka
nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.

19. V rozpore s tvrdeniami žalovanej, namietajúcej zrejme donútenie zo strany žalobcu (ktoré by viedlo
k absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy), potom vyznieva to, že žalovaná odstúpila od darovacej
zmluvy (ako poznamenal aj súd prvej inštancie), a to ešte s poukazom na ustanovenie § 49 Občianskeho
zákonníka, a teda žalovaná mala za to, že zmluva je platná, a sú splnené podmienky na odstúpenie

od zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ako už bolo uvedené, námietky žalovanej
skôr smerovali k nedostatku slobody jej vôle v dôsledku jej donútenia k uzatvoreniu darovacej zmluvy
a nie k splneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy, t. j. k uzatvorenia zmluvy v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalovaná len namietala, že
bola odkázaná na starostlivosť žalobcu a mala z neho strach. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo

nielento,žebyžalobcažalovanúpsychickynútilkuzatvoreniudarovacejzmluvy(akojeuvedenévyššie),
ale ani to, že by malo ísť o tieseň v zmysle 49 Občianskeho zákonníka, a teda tieseň nižšej intenzity
ako v prípade psychického donútenia. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, pokiaľ by mala žalovaná
strach, resp. výhrady v otázke starostlivosti žalobcu o ňu, mala príležitosť túto skutočnosť oznámiť inýmosobám, s ktorými bola v kontakte (žalovaná navštívila so žalobcom neurológa, bola vypočutá na polícii,
dennodenne bola v telefonickom kontakte s dcérou Ing. V. M.). Z výpovede svedkov tiež nevyplývalo,
že by sa žalobca o žalovanú riadne nestaral. Žiaden z dôvodov, ktoré uviedla žalovaná ako dôvody na

odstúpenie od darovacej zmluvy v liste zo dňa 25.09.2019 v konaní neboli preukázané. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď žalobe žalobcu vyhovel.

20. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Odvolací súd preto žalobcovi proti
žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).