Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121392000
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6121392000.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti
žalovanej: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D. č. XXX/X, XXX . XX N., zastúpenej spoločnosťou:

JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092,
o zaplatenie sumy 1.776,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 9Csp/31/2021-197 zo dňa 23.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Csp/31/2021-197 zo dňa 23.03.2022 z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v časti o zaplatenie istiny vo výške 8,97 eur konanie zastavil
(výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej
priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom T. C. U., a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:

31 320 155 a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 01.12.2020
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Dňa 05.03.2015 uzatvoril postupca
so žalovanou v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku Zmluvu č. 002389711040315, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v

znení ich dodatkov. Na základe uzatvorenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli medzi účastníkmi upravené v zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa žalobcu sa jedná o zmluvu o úvere podľa ustanovenia
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp.
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Napriek predchádzajúcej výzve postupcu mu žalovaná neplatila splátky úveru v stanovených termínoch,
čím porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy. Postupca preto podaním označeným
ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ dňa 15.10.2018 vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu sumu vo výške 2.736,90 eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 1.798,87 eur, z riadneho úroku vo výške 718,43 eur, z úroku z omeškania vo výške 210,10

eur a z poplatkov vo výške 9,50 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovanábankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení
pohľadávky žalovaná vykonala nasledujúce úhrady: platba vo výške 3,49 eur zo dňa 24.02.2021, platba
vo výške 9,77 eur zo dňa 29.03.2021, platba vo výške 2,20 eur zo dňa 27.04.2021, platba vo

výške 16,05 eur zo dňa 26.05.2021. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.705,39 eur, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.767,36 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
718,43 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 210,10 eur, z neuhradených poplatkov vo
výške 9,50 eur a žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 02.12.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. V nadväznosti na vykonané úhrady zo strany žalovanej v roku 2021 po podaní žaloby žalobca zobral
žalobu v časti o zaplatenie sumy 8,97 eur späť, na základe čoho konajúci súd v tejto časti konanie podľa
§ 145 ods. 2 CSP zastavil.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca
žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 05.03.2015 zmluvu o úvere, v rámci ktorej si medzi sebou dojednali
nasledovné náležitosti: výška úveru 3.000,00 eur, doba trvania zmluvy 87 mesiacov, výška splátky 57,41

eur, počet splátok 86, prvá splátka splatná dňa 24.04.2015, posledná splátka splatná dňa 24.05.2022,
úroková sadzba fixná vo výške 14,90%, celkové náklady spojené s úverom 1.966,79 eur, celková čiastka
na zaplatenie 4.966,79 eur, RPMN 16,66%, ďalej bola uvedená priemerná RPMN 16,16%. K čerpaniu
peňažných prostriedkov z úveru došlo dňa 05.03.2015, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy. Keďže
žalovaná si neplnila svoje povinnosti uhrádzať splátky v zmysle dojednania medzi zmluvnými stranami,

bola zo strany právneho predchodcu žalobcu upomínaná. Súd mal k dispozícii v poradí
tretiu upomienku zo dňa 04.09.2018 predloženú žalobcom, kde bol vyčíslený nedoplatok na splátkach
vo výške 182,12 eur, ktorá obsahuje aj upozornenie v tom smere, že ak nebude nedoplatok vyrovnaný,
banka má právo na predčasné zosplatnenie úveru. Možnosť predčasného zosplatnenia bola dojednaná
medzi stranami, došlo k tomu priamo v zmluve o úvere - z ustanovenia bod 5.5 písm.

b) vyplýva, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Ďalší postup
zo strany právneho predchodcu žalobcu bol taký, že tento vzhľadom k nedorovnaniu splátok žalovanou,
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to ku dňu 15.10.2018 prípisom z uvedeného dňa a

vyzval zároveň žalovanú na úhradu tam vyčíslenej sumy. Na základe rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (pôvodným veriteľom)
a žalobcom dňa 13.11.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky, kde súčasťou postúpenia v zmysle prílohy
bola aj predmetná pohľadávka voči žalovanej. Prvoinštančný súd ex offo skúmal otázku premlčania
v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k

premlčaniu uplatneného nároku žalobcu. Splátka, ohľadom ktorej došlo k predčasnému zosplatneniu
úveru, bola splatná dňa 24.07.2018, pričom premlčacia doba troch rokov v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka začala plynúť odo dňa 25.07.2018 a uplynula dňa 25.07.2021 a návrh na vydanie platobného
rozkazu bol tak podaný pred uplynutím premlčacej doby. Ďalej súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v spore, po zistení nedostatku odvíjajúceho sa od námietky žalovanej v súvislosti

so skúmaním jej bonity dodávateľom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Okresný súd vychádzal z
obsahu žiadosti o Flexipôžičku, z ktorej vyplynuli nasledovné údaje uvedené žalovanou: stav rozvedená,
počet vyživovaných detí 0, počet členov rodiny 1, vzdelanie stredné s maturitou, žiadne poistenie,
bydlisko, dátum, od ktorého býva na tejto adrese (nehnuteľnosť vo vlastníctve s hypotékou), typ zmluvy
pre mobil - paušál súkromný, názov zamestnávateľa a od kedy je tam zamestnaná. Konajúci súd

mal za to, že skúmanie týchto údajov v rozsahu vykonanom právnym predchodcom žalobcu v danom
prípade nepostačuje. Už len z toho, že dodávateľovi bol známy údaj o vlastníctve bytu žalovanej s
hypotékou, je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo u žalovanej úverové zaťaženie, a to
hypotekárny úver. Aj keď v tom čase nebola upravená zákonná povinnosť dodávateľa/veriteľa nahliadať
do úverového registra, bolo z jeho strany potrebné uvedenú skutočnosť hlbšie skúmať, nakoľko sú

predpokladané značné dôsledky v prípade nesplácania hypotekárneho úveru dlžníkom, najmä možnosť
veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Súd nemal preukázané, že by v
danom prípade zo strany právneho predchodcu žalobcu k takémuto skúmaniu došlo. Konkrétne bolo
potrebné skúmať relevantné náležitosti ohľadom skôr prevzatého hypotekárneho úveru žalovanou, a to
najmä výšku úveru, výšku splátky, splatnosť úveru. Až po zistení týchto údajov bolo možné objektívne

vyhodnotiť bonitu žalovanej, t.j. či je v jej schopnostiach vzhľadom k výške jej príjmu, prevziať ďalší -
predmetný úver s dojednanými náležitosťami, ako boli vyššie popísané. Čo sa týka príjmov v
uvedenom segmente prevádzkových obchodných služieb, tak ako vyplýva zo žiadosti o
poskytnutieúveru,niejezrejmé,zakéhodôvodutátoinformáciapríjmužalovanejbola bezďalšiehoskúmania pre veriteľa postačujúca. Pokiaľ ale nie sú známe náležitosti zmluvy o hypotekárnom
úvere a ani príjem žalovanej, neexistuje reálny podklad pre vyhodnotenie bonity žalovanej. Podľa názoru
súdu bolo potrebné zohľadňovať dojednanú dĺžku splácania predmetného úveru, čo predstavuje dobu

viac ako 7 rokov, ide o pomerne dlhú dobu, kedy už pomery na strane žalovanej môžu sa z objektívnych
či subjektívnych dôvodov zmeniť, a to aj s negatívnym dopadom na možnosti splácania predmetného
úveru, takto dojednaná doba splácania úveru vyvoláva otázky, spôsobuje neistotu ohľadom splácaniu
úveru žalovanou. Napokon veriteľ neskúmal ani životné výdavky žalovanej - ich druh a výšku, čo tiež
bráni objektívnemu vyhodnoteniu bonity žalovanej v zmysle zistenia finančnej situácie žalovanej, či má

vôbec finančné zdroje na splácanie predmetného úveru. Okrem toho súd poukázal na
výšku spotrebiteľského úveru 3.000,00 eur, k čomu je potrebné prirátať aj celkové náklady spojené s
úverom, a teda celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu vo výške 4.966,79 eur. Nejde teda o
zanedbateľnú sumu a preto sa tu vyžaduje zvýšená opatrnosť dodávateľa pri skúmaní bonity
žalovanej (dlžníka) pri uzavretí zmluvy. Neistota mohla spočívať aj v tom, že úver bol poskytnutý ako
bezúčelový, to znamená žalovaná ho mohla použiť na čokoľvek, t. j. či už na zhodnotenie nehnuteľnosti,

resp. výlučne na konzumné účely, čo je relevantné z hľadiska existencie určitej majetkovej hodnoty
vytvorenej z prostriedkov úveru, teda z hľadiska možnej vymožiteľnosti prípadného dlhu
v prípade jeho nesplácania.
5. U žalovanej bolo potrebné bonitu v čase uzavretia zmluvy riadne preveriť a pokiaľ tak právny
predchodca žalobcu neučinil, nejednal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom k tomu, že zisťovanie

bonity žalovanej aspoň v základných rysoch prebehlo, avšak nedošlo k
jeho riadnemu komplexnému došetreniu. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že následok porušenia
povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá
tohto zákona - ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pokiaľ aj došlo v danom prípade k zosplatneniu, jedná

sa o neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť má dopad na platnosť postúpenia pohľadávky, nakoľko
v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, keď sú tu uvedené dve podmienky, za
splnenia ktorých tento princíp neplatí, pričom tieto podmienky sú kumulatívne, takže stačí, že jedna

nie je splnená a postúpenie pohľadávky je vylúčené. Podmienka stanovená v ustanovení § 17 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v danom prípade nebola splnená. Z uvedeného dôvodu postúpenie
pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu nie je platné a v nadväznosti na to, konajúci
súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore nie je daná. Nakoľko žalobca nie je
nositeľom práva, ktoré v spore uplatňuje okresný súd jeho žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP s použitím §
262 ods. 1 a 2 CSP a priznal úspešnej žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100% proti žalovanému,
ktorý vo veci úspech nemal.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa

domáhal, aby odvolací súd konanie zastavil a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštačného i odvolacieho konania; alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Primárne odvolateľ poukázal na existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
Vychádzal zo stavu, keď odpor proti platobnému rozkazu č. k. 14Up/1003/2021-85 zo dňa 30.06.2021

podaný na upomínacom súde nebol podpísaný splnomocneným zástupcom žalovanej (spoločnosťou
JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o.), ale JUDr. J. X., ktorú však splnomocnený zástupca žalovanej len
poveril podľa § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z., aby v jeho mene prijímala, podávala a
autorizovala všetky podania v jeho elektronickej schránke bez obmedzenia, najmä na čítanie záznamov
na úložisku a vykonávanie zápisov záznamov do úložiska. V prípade, ak odpor doručený

súdu nebol autorizovaný zo strany právneho zástupcu žalovanej, jedná sa o podanie, ktorému chýba
základná náležitosť, a síce podpis. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/39/2021 zo dňa 30.11.2021 a tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 22/2020 zo dňa 14.10.2020.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.10. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii prezentovanej podanom
odvolaní.

11. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že odpor proti platobnému rozkazu bol podaný v súlade so
zákonom. Ako prílohu podanej odvolacej dupliky žalovaný predložil autorizované plnomocenstvo zo dňa
19.07.2021, ktorým ho žalovaná splnomocnila na zastupovanie v konaní a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 15/2011 zo dňa 12.10.2011.

12. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania súdu neboli produkované.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania v zmysle § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

15. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené
na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania bez ohľadu na
inštanciu,naktorejsakoná.Toznamená, ženavadykonaniatýkajúcesaprocesnýchpodmienok
prihliadne aj odvolací súd, a to aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Súdy tak

počas súdneho konania skúmajú viacero podmienok, s ktorými Civilný sporový poriadok v ustanovení §
389 písm. a) CSP počíta, medzi ktoré patrí napr. skúmanie procesnej subjektivity, skúmanie procesnej
spôsobilosti strany sporu, skúmanie prekážky existencie začatého konania (litispendencia), skúmanie
prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) či skúmanie právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie.

16. Po oboznámení sa z obsahom spisového materiálu odvolací súd v súlade s ust. § 161 ods. 1 CSP
skúmal, či v prejednávanom spore boli splnené procesné podmienky, t. j. podmienky, za ktorých môže
konať a vo veci rozhodnúť. Z obsahu spisu týkajúceho sa súdenej veci vyplýva, že Okresnému súdu
Banská Bystrica, ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní, bol dňa 21.09.2021 doručený návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu. Následne dňa

30.06.2021 Okresný súd Banská Bystrica pod č. k. 14Up/1003/2021-85 vydal platobný rozkaz, ktorým
návrhu (žalobe) žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz bol doručený žalobcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 09.07.2021 a žalovanej dňa 08.07.2021. Dňa 19.07.2021
bol súdu doručený odpor žalovanej, s podpisovým certifikátom KEP (kvalifikovaný elektronický podpis)
znejúcim na meno J. X. (č. l. 260-262 spisu). Ako príloha podaného odporu bolo upomínaciemu súdu

doručené poverenie, na základe ktorého konateľ obchodnej spoločnosti JUDr. Peter Vachan, advokát
s. r. o. - JUDr. Peter Vachan, LL.M., poveril JUDr. J. X. podľa § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.,
aby v jeho mene prijímala, podávala a autorizovala všetky podania v jeho elektronickej schránke bez
obmedzenia, najmä na čítanie záznamov na úložisku a vykonávanie zápisov záznamov do úložiska (č.
l. 100 spisu). Následne bola súdu dňa 15.08.2021 doručená plná moc, na základe ktorej žalovaná vo

vedenom spore dňom 19.07.2021 splnomocnila na právne zastúpenie obchodnú spoločnosť JUDr. Peter
Vachan, advokát s. r. o. (č. l. 103 spisu).

17. Splnomocnenie je osobitným jednostranným úkonom zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným
subjektom konania preukazuje existencia zastúpenia a jeho rozsah. Zo zastúpenia vznikajú práva a

povinnosti priamo zastúpenému. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako
so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Zákon pritom
expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. Inštitút substitučného zastúpenia
umožňuje zástupcovi, aby na zastúpenie strany sám splnomocnil ďalšiu osobu ako tzv. substitučného
(náhradného)zástupcu.Substitučnýzástupcakonánáslednepriamovmenezastúpenejsporovejstrany,

avšak iba na základe splnomocnenia zástupcom. Civilný sporový poriadok substitučné zastúpenie
nepripúšťa, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak (§ 89 ods. 1 CSP). Osobitným predpisom, ktorý
umožňuje substitučné zastúpenie, je zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,ktorý v ust. § 16 ods. 1 uvádza, že advokát sa môže dať v konaní zastúpiť iným advokátom. Substitučné
splnomocnenie pre advokáta musí byť písomné (§ 92 ods. 1 CSP per analogiam). Vzhľadom na význam
a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy

môže mať splnomocnenie listinnú alebo elektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP) Na elektronickú podobu
písomnéhosplnomocneniasaanalogickyaplikujúpravidlápreelektronickúpodobupodanívovecisamej
v zmysle § 125 ods. 2 CSP).

18. Podľa § 127 ods. CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

19. V zmysle § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

20. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

21. V zmysle § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do
desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

22. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor,
odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 123 ods. 2 CSP).

23. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. orgán verejnej moci vykoná pri
výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu
kvalifikovaným elektronickým podpisom 17) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu 20) alebo
kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 18) ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
19) a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu

elektronického podania,
1/ ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie
alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
kvalifikovaným elektronickým podpisom17) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,18)
2/ použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej

autentifikácii osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia
"pokročilá" podľa osobitného predpisu,20a) ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa
elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v
elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby
odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo

3/ uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje.

24. V zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. Ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej
komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu, 20) z

ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia
"vysoká" podľa osobitného predpisu 20a) a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného
údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.

25. Možno teda zhrnúť, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odpor žalovanej datovaný dňom
19.07.2021 bol podaný v elektronickej podobe a prijatý elektronickou podateľňou MS SR. Podľa
pripojeného plnomocenstva žalovaného v konaní zastupuje JUDr. Peter Vachan advokát s. r. o., so
sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092. Z pripojeného výsledku informatívneho overeniapodpisov a pečatí v elektronickej správe a jej prílohy vyplýva, že i keď odvolanie bolo napísané na
hlavičkovom papieri JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., nebolo elektronicky podpísané JUDr. Petrom
Vachanom, pričom nešlo ani o naskenovanú kópiu odvolania s jeho podpisom, ale podpísala ho

J. X. ako fyzická osoba, s uvedením rodného čísla a adresy pobytu (č. l. 139 spisu). Súčasťou podaného
odvolania bolo poverenie zo dňa 01.02.2021 (č.l. 100 spisu), ktorým JUDr. Peter Vachan, advokát s. r.
o., IČO: 47 445 092 poveril v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente) [ďalej aj „zákon č. 305/2013 Z. z.“ alebo „zákon o e-Governmente“] JUDr. J. X.,

advokátku,nar.XX.XX.XXXX, sosídlomM.,R.J.XXXX/X.Ustanovenie§13ods.6zákona oe-
Governmente“ stanovuje, že udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa
elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie
s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou
schránkou. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykonáva autorizáciu elektronického podania, ak

sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie, alebo ak
je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis kvalifikovaným elektronickým
podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou (§ 23 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 305/2013
Z. z.), resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá
určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený (§ 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.
z.). Podľa § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní

pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii
so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd
požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak
je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie
urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú

predmetom náhrady trov konania. Odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom autorizácie
elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je aj odvolanie, je záruka identifikácie strany
sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe,
nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie
vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala,

treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) alebo
kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky v prípade elektronickej
podoby odvolania je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podaného odvolania.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade, ak odpor doručený upomínaciemu súdu dňa 19.07.2021
bol autorizovaný KEP fyzickej osoby JUDr. J. X. na základe predloženého poverenia zo dňa 01.02.2021,

udeleného v zmysle § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente, nemožno hovoriť o splnení
podmienky napísania a podpísania odvolania JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., takže ide o podanie
bez autorizácie odvolania JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., ako právnym zástupcom žalovaného.
Odvolacísúddodáva, žeakbypredmetnýodpornebolpodpísanýJUDr.X.,súdbynaňneprihliadal,
keďže nebolo doložené do 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané advokátom,

resp. právnym zástupcom KEP. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez
KEP v ustanovení § 125 ods. 2 CSP (i s prihliadnutím, že určité procesné úkony sú koncentrované do
uplynutia zákonom určenej lehoty), ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odporu
doručeného súdu 19.07.2021, teda nepripadal do úvahy postup na odstraňovaní tohto nedostatku.
Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania

vyžaduje KEP (osoby ho podávajúcej), potom KEP na odpore advokáta musí byť (rovnako ako odpor)
ním realizovaný v zákonom stanovenej lehote, resp. najneskôr do 10 dní, aby sa vylúčili zákonné
dôsledky jeho absencie z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. S poukazom na ustanovenie § 82l zákona
č. 757/2004 Z. z. sú advokáti (právnické osoby od 01.07.2017 a fyzické osoby od
01.07.2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať

pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú
majiteľom, a v tomto zmysle bude obligatórna náležitosť odporu, t. j. podpis (§ 127 ods. 1 písm. e/
CSP) splnená vtedy, ak bude odvolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým
podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje odvolateľa,a to buď z titulu plnomocenstva, alebo udeleného substitučného splnomocnenia (§ 23 ods. 1 zákona o e-
Governmente) (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/22/2020 zo dňa 14. októbra
2020). K uvedenému odvolací súd dodáva, že predložené poverenie zo dňa 01.02.2021

(č. l. 100) udelené právnym zástupcom žalovanej pre JUDr. J. X. nemožno akceptovať ako substitučné
splnomocnenie advokáta advokátom (podľa CSP), pretože neobsahuje zastúpenie v tejto konkrétnej
veci a rieši výlučne oprávnenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente.
26. V tejto súvislosti odvolací súd dáva opätovne do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obdo 22/2020 zo dňa 14.10.2020, v zmysle ktorého zmyslom a účelom autorizácie elektronicky

uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je aj odpor, je záruka identifikácie strany sporu a
autenticitypodania.Autorizáciapodaniavovecisamej,uskutočnenéhovelektronickejpodobe,nahrádza
podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie
vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba
považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná
elektronická pečať.

27.Vovzťahukúkonomadvokátaakomajiteľaelektronickejschránkyaktivovanej nadoručovanie
sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 484/2019 zo dňa
11.02.2020, podľa ktorého: „vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82l zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti (právnické osoby

od 1. júla 2017 a fyzické osoby od 1. júla 2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do
elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú
schránkuaktivovanú nadoručovanie,ktorejsúmajiteľom,budeobligatórnanáležitosťdovolania
podľadruhejvety§429ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuspočívajúcavspísanídovolaniaadvokátom
splnená vtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým

podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa
[§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
ďalej len „zákon o e-Governmente“]. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická
osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo.“

28. Zároveň je nutné dodať, že aj keď v označenom prípade sa jedná vyslovene o
podanie dovolania, vo všeobecnosti platným i v aktuálne posudzovanom prípade je záver, podľa
ktorého je v prípade zastúpenia sporovej strany advokátom obligatórnou náležitosťou podania vo veci
samej (a teda aj odporu) podpis, resp. kvalifikovaný elektronický podpis advokáta, pričom sa musí

jednať o kvalifikovaný elektronický podpis toho advokáta, z ktorého elektronickej schránky bolo podanie
zasielané.

29. Žalovaná, ktorá bola v spore zastúpená obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát
s. r. o., podala v danom prípade odpor proti platobnému rozkazu, ktorý však nebol autorizovaný

kvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa, resp. iným kvalifikovaným subjektom právneho
zástupcu žalovanej - obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., ale odpor žalovanej
bol autorizovaný len kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. J. X. (pozri č.l. 260 spisu).

30. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii síce v ustanovení §

16 ods. 1 pripúšťa možnosť advokáta nechať sa v rámci svojho poverenia zastúpiť iným advokátom,
no v posudzovanom prípade nedošlo medzi obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s.
r. o. a advokátkou JUDr. J. X. k povereniu podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ale jednalo sa
len o postup podľa § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. v rozsahu spracovania podaní poverovateľa
v jeho elektronickej schránke poverenou osobou, okrem iného aj autorizovaním podaní v jeho mene.

Predložené poverenie udelené právnym zástupcom žalovanej zo dňa 01.02.2021 vo vzťahu k JUDr.
J. X. však nemožno akceptovať ako substitučné splnomocnenie advokáta advokátom, pretože toto
neobsahuje zastúpenie v tejto konkrétnej veci a rieši výlučne oprávnenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona
č. 305/2013 Z. z..

31. V posudzovanom prípade odpor proti platobnému rozkazu síce došiel súdu z elektronickej schránky
právneho zástupcu žalovanej, t. j. obchodnej spoločnosti JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., ale
opatrený bol kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. J. X. na základe poverenia udeleného podľa
§ 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z., nemožno hovoriť o splnení podmienky napísania a podpísaniaodporu právnym zástupcom žalovanej, t. j. obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter Vachan, advokát s. r.
o., ale jedná sa o podanie bez autorizácie uvedeným právnym zástupcom. Následkom uvedenej
procesnej situácie je stav, keď odpor žalovanej proti platobnému rozkazu neobsahoval obligatórnu

náležitosť podpisu, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalovaná sporová strana
uvedenú vadu postupom podľa § 125 ods. 2 CSP odstránila.

32. Okresný súd Banská Bystrica mal dôsledne skúmať splnenie predpokladov, či podaný odpor
spĺňa náležitosti potrebné pre jeho vecné prejednanie príslušným súdom v nadväznosti na zákon o

upomínacom konaní. Z uvedených dôvodov bolo totiž namieste, aby Okresný súd Banská Bystrica ako
súd kauzálne príslušný odpor žalovanej podaný dňa 19.07.2021 podľa § 12 písm. a) zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní o doplnení niektorých zákonov v platnom znení odmietol. Je teda
zrejmé,žepostuppodľa§14ods.3zákonač.307/2016 Z.z. vposudzovanomprípadeneprichádzal
do úvahy. Z uvedeného dôvodu mal Okresný súd Ružomberok po postúpení veci upomínacím súdom
vysloviť svoj nesúhlas s postúpením veci a predložiť spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie podľa § 43 ods. 2 CSP. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/12/2020 zo dňa 26.08.2020 a sp. zn.
4Ndc/5/2022 zo dňa 27.04.2022.

33. Popísaná procesná situácia má potom podľa názoru odvolacieho súdu priamy dopad na

procesné podmienky vedeného sporu (res iudicata ako podmienka konania podľa § 230 CSP), keďže
následkom uvádzaného je absencia riadne uplatneného odporu ako opravného prostriedku proti
vydanému platobnému rozkazu a s ním súvisiacimi procesnými následkami.

34. V súhrne uvedeného odvolací súd dospel k záveru o existencii tak závažného pochybenia okresného

súdu, že nevidel dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou odvolateľa uvedenou
v jeho opravnom prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 písm.
a) CSP s použitím § 391 ods. 1 CSP), tak vo veci samej i v závislom výroku o
trovách konania. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací

súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v
článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR a nenahrádzať podstatné pochybenia
v postupe prvoinštančného súdu.

35. V ďalšom konaní je nutné, aby súd prvej inštancie zvolil postup popísaný v bode 32. tohto
rozhodnutia, t .j. vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci a predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie podľa § 43 ods. 2 CSP.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).