Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620202841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7620202841.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci A. B. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v C. D. E. D. B. F. G. XXXX/XX v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom JUDr.
Branislavom Smetankom - vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Spišská Nová Ves na návrh
H. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. D. B. F. G. XXXX/XX zastúpenej Mgr. Martinom Tomášom
advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Triede 1. mája č. 31 za účasti H. B.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. D. B. F. G. XXXX/XX v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej
osoby na právne úkony a ustanovenie opatrovníka o odvolaní A. B. proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 14Ps/28/2020-166 zo dňa 10.5.2021 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a II.
o ustanovení opatrovníka.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne úkony
a to tak, že tento nie je spôsobilý:
· rozhodovať o potrebe zdravotnej starostlivosti, o jeho hospitalizácii na psychiatrickom oddelení a
o podávaní depotných preparátov, liekov a pod. v príčinnej súvislosti s liečbou alkoholizmu, dávať
informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k diagnóze alkoholizmus,
· vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi,
uzatváraťjednostrannéprávneúkony(napr.spisovaťzávet),dvojstrannépríp.viacstrannéprávneúkony,
predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po
zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a
úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie) s tým, že obmedzený je
spôsobilý disponovať s finančnou hotovosťou v rozsahu 1 Euro denne bez možnosti kumulácie súm
viacerých dní.
Výrokom II. ustanovil A. B. za opatrovníčku H. B., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia
opatrovanca zastupovať, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a uložil jej povinnosť
najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho
majetkom. Výrokom III. zamietol návrh v prevyšujúcej časti. Výrokom IV. rozhodol, že Slovenská
republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že A. B. ako osoba, o ktorej
spôsobilosti sa koná, má syndróm závislosti od alkoholu v pokročilom až terminálnom štádiu. Uviedol, že
alkoholizmus v terminálnom štádiu je chronické ochorenie. Prítomné sú depravačné zmeny premorbídne
anomálne štruktúrovanej impulzívnej, emočne nestálej osobnosti. Z komunikácie s uvedenou osobou,o ktorej spôsobilosti sa koná sa mu javilo, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí
menovaný nedokáže riadne fungovať. Zdôraznil, že potrebu obmedzenia spôsobilosti potvrdzujú aj
početné lekárske správy predložené počas konania. Uvedené skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba,
v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu, by mohla byť ovplyvniteľná
inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec
zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
ustanovenia §10 ods. 2 OZ, podľa ktorého možno fyzickú osobu obmedziť v spôsobilosti na právne
úkony s vymedzeným rozsahom v rozhodnutí súdu ak pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov je schopná robiť len niektoré právne úkony. Pokiaľ
ide o rozsah obmedzenia, súd prvej inštancie vzhľadom na závery znalkyne, obmedzil menovaného vo
všetkých majetkovo-právnych úkonoch, z ktorých by bol povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať,
alebo niečo strpieť a taktiež disponovať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami s výnimkou nakladania s
finančnou hotovosťou do sumy 1 Euro denne. Mal za to, že pre závislosť na alkohole a jeho nadmerné
požívanieniejevhodné,abymenovanýnarábalsvyššoufinančnouhotovosťou,pretopovažovalvhodné
obmedziťnakladaniesfinanciaminadennej(niemesačnej,resp.týždennej)bázevreckového,abysuma
peňazí, ktorú naraz obdrží, bola čo najnižšia. Taktiež obmedzil menovaného na právne úkony vo veciach
sociálnej a zdravotnej starostlivosti o svoju osobu, nakoľko mal za to, že potrebuje absolvovať prípadné
protialkoholické liečenie a v tomto prípade v liečbe pokračovať aj proti svojej vôli. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že zdravotný stav A. B. odôvodňuje jeho obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony
v rozsahu, ktorý súd prvej inštancie bližšie vymedzil vo výroku I. rozsudku. Za opatrovníka mu ustanovil
H. B., ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov
príbuzných na výkon uvedenej funkcie nebola zistená. Nakoľko nerozhodol o obmedzení spôsobilosti
menovaného v navrhovanom rozsahu, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. O trovách
konania účastníkov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania
nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh. Keďže návrh podaný navrhovateľkou nebol bezdôvodný a teda táto
nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v konaní vznikli a ktoré
spočívali v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto rozhodol, že štát nemá právo
na náhradu trov štátu.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie A. B. ako osoba, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná. Namietal, že boli porušené jeho ústavné práva v zmysle čl. 46
ods. 1, 2 a čl. 47 ods. 1, 2 Ústavy SR, keďže pred samotným konaním ho jeho procesný opatrovník ani
neoslovil či už písomne alebo osobne a keďže bol vo výkone trestu odňatia slobody, nemal možnosť sa
ani vyjadriť k predmetu veci. O konanom pojednávaní sa dozvedel až po písomnom predvolaní. Taktiež
namietal porušenie jeho práv garantovaných čl. 14, čl. 15 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 Ústavy SR.
Zdôraznil, že mu nebolo umožnené dať sa vyšetriť nezávislým znalcom z odboru psychiatrie, na čo má
tiež právo. Uviedol, že od narodenia trpí nevyvinutým rektom a nevie si predstaviť, ako bude postupovať
v ďalšej liečbe, ktorú chce podstúpiť, ktorá je finančne nákladná. Konštatoval, že pridelený vyšší súdny
úradníkakojehoprocesnýopatrovníkhonebolaniraznavštíviťaneoznámilmuanitermínpojednávania.
Nevedel v akom procesnom postavení sa bude nachádzať v konaní a nevedel ani o návrhu H. C..
Tým pádom sa nemal ako brániť a nevedel sa ani vyjadriť k podanému návrhu a to aj napriek tomu,
že sa súdne pojednávanie konalo cez telemost. Zdôraznil, že je neznalý práva, preto sa spoliehal na
procesného opatrovníka, tento však počas celého konania nepovedal ani jedno slovo. Má za to, že
neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP. Namietal znalecký posudok,
keďže A. I., ako znalkyňa s ním ani nekomunikovala, ani nevedel, že bol vypracovaný znalecký posudok
na jeho osobu. A. I. navštívil niekedy začiatkom roku 2020 z vlastnej iniciatívy. Nesúhlasil s vyjadrením
procesného opatrovníka, keď súhlasil s návrhom ako aj so závermi znaleckého posudku, ktoré boli
prezentované znalkyňou na pojednávaní. Má za to, že zo sumy 1 Euro denne, s ktorou môže podľa
rozsudku disponovať, sa nedá vyžiť, pričom on je obmedzený už tým, že poberá invalidný dôchodok
v sume 250 Eur mesačne. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa
v celom rozsahu stotožnila s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za správne
a zákonné. Uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, dospel k správnym právnym
záverom a zákonne rozhodol. Poprela, že sa posudzovaný nemal ako brániť a vyjadriť sa k veci mohol
až po doručení rozsudku. Uviedla, že súd posudzovaného vypočul už na pojednávaní dňa 16.10.2020.Vtedy okrem iného uviedol, že s obmedzením spôsobilosti na právne úkony súhlasí, ak pije, nerozmýšľa
a robí samé somariny. Rovnako sa prostredníctvom telemostu zúčastnil i pojednávania dňa 10.5.2021,
kde mal možnosť sa k veci vyjadriť a kde mohol aj vysloviť svoj nesúhlas s postupom procesného
opatrovníka. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
záverom ak mal za preukázané, že posudzovaný má syndróm závislosti od alkoholu v pokročilom až
terminálnom štádiu. Poukázala na to, že dokazovaním bolo preukázané, že opakovane po návrate
z resocializačných zariadení pokračoval v požívaní alkoholických nápojov a psychotropných látok.
Svoju závislosť nedokáže aj podľa vlastných vyjadrení ovládať a v dôsledku nadmerného požívania
alkoholických nápojov a psychotropných látok nezodpovedne hospodári so svojim majetkom, zadlžuje
sa a všetky prostriedky míňa na alkohol či iné omamné látky. Zdôraznila, že bez obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony jeho rodina nemá absolútne žiadnu šancu mu pomôcť. Uviedla, že z výkonu trestu
odňatia slobody bol prepustený dňa 14.10.2021. Matka, pani H. B., mu navrhla, že ho príde vyzdvihnúť.
Posudzovaný to odmietol s tým, že nechce mať hanbu, že poň prišla mama a rozhodol sa, že ho privezie
známy.Domovdorazilvýraznepodvplyvomalkoholuaodvtedykaždodennenadmerneholdujealkoholu.
Má za to, že i táto skutočnosť jasne preukazuje dôvodnosť, ba až nevyhnutnosť obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony posudzovanej osoby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.
5. Navrhovateľka podaním zo dňa 9.2.2022 oznámila, že A. B. ako osoba, o ktorej spôsobilosti na
právneúkonysakoná,bolopäťhospitalizovanýnapsychiatrickomoddeleníNemocnicevLevoči,kdebol
umiestnený potom, čo sa po užití alkoholu priotrávil liekmi. K požitiu alkoholu a otrave liekmi došlo dňa
7.2.2022, pričom uviedla, že A. B. požíva alkoholické nápoje takmer denne. Od prepustenia nedokázal
abstinovať dlhšie ako jeden deň. Vyjadrila obavu, že po zlepšení jeho zdravotného stavu opäť podpíše
reverz, opustí psychiatrické oddelenie a opäť začne požívať alkoholické nápoje. S poukazom na vyššie
uvedené má za to, že všetky tvrdenia, že sa zmení a prestane požívať alkoholické nápoje, sa preukázali
ako nepravdivé.
6. Výroky rozsudku III. o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a IV. o trovách štátu neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
7. Konania o spôsobilosti na právne úkony a konania o ustanovení opatrovníka sa prejednávajú a
rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnuté výroky I. a II.
rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vecne správne, preto ich v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Súčasne konštatuje, že odvolanie bolo posudzovaným A. B. podané len proti výroku o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony. S týmto výrokom je však zo zákona spojený aj výrok o ustanovení
opatrovníka, preto ich odvolací súd musel posudzovať spoločne.
12. Odvolací súd najskôr preskúmal námietky posudzovaného, či boli porušené jeho procesné práva
v tom zmysle, že nebol oboznámený s predmetom konania, či bol riadne poučený ako účastník konania,
či bol riadne predvolaný na pojednávanie, či mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania. Z obsahu
spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mu dňa 13.10.2020 spolu s predvolaním na pojednávanie doručil
aj návrh vo veci samej ako aj poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania
v konaní o spôsobilosti na právne úkony, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na poštovej doručenke
od súdu. Okrem iného bol poučení o možnosti zvoliť si advokáta, či obrátiť sa na Centrum právnejpomoci. Taktiež bol v zmysle § 242 CMP poučení o možnosti, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník.
V konaní bol riadne vypočutý ako účastník konania, pričom na pojednávaní bol opätovne súdom prvej
inštancie riadne poučený o jeho procesných právach a povinnostiach. Výslovne uviedol, že právneho
zástupcu si nevolí, k veci riadne vypovedal. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd
prvej inštancie dodržal zákonom predpísaný procesný postup pri doručovaní návrhu, poučení účastníka
konania o jeho procesných právach a povinnostiach, jeho predvolaní na pojednávania, ako aj možnosti
vyjadriť sa k predmetu konania, čiže súd prvej inštancie svojim procesným postupom neznemožnil A.
B., ako fyzickej osoby o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu
odvolací súd zistil, že na základe nariadeného znaleckého dokazovania bol vyšetrený ustanovenou
súdnou znalkyňou A. J. J. dňa 25.11.2020 v jej psychiatrickej ambulancii. Zo spisu ďalej vyplýva, že
A. B. dňa 15.2.2021 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Po vypracovaní znaleckého posudku
bola znalkyňa vypočutá na pojednávaní dňa 10.5.2021, ktorého sa prostredníctvom videokonferencie
zúčastnil aj A. B., ktorý mal možnosť a aj znalkyni kládol otázky. Znalkyni mal možnosť a kládol otázky aj
procesný opatrovník. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovaný bol riadne vyšetrený súdom ustanovenou
znalkyňou, ktorej na pojednávaní mal možnosť a aj kládol otázky, rovnako ako jeho procesný opatrovník.
Odvolací súd teda nezistil, že by procesným postupom súdu prvej inštancie boli porušené základné
ľudské práva a slobody posudzovaného.
13. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť
všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú
poruchu,ktorániejelenprechodná,niejevôbecschopnárobiťprávneúkony,súdjupozbavíspôsobilosti
na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná
robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí (§ 10 ods. 2 OZ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne
sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o
opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.
Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne
úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj
ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym
zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jej osobnej slobody, a
preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, dôsledne dbať na to, aby skutočný stav
veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva z ust. § 35 a § 36 CMP, keďže sa jedná o mimosporové
konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ktorá
znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z
navrhnutýchdôkazovjepotrebnévykonaťavykonáajinédôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavu,
aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje
osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§
243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd
zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto
osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne
iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o
otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom,
pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od
nariadenia znaleckého dokazovania, ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára
(ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou, či
chronickýmochorením,musísúdnásledneskúmaťsplnenieďalšiehopredpokladuprepozbaveniealebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j.
či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri
skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca,
ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy,
chronického ochorenia na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku
s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len
súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe
znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie.14. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria znalkyňou A. J. J.. Zo znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia znalkyne bolo
preukázané, že posudzovaný A. B. má syndróm závislosti od alkoholu v pokročilom až terminálnom
štádiu. Konštatovala, že alkoholizmus v terminálnom štádiu je chronické ochorenie. Prítomné sú
depravačné zmeny premorbídne anomálne štruktúrovanej impulzívnej, emočne nestálej osobnosti.
Podľa znalkyne posudzovaný nie je spôsobilý vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo
hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet),
dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od
jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie,
záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke, úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové
či finančné plnenie). Odporučila obmedzenie realizovať tak, aby nemohol nakladať s hnuteľným
a nehnuteľným majetkom v sume presahujúcej 1 Eurového denného vreckového, ktorého výplatu nie je
možné združovať za viac ako jeden deň. Zdôraznila, že v prípade, ak bude posudzovaný preukázateľne
dlhodobo abstinovať v nechránenom prostredí a nastane remisia, odporučené obmedzenie je možné
zrušiť a spôsobilosť na právne úkony sa môže prinavrátiť.
15. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za
dostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v predmetnej veci,
a to nielen výsluchom navrhovateľky, opatrovníka (matky posudzovaného), procesného opatrovníka,
ale aj samotného A. B. ako osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej sa jedná,
ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, pretože v danom prípade okrem ďalších okolností išlo
predovšetkým o vyriešenie odbornej otázky. Na potvrdenie záverov znaleckého posudku súd prvej
inštancie vo veci vypočul znalkyňu A. J., ktorá znalecký posudok vyhotovila a ktorá zotrvala na
podanom znaleckom posudku a tento doplnila svojim vyjadrením na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie.Všetkydôkazyvykonanésúdomprvejinštancievrátaneznaleckéhodokazovaniajednoznačne
smerovali k tomu, že u posudzovaného bolo zistené, že trpí ťažkou formou závislosti od alkoholu s
neschopnosťou abstinovať v nechránenom prostredí. Závislosť sám nevie zvládať, pretože nedokáže
abstinovať, nepomohli ani opakované hospitalizácie a psychiatrická liečba, na ktorej podpísal reverz. Je
zrejmé, že zlyháva v dennom a sociálnom fungovaní a nie je schopný sám si zabezpečiť svoje denné
potreby. Vzhľadom na zistené ochorenie, spôsob života a priebeh jeho liečby, je potrebné konštatovať,
že u A. B. by mohla nastať situácia, kedy by mohol ohroziť svoj život a zdravie, a to nielen sebe, ale
aj svojho okolia. Doterajšie jeho konanie je v rozpore s jeho samotnými záujmami, ako aj zdravotným
stavom, a v neposlednom rade je svojím konaním ohrozený aj ekonomicky.
16. Podľa ustanovenia § 248 ods. 1 a 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je
spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ustanovenia § 272 až 277 CMP. Ak súd rozhodne o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť na
právne úkony obmedzil, a ustanoví obmedzenému na právne úkony opatrovníka.
17. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
18. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).
19.Civilnýmimosporovýporiadokukladásúdupovinnosťpostaraťsaoto,abybolustanovenýopatrovník
fyzickým osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V ustanovení § 27 ods. 3 OZ je uvedený okruh
osôb, ktoré môžu byť ustanovené za opatrovníka súdom. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1). V posudzovanom prípade bola A. B. za opatrovníka ustanovená jeho matka, ktorá
s tým súhlasila. Posudzovaný v odvolaní tento výrok nenamietal.20. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie rozhodol správne
a zákonne a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.