Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sžk/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200576
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200576.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: KVN s.r.o., IČO: 51 050 170, Kostolište
613, zastúpeného: JUDr. Ing. Linda Kovanová, LL.M., advokátka, Ul. Janka Kráľa 1, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, Bratislava, o ochranu pred
iným zásahom - pozastavením prevádzkovania hracích zariadení, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/14/2018-92 z 28. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pokračuje v konaní na strane žalovaného s Úradom pre
reguláciu hazardných hier.

II. Kasačnú sťažnosť zamieta v časti, v ktorej smeruje proti tej časti uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 30Sa/14/2018-92 z 28. februára 2019, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu v časti týkajúcej
sa Pivárne Malibu v Bátke 273.

III. Vo zvyšnej časti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 30Sa/14/2018- 92 z 28. februára
2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Iný zásah žalovaného a konanie pred správnym súdom

1. Žalobca prevádzkoval zariadenia, ktoré označuje ako „kvízomaty“ s hrou DIAMOND LEVEL. Tieto
kvízomaty boli umiestnené v rôznych prevádzkarňach na Slovensku, okrem iného v zariadení GURMAN,
Fiľakovská cesta 4260, Lučenec, „Hostinec R&I“, Hlavná 68, Rimavské Brezovo a v Pivárni u Radka,
Vajanského 984, Lučenec. Hra DIAMOND LEVEL, ktorú možno na týchto kvízomatoch hrať, spočíva
zjednodušene v tom, že záujemca po vložení vkladu dostáva na displeji otázky, na ktoré môže, ale
nemusí odpovedať. Na základe odpovedí môže vyhrať určitú výhru, prípadne zhromaždiť „bank“ pre

konečnú otázku, na základe ktorej môže na konci znova vyhrať určitú výhru. Ak sa mu nepodarí vyhrať,
stráca svoj vklad.

2. Daňový úrad Banská Bystrica prostredníctvom poverených zamestnancov vykonal 28. júna 2018
tzv. vyhľadávaciu činnosť v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení
účinnom do 31. augusta 2018 na miestach uvedených v predošlom odseku. Počas tohto úkonu poverený

zamestnanec vykonal na kvízomate hru, o čom bol vždy vyhotovený aj audiozáznam prítomnými
zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy. Zamestnanci daňového úradu dospeli k záveru,
že kvízomat sčasti závisí od odpovedí na otázky, resp. preukázaní vedomostí a zručností, ale zároveň
ide o hazardnú hru, ktorej výsledok závisí od náhody. Preto dospeli k záveru, kvízomat je hazardnou
hrou a je prevádzkovaný bez udelenia licencie, čím bol porušený zákon o hazardných hrách. Poverení
zamestnanci daňového úradu pozastavili prevádzkovanie týchto kvízomatov, čo fyzicky vykonali ich

zapečatením.3. O priebehu tohto úkonu boli spísané zápisnice č. 101260011/2018, č. 101259432/2018 a č.
101259811/2018 a záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardných hier a o zapečatení hracích
zariadeníztohoistéhodňa.Daňovýúraddoručovaltietozáznamyazápisnicežalobcoviprostredníctvom

pošty na jeho vtedajšiu adresu „Karpatské námestie 10/A, 813 06 Bratislava - mestská časť Rača“ s
poznámkou „Nedoposielať“. Takto doručovaná zásielka sa daňovému úradu vrátila 2. augusta 2018 so
záznamom poštového doručovateľa: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

4. Žalobca podal 30. augusta 2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zakázal daňovému

úradu pokračovať v inom zásahu - pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a aby uložil
daňovému úradu odpečatiť zariadenia, a to všetky v zariadeniach GURMAN, „Hostinec R&I“, Pivárni
u Radka, ako aj Pivárni MALIBU v Bátke 273. Zdôraznil, že žalobca má živnostenské oprávnenie na
prevádzkovanie kultúrnych zariadení. Kvízomaty nie sú hazardnou hrou, pretože k výhre sa hráč môže
dostať len správnou odpoveďou, teda výsledok závisí len od jeho vedomostí. Žalobca namietol, že o
úkonoch daňového úradu nebola spísaná zápisnica a nebol o nich riadne informovaný podľa § 15 ods.

3 a 5 zákona o hazardných hrách. Žiaden zo zamestnancov daňového úradu sa nepreukázal riadnym
poverením. Žalobcovi nebola z týchto úkonov doručená žiadna správa, ktorú zákon predpokladá aj pri
tzv. vyhľadávacej činnosti. Daňový úrad tak nerešpektoval práva žalobcu ako dozorovaného subjektu.
Pokiaľ bolo pozastavené prevádzkovanie jednotlivých zariadení, mal byť o tom spísaný záznam a ten
mal byť tiež doručený žalobcovi, čo sa nestalo. Žalobca zopakoval, že kvízomaty nie sú hazardnou

hrou. Tento záver dosvedčujú aj znalecké posudky Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tieto posudky však žalobca vydal Kriminálnemu
úradu finančnej správy, preto ich nemohol predložiť. Pozastavenie prevádzkovania však považuje za
nezákonný iný zásah.

5. Daňový úrad vo vyjadrení zdôraznil, že tzv. kvízomaty obchádzajú zákon o hazardných hrách, preto
vykonával v danej veci vyhľadávaciu činnosť (nie dozor na mieste). Nevykonal ju však v Pivárni MALIBU
v Bátke. Podrobne opísal postup samotnej hry DIAMOND LEVEL, ktorej výsledok je podľa neho závislý
od náhody a položená otázka je len formálna, pretože na výšku výhry nemá vplyv. Pretože nešlo o
dozor na mieste, nemuseli poverení zamestnanci postupovať podľa § 15 zákona o hazardných hrách.

Zápisnice a záznamy spísané boli, ale žalobca si ich neprevzal. Postup daňového úradu nie je iným
zásahom, ale osobitným postupom, ktorý bol navyše v súlade so zákonom. V čase vyjadrenia žalovaný
čakal na posúdenie jednotlivých hracích zariadení poverenou skúšobňou.

6. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 30 Sa 14/2018-92 žalobu zamietol. Žalovaný postupoval

v súlade so zákonom o hazardných hrách, vyhotovil záznamy a zápisnice a doručil ich žalobcovi na
vyjadrenie. Posúdenie, či hra je alebo nie je hazardná, je otázkou právnou, nie skutkovou, preto nebolo
možné vychádzať len zo záveru znaleckého posudku. Žalovaný preskúmateľne vysvetlil, že kvízomat
je hazardnou hrou. Rovnaký záver vyplýva aj z dôvodovej správy k novému zákonu č. 30/2019 Z. z. o
hazardných hrách účinného od 1. januára (správne: 1. marca) 2019. Žalobca si podľa správneho súdu

sám zavinil, že nemohol uplatniť svoje námietky u daňového úradu, a to tým, že neprevzal doručované
záznamyazápisnice.Vtejtosúvislostiodkázalsprávnysúdnasubsidiárnupovahusprávnehosúdnictva.
Osobitné predpisy upravujú osobitné mechanizmy, ako sa možno brániť proti dozoru či kontrole, a taká
situácia nastala aj v prerokúvanej veci.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Predovšetkým namietol, že v čase doručovania zápisníc z vyhľadávacej činnosti, ako
aj záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry mal so Slovenskou poštou, a.s., uzavretú

zmluvu o doposielaní zásielok na inú adresu a tak mal na doposielanie nárok podľa § 52 ods. 3
zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách. Daňový úrad však pri doručovaní doručoval na adresu
použil poznámku „Nedoposielať“, čím žalobcovi zmaril možnosť sa s obsahom doručovanej písomnosti
oboznámiť. Takisto daňový úrad nikdy nedoručil žalobcovi tieto písomnosti do elektronickej schránky.
Preto žalobca nepovažoval za správny názor, že si zavinil, že sa o ich obsahu nedozvedel. Posúdenie,

či hra je alebo nie hazardnou, nie je otázkou právnou, ale odbornou, o ktorej si správny orgán nemôže
urobiť úsudok. Kvízomat je totiž zložité technické zariadenie a na jeho posúdenie, ani na posúdenie
hry nepostačuje len senzorické pozorovanie. Správny súd si protirečil, ak zároveň považoval znalca
za spôsobilého na posúdenie technických parametrov, ktoré určujú, či je hra hazardná. Daňový úradnemal zistené, že kvízomat je hazardnou hrou, pretože ešte len čaká na posúdenie technického dozoru.
Pozastavenie prevádzkovania podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je druhom sankcie, takže
k nemu orgán dozoru mohol pristúpiť až po riadnom zistení skutkového stavu. Záver správneho súdu,

že daňový úrad bol oprávnený tak urobiť, nepovažoval žalobca za správny. Ďalej zdôraznil, že podľa §
3 ods. 1 a 4 zákona o hazardných hrách musí byť výsledok hazardnej hry prevažne závislý od náhody.
Sú teda možné aj hry, v ktorých je výsledok čiastočne závislý od náhody, ale prevažne od schopností
hráča. Preto konečný záver môže urobiť len znalec. Daňový úrad sám nevysvetlil, na základe čoho určil,
že prevažuje prvok náhody, a správny súd jeho postup nemal odobriť. Odkaz správneho súdu na zákon

č. 30/2019 Z. z. považoval žalobca za nenáležitý.

8. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že úlohou orgánov dozoru
bolo určiť, či výsledok hry na kvízomate je v prevažnej miere závislý od vedomostí a zručností alebo od
náhody. Pri tomto overovaní poverení zamestnanci zistili iné skutočnosti než sa uvádzajú v znaleckých
posudkoch, ktoré predkladá žalobca. Odborné posudzovanie mal zabezpečovať Technický skúšobný

ústav š. p. Piešťany, ten to však odmietal z dôvodu, že od žalobcu nemá dostatok podkladov. Až 18.
apríla 2019 doručil tento ústav stanovisko, v ktorom potvrdil závery daňových úradov, že kvízomat je
hazardnou hrou.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.
augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom
rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia

pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

III.A Zmena žalovaného
10. Po vydaní napadnutého uznesenia nadobudol 1. marca 2019 účinnosť zákon č. 30/2019 Z. z. o
hazardných hrách. Podľa § 99 ods. 9 tohto zákona vykonáva štátnu správu v oblasti hazardných hier

od 1. júna 2019 žalovaný. Až do tohto dátumu mali podľa písmena d) citovaného odseku vykonávať
právomoci v oblasti dozoru [§ 77 ods. 9 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z.] finančné riaditeľstvo, daňové
úrady a colné úrady. Následne od 1. júna 2019 výkon štátnej správy prechádzal z týchto orgánov
na žalovaného. V reakcii na to žalobca 2. decembra 2020 ešte najvyššiemu súdu navrhol, aby sa
v kasačnom konaní pokračovalo s novým žalovaným. Správny súdny poriadok výslovne neupravuje

situáciu, ak počas konania dôjde k prechodu časti pôsobnosti z pôvodného žalovaného na iný orgán
verejnej správy. Keďže však žalobca navrhol zmenu na strane žalovaného, bolo možné analogicky
použiť ustanovenie § 80 CSP. Kasačný súd tak vyslovil, že namiesto pôvodného daňového úradu bude
na strane žalovaného konať s Úradom pre reguláciu hazardných hier.

III.B Povaha napadnutého právneho aktu
11. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bol akt daňového úradu, ktorého
podstataspočívalavtom,že28.júna2018pozastavilprevádzkovaniehier,ktorépovažovalzahazardné,
a v tejto súvislosti zapečatil tzv. kvízomaty, teda hracie zariadenia, na ktorých sa tieto hry hrajú a ktorých
vlastníkom je žalobca. Pred samotným vecným prieskumom rozhodnutia správneho súdu je potrebné

sa zaoberať právnou povahou tohto aktu. Od jeho povahy sa totiž odvíja rozsah a miera prieskumu
správneho súdu.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy

vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,

ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je pomerne jednoducho
odlíšiteľné tým, že je buď ako rozhodnutie označené alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa

určitý akt má považovať za rozhodnutie. Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom nespočíva v takomto
formálnom označení. Z porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v
procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa
vydáva v administratívnom konaní, ktorým - napriek takmer tautologickej definícii v § 3 písm. a) SSP - je
právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy

vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených
záujmov svojho adresáta práve obsahom toho, čo je v ňom vyslovené. Takýto správny akt sám osebe
nemení faktický stav, ale len právny stav tým, že určitým spôsobom zrušuje, odníma alebo úplne alebo
čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne
uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje sa na jeho základe
uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb.

14. Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na
rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto
dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či
úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv,

povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej
iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne
konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah
je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení (porov. v tomto smere
napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 3/2019). Pojem orgánov verejnej správy vymedzuje §

4 SSP a patria medzi ne okrem iného orgány štátnej správy, akým je okrem iného aj daňový úrad [§ 2
ods. 1 písm. c) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
účinného do 30. júna 2019].

15. V prerokúvanej veci postupoval Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru [§ 11 ods. 1 písm.

b) zákona o hazardných hrách] podľa § 54 citovaného zákona. Podľa ods. 1 písm. d) citovaného
paragrafu platilo, že ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil okrem iného
ustanovenia zákona o hazardných hrách, uloží mu jednu alebo viacero spomedzi ustanovených sankcií,
medzi nimi aj pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry. Podrobnejšie podmienky, za ktorých mohol
orgándozorupozastaviťprevádzkovaniehazardnejhry,boliupravenév§54ods.3zákonaohazardných

hrách. Podľa § 54 ods. 4 cit. zák. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru
písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť
výhernéprístroje,prípadneinézariadeniaalebosystémyvyužívanépriprevádzkovaní.Podľa§54ods.5
cit. zák. môže prevádzkovateľ pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry po súhlase orgánu dozoru, ak
odstránil nedostatky, ktoré viedli k pozastaveniu. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa na pozastavenie

prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok).

16. Hoci je pozastavenie prevádzkovania jednou zo sankcií v zmysle § 54 ods. 1 zákona o hazardných
hrách, z ustanovení § 54 ods. 4 a 5 a § 57 ods. 2 písm. d) je zrejmé, že sa nevyslovuje v žiadnom konaní,

ktoré by sa dalo považovať za formalizované administratívne konanie. Pozastavenie prevádzkovania je
výsledkom okamžitej úvahy orgánu dozoru na mieste samom a prejavuje sa faktickým úkonom, akým je
zapečatenie prístrojov a zariadení. Pojmovo ide o podobnú situáciu, ako uplatnenie oprávnení policajta
podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktoré takisto môžu
byť sprevádzané ústnou výzvou alebo vysvetlením, no napriek tomu ich podstatou zostávajú samotné

fyzické úkony. Nič na tom nemení ani povinnosť orgánu dozoru vyhotoviť písomný záznam podľa § 54
ods. 4 zákona o hazardných hrách. Tento záznam totiž nepredchádza vykonaniu príslušného úkonu a
nie je podkladom, na základe ktorého sa tento úkon vykonáva. Je len následným písomným zachytením
priebehu a výsledku faktického úkonu - pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry, ku ktorému pristúpil
orgán dozoru pri výkone svojich oprávnený podľa § 54 zákona o hazardných hrách.

17. Podľa judikatúry najvyššieho súdu (porov. cit. uznesenie sp. zn. 10 Sžk 3/2019), ale aj tunajšieho
súdu(porov.napr.uzneseniesp.zn.2Sžk24/2019)vzásadeplatí,žezainýzásahsanepovažujúúkony,
ktoré slúžia len ako podklady pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v následnom administratívnomkonaní. Z citovaného § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách však vyplýva, že orgán dozoru môže
uložiť jednu alebo viacero sankcií. Takisto podľa § 54 ods. 9 cit. zák. platí, že sankcie možno ukladať aj
súbežne. Zo znenia § 54 ods. 3 až 5 cit. zák. pritom vyplýva, že trvanie pozastavenia prevádzkovania

nie je nijakým spôsobom previazané s inými sankciami. Zákon nepredpokladá, že by orgán dozoru
v následnom administratívnom konaní potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania.
Podobne zákon nepredpokladá, že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty.
Pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry je tak samostatným typom sankcie a nepredstavuje len
úkon, ktorý tvorí podklad neskoršieho konania.

18. Na základe uvedeného kasačný súd uzatvára, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa
§ 54 ods. 1 písm. d) a § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je iným zásahom orgánu verejnej správy
podľa § 3 písm. e) SSP.

III.C Rozsah prieskumu správneho súdu

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP správne súdy konajú okrem iného aj o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy. Predmetom tohto konania je - čo možno síce nepriamo, ale predsa vyvodiť z
§ 252 ods. 2 a § 263 SSP - posúdenie, či bol iný zásah vykonaný zákonne, resp. v súlade s inými
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Správnysúdsíceajvtomtokonanívzásadezostávaviazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP je preň však

rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Na ten účel správny súd podľa
§ 120 písm. b) SSP nie viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie. Osobitosťou konania o žalobe proti inému zásahu je totiž to, že inému zásahu
nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie a iný zásah nie je založený na písomnom
akte orgánu verejnej správy, v ktorom by boli zachytené úvahy, ktorými sa tento orgán spravoval. Preto

spravidla ani neexistuje administratívny spis, z ktorého by správny súd mohol pri svojom rozhodovaní
vychádzať. To dosvedčuje aj ustanovenie § 259 SSP, ktorý ukladá žalovanému predložiť vyjadrenie k
žalobe, nie však administratívny spis.

20. Úloha správneho súdu v konaní o žalobe proti inému zásahu je tak o niečo širšia než v konaní o

správnej žalobe. Správny súd v potrebnom rozsahu sám zisťuje skutkový stav, teda či, kde a za akých
okolností došlo k určitému faktickému postupu, kto takto postupoval, kto dal na tento postup príkaz
alebo pokyn a aký mal tento faktický postup následky. Podobne správny súd samostatne posudzuje, či
tento faktický postup predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, či bol vykonaný na základe zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo v rozpore s nimi a či a akým spôsobom

sa dotkol práv, povinností alebo právom chránených záujmov určitej osoby (žalobcu). Správny súd tu
teda nevykonáva len prieskum záverov orgánov verejnej správy, ale samostatný a vlastný prieskum
skutkového a právneho stavu, na základe ktorého rozhoduje.

21. Na to nadväzujú ustanovenia § 261 a 262 SSP, z ktorých vyplýva, že súd žalobe vyhovie, ak je

dôvodná, inak ju zamietne. Tieto ustanovenia nenormujú, že súd má žalobu zamietnuť, ak je vyjadrenie
žalovaného k žalobe zrozumiteľné alebo ak sú dôvody, ktoré žalovaný udáva na podporu zákonnosti
iného zásahu, zrozumiteľné alebo pochopiteľné. Povinnosťou správneho súdu je žalobu zamietnuť, len
ak je žaloba nedôvodná. Nedôvodnosť žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy znamená,
že buď k tvrdenému faktickému postupu vôbec nedošlo, alebo k nemu síce došlo, ale bol v súlade so

zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ešte jasnejšie tento záver vyplýva z § 263
SSP, ktorý sa týka osobitnej žaloby proti inému zásahu, ktorý už skončil, a podľa ktorého má súd, zistiac
dôvodnosť žaloby, uznesením určiť, že iný zásah bol nezákonný. Aj z tohto ustanovenia tak možno
vyvodiť, že súd nemá posudzovať, či orgán verejnej správy svoj iný zásah primerane alebo zrozumiteľne
vysvetlil, ale to, či bol iný zásah zákonný alebo nie.

22. V prerokúvanej veci bola žaloba žalobcu zamietnutá v prevažnej časti preto, že daňový úrad podľa
správneho súdu preskúmateľne vysvetlil, prečo je kvízomat hazardnou hrou. Námietkami žalobcu, prečo
takouto hrou nie je, sa nezaoberal, pretože ich vraj mal uplatniť u daňového úradu a odporovalo by to
subsidiárnej povahe správneho súdnictva. Správny súd však v napadnutom rozsudku bližšie nevysvetlil,

aké konkrétne prostriedky dáva zákon žalobcovi k dispozícii, voči ktorým by žaloba proti inému zásahu
mohla byť v subsidiárnom postavení. Z ustanovenia § 54 ods. 5 zákona o hazardných hrách však
vyplýva, že žalobca mohol ukončenie zásahu docieliť len tak, že odstráni vytýkané nedostatky. To v
prerokúvanej veci znamená, že by žalobca uznal, že kvízomaty sú hazardnými hrami a upravil by ich tak,aby zodpovedali podmienkam zákona a príslušnej licencie. Žalobca však v prerokúvanej veci rozporoval
práve záver daňového úradu, že kvízomaty sú hazardnými hrami. Zo žiadneho ustanovenia zákona o
hazardných hrách však nevyplýva žiaden osobitný postup, akým by mohol takúto námietku uplatniť.

Naopak, jediným postupom, kde tak mohol urobiť, bola žaloba proti inému zásahu. Názor správneho
súdu, že ich žalobca musel predtým nevyhnutne uplatniť u žalovaného, tak nezodpovedá ustanoveniam
zákona o hazardných hrách.

23. Žalobca tak správny uplatňoval svoje námietky žalobou proti inému zásahu. Postup správneho súdu

pri jej prejednaní však odporoval tiež citovaným ustanoveniam Správneho súdneho poriadku o jeho
úlohe pri preskúmavaní iného zásahu. Iný zásah, proti ktorému sa žalobca v prerokúvanej veci žalobou
bráni, je totiž dokonaný tým, že daňový úrad pozastaví prevádzkovanie hazardnej hry na sporných
hracích zariadeniach a zapečatí ich. Z ustanovenia § 54 ods. 1 a 3 zákona o hazardných hrách však
nevyplýva, že orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry už pri podozrení, že existujú
určiténedostatky,alebolennazabezpečenieďalšiehokonaniavoveci.Naopak,zcitovanýchustanovení

celkom jasne vyplýva, že orgán dozoru môže využiť svoje oprávnenie podľa § 54 ods. 3 zákona o
hazardných hrách, len ak dospel k záveru, že tieto nedostatky existujú, čo predovšetkým predpokladá
záver, že posudzovaná hra je hazardnou hrou v zmysle zákona o hazardných hrách.

24. V tu prerokúvanej veci orgán dozoru svoje oprávnenie využil práve potom, čo dospel k záveru,

že kvízomaty sú hazardnými hrami v zmysle citovaného zákona. Úlohou správneho súdu tak bolo na
základe námietok žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP) zistiť, či bola daná táto prvotná podmienka uplatnenia
využitého oprávnenia orgánu dozoru, teda prvotná podmienka zákonnosti napadnutého iného zásahu.
Správny súd tak mal samostatne posúdiť otázku, či kvízomat je alebo nie je hazardnou hrou a či jeho
prevádzkovanie bez potrebnej licencie je alebo nie je v súlade so zákonom o hazardných hrách. Správny

súd tak nepostupoval správne, ak sa vo svojom uznesení uspokojil so zistením, že stanovisko orgánu
dozoru je preskúmateľné, a na jednotlivé námietky žalobcu proti tomuto záveru ďalej nereagoval.

III.D Kvízomat ako hazardná hra
25. Správny súd v napadnutom uznesení konštatoval, že posúdenie, či hra je alebo nie je hazardná,

je otázkou právnou. Zároveň však správny súd doplnil, že pri posudzovaní, či je hazardnou hrou
určitá konkrétna hra na určitom konkrétnom hracom zariadení, je potrebné vychádzať z ustanovení
zákona o hazardných hrách, ktoré vymedzujú jednotlivé znaky hazardnej hry. Preto je rovnako dôležité
skutkovo ustáliť, ako konkrétne funguje posudzovaná hra (hracie zariadenie). Až potom možno vykonať
subsumpciu a uzavrieť, či konkrétna hra (napríklad kvízomat) napĺňa zákonné znaky hazardnej hry alebo

nie.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona o hazardných hrách je jeho účelom vo verejnom záujme vytvoriť podmienky
na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej
kompenzácie rizík, ktoré vyplývajú z účasti na nich. Pojem hazardnej hry je vymedzený v § 3 ods.

1, podľa ktorého ide o hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru, ak splní vopred
určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred
neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok tejto okolnosti alebo udalosti nesmie
byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami
hazardnej hry. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že pre posúdenie hazardnej hry je rozhodujúcich

niekoľko znakov: 1. musí ísť o hry, ktoré aktivuje hráč, 2. hra sa aktivuje zaplatením peňažného vkladu,
3. hra sa riadi určitými vopred určenými podmienkami, 4. hra dáva šancu získania výhry, 5. výhra
je nenaplánovateľná, teda je závislá od náhody (buď úplne alebo sčasti, napríklad pridelenie karty z
obmedzeného množstva kariet) alebo od neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti (napr.
výsledku zápasu).

27. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách tiež vyplýva, že hazardnou hrou nie je len
hra, ktorej výsledok určuje výlučne náhoda, ale aj hra, ktorej výsledok určuje náhoda len prevažne.
Výsledok hazardnej hry tak môže určovať aj nenáhodný činiteľ, ak miera jeho účasti na určení výsledku
hry neprevažuje. Preto § 3 ods. 4 písm. e) cit. zák. ustanovuje, že za hazardné hry sa okrem iného

nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak
je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností. Ako
správne zdôrazňuje žalobca, citované ustanovenie nevyžaduje, aby výsledok takejto hry závisel výlučne
od preukázania vedomostí alebo zručností. Postačí totiž, aby bol od toho závislý prevažne. Taká úpravaje totiž logickým doplnením už citovaného § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách - pre kvalifikáciu určitej
hry ako hazardnej hry je potrebné, aby jej výsledok bol od „faktora nepredvídateľnosti“ závislý úplne
alebo prevažne. Len čo však začne prevažovať závislosť výsledku od vedomostí alebo zručností, logicky

to znamená, že faktor nepredvídateľnosti už nie je prevažujúcim. Citované ustanovenie § 3 ods. 4 písm.
e) zákona o hazardných hrách je tak len výslovným vyjadrením záveru, ktorý možno logicky odvodiť už
z § 3 ods. 1 cit. zák.

28. Charakter kvízomatu ako hazardnej hry nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať z dôvodovej správy

k novému zákonu č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre (porov. z posledného obdobia napr. nález sp.zn. PL. ÚS 38/2015, č. 1/2017 ZNaU s odkazmi
citovanými ďalej) zdôrazňuje, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex
retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť (porov. I. ÚS 238/04). Zákaz retroaktivity spočíva
najmä v tom, že podľa súčasnej platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné
právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy

(pozri PL. ÚS 1/04). Ústavný súd vo svojej judikatúre rozlišuje v súlade s právnou teóriou medzi pravou
a nepravou retroaktivitou. Pravá retroaktivita právneho predpisu „predpokladá, že zákon dodatočne a
pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo
povinností)“ (pozri PL. ÚS 3/00). Už v dôsledku toho nemožno podľa ustanovení zákona č. 30/2019 Z.
z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2019, posudzovať charakter určitej hry k 28. júnu 2018. Charakter

určitej hry k určitému času je totiž uzavretým skutkovým a právnym stavom, takže jeho zmena alebo
úprava neskôr účinným zákonom by bola len iným vyjadrením neprípustnej pravej retroaktivity.

29. Na tom nič nemení ani okolnosť, že dôvodová správa k novému zákonu naznačuje, že hry na
technických zariadeniach sa nemali považovať za kvízy v zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona o

hazardných hrách. Podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky totiž do právomoci Národnej rady
Slovenskej republiky patrí uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a zákonoch a kontrolovať, ako
sa dodržiavajú. Ani citované ustanovenie, ani iné ustanovenie ústavy nedáva národnej rade právo tzv.
autentickej interpretácie zákona, teda právo autoritatívne vykladať už prijaté zákony s účinkami do
minulosti. Podobne z čl. 144 ústavy nevyplýva, že by takýto výklad - ak by ho aj národná rada prijala - bol

záväzný pre súdy. Naopak, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prislúcha výklad už prijatých
zákonovvšeobecnýmsúdom(khraniciamvýkladuporov.napr.inštruktívnynálezsp.zn.II.ÚS796/2013).
Takýto záver vyplýva aj zo zásady nezávislosti sudcovského rozhodovania, ktorá je vyjadrená v čl. 144
ods. 1 ústavy. Priznaním zákonodarcovi práva autenticky vykladať zákony s účinkami do minulosti by sa
dosahovali rovnaké účinky aké má pravá retroaktivita, ktorá je podľa už citovaných právnych názorov

neprípustná.

30. Nemožno sa však stotožniť ani s názorom žalobcu, ktorý vyslovil počas konania, že charakter
kvízomatu ako hazardnej hry je vylúčený tým, že podľa znaleckých posudkov sú tieto zariadenia
ovládané vopred určenými algoritmami z vopred určenej databázy otázok. Nesprávnosť tohto názoru

pritommožnovyvodiťužpriamozozákonaohazardnýchhrách.Podľa§3ods.2písm.d)cit.zák.sútotiž
hazardnými hrami okrem iného aj hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov.
Podľa § 7 výherný prístroj je elektronicky, elektromechanicky alebo mechanicky riadený prístroj a
tvorí kompaktné, funkčne nerozdeliteľné a programovo riadené technické zariadenie, ktoré umožňuje
získať výhru. Zákon v citovaných ustanoveniach predpokladá, že výherný prístroj je určitým spôsobom

riadený, teda postupuje podľa vopred naprogramovaných algoritmov. Napriek tomu však hry na takýchto
prístrojoch považuje za hazardné hry. Pojem „náhody“ v zmysle § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách
tak nemožno vykladať ako náhodu v objektívnom (technickom) zmysle, teda ako niečo, čo nepodlieha
akýmkoľvek pravidlám. Technické zariadenie, ktoré je riadené programovým vybavením, sa vždy bude
správať v súlade s príkazmi, ktoré sú súčasťou tohto programového vybavenia. Pre posúdenie prvku

náhody je však rozhodujúce, aký je priebeh hry z pohľadu hráča, teda či je v hre prítomná určitá okolnosť,
ktorú nevie ovplyvniť a ktorá má vplyv na jeho výhru alebo prehru (porov. k podobnému ustanoveniu
právnych predpisov Českej republiky napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 As
136/2018). Preto samotné závery znalcov, že kvízomaty sú ovládané určenými algoritmami, nevylučuje
ich posúdenie ako výherných prístrojov a hier na nich ako hazardných hier.

31. Pokiaľ pre posúdenie, či hra je založená na náhode, je rozhodujúci pohľad hráča, možno takýto
pohľad použiť aj všeobecnejšie pri posudzovaní toho, či je určitá hra od „faktoru nepredvídateľnosti“
závislá celkom alebo sčasti alebo či je prevažne závislá od preukázania vedomostí alebo zručností vzmysle § 3 ods. 1 a ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách. Pri tomto posudzovaní je predovšetkým
potrebné vychádzať z toho, že účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej osobe staršej
ako 18 rokov (porov. § 35 ods. 5 a 6 zákona o hazardných hrách). Účasť na hazardných hrách

prevádzkovaných prostredníctvom hracích zariadení je navyše špecificky podmienená dostupnosťou
príslušného prístroja, ako aj miestami, na ktorých sa takéto prístroje umiestňujú. Do úvahy sa musí
brať najmä to, že hracie zariadenia sa spravidla neumiestňujú v priestoroch špičkových vedeckých
pracovísk,univerzítčiinýchmiest,kdebybolanadpriemernákoncentráciamimoriadnevzdelanýchalebo
talentovaných ľudí. Naopak, ako dosvedčuje aj tu prerokúvaná vec, umiestňujú sa v rôznych ubytovacích

či pohostinských zariadeniach, kde k nim majú prístup návštevníci týchto zariadení, teda mimoriadne
široká a rôznorodá skupina ľudí.

32. Ustanovenia § 845 a 846 Občianskeho zákonníka upravujú stávku a hru ako osobitný typ záväzku.
Tento záväzok je založený na dvoch prejavoch vôle, ktoré nie sú vyjadrené slovami, ale iným spôsobom
v zmysle § 35 ods. 1 OZ. Na jednej strane prevádzkovateľ napríklad vystavením a spustením hracieho

zariadenia prejavuje vôľu, aby na ňom hráči hrali hazardnú hru. Na druhej strane hráč svojím vkladom
alebo svojou stávkou [§ 2 písm. g) a h) zákona o hazardných hrách] prejavuje vôľu zúčastniť sa hry
za daných podmienok a snažiť sa o ponúkanú výhru. Vzťah medzi prevádzkovateľom hry (hracieho
zariadenia) a hráčom je teda vo svojej podstate zmluvným vzťahom. Podľa § 2 písm. b) zákona
o hazardných hrách je prevádzkovaním hazardnej hry vykonávanie alebo zmluvné zabezpečenie

vykonávania činností potrebných na realizáciu hazardnej hry a prevádzkovateľ ho vykonáva na základe
licencie alebo oznámenia [§ 2 písm. a) zákona o hazardných hrách]. Prevádzkovanie hazardnej hry
tak tvorí predmet podnikateľskej činnosti prevádzkovateľa, v dôsledku čoho sa považuje za dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 OZ, resp. predávajúceho podľa § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Naopak, hráč spravidla nekoná v rámci predmetu takejto

činnosti, takže je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, resp. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.

33. Viaceré ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa vychádzajú pri posudzovaní účinkov určitých
konaní na spotrebiteľov z koncepcie tzv. priemerného spotrebiteľa. Napr. podľa § 7 a 8 cit. zák. sa
z pohľadu priemerného spotrebiteľa posudzuje, či je určité konanie nekalou obchodnou praktikou,

klamlivým konaním, prípadne agresívnou obchodnou praktikou. Odkaz na „priemerného spotrebiteľa“
v týchto ustanoveniach vyjadruje proporcionalitu, ale tiež záujem za účinnom uplatňovaní zamýšľanej
ochrany [porov. v tomto smere napr. Šimončič, Ľ., Sýkorová, J. Koncepcia priemerného spotrebiteľa v
právno-aplikačnej praxi (1. časť). Biatec, roč. 2019, č. 4, s. 25 a tam citovaná judikatúra].

34. Hoci pri hazardnej hre nejde o len ochranu spotrebiteľa predtým, než urobí určité svoje ekonomické
rozhodnutie, predstavuje myšlienkové pozadie, z ktorého vychádza pojem „priemerný spotrebiteľ“,
vhodné východisko aj pri riešení otázky, vo vzťahu k akému hráčovi sa musí posudzovať, či určitá hra
na hracom zariadení je závislá celkom alebo sčasti od „faktoru náhody“ alebo je prevažne závislá od
preukázania vedomostí alebo zručností v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 4 písm. e) zákona o hazardných

hrách. Ako už bolo zdôraznené (odsek 31), účasť na hazardných hrách je v zásade dovolená každej
osobe staršej ako 18 rokov, rovnako umiestnenie hracích zariadení dáva možnosť účasti ľudom s veľmi
rôznorodými vekovými a sociálno-ekonomickými vlastnosťami. Predovšetkým tak ide o hráčov, ktorých
vedomosti a skúsenosti zodpovedajú vedomostiam a skúsenostiam bežného (priemerného) človeka
a ktorí sa nešpecializujú na určité typy hracích zariadení, ale využívajú ich ako prostriedok zábavy,

rozptýlenia alebo všeobecne vyplnenia voľného času popri pobyte v prevádzkarni, v ktorej je takýto
prístroj umiestnený. Zároveň treba vychádzať z obvyklých podmienok, za ktorých sa hra na takýchto
prístrojoch môže hrať.

35. Zo všetkých uvedených kritérií tak možno vyvodiť, že výsledok hry je v prevažnej miere určovaný

na základe preukázania vedomostí a zručností v zmysle § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných
hrách, ak faktor nepredvídateľnosti pri určení výsledku hry dokáže svojimi vedomosťami a zručnosťami
prekonať priemerný hráč (odsek 34 tohto rozsudku) za podmienok, za akých sa táto hra obvykle
hrá. Ako už bolo zdôraznené, podľa cit. ustanovenia zákona o hazardných hrách postačuje, ak tieto
vedomosti a zručnosti určujú výsledok hry prevažne. Sama prítomnosť faktora náhody, pokiaľ prevažne

neurčuje výsledok hry, ešte z hry nerobí hazardnú hru v zmysle § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách.
Mysliteľné sú tak celkom jednoducho aj hry, ktorých výsledok je určovaný kombináciou faktora náhody
a aj faktora zručnosti a vedomosti, no ktoré sa tým nestávajú automaticky hazardnými hrami. V týchto
prípadoch však nie je pri každej jednotlivej hre možné určiť, či jej výsledok je prevažne závislý odnáhody alebo od vedomostí a zručností. Pri takýchto hrách tak treba skúmať, či pri dostatočne veľkom
súbore (skúšobných) hier dokáže takýto priemerný hráč za obvyklých podmienok ovplyvniť svojimi
zručnosťami a vedomosti výsledok väčšiny jednotlivých hraných hier tak, že v nich získa výhru. Ak sú

totiž podmienky hry nastavené tak, že kladú príliš vysoké, resp. nadpriemerné požiadavky na vedomosti
(napríklad otázky si vyžadujú mimoriadne špecifické vedomosti, ktoré možno očakávať od odborníka v
danom odbore alebo od človeka s vysoko nadpriemernou inteligenciou, no nie od priemerného hráča)
alebo zručnosti hráča (napríklad rýchlosť, pozornosť, reakčný čas, ktoré priemerný hráč za obvyklých
herných podmienok nemá), potom sú z hľadiska priemerného hráča vedomosťami alebo zručnosťami

neovplyvniteľné. Priemerný hráč potom pri hre nevyužíva svoje vedomosti alebo zručnosti; výsledok
takejto hry sa potom z pohľadu takého hráča stáva závislý prevažne od náhody (porov. v tomto smere
rozsudok nemeckého Spolkového správneho súdu sp. zn. 6 C 1.01, ktorého závery vychádzajú z
podobnej právnej úpravy a môžu byť inšpiráciou aj pre tunajšiu judikatúru).

36. Z uvedeného rozboru tak možno vyvodiť, že daňový úrad mohol využiť svoje oprávnenie pozastaviť

prevádzkovanie spornej hry žalobcu podľa § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách,
len ak predtým urobil uvedené skutkové zistenia. Až na základe posúdenia uvedeného v odseku
35 tohto rozsudku mohol totiž žalovaný dospieť k záveru, či je výsledok hry prevažne závislý od
náhody v zmysle § 3 ods. 1 alebo od vedomostí alebo zručností hráča v zmysle § 3 ods. 4 písm.
e) citovaného zákona. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie týchto

otázok sú rozhodujúce znalecké posudky a nie „senzorické pozorovanie“, ale logicky ani s názorom
žalovaného, že je pre ne rozhodné odborné posúdenie poverenou skúšobňou podľa § 30 zákona o
hazardných hrách. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. totiž poverená skúšobňa pri odbornom posudzovaní overí
a osvedčí, že určité zariadenia a) sú spôsobilé na prevádzkovanie hazardných hier, b) sú bezpečné
z hľadiska ochrany údajov, ktoré budú prostredníctvom nich prijímané, odosielané a spracúvané, c)

spĺňajú technické požiadavky ustanovené technickými predpismi a že d) prevádzkovanie hazardnej hry
prostredníctvom nich bude v súlade s pravidlami hazardnej hry. Podľa ods. 2 cit. paragrafu zasa pri iných
zariadeniach poverená skúšobňa odborne posudzuje systém vytvárania prémiovej výhry a podmienky
spôsobu evidencie a vyplácania prémiových výhier. Takto vymedzené úlohy poverenej skúšobne zjavne
nezahŕňajú všeobecnú otázku, či je hra prevažne závislá od náhody alebo od vedomostí a zručností

hráča.

37. Žalobca tak vo výsledku správne namieta, že správny súd nemohol svoj záver o zákonnosti
iného zásahu žalovaného podľa § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách oprieť
len o zistenie, že v hre sú prítomné tak prvky náhody, ako aj prvky zručnosti a vedomosti. Naopak,

tento záver mohol podľa § 3 ods. 1 a ods. 4 písm. e) cit. zák. vysloviť až po zistení, že v tejto hre
neprevažujú prvky vedomosti alebo zručnosti hráča. Na tento účel sa teda nemohol uspokojiť s tým, že
vysvetlenie daňového úradu bolo preskúmateľné. Povinnosťou správneho súdu bolo uvedené otázky
posúdiť samostatne a na ten účel vykonať aj potrebné dokazovanie [už citovaný § 120 písm. b) SSP].
Záver, že hra, ktorú možno hrať na sporných hracích zariadeniach (kvízomatoch), spĺňa zákonné znaky

hazardnej hry, môže správny súd urobiť až potom, čo zistí, že výsledky tejto hry nie sú v zmysle § 3
ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách prevažne závislé od vedomostí alebo zručností hráča. Až
potom, čo správny súd takýmto spôsobom ustáli, že ide o hazardnú hru, môže urobiť záver o tom, či
sporný iný zásah daňového úradu bol alebo nebol vykonaný zákonne, teda na základe cit. § 54 ods. 1
písm. d) a ods. 3 zákona o hazardných hrách. Okolnosti, či a kedy boli žalobcovi doručené zápisnice z

vyhľadávacej činnosti a záznam o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry a či sa tak stalo účinne
alebo nie, potom nie je ani potrebné skúmať.
IV.
Záver
38. Kasačný súd tak dospel k záveru, že správny súd rozhodol správne, len pokiaľ zamietol žalobu

žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal ochrany pred iným zásahom - pozastavením prevádzkovania
hazardnej hry a zapečatením hracieho zariadenia v Pivárni Malibu v Bátke 273. Z listín, ktoré žalobca
pripojil k žalobe, ale aj z vyjadrenia žalovaného bolo totiž už v konaní pred správnym súdom zrejmé,
že na tomto mieste k tvrdenému inému zásahu nedošlo. Preukázanie tvrdeného iného zásahu je
však prvotným predpokladom úspechu žaloby proti inému zásahu (odsek 21 tohto rozsudku). Kasačná

sťažnosť žalobcu tak v tejto časti nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

39. Zároveň však kasačný súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že ak správny súd
žalobužalobcuvozvyšnejčastizamietol,vychádzatotorozhodnutieznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak v tejto časti dôvodná, a
preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu
na ďalšie konanie.

40. Správny súd bude vo veci ďalej konať o žalobe žalobcu. Pritom bude viazaný právnymi názormi
kasačného súdu vyslovenými v tomto rozsudku (§ 469 SSP).

41. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa § 467 ods.

3 SSP rozhodne v konečnom rozhodnutí.

42. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.