Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722203527.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a
členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore navrhovateľov: 1/ F.. M. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX
XX V., oboch zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o.,
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcovi: V. P., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX L. - K. U., o návrhu na zabezpečenie dôkazu, v štádiu konania o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 15C/77/2022-51 zo dňa 4. novembra
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 15C/77/2022-51 zo dňa 4. novembra 2022 zrušuje.

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ majú proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť
vydať do úschovy Okresnému súdu Martin dôkazný prostriedok - originál listiny označenej ako Kúpna
zmluva s jeho úradne osvedčeným podpisom, v ktorej sú zmluvné strany označené ako: Predávajúci:
V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX L., Kupujúci 1: F.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, XXX XX V., Kupujúci 2: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V. a predmetom

ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape parcela č. 1275/2 - orná pôda o výmere 1500 m2, evidovanej na Okresnom úrade Martin,
katastrálny odbor, k. ú. Y. Z., obec Y. Z., okres Martin, zapísanej na LV č. XXXX, v lehote 3 dní odo
dňa doručenia tohto uznesenia, inak mu bude tento dôkazný prostriedok odobratý (výrok I.). Súčasne
uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle odporcu uzatvoriť s
navrhovateľmi 1/ a 2/ Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľmi 1/

a 2/ a odporcom, predmetom ktorého bude zmena Článku II. bodu 2.1.1. pôvodnej Kúpnej zmluvy tak,
že predmetom prevodu sú parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 1275/2 - orná
pôda o výmere 1167 m2 a parcela č. 1275/4 - ostatná plocha o výmere 333 m2, v lehote 10 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (výrok II.).
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom doručeným mu dňa 12.10.2022 sa
navrhovatelia voči odporcovi domáhali zabezpečenia dôkazu uložením povinnosti odporcovi, aby v

lehote 3 dní odo dňa doručenia uznesenia odovzdal Okresnému súdu Martin vyššie uvedenú kúpnu
zmluvu so svojím osvedčeným podpisom. Navrhovatelia podaný návrh odôvodnili tým, že s obchodnou
spoločnosťou FIN INVEST GROUP, s.r.o. ako sprostredkovateľom uzavreli dňa 26.10.2021 Zmluvu o
rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú.Y.Z.,obecY.Z.,okresMartin,zapísanénaLVč.XXXX,atoparcelyregistra„C“parcelač.1275/2-orná
pôda o výmere 1500 m2, v ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vykonať činnosti smerujúce k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy s vlastníkom pozemku. Pri podpise tejto zmluvy uhradili sprostredkovateľovi zálohu v
sume 6.000,- eur. Ako kupujúci uzavreli s odporcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorejbol prevod vlastníckeho práva k uvedenému pozemku, ktorou sa mali stať podielovými spoluvlastníkmi
pozemku v podiele o veľkosti 1/2 k celku. Za účelom splatenia kúpnej ceny uzavreli dňa 15.02.2022
Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5422003760 zabezpečenú záložným právom

k nehnuteľnosti so spoločnosťou Y.., na základe ktorej im banka poskytla úver v sume 108.000,- eur s
tým, že zálohom bol okrem nehnuteľností v ich vlastníctve aj uvedený pozemok vo vlastníctve odporcu.
Kúpnu cenu v sume 105.000,- eur uhradili dňa 25.02.2022. S odstupom času zistili, že nie sú zapísaní
ako vlastníci
na príslušnom LV, kúpna zmluva nebola na kataster nehnuteľností doručená a tiež, že pozemok parcela

č. 1275/2, ktorý bol predmetom prevodu, sa geometrickým plánom č. 41/2021 (G14-1261/2021) rozdelil
na dva nové pozemky a to parcelu č. 1275/2 - orná pôda
o výmere 1167 m2 a parcelu č. 1275/4 - ostatná plocha o výmere 333 m2. Predmetný geometrický
plán dal odporca zapísať do katastra nehnuteľností predtým, ako bola na kataster doručená dotknutá
kúpna zmluva, hoci tá bola uzavretá skôr, čím odporca spôsobil nemožnosť zápisu vlastníckeho práva
v ich prospech, pričom pre účely povolenia vkladu vlastníckeho práva v ich prospech by táto musela

byť opravená dodatkom tak, aby sa týkala existujúcich pozemkov, ako sú v súčasnosti zapísané na LV.
Pri podpise kúpnej zmluvy neobdržali žiadne jej vyhotovenie, preto oslovili finančného špecialistu, ktorý
im poskytol kópiu kúpnej zmluvy podpísanú odporcom dňa 15.03.2022 s jeho osvedčeným podpisom,
avšak ktorá neobsahuje ich podpisy. Kópiu kúpnej zmluvy, ktorú predložili s návrhom, vyžiadali z Y.., táto
je však bez osvedčenia pravosti podpisu odporcu. Originál kúpnej zmluvy od odporcu vyžiadali výzvou

zo dňa 23.06.2022., ktorý im doručil návrh Dohody o ukončení kúpnych zmlúv, obsahom ktorej mala
byť dohoda zmluvných strán, že novovzniknuté pozemky zostanú vo vlastníctve odporcu, navrhovatelia
uskutočnia všetky kroky na výmaz tiarch, ktoré viaznu na LV č. XXXX a odporca vráti kúpnu cenu
105.000,- eur za splnenia podmienok určených hypotekárnou bankou. S navrhovaným riešením vyslovili
dňa 20.07.2022 písomne nesúhlas a navrhli, že bude uzatvorený dodatok ku kúpnej zmluve, na základe

ktorej sa nehnuteľnosti odvkladujú v ich prospech a zároveň bude uzatvorená zmluva o budúcej zmluve,
na základe ktorej po nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva odporcu budú v lehote do 1 mesiaca od
vkladu vlastníckeho práva na požiadanie odporcu uzatvorené nové kúpne zmluvy. Odporca zostal vo
veci pasívny, rovnako tak aj po ich písomnej snahe dňa 19.09.2020 vyriešiť vec mimosúdne pokusom
o mimosúdny zmier. Navrhovatelia tak uviedli, že nedisponujú originálom kúpnej zmluvy s osvedčeným

podpisomodporcu.Tenajnapriekvýzveimoriginálkúpnejzmluvynepredložilaonytaknemôžuiniciovať
katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva v ich prospech. Dôvodnosť podaného návrhu
navrhovatelia videli v tom, že odporca im nedal žiadny originál kúpnej zmluvy, nepodal návrh na vklad po
uzatvorení kúpnej zmluvy, pozemok parcelu č. 1275/2, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy po uzatvorení
kúpnej zmluvy rozparceloval

a spôsobil tak prekážku v prípadnom povolení vkladu vlastníckeho práva v ich prospech. Kópie kúpnych
zmlúv zo dňa 18.02.2022 a zo dňa 15.03.2022, ktoré majú k dispozícii nie sú úplné, v kúpnej zmluve zo
dňa 18.02.2022 absentuje osvedčený podpis odporcu, v kúpnej zmluve zo dňa 15.03.2022 absentuje
dátum uzatvorenia a ich podpis. Majú záujem iniciovať katastrálne konanie, výsledkom ktorého bude
povolenie vkladu vlastníckeho práva

k novovytvoreným pozemkom v ich prospech a k tomu potrebujú disponovať riadnou kúpnou zmluvou
s osvedčeným podpisom odporcu, ktorou odporca disponuje, avšak im ju odmieta poskytnúť. Pretože
je predpoklad, že originál riadnej kúpnej zmluvy nebude neskôr možné alebo len s veľkými ťažkosťami
zabezpečiť a zároveň ide o kľúčový dôkaz pre neskoršie rozhodnutie vo veci samej (nahradenie prejavu
vôle/alebo aj v katastrálnom konaní), sú nútení domáhať sa týmto návrhom jeho zabezpečenia. Rovnako

navrhovatelia vyslovili dôvodnú obavu, že odporca žiadaný listinný dôkaz zničí alebo inak znehodnotí,
pričom mali za to, že vzhľadom na jeho doterajšie správanie a jeho celkový postoj k veci je táto obava
reálna. Tiež boli toho názoru, že zabezpečený dôkaz bude v konaní vo veci samej ako aj v katastrálnom
konaní slúžiť ako účinný prostriedok ochrany ich práv a pre následné meritórne rozhodnutie bude
relevantným dôkazom.

3. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi spolu s návrhom mal súd prvej inštancie osvedčené
vyššie uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľov.
4. Ďalej súd prvej inštancie citujúc ust. § 345 ods. 1 a 2, § 348 ods. 1 a 2 a § 349 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) uviedol, že zabezpečenie dôkazu a
zabezpečenie dôkazného prostriedku predstavuje zabezpečovací inštitút civilného procesného práva vo

veciach patriacich do právomoci civilného súdu. Podľa ust. § 187 CSP môže za dôkaz slúžiť všetko, čo
môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ide teda o určitú informáciu, ktorá
potvrdzuje, vyvracia alebo objasňuje skutočnosť dôležitú pre konania. Dôkazným prostriedkom jenajmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Vychádzajúc z charakteru zabezpečenia dôkazu, ako aj z dikcie ust. § 123 ods. 2 CSP, takýto návrh nie
je možné považovať za podanie vo veci samej, ale spája sa s konaním vo veci samej. Zabezpečiť dôkaz

alebo dôkazný prostriedok možno len na návrh. Pri rozhodovaní o návrhu súd vychádza zo skutočností
a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ, pričom musí brať do úvahy najmä to, či
dôkaz alebo dôkazný prostriedok sú relevantné pre následné súdne konanie. Dôvody pre zabezpečenie
musia byť objektívneho charakteru. Dokazovanie nie je potrebné vykonať, nakoľko súd len osvedčuje
existenciu predpokladov na vydanie uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku. Význam tohto

inštitútu spočíva nielen v plnení zabezpečovacej funkcie, ale aj funkcie preventívnej, ktorá sa prejavuje
v tom, že sa má predísť stavu, aby sa strana sporu dostala do stavu dôkaznej núdze v dôsledku toho,
že neskôr nebude možné vykonať dôkaz vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
5. Súd prvej inštancie návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku v celom rozsahu vyhovel.
Mal osvedčené, že k prevodu vlastníckeho práva na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi
stranami sporu, keď podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti - parcely KN-C č. 1275/2 sa mali

stať navrhovatelia 1/ a 2/ v spoluvlastníckych podieloch každý v 1/2, nedošlo, keďže zo strany
odporcu nebol katastrálnemu úradu doručený návrh na vklad. Predmetnú nehnuteľnosť doposiaľ vlastní
vo výlučnom vlastníctve odporca. Tiež z predložených listín vyplynulo, že návrh na vklad nemôžu
podať navrhovatelia, keďže títo originálom kúpnej zmluvy, ktorý je potrebný ku vkladovému konaniu,
nedisponujú. Navrhovatelia uviedli rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu zabezpečiť dôkazný

prostriedok, ktorým je kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, ktorej predmetom je prevod
vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Tiež vyvinuli úsilie za účelom vyriešenia vzniknutej situácie
a navrhli postup k urovnaniu vzájomných vzťahov spísaním dodatku k zmluve, a týmto spôsobom
iniciovať konanie o zavkladovaní prevodu vlastníckeho práva k pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy a v prípade, že zo strany odporcu nebude snaha o uzatvorenie dodatku, následne podať žalobu

o nahradenie prejavu vôle. Súd prvej inštancie sa stotožnil
so skutkovými okolnosťami uvedenými v návrhu a mal za to, že je tu daná dôvodná obava, že dôkazný
prostriedok, ktorí žiadajú návrhom navrhovatelia zabezpečiť, nebude v ďalšom súdnom konaní možné
vykonať ako dôkaz vôbec alebo ho bude možné vykonať
len s nepomernými, resp. veľkými ťažkosťami.

6. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s ust. § 348 ods. 2 CSP uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť
podať žalobu o nahradenie prejavu vôle odporcu uzatvoriť s navrhovateľmi 1/ a 2/ Dodatok č. 1 k
dotknutejKúpnejzmluve,predmetomktoréhobudezmenaČlánkuII.bodu2.1.1pôvodnejKúpnejzmluvy
tak, že predmetom prevodu sú parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 1275/2
- orná pôda o výmere 1167 m2 a parcela č. 1275/4 - ostatná plocha o výmere 333 m2, v lehote 10 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
7. Napokon súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP uviedol, že
rozhodnutie o návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku v danej veci nie je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí, preto v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania nerozhodol. S otázkou trov konania sa vysporiada až v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP,
keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu neexistovali a súčasne
zanikli. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna

zo strán nemá právo na ich náhradu.
9. Odporca odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP tak, že dňa
15.03.2022 s navrhovateľmi 1/ a 2/ uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu, pričom jej vyhotovenia boli riadne
datované, ako aj podpísané. Nerozumie, prečo sa navrhovatelia dovolávajú predloženia originálu kúpnej
zmluvy, keďže touto v zmysle ustanovenia čl. VIII. bod 8.2. zmluvy disponujú v dvoch vyhotoveniach,

minimálne odo dňa uzatvorenia zmluvy, t. j. od 15.03.2022. Zmluvy im boli podľa jeho vedomosti vydané,
a preto nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za to, že navrhovatelia ako subjekty spôsobilé na právne
úkony, ktoré navyše čerpali na kúpu úverové prostriedky, nedisponujú originálom zmluvy. Súd prvej
inštancie potom uvedené skutočnosti nijako nereflektoval a len jednostranne bez ďalšieho sa stotožnil
s tvrdeniami navrhovateľov ako s tvrdeniami pravými a nepochybnými. Preto došlo k nesprávnemu

právnemu posúdenie celej veci a rovnako sa predmetné stáva aj inou vadou, ktorá ma za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca ďalej poukazoval
na skutočnosť, že ku dňu podania odvolania došlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu Dodatku
č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 15.03.2022, a to dňa 09.11.2022, pričom podľa označeného dodatkusa skutočný skutkový stav na nehnuteľnostiach, ktoré boli pôvodne predmetom prevodu, dostal do
súladu s právnym, evidovaným v katastri nehnuteľností a súčasne pod hrozbou zmluvnej pokuty bol
z jeho strany uskutočnený návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Uvedený

dodatok ku kúpnej zmluve, ako prostriedok procesnej obrany, tak narúša správnosť a úplnosť zistenia
skutkového stavu súdom prvej inštancie a stáva sa odvolacím dôvodom svedčiacim pre zrušenie
vydaného uznesenia. Všetky uvedené skutočnosti osvedčujú fakt, že aj samotný predmet sporu odpadol
a zo strany navrhovateľov viac nie je dôvod podávať žalobu ako ani žiadať vydanie originálu kúpnej
zmluvy zo dňa 15.03.2022, keďže na základe mimosúdnej dohody došlo medzi sporovými stranami

k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k tejto kúpnej zmluve a súčasne prebieha konanie o povolenie vkladu
vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Dôvody uvedené v návrhu na zabezpečenie dôkazu
ku dňu uzatvorenia dodatku, t. j. ku dňu 09.11.2022 bezpochybne zanikli, neexistovali, čoho sú si
navrhovatelia dobre vedomí. Katastrálne konanie bolo predsa z jeho strany nepochybne iniciované dňa
10.11.2022, pričom do tohto konania boli predložené všetky potrebné materiálne podklady. Taktiež bol
uhradený z jeho strany správny poplatok súvisiaci s konaním o povolenie vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Skutkový stav zistený a ustálený súdom prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí tak neobstojí.
10. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že boli nútení podať návrh na zabezpečenie
dôkazu z dôvodov popísaných v návrhu, ktoré zopakovali. Ak by mal odporca ochotu usporiadať
vzťahy medzi zmluvnými stranami, mohol podať návrh na povolenia vkladu vlastníckeho práva pred

zápisom geometrického plánu alebo byť ochotný uzatvoriť dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý by existenciu
geometrického plánu zohľadňoval. Ani jednu z uvedených možností odporca nechcel realizovať. O
uvedenom svedčí jeho návrh
na uzavretie Dohody o ukončení kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej zostanú novovzniknuté pozemky v
jeho vlastníctve, ony uskutočnia kroky k výmazu tiarch, ktoré na nich viaznu a on im vráti kúpnu cenu

za podmienok určených hypotekárnou bankou. Navrhované riešenie bolo pre nich neakceptovateľné
a nakoľko nemali k dispozícii originál kúpnej zmluvy, museli iniciovať návrh na zabezpečenie dôkazu.
Argumentáciu odporcu v odvolaní považovali
za nelogickú. Ak by originálom disponovali, už dávno by podali návrh na nahradenie prejavu vôle
odporcu uzatvoriť dodatok ku kúpnej zmluve a nedomáhali sa návrhom jej vydania. V skutočnosti mal

odporca vedomosť, že podali návrh na vydanie dôkazu , a preto pod tlakom tejto skutočnosti bol ochotný
uzatvoriť dodatok ku kúpnej zmluve. Odmietol im však vydať originál kúpnej zmluvy, a preto aj bolo v
texte dodatku ku kúpnej zmluve uvedené, že povinnosť podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností
má on. Inak by samotné podpísanie dodatku ku kúpnej zmluve nebolo pre nich dostatočné, keďže by
Okresný úrad Martin, katastrálny odbor vklad nepovolil, nakoľko by nemohli predložiť originál kúpnej

zmluvy. Odporca si to uvedomoval, a preto s podmienkou, že podá návrh na vklad on, súhlasil. Ak
teda tvrdí, že dôvod pre vydanie originálu kúpnej zmluvy neexistoval, je jeho tvrdenie nepravdivé. Súd
prvej inštancie nemal ako reflektovať na skutočnosť, že bolo v kúpnej zmluve uvedené, že ako kupujúci
disponujú s dvomi vyhotoveniami. Je nelogické, prečo by návrh na zabezpečenie dôkazu podávali, ak
by s originálom disponovali. Nerobia teda sporným, že dňa 09.11.2022 došlo k uzatvoreniu dodatku ku

kúpnej zmluve a následnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech nich tým, že návrh na
vkladpodávalodporca,ktorýOkresnémuúraduMartin,katastrálnyodborpredložilvkladuschopnúkúpnu
zmluvu. Originálom kúpnej zmluvy do dnešného dňa nedisponujú, bol však naplnený dôvod, pre ktorý
žiadali vydať do úschovy kúpnu zmluvu vydaným uznesením o zabezpečení dôkazu, a to uzavretím
dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 09.11.2022. Z uvedeného dôvodu ani nepodávali žalobu o nahradenie

prejavuvôle.Navrhovateliatakžiadali,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezrušil
a priznal im nárok na náhradu trov konania.
11. Iné podania strán neboli odvolaciemu súdu do jeho rozhodnutia predložené.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), subjektom na to

oprávneným (§ 359 CSP - odporcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie
vyhovel návrhu navrhovateľov 1/ a 2/) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. l) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 379,
t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc, že nejde o rozhodnutie vo veci
samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP v celom rozsahu
zrušil.13. Z obsahu odvolania odporcu a k nemu pripojených listín vyplýva, že sporové strany ako zmluvné
strany dotknutej kúpnej zmluvy datovanej dňa 15.03.2022 uzavreli dňa 09.11.2022 dodatok č. 1 k tejto
kúpnej zmluve s obsahom, aký mal zodpovedať prejavu vôle odporcu, ktorého nahradenia sa mienili

navrhovatelia domáhať žalobou vo veci samej. Následne nesporne bol odporcom podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľov podľa dotknutej kúpnej zmluvy
v znení jej dodatku č. 1. Týmto tak odpadol predmet sporu medzi stranami, ako aj zanikol dôvod, pre
ktorý bolo napadnuté uznesenie vydané. Navrhovatelia totiž návrh na zabezpečenie dôkazu podali na
súd z dôvodu, že mienili dosiahnuť povolenie vkladu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti

k predmetu prevodu na základe dotknutej kúpnej zmluvy a vo veci samej nahradenia prejavu vôle
odporcu uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve. Keďže k výsledku sledovaného navrhovateľmi návrhom na
zabezpečeniedôkazuužponapadnutomrozhodnutísúduprvejinštanciedošlo,odvolacísúdkonštatuje,
že zanikol dôvod, pre ktorý bolo napadnuté uznesenie vydané.
14. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
d) CSP zrušil.

15. Aj keď v danom prípade napadnuté rozhodnutie nebolo rozhodnutím vo veci samej, jeho zrušením
v odvolacom konaní týmto rozhodnutím odvolacieho súdu z dôvodu podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. d) CSP došlo ku skončeniu konania, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovatelia
už nemôžu mať racionálny dôvod podať žalobu vo veci samej o nahradenie prejavu vôle odporcu
uzavrieť dodatok č. 1 k dotknutej kúpnej zmluve, keďže sa odporca

po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zachoval v zmysle požiadavky navrhovateľov,
tútovôľuprejavilastranyuzavrelidodatokč.1kdotknutejkúpnejzmluve(viďajvyjadrenienavrhovateľov
k odvolaniu odporcu). Zároveň odporca podal návrh
na vklad vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností podľa
dotknutej kúpnej zmluvy v spojení s jej dodatkom č. 1, pričom podľa tvrdení navrhovateľov k vkladu ich

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností už došlo. V nadväznosti na to, musel potom odvolací súd
v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov celého konania (teda tak konania na súde prvej inštancie
i odvolacieho konania). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval odvolací súd
tak, že analogicky aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP (čl. 4 ods. 1 CSP). Dôvodom takéhoto postupu je

skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania
na súde prvej inštancie v prípade, že v odvolacom konaní dôjde podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP k
zrušeniu nemeritórneho rozhodnutia podľa ust. § 345 CSP preto, že dôvody pre jeho vydanie následne
zanikli a konanie vo veci samej z toho istého dôvodu ani vôbec nezačalo. Preto odvolací súd aplikoval
ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu okolnostiam predmetnej

veci, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval
vovecisamej.Vychádzajúcztohtoprávnehonázoruodvolacísúdpotomrozhodoltak,ženavrhovateľom
1/ a 2/ priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania (teda tak konania na súde prvej inštancie
i odvolacieho konania) v rozsahu 100 %, keďže, ako už bolo vyššie uvedené skončenie konania s
uvedeným výsledkom zavinil odporca tým, že sa zachoval v zmysle požiadavky navrhovateľov 1/ a

2/. Na tom nemení nič ani námietka odporcu, že dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia vôbec
neexistovali, keďže navrhovatelia objektívne disponovali originálom dotknutej kúpnej zmluvy s jeho
úradne osvedčeným podpisom. Odporca toto svoje tvrdenia založil len na znení ust. čl. VIII. bod 8.2.
zmluvy, v zmysle ktorého mala byť zmluva vyhotovená v 5 vyhotoveniach a z toho 2 vyhotovenia mali
byť pre kupujúcich (navrhovateľov), pričom na všetkých vyhotoveniach mali byť (ešte len v budúcnosti,

čo vyplýva zo slovného spojenia „budú podpisy Predávajúceho osvedčené“) osvedčené podpisy
predávajúceho (odporcu). Odporca však nijakým spôsobom nepreukázal, že po osvedčení svojich
podpisov na jednotlivých vyhotoveniach dotknutej kúpnej zmluvy aj navrhovateľom dve vyhotovenia
odovzdal.Vzmysledôkaznejteórievšaknavrhovateľovnezaťažovalodôkaznébremenonapreukázanie
nimi tvrdenej neexistencie určitej skutočnosti (teda v danom prípade neexistencie držby vyhotovení

dotknutej kúpnej zmluvy s úradne osvedčeným podpisom odporcu ako predávajúceho), ale dôkazné
bremeno naopak zaťažovalo odporcu, preukázať opak tohto skutkového tvrdenia navrhovateľov.
16. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.