Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213219582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7213219582.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobkyne: V. I.M., Y., X. XX,
T.. XX.XX.XXXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Martina Gombosová, Košice, Floriánska 16, proti
žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Košice, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Alena Zadáková, Košice, Kováčska 32, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 37
Cpr 3/2013 - 1243 zo 6. mája 2019

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku o veci samej.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V posudzovanej veci z podnetu žalobkyne na Okresnom súde Košice II ako na súde prvej inštancie
(ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) pod sp. zn. 37 Cpr 3/2013 od 16.8.2013 sa vedie súdne
konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ako dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru daného listom zo 17.6.2013 bolo uvedené závažné porušenie pracovnej
disciplíny podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP spočívajúce v tom, že (i) žalobkyňa ako rehabilitačný pracovník
v dňoch 3.4. a 5.4.2013 svojvoľne bez predchádzajúceho písomného rozhodnutia ošetrujúceho lekára
v zdravotnej dokumentácii pacientky B. Q. namiesto ošetrujúcim lekárom stanovenej pohybovej liečby
(LTV) realizovala hydroterapiu, resp. 8.4.2013 takto realizovala pohybovú liečbu a hydroterapiu,
čím mala ohroziť zdravie menovanej pacientky; a že (ii) v elektronickom systéme KNIS za účelom

vyúčtovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti pre príslušnú zdravotnú poisťovňu pre dané dni
uviedla poskytnutie pohybovej liečby tejto pacientke namiesto reálne poskytnutej hydroterapie. Konanie
rozsudkom konajúceho súdu č. k. 37 Cpr 3/2013 - 1243 zo 6.5.2019 skončilo zamietnutím žaloby v celom
rozsahu (I.) a žalovanému proti žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu (II.).

2. Žalobkyňa proti výroku o trovách konania rozsudku podáva odvolanie a navrhuje, aby o tomto nároku

bolo rozhodnuté v zmysle §257 CSP tak, že žiadnemu zo strán ich náhrada priznaná nebude. Má
za to, že existujú výnimočné okolnosti ako z pohľadu veci samej, tak aj z pohľadu situácie na strane
žalobkyne na rozhodnutie o trovách konania v zmysle daného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa
okamžité skončenie pracovného pomeru aj samotný súdny spor psychicky zle znášala, dlhodobo
bola práceneschopná a následne (od 25.2.2016) bola uznaná invalidnou, invalidný dôchodok jej bol
priznaný vo výške 263,80 €, pričom ten spolu s vdovským dôchodkom 71,50 € predstavuje jej jediný

mesačný príjem. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať prácu je 75 %, čo prakticky vylučuje, aby
vykonávala akúkoľvek prácu a dôchodok je aj bude jej jediným príjmom. Poukazuje tiež na to, žesamotný žalovaný si uvedomuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
ktorá od okamžitého skončenia pracovného pomeru nemá prácu, a preto výslovne uviedla, že náhradu
trov právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní si nenárokuje. Okrem uvedeného žalobkyňa má za

to, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané aj vzhľadom na meritum veci - zložitosť veci samej
a potreba vykonania väčšieho množstva procesných úkonov, než je obvyklé v prípadoch skutkovo
jednoznačnejších,dĺžkasamotnéhokonania,množstvovypočutýchsvedkovazadováženýchodborných
vyjadrení sporovými stranami. Vzhľadom na to, ak by žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť žalovanej trovy
konania v rozsahu 100 %, pre vysoký počet úkonov by to znamenalo značnú čiastku, pre žalobkyňu

z invalidného dôchodku neuhraditeľnú, pričom sa domnieva, že zložitosť veci a potrebu vykonania
procesných úkonov žalobkyňa nezavinila.

3. Osobitným podaním súdu doručeným 5.8.2019 žalobkyňa „dopĺňa dôvody osobitného zreteľa na
nepriznanie trov súdneho zastúpenia žalovanej strane pre absenciu dobrých mravov“, kde žiada, aby
súd pri svojom rozhodovaní o nepriznaní trov zastúpenia žalovanému zohľadnil aj konanie žalovaného,

ktoré sa pred okamžitým skončením pracovného pomeru v plnom rozsahu priečilo dobrým mravom a
pokračovalo aj počas súdneho sporu, pričom žalobkyňa heslovite na piatich stranách uvádza, o ktoré
konanie žalovaného ide, a to od prešetrovania sťažnosti pacientky B. Q., cez odmietnutie sprístupnenia
prešetrovacieho spisu žalobkyni až po upretie práva na informácie, oboznámiť sa s prípadnými
zisteniami kontrolného odboru proti zamestnancovi, navrhovať svedkov, predkladať dôkazy na svoju

obranu, mocenský, arogantný až ignorantský postoj žalovaného voči žalobkyni, citáciu zo svedeckej
výpovede pacientky B. Q. na súdnom pojednávaní konanom 26.5.2014, tvrdenie, že sťažnosť na jej
osobu bola žalovaným účelovo vykonštruovaná vrátane obvinenia, že menovanej pacientke zmenila
liečbu, ktorú naordinoval lekár a poskytla jej svojvoľne inú medicínsku liečbu, pričom hydroterapiu
ako vodoliečebné pasívne procedúry na pôde UNLP na jej pracovisku Kliniky FBLR pavilón zdravia

neposkytoval ani v roku 2013 ani v súčasnosti, pritom to bolo uvedené ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru s ňou, ktoré preto je neplatné, konanie žalovaného považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ktorým ju „pripravili doslova o rozum a v liečbe je až po súčasnosť“. Znova upriamila pozornosť
na to, že žalovaný opakovane na súde uviedol, že v prípade úspechu nebude požadovať trovy právneho
zastúpenia, nakoľko sám uznal dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je slabá ekonomická situácia

žalobkyne, jej dlhoročný nepriaznivý stav súvisiaci s touto kauzou a tiež že žalobkyňa je vdova s plným
invalidným dôchodkom, a nie je schopná zaplatiť trovy, pričom žalovaný advokátke, ktorá ho v spore
zastupuje, platí mesačný paušál za jej právne služby. Žiada preto súd o prehodnotenie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na svoje vyjadrenie z 19.10.2016 uviedol, že trovy

konania si nebude uplatňovať s ohľadom na zlú finančnú situáciu žalobkyne, ktorú žalovaný pozná aj z
iných konaní, nemá dôvod nesúhlasiť s návrhom žalobkyne, aby odvolací súd rozhodnutie vo vzťahu ku
trovám konania zmenil podľa odvolacieho návrhu žalobkyne.

5. Žalobkyňa osobne na odvolacom súde 15.1.2020 urobila ďalšie podanie označené ako „kvalifikovanie

podania námietok proti rozsudku pripojeného k odvolaniu v určenej lehote na odvolanie“. V tomto
žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pokiaľ nezastavil konanie vo veci v
jej prospech, nakoľko dôvody uvedené žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru boli v
rozpore so Zákonníkom práce, keďže dôvody neexistujú a neexistovali ani v čase doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru, pretože žalovaným daný jasne, zrozumiteľne a priamo vyšpecifikovaný

názov medicínskej liečby (hydroterapia) nebolo (a nie je) možné reálne vykonať žiadnym zdravotníckym
zamestnancom UNLP, nakoľko u žalovaného sa táto medicínska liečba neposkytuje. Tvrdí, že žalovaný
v priebehu súdneho sporu svojvoľne zmenil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a
dodatočne žalobkyňu obvinil z poskytnutia inej medicínskej liečby hydrokynezioterapie, avšak takýto
postup - dodatočnú zmenu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zákon nepripúšťa,

preto došlo k porušeniu zákona tak žalovaným, ako aj súdom. Uvádza tiež, že obsah tohto podania
pre odvolací súd nie je nový, pretože už bol doručený súdu v určenej lehote pre odvolanie, bol
však spísaný veľmi stručne a heslovite, nakoľko ho písala po ťažkej neodkladnej hospitalizácii na
psychiatrickej klinike pod vplyvom odporúčaných sedatív. Tvrdí, že neporušila pracovnú disciplínu ani v
uvedenom vykonštruovanom dodatočne zmenenom dôvode žalovaným spracovanom rozsudku súdu.

Obsah rozsudku v plnom rozsahu považuje za nezákonný a súdom vytýkané porušenie uvedené v ňom
za irelevantné, nezákonné a preto neplatné. Navrhuje preto, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť
postupu súdu prvej inštancie a jeho rozsudok zrušil pre opakované hrubé porušenie Zákonníka práce -
§70, na základe ktorých bol rozsudok vydaný a vo veci rozhodol tak, že okamžité skončenie pracovnéhopomeru dané žalovaným 17.6.2013 žalobkyni ako zamestnancovi je neplatné pre nesplnenie zákonných
dôvodov v zákone č. 311/2001 Z. z. a zároveň žiada, aby odvolací súd jej priznal náhradu mzdy za 36
mesiacov s poukazom na §79 Zákonníka práce.

6. Žalovaný, zástupkyni ktorej rovnopis podania žalobkyne z 15.1.2020 bol doručený 20.10.2020,
nevyužil svoje právo a k tomuto podaniu žalobkyne sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozsudku,

posudzoval otázku včasnosti podaných odvolaní z 1.8. vrátane jeho doplnenia z 5.8.2019 a odvolania
z 15.1.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku vo veci samej (15.1.2020) bolo
podané oneskorene, a preto v zmysle ustanovenia §386 písm. a) CSP ho bolo potrebné odmietnuť.

8. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí tejto lehoty, alebo ak bolo

podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote
na podanie odvolania, alebo nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania, prípadne
ak takéto poučenie absentovalo. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota pritom je zachovaná, ak o. i. sa v

posledný deň lehoty urobí úkon na súde (§362 ods. 1, 3 a 4 a §121 ods. 3, 4 a 5 CSP).

9. Zo spisu odvolací súd zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu zo 6.5.2019
označeného v záhlaví tohto uznesenia žalobkyňa bola riadne podľa zákona poučená o možnosti podať
proti nemu odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na konajúcom okresnom súde. Žalobkyni, ktorá

v tom čase ešte nemala zástupcu v tejto veci, rozsudok okresného súdu do vlastných rúk bol doručený
19.7.2019. Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení lehota 15 dní na podanie odvolania
jej začala plynúť dňom 20.7.2019, jej koniec pripadol na 3. august 2019 (sobota), preto posledným
dňom odvolacej lehoty bol 5. august 2019 ako najbližší nasledujúci pracovný deň a nasledujúcim
dňom, t. j. 6.8.2019 rozsudok v merite veci nadobudol právoplatnosť, pretože do uplynutia odvolacej

lehoty žalobkyňa odvolanie proti rozsudku vo veci samej nepodala. Takéto odvolanie osobne priamo na
odvolacom súde žalobkyňa podáva až 15.1.2020, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní
na jeho podanie, a teda ho podáva oneskorene. Hoci žalobkyňa v podaní z 15.1.2020 tvrdí, že obsah
daného podania pre odvolací súd nie je novým, pretože už bol doručený súdu v určenej lehote pre
odvolanie, podanie, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, ani označením, ani obsahom nie je odvolaním vo

veci samej (podanie z 5.8.2019), aj keď sa v ňom stručne uvádzajú aj tie isté okolnosti a stanovisko
žalobkyne, ktoré následne sú uvedené aj ako dôvody jej odvolania z 15.1.2020 proti rozsudku vo veci
samej. Podanie z 5.8.2019 aj podľa označenia aj podľa jeho obsahu je iba bližším vykreslením dôvodov
odvolania proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v podobe dôvodov, v ktorých žalobkyňa
vzhliada existenciu dôvodov osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočne nepriznať náhradu trov

konania úspešnému žalovanému (§257 CSP). Z daného podania nijako nie je možné vyvodiť, že by
malo byť aj odvolaním vo veci samej, a to ani pokiaľ obsahuje aj také námietky, ktoré by aj mohli byť
dôvodom odvolania proti meritu veci, ale nimi nie sú, pretože žalobkyňa daným podaním sa nedomáha
iného rozhodnutia v merite veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Podanie z 5.8.2019 je doplnením
dôvodov odvolania žalobkyne podaného prostredníctvom jej zástupkyne JUDr. Margity Gombosovej,

doručeného na konajúci okresný súd 1.8.2019, smerujúceho výlučne proti rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov konania.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd postupom podľa §386 písm. a) CSP odvolanie žalobkyne
proti rozsudku vo veci samej na odvolací súd podané 15.1.2020, ako oneskorene podané odmietol bez

toho, aby sa mohol zaoberať dôvodmi odvolania či obsahom napadnutého rozsudku z hľadiska jeho
vecnej správnosti.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne (zjavne nesprávne datované dňom 8.8.2019) na konajúci súd
zástupkyňou žalobkyne doručené elektronicky 1.8.2019, doplnené podaním žalobkyne z 5.8.2019,

smerujúceprotirozhodnutiuonárokunanáhradutrovkonania,totobolopodanévzákonnejlehote15dní
odo dňa doručenia rozsudku strane, ktorá odvolanie podáva. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti tohto odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej
bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie, preskúmal predchádzajúce konaniespolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a zistil, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné.

12. Podľa §255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V zmysle §257 CSP pritom výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. V danom prípade súd prvej inštancie v konaní plne úspešnému žalovanému proti žalobkyni priznal

plnú náhradu trov jeho konania napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania pred konajúcim okresným
súdom sa jednoznačne vyjadril, že v prípade úspechu vo veci „si nenárokuje náhradu trov právneho
zastúpenia“. Uvedené znamená, že žalovanému v konaní bola priznaný nárok na náhradu trov konania,
hoci on pre prípad úspechu v konaní si takýto nárok ani neuplatnil, nežiadal priznať náhradu trov, ktoré
mu v konaní vznikli. Na tomto stanovisku žalovaný zotrval aj v priebehu odvolacieho konania, keď s
poukazom na svoje podanie z 19.10.2016 a tiež s ohľadom na zlú finančnú situáciu žalobkyne, ktorá je

mu známa z iných konaní, uviedol, že „nemá dôvod nesúhlasiť s návrhom žalobkyne, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k trovám zmenil v zmysle odvolacieho návrhu žalobkyne“.

14. Vzhľadom na procesný postoj žalovaného, ktorý aj pre prípad plného úspechu vo veci jednoznačne
uviedol, že náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni neuplatňuje, t. j. nežiada priznať ich

náhradu, nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd preto postupom
podľa §388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že stranám sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom tak rozhodol bez potreby posudzovania prípadnej
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania

úspešnej strane v zmysle §257 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1, 262 ods. 1 a 255 ods.
1 CSP, v zmysle ktorých v odvolacom konaní úspešná strana má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnej protistrane podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu

úspešnávodvolacomkonaníprotivýrokuonárokunanáhradutrovkonania,avšakzavinila,žeodvolanie
proti meritu veci sa muselo odmietnuť, a naopak žalovaný mal plný úspech vo veci v rozsahu odvolania
protirozsudkuvovecisamejaneúspešnýmbolvrozsahurozhodnutiaonárokunanáhradutrovkonania.
V danom prípade obe sporové strany mali preto rovnaký pomer úspechu i neúspechu vo veci a z toho
dôvodu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).