Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216961
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2116216961.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX, zastúpený advokátkou: Mgr. Bronislava Hanusová, so sídlom Nitrianska 724,
Šintava, proti žalovaným: 1. Peter Gubáň - AGROSTROJ, IČO 36 088 943, s miestom podnikania
Dvorníky 565, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Kubáňová, so sídlom Cintorínska 5, Nitra, 2.

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
22C/206/2016-373 zo dňa 20. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu voči žalovanému v 1. tade zamietol,
výrokom II. žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaný v 1. rade má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, výrokom IV. rozhodol, že
žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3,

§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 1 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že strojník C. B. porušením svojej povinnosti

spôsobil poškodenie zdravia žalobcu, ktoré poškodenie nastalo v príčinnej súvislosti s porušením jeho
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 12 ods. 2 psím. a) a c) bod 1 zákona č. 124/2006 Z.
z.), čo vyplýva, z výroku rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 24T/46/2016-2010 zo dňa 23.4.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/126/2019-815 zo dňa 5.3.2020. E. F. E.
ako investor oslovil stavebnú firmu C. G., aby mu vyhotovil oplotenie okolo rodinného domu, pričom
zhotovenie drobnej stavby riadne ohlásil na obecnom úrade. V deň nehody sa na stavbe nachádzali

viaceré osoby, pričom na stavenisku bol osobne prítomný aj žalovaný v 1. rade. strojník C. B. bol
zamestnancom žalovaného v 1. rade a v deň skutku prišiel na miesto stavby s pracovným strojom.
Žalobca sa na stavenisku nachádzal na základe toho, že ho oslovil C. G. s tým, či si nechce privyrobiť.
Strojník C. B. v danom čase nevykonával pracovnú činnosť pre žalovaného v 1. rade ale pomáhal E. E.
ako kamarátovi, pričom dňa 24.7.2014 nebol v práci, na stroji pracoval po dohode s pánom E. na vlastnú
zodpovednosť. Strojník C. B. pri činnosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, konal sledujúc

svoje vlastné záujmy, na vlastnú zodpovednosť, bez vzťahu k žalovanému v 1. rade. Stroj zn. KomatsuTilitySk820-5turbo bolpoistenýzazodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
u žalovaného v 2. rade.

4.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,ževčaseudalostivozidlonevykonávalopohybkolesami,
teda nejazdilo, ale stálo, a preto udalosť nebola spôsobená jeho jazdou, teda k udalosti došlo pri
práci, ktorou malo byť vylievanie betónu do základov, teda žalovaný v 2. rade nemá povinnosť nahradiť
škodu, nakoľko vozidlo nevykonávalo v čase nehody pri pracovnej činnosti jazdu a v poistnej zmluve
nebola dojednaná výnimka z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Škoda na
zdraví bola žalobcovi spôsobená zavinením strojníka C. B., ktorý pri obsluhe stroja konal na vlastnú
zodpovednosť a vypomáhal investorovi - stavebníkovi pánovi E. ako kamarátovi a nie ako zamestnanec
žalovaného v 1. rade, keďže v čase udalosti nebol v práci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
žalobu voči žalovanému v 1. rade rozsahu zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v

napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s odborným záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku
Ing. Antona Guštaru, ktorý jednoznačne poukazoval na primárnu príčinu prevrátenia sa pracovného
stroja, a to pohyb pracovného stroja (jazda), nakoľko pracovný stroj je v prípade státia stabilný, je
možná bezpečná manipulácia s bremenom (lyžicou), pri ktorej nehrozí prevrátenie. Súd prvej inštancie
ďalej prekvapivo nevenoval žiadnu pozornosť samotnému odôvodneniu odsudzujúceho rozsudku, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že k prevráteniu stroja mohlo dôjsť jedine pri jeho zastavovaní. Súd prvej
inštancie teda svoje rozhodnutie odôvodnil nie objektívne zisteným priebehom skutkového deja. Ak by
sa v danom prípade aj pracovný stroj nepohyboval, bol to práve žalovaný v 1. rade, ktorý k škode
spôsobenej jeho pracovným strojom významne prispel tým, že žalobcovi prikázal chytiť vypúšťaciu
hadicu, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami E. A., H. G. a E. I. v trestnom konaní. Nie

je možné konštatovať naplnenie žiadneho liberačného dôvodu, dôkazné bremeno bolo jednoznačne
na strane žalovaného, ktorý ho však neuniesol. Žalobca je toho názoru, že preukázal predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávne konanie žalovaného v 1. rade (resp. škodovú udalosť),
vznik škody na zdraví žalobcu a kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade
(resp. škodovou udalosťou) a vznikom škody. Súd prvej inštancie postavenie strojníka C. B. vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade vyhodnotil nesprávne, len na základe jeho výpovede na pojednávaní dňa
22.2.2022, teda celkom izolovane od ostatných dôkazov - poistnej zmluvy, prvotnej výpovede strojníka
v prípravnom konaní dňa 28.8.2014, v ktorej uviedol, že v deň nehody bol v práci, výpovede žalovaného
v 1. rade v prípravnom konaní (spis Okresného súdu Trnava, sp. zn. 24T/46/2016), v ktorej potvrdil, že
sa zaviazal pre F. E. vykonať práce súvisiace s výstavbou oplotenia, čomu zodpovedalo aj uzatvorenie

poistnej zmluvy s účinnosťou odo dňa, kedy mal byť a bol pracovný stroj použitý. Žalovaný v 1. rade
a strojník si mali byť vedomí toho, že pri plnení svojho zmluvného záväzku voči investorovi (či už
na základe pracovnoprávnej zmluvy, zmluvy dielo, príkaznej zmluvy alebo nepomenovanej zmluvy) s
použitím pracovného stroja je nutné dodržať bezpečnostné predpisy. Teoreticky by v prípade všeobecnej
zodpovednosti za škodu eventuálne vyplývala buď priama zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka, prípadne forma spoluzavinenia podľa § 438 Občianskeho zákonníka. V
trestnom konaní (sp. zn 24T/46/2016) sa Okresný súd Trnava v odôvodnení svojho rozsudku na rozdiel
od prvoinštančného súdu vysporiadal s postavením obžalovaného C. B. ako zamestnanca žalovaného
v 1. rade, ktorý v čase skutku spôsobil pri plnení pracovných úloh škodu na zdraví žalobou. Načrtol
taktiež možnosť spoluzavinenia viacerých osôb na vzniku škody na zdraví žalobcu. Žalobca sa po

výsluchu svedka C. B. na pojednávaní súdu dňa 22.2.2022 po prvý krát dozvedel, že odsúdený strojník
popiera, že by bol dňa 25.7.2014, kedy došlo ku škodovej udalosti, v práci, v trestnom konaní totiž využil
svoje právo nevypovedať. Táto zmena vo výpovedi svedka je podľa názoru žalobcu účelová, v snahe
exkulpovať svojho zamestnávateľa. Svedeckými výpoveďami a znaleckým dokazovaním v trestnom
konaní boli vyvrátené tvrdenia strojníka, žalovaného v 1. rade i investora o tom, že strojník všetkých na

stave poučil o bezpečnosti pri práci, taktiež že pracovný stroj stál (nepohyboval sa). Žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie spochybnil aj dôkaz listinou - Ohlásenie drobnej stavby na obecnom úrade
v J. zo dňa 15.7.2014, nakoľko bolo jednoznačne svedeckými výpoveďami preukázané, že F. E. sa s
údajným zhotoviteľom stavby C. G. stretol najskôr 21.7.2014, nemohol ho teda 15.7.2014 označiť vpísomnej ohláške ako firmu zabezpečujúcu zhotovenie drobnej stavby. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo vyjadrení uviedol, že práve žalobca bol osobou,
ktorásadotklastrojavčase,keďstálsnaloženoulyžicouasámvstúpildozóny,kdesanemalnachádzať.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 9/2016 vypracovaného znalcom Ing. Anton Guštara vyplynulo, že
aj vplyvom konania žalobcu mohlo dôjsť k strate stability, čiže samotný znalecký posudok preukazuje

mieru zavinenia žalobcu. Žalobca poukazuje aj na spochybnenie listinného dôkazu Ohlásenie drobnej
stavby na obecnom úrade J. zo dňa 15.7.2014, kde ako zhotoviteľ bol označený C. G. čo však považuje
za nesprávne, nakoľko žalobca nepredložil ani jediný dôkaz, ktorý by listinný dôkaz Ohlásenie drobnej
stavby akýmkoľvek spôsobom spochybnil. Z výsluchu svedka C. B. jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyplynulo, že v čase nehody nevykonával prácu ako zamestnanec, ale vykonával prácu
ako výpomoc kamarátovi. Nakoľko firma žalovaného v 1. rade nebola zodpovedná za vykonávané

dielo na stavbe a právoplatne uznaný vinník nebol v čase vzniku škody na zdraví žalobcu, žaloba vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade je nedôvodná. Argumentácia žalobcu, že práve žalovaný v 1. rade
bol tou osobou, ktorá prikázala žalobcovi chytiť vypúšťaciu hadicu tesne pred nehodou, nie je ničím
dokázaná, nakoľko nikto takéto konanie v pozícii svedka nepotvrdil a nakoľko samotný žalobca si
nepamätá nič z tejto udalosti, nie je možné ustáliť takéto tvrdenie len na základe hypotéz a dohadov

žalobcu. Je nepochybné, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a preto je
nevyhnutné skúmať spoluzavinenie iných osôb. Žalovaný v 1. rade v tomto smere vynaložil požadovanú
mieru starostlivosti a to v tom smere, že svedok C. B. poučil osoby na stavenisku o bezpečnosti pri
práci. Žalovaný v 1. rade teda nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia ovplyvniť prítomnosť osôb
na stavenisku a preto nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalovaný v 1. rade nemôže niesť

zodpovednosť za tretie osoby, ktoré sa nachádzajú na stavenisku. Práve okolnosť, že sa na stavenisku
nachádzala osoba, ktorá nebola zamestnancom žalovaného v 1. rade, nebola zamestnancom C. G., je
na zvážení, kto sa žalobcu v daný deň zodpovedal. Argumenty použité žalobcom v odvolaní boli použité
už v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto boli riadne vyhodnotené a právne posúdené. Podľa názoru
žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, vec správne právne posúdil a rozhodnutie považuje za vecne a právne správne. Žalovaný
v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Vo vyjadrení uviedol, že žalobcom uplatnený
nárok voči žalovanému v 2. rade nie je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bola škoda na
zdraví spôsobená pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja pri činnosti, ku ktorej
slúžianiejehoprevádzkou.Žalovanýv2.radenavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvej
inštancie potvrdil. V danom prípade preto ide o výluku z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 3 bod 1 písm. g) Všeobecných poistných podmienok pre
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP705-4. Poisťovňa
zásadne neuhrádza škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja,
čo vyplýva zo snahy zachovať podstatu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla bez toho, aby suplovalo všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalobca ako
poškodený by bol oprávnený domáhať sa náhrady škody voči žalovanému v 2. rade iba v tom prípade, ak
by mu motorové vozidlo ako pracovný stroj spôsobilo škodu v rámci realizácie prepravy na pozemných
komunikáciách ako účastník cestnej premávky, napr. pri presune na miesto výkonu práce, pretože len
v tomto prípade by sa jednalo o škodu spôsobenú jeho jazdou ako účastníka cestnej premávky na

pozemnýchkomunikáciách.Vprejednávanejvecinejdeoobjektívnuzodpovednosťžalovanéhov1.rade
ako prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca si nesprávne
vykladá pojem prevádzky, keď sa domnieva, že prevádzkou motorového vozidla je každý pohyb (jazda)
motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanieprípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,

v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
10. Predmetom konania je požiadavka na náhradu škody na zdraví v sume 25.325,64 eur. Vzhľadom
na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či v konaní pred súdom
prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

11. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá škoda na zdraví nastala dňa 25.7.2014
pri nehode samohybného pracovného stoja na dvore rodinného domu v obci J., pričom prevádzateľom
motorového vozidla je žalovaný v 1. rade a poisťovateľom zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je žalovaný v 2. rade.

12. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že rozsudok
súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie sa takmer vôbec nezaoberal
podstatnými vyjadreniami žalobcu, právnou argumentáciou vrátane judikatúry a dôkazmi, ktoré žalobca

označil na preukázanie svojich tvrdení.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

14. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).16. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného

sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre zamietnutie žaloby v ňom
obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené dôkazy, ktoré súd prvej inštancie
vykonal a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Ďalej nie sú v odôvodnení
rozsudku uvedené čiastkové skutkové zistenia preukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami
a v nadväznosti na to komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať

logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Z odôvodnenia
rozsudkusúduprvejinštancieniesúzrejméprerozhodnutiesúduprvejinštancierelevantnémyšlienkové
postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu čo do právneho
nároku na zaplatenie náhrady škody na zdraví. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave
veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii,
bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej

strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať
presvedčivému odôvodneniu spôsobu jeho rozhodnutia, čo v preskúmavanom prípade absentuje. Za

týchto okolností zostáva odvolaciemu súdu len konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal tak stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.
Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť
rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené

rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

17. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybne označenie vykonaných dôkazov
(odsek 10. rozsudku súdu prvej inštancie) len paušálnym odkazom na listinné dôkazy predložené

stranami a výsluchom navrhnutých svedkov a v ďalšom texte odôvodnenia označenie dôkazov
prídavkom č. l. 282, 276, 297, 120, 232, 277 (ods. 26., 27. rozsudku súdu prvej inštancie), keďže
z obsahu napadnutého rozsudku nie je potom vôbec identifikovateľné, aké konkrétne dôkazy boli
vykonané a ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Označovanie vykonaných dôkazov
číslami listov súdneho spisu bez identifikácie vykonaného dôkazu je nenáležité, nakoľko číslovanie

listov súdneho spisu slúži na označovanie písomnosti pri zaradení do súdneho spisu (§ 172 vyhlášky č.
543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy) pre potreby tvorby súdneho spisu a nie je v žiadnom prípade označením
dôkazov vykonaných v konaní. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd
vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v

sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a
akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu
navrhnúť. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy boli
vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli vykonanými dôkazmi potvrdené alebo vyvrátené. Súd

je rovnako povinný v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že obe strany sporu predložili množstvo listinných dôkazov, boli vykonané
výsluchy viacerých svedkov, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je ani zmienka o obsahu
všetkých vykonaných dôkazov vo veci a záverov z nich plynúcich. Postačujúcim pre rozhodnutie totiž
nie je rozsiahle opisovanie písomných podaní strán a prednesov zástupcov strán na pojednávaní. Súd

prvej inštancie sa v rozsudku nezaoberal všetkými listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, ani
všetkýmiuskutočnenýmivýsluchmi,resp.vodôvodnenípreskúmavanéhorozsudkunepodalvysvetlenie,
prečo obsah určitých dôkazov nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Ak súd vykonal
navrhované dokazovanie na skutkové zistenia, ktoré nemajú bezprostredný dopad na rozhodnutie
v spore, aj to je potrebné v odôvodnení uviesť.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, nielenže súd prvej inštancie neuvádza v preskúmavanom rozsudku
čiastkové zistenia plynúce z jednotlivých dôkazov, už vôbec nevytvára ucelený záver o celkovom
skutkovom deji. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí potrebné údaje, hodnotenia a záveryo rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na
doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Súd prvej inštancie sa

v napadnutom rozsudku nevenoval dôslednému vyhodnoteniu dôkaznej situácie v logickej postupnosti,
keďže svoje závery z dokazovania odôvodnil len konštatovaním, že vyplynuli z vykonaných dôkazov
(ods. 25., 26. rozsudku súdu prvej inštancie) bez uvedenia akejkoľvek úvahy v procese voľného
hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov. Takýto eklektický výber dôkazov je neprípustný.

19. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom prípade je nevyhnutným,
ako prvé vyriešiť si otázku, či škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky
motorovéhovozidlaaleboprivykonávanípracovnejčinnostimotorovéhovozidla.Vovzťahuktejtootázke
však súd prvej inštancie len stroho bez akéhokoľvek zdôvodnenia skonštatoval, že nejde o objektívnu
zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa § 427 Občianskeho zákonníka ale ide o zodpovednosť
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

25Cdo 3125/2005 (ods. 23. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak tento svoj záver ničím neodôvodnil.
V nadväznosti na to súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie voči
žalovanému v 2. rade. (ods. 27. rozsudku súdu prvej inštancie). V ďalšom už súd prvej inštancie
vychádzal z tohto ničím súdom prvej inštancie nezdôvodneného záveru a zaoberal sa naplnením
podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom sa odvolával len na niektoré časti výpovedí

svedkov uskutočnených v konaní pred súdom prvej inštancie (ods. 26. rozsudku súdu prvej inštancie)
bez vyhodnotenia celkovej skutkovej situácie, ako už odvolací súd uviedol vyššie.

20. Žalobca v žalobe zo dňa 21.7.2016, vo vyjadreniach zo dňa 27.11.2016, zo dňa 9.5.2017,
v prednesoch jeho právnej zástupkyne na pojednávaniach konaných dňa 25.4.2017, dňa 7.7.2022,

dňa 20.9.2022 uviedol množstvo argumentov, ktorými zdôvodňoval vznik zodpovednosti žalovaných za
škodu na jeho zdraví a zopakoval ich aj v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie argumenty žalobcu
odmietol bez toho, aby uviedol, v čom nesprávnosť argumentov žalobcu spočíva. Argumenty súdu
musia byť totiž jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany
sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné,

možno považovať za nedostatočné odôvodnenie.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto

normy. Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd sa tiež
vyjadruje, ako aplikovanú právnu normu interpretuje. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku v prevažnej
miere absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku síce cituje niekoľko právnych
noriem (ods. 12. – 16. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak nevysvetľuje, ktoré zo skutkových zistení

odôvodňujú aplikáciu právnej normy zvolenej súdom prvej inštancie. Relevantné skutkové zistenia sa
podriaďujú myšlienkovým postupom pod hypotézu právnej normy, ktorú súd prvej inštancie v danej veci
aplikoval. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, akú tzv. skutkovú vetu súd prvej
inštancie podrobil právnej kvalifikácii.

22. Za týchto okolností je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom,
odňal tak stranám možnosť konať pred súdom, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie)
a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu, v ktorej správne žalobca poukázal
na porušenie povinnosti súdu prvej inštancie odôvodniť napadnutý rozsudok spôsobom uvedeným
v citovanom ustanovení Civilného sporového poriadku.

23. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v
opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku). Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoréodvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,

čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Rovnako nemôže
byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom
smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

25. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a o

nesprávnomprávnomposúdeníveci,žeunepreskúmateľnéhorozhodnutianemožnohodnotiťsprávnosť
relevantných skutkových a právnych otázok, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu
prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným
deficitom.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať, znova posúdiť
žalobou uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví vo vzťahu ku každému zo žalovaných zvlášť.
Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu
voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie

argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a
potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie
bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia neopomenie súd prvej inštancie

uviesť vyjasnenie jednotlivých čiastkových zistení a následne súborné zistenie skutkového stavu
v prejednávanej veci a dôkaznú situáciu vyhodnotiť s logickou postupnosťou s uvedením dôkazov,
z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové zistenia, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý nie,
resp. ktoré skutkové zistenia z nich plynúce nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie v spore.
V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie tiež dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými

skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu, vyhne sa
pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a rovnako i pri
ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade za škodu na zdraví žalobcu, pričom sa bude venovať naplneniu predpokladov
na vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu alebo osobitných typov zodpovednosti za škodu a

v prípade kladného záveru sa neopomenie zaoberať aj možným spoluzavinením žalobcu. V odôvodnení
rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo
skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri
ich výklade. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

a relevantnou argumentáciou strán.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).