Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710201303
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1710201303.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu
JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: H.. P. B., D.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XX, H. pri P. proti žalovanému: Q.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O., o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C 30/2010-202 zo dňa
14.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 8C 30/2010-202 zo dňa 14.02.2017 z
r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok v spore o ochranu osobnosti v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že
nepripustil zmenu žaloby zo dňa 05.05.2015 a žalobu zamietol. Zároveň priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.02.2010 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd prvej inštancie
uložilžalovanémupovinnosťposkytnutiamorálnejsatisfakcieformoupísomnéhoospravedlneniaznenia:
Ja Q.. B. F., bytom S. XX, XXX XX O. som do súdneho spisu v behu Okresného súdu Bratislava II,
číslo konania 8C/131/2007 v súdnej veci Prvý slovenský knižničný obchod, a.s. c/a H.. P. B., D.. o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, založil listinu názvu: Výzva zo dňa 2.10.2009 (ďalej iba výzva),

ktorá obsahuje nepravdivý údaj: „tiež mi je ľahostajná osoba D. B. od doby, ako pri spisovaní úverovej
zmluvy klamal a cigánil s cieľom získania nedôvodného prospechu, najmä tým, že:
- u VUB, a.s. vydal klamlivé písomné vyhlásenie za seba, za RC, za SKS a za vydavateľstvo Elita spol.
s.r.o. o neexistencii žiadnej ťarchy na pozemkoch určených k zastavaniu,
- u VUB, a.s. zamenil prílohu č. 13 úverovej zmluvy, čím zmenil dojednanie akcionárov o ich odmeňovaní
počas výstavby (SK 20 000,- pre každého) a protiprávnou zámenou prílohy č. 13 vytvoril podmienky

pre získanie nedôvodných príjmov pre seba (SK 100 000,- mesačne) a dcéry Q. a P.
(vôbec nepôsobiace v RC) (2 x SK 50 000.-/ mesačne), atď,“ ktorá má povahu klamstva, je nepravdivá
a ide o mnou vymyslené tvrdenie, ktorým som poškodil občiansku česť H.. P. B., D.., preto sa H.. P.
B., D.. ospravedlňujem. Žiadam Okresný súd Bratislava II, aby na list názvu: Výzva zo dňa 02.10.2009
neprihliadol a ktoré (ospravedlnenie) je povinný doručiť H.. P. B., D.. a Okresnému súdu Bratislava II
založením do súdneho spisu vo veci 1.Slovenský knižniční obchod, a.s. CA Ing. Daniel Vilhelm, Csc. o

určenie účinnosti zmluvy č. XC/XXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal o
priznanie nemajetkovej ujmy 1000 Eur.

3. Okresný súd Pezinok rozsudkom 8C/30/2010 zo dňa 30.4.2013, kde na strane žalobcu konal s JUDr.
S. S. - správcom konkurznej podstaty úpadcu: H.. P. B., D.., z dôvodu, že na P. B. bol v priebehu konania
19.8.2010 vyhlásený konkurz pod sp. zn. 3K/42/2010 a za správcu konkurznej podstaty bol určený

JUDr. S. S., žalobu zamietol, keď mal za to, že „Výzva“ zo dňa 2.10.2009 podpísaná žalovaným, ktorá
má obsahovať nepravdivé tvrdenia bola predložená Okresnému súdu Bratislava II vrámci súdneho konania vedeného medzi totožnými účastníkmi o určenie neúčinnosti právneho úkonu
spisovej značky 8C/131/2007 a tvrdenia žalovaného v listine nemožno označiť za neoprávnený zásah
do osobnosti žalobcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v konaní pod

sp. zn. 6Co 447/2013 preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (zákona účinného v
rozhodnom čase) prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie treba zrušiť. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie tú skutočnosť, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu H.. P. B., D.. konal so správcom
konkurznej podstaty ako účastníkom konania. Poukázal na to, že je nepochybné, že právo na ochranu

osobnosti je rýdzo osobnostnej povahy a prináleží iba fyzickým osobám.

4.Vzhľadomnatentoprávnynázorodvolaciehosúdu,súdprvejinštancievecopätovneprejednal,pričom
konal ako so stranou sporu priamo s H.. P. B., D..

5. Žalobca na pojednávaní dňa 05.05.2015 doručil súdu písomné podanie na zmenu žalobného návrhu,

keď touto zmenou žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol takto: Súd ukladá žalovanému:1. poskytnúť
morálnu satisfakciu formou písomného ospravedlnenia znenia: Ja Q.. B. F., bytom S. XX, XXX XX
O. som od roku 2009 do roku 2012 rozširoval v rodinnom prostredí H.. P. B., D.., v pracovnom
prostredí vydavateľského domu Elita spol., s.r.o. a v prostredí mocenských orgánov Slovenskej republiky
nepravdivú informáciu tohto znenia: „tiež mi je ľahostajná osoba D. B. od doby, ako pri

spisovaní úverovej zmluvy klamal a cigánil s cieľom získania nedôvodného prospechu, najmä tým, že:
- u VÚB, a.s. vydal klamlivé písomné vyhlásenie za seba, za RC, za SKS a za vydavateľstvo Elita spol.
s.r.o. o neexistencii žiadnej ťarchy na pozemkoch určených k zastavaniu,
- u VÚB, a.s. zamenil prílohu č. 13 úverovej zmluvy, čím zmenil dojednanie akcionárov o ich odmeňovaní
počas výstavby (SK 20 000,- pre každého) a protiprávnou zámenou prílohy č. 13 vytvoril podmienky

pre získanie nedôvodných príjmov pre seba (SK 100 000,- mesačne) a dcéry Q. a P.
(vôbec nepôsobiace v RC) (2 x SK 50 000.-/ mesačne), ktorá má povahu klamstva, je nepravdivá a
ide o mnou vymyslené tvrdenie, ktorým som poškodil občiansku česť H.. P. B., D.., preto sa H.. P. B.,
D.. ospravedlňujem. Q.. B. F. s vlastnoručným podpisom.“ ktoré je povinný doručiť H.. P. B., D.., V. XX,
XXX XX H. pri P.,

2. poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1000 eur, tak že túto sumu zaplatí na
poštovú adresu: H.. P. B., D.., V. XX, XXX XX H. pri P. v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku,
3. uhradiť žalobcovi trovy konania tak, že súdny poplatok a odmenu za právne zastupovanie zaplatí v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na poštovú adresu: H.. P. B., D.., V. XX, XXX XX H. pri P..

6. O tomto návrhu na zmenu žaloby súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 05.05.2015 tak,
že zmenu žaloby uvedenú pod bodom jedna pripustil. V časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy
žaloba zostala nezmenená.

7. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 14.02.2017 č.k. 8C/30/2010
tak, že žalobu žalobcu zamietol , priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a nepripustil zmenu
žaloby zo dňa 05.05.2015, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe.

8. Zo stručného obsahu odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný Q.. B. F., V.. je štatutárnym zástupcom 1. Slovenského knižničného obchodu,
a.s. ako člen predstavenstva a výzvou zo dňa 02.10.2009 ako štatutárny orgán a zároveň fyzická osoba
reagoval na tvrdenia na jeho osobu, ktoré uviedol H.. P. B., D.. vo svojich podaniach v súdnom konaní
8C/131/2007. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odoslaním výzvy zo dňa 02.10.2009 a to jednak

samotnému žalobcovi, ale i ku konaniu Okresného súdu Bratislava II 8C/131/2007 nedošlo k
zásahu do ochrany cti žalobcu, nakoľko toto podanie nebolo zverejnené. Pokiaľ bolo zaslané priamo
žalobcovi, tak takáto korešpondencia nemá povahu zásahu do ochrany osobnosti, nakoľko nie je
zverejnená a pokiaľ i došlo k zaslaniu tejto písomnosti Okresnému súdu Bratislava II, tak pokiaľ
túto písomnosť napísal žalovaný ako štatutárny zástupca 1. Slovenského

knižničného obchodu, a.s., ktorá bola účastníkom súdneho konania, tak takéto vyjadrenie je kryté
zákonnou licenciou a doručením okresnému súdu v rámci súdneho konania rovnako nemohlo dôjsť
k zásahu do ochrany osobnosti, konkrétne do ochrany cti žalobcu. Doručenie stanoviska do súdneho
spisu zo strany účastníka konania je nepochybne výkonom subjektívneho práva ako aj výkonom danéhopráva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú predmetom konania. Preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že by došlo k zverejneniu výzvy zo dňa
02.10.2009, ktorá bola doručená k súdnemu konaniu a ktorou žalovaný reagoval na tvrdenia žalobcu,

táto bola súčasťou jeho práva na vyjadrenie v súdnom konaní a nebola teda protiprávnou, čo je jedným
z predpokladov zásahu do ochrany osobnosti. Na základe vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie
nevykonal ďalšie návrhy zo strany žalobcu na vypočutie svedkov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 11, § 13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal plný

úspech vo veci, keď žaloba voči nemu bola zamietnutá, súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý poukazoval na odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a to tak, že dňa 17.01.2017 na pojednávaní sudca súdu prvej inštancie nepokračoval
kontinuálne na predchádzajúce pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 05.05.2015 a ktoré procesnými

uzneseniami stanovilo ďalší postup v dokazovaní. Žalobca s pocitom právnej istoty očakával, že na
pojednávaní dňa 17.01.2017 dôjde k dokazovaniu podľa intencií súdneho pojednávania dňa 05.05.2015,
avšak súd prvej inštancie namiesto toho ukončil dokazovanie bez vykonania dôkazov a ignoroval
svoje vlastné procesné uznesenia zo dňa 05.05.2015. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že súdne
konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktorú považoval

zmätočnosť súdneho konania, ktorá nastala v dôsledku nekontinuálneho postupu súdu prvej inštancie
na zmieňovanom pojednávaní dňa 17.01.2017. Súd prvej inštancie v rozsudku podstupujúc podľa § 142
ods. 1 a § 143 ods. 1 CSP nepripustil zmenu žalobného petitu napriek tomu, že samotný súd prvej
inštancie dňa05.05.2015tútozmenužalobnéhopetitunapojednávanípripustil.Týmtoúkonomsúdprvej
inštancienavodilinéprocesnépodmienky,nežbolidoposiaľplatnéatovšetkobeználežitéhovysvetlenia

a zdôvodnenia. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tým že nevypočul svedkov, ktorí mali dokázať
okolnosti šírenia nepravdivých informácií. Taktiež žalobca namietal, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že svojvôľou ignoroval svoje
vlastné uznesenie o pristúpení zmeny žalobného petitu a jeho zotrvaní na pôvodnom žalobnom petite

si zúžil na minimum priestor na dokazovanie, zhromaždil minimálne množstvo dôkazov prakticky iba
žalobu a stanovisko žalovaného, čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu žalovaný
prekročilhranicezákonapretožešírilnaverejnosti(bankovédomy,notárskeúrady,verejnépriestranstvá,
vlastné pracovné priestory,...) nepravdivé informácie schopné zásahu do osobnostných práv žalobcu,
avšak súd prvej inštancie podľa žalobcu otázky verejného aspektu nezisťoval. Žalobca sa taktiež

odvoláva proti výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, s ktorým nesúhlasí.

11. K odvolaniu žalobcu a vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že svojím podaním - vyjadrením k súdnemu
konaniu vedenému pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 8C/131/2007, využil
svoje právo na ochranu svojej osobnosti proti neoprávnenému zásahu do svojho práva na ochranu

svojej osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Podanie žalovaného, ktoré je predmetom konania
bolo v súlade s O.s.p., ktoré zaručovalo účastníkom konania právo vyjadriť sa ku všetkým skutkovým
tvrdeniam v konaní. Žalovaný listinným dôkazmi založenými do súdneho spisu preukázal, že žalobca
podpísal vyhlásenia v úverovej zmluve s VÚB a.s., o financovaní výstavby polyfunkčného a garážového
domu uzatvorenej 07.12.2005, ktorými deklaroval, že na pozemkoch určených na výstavbu neviaznu

žiadne práva tretích osôb. Po zistení VÚB a.s., že na pozemkoch je skôr zriadené záložné právo v
prospech žalobcu, VÚB a.s. toto zistenie kvalifikovala ako porušenie zmluvných záväzkov a zastavila
financovanie výstavby, čo spôsobilo ohromné ťažkosti investora pri plnení zmluvných záväzkov. Za
opísaného skutkového stavu, ktorý vznikol žalobcom podpísaním vyhlásení o neexistencii práv tretích
osôb k pozemkom, vyjadrenie žalovaného pre Okresný súd Bratislava II do konania 8C/131/2007

nemohlo poškodiť občiansku česť žalobcu a spôsobiť mu nemateriálnu ujmu. Žalobca tvrdí, že sa v
dôsledku vyjadrení žalovaného v predmetnom konaní dostal na čiernu listinu VÚB a.s., čo však žalobca
nijako nepreukázal. Taktiež žalobca tvrdí, že predmetným vyjadrením v danom konaní bola poškodená
jeho vážnosť v rodine, zamestnaní a pracovnom a spoločenskom prostredí. Žalobca nepoukázal, žeby žalovaný toto podanie doručil osobám navrhovaným žalobcom na vypočutie ako svedkov. Návrh
žalobcu na výsluch svedkov má šikanózny charakter voči žalovanému a nemôže vyvrátiť pravdivosť
tvrdení žalovaného o klamaní žalobcu pri uzatváraní zmlúv. Podľa § 185 CSP súd nie je viazaný návrhmi

na vykonanie dôkazov, ale sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku podrobne odôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie žalobcom navrhnutými
svedkami. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobcovi s možnosťou opätovného vyjadrenia
sa, ktorú žalobca nevyužil.

13. Krajský súd, ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou,
preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo

potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods.
l CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo
skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd sa
oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu
odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu

s napadnutým rozsudkom okresného súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Odvolací súd dospel k názoru, že konaním súdu prvej inštancie prišlo k

závažnému porušeniu práva strany sporu na spravodlivý súdny proces a preto je potrebné, aby odvolací
súd už za účinnosti Civilného sporového poriadku v záujme zachovania práva na možnosť opätovného
prejednania veci odvolacím súdom v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil tento rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konané a nové rozhodnutie (§ 391 CSP).

15. K predmetnému záveru dospel odvolací súd na základe skutočnosti namietanej aj žalobcom v jeho
odvolaní, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.05.2015 vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu
žaloby v zmysle návrhu žalobcu na zmenu petitu zo dňa 05.05.2015, avšak vo svojom rozsudku č. k.
8C/30/2010-202 zo dňa 14.02.2017 rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby zo dňa 05.05.2015.

16. Podľa § 237 ods. 1 CSP súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlási; ak nebolo vyhlásené, len
čo ho vydal.

17. Viazanosť súdu rozhodnutím znamená jeho vnútornú záväznosť, t.j. viazanosť rozhodnutím v
konkrétnej veci, a nie v iných prípadoch. Pokiaľ sa uznesenie vyhlasuje, je ním súd viazaný okamihom

vyhlásenia, t.j. po vyhlásení ho v zásade nemôže zmeniť alebo zrušiť a je povinný postupovať na jeho
základe. Táto záväznosť rozhodnutia pre súd reflektuje na požiadavku právnej istoty, ktorá je obsahom
práva na spravodlivý súdny proces, ktoré znamená, že pokiaľ súd uznesenie vyhlásil, a za predpokladu,
že je povinný ho písomne vyhotoviť, nebude vyhlásený obsah uznesenia a jeho písomné vyhotovenie
odlišné, alebo ak sa písomne nevyhotovuje tak, že sa súd nebude správať v rozpore s vyhláseným

uznesením.

18. Návrh na zmenu žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a
umožňuje strane ( žalobcovi), aby modifikovala svoj žalobný návrh. Zmenu žaloby sa rozširuje uplatnené
právo, alebo sa uplatňuje iné právo, alebo sa podstatne menia alebo dopĺňajú rozhodujúce skutočnosti

tvrdené v podanej žalobe.

19. Žalobca ako pán sporu (dominus litis) žalobným petitom (návrhom) určuje medze, v rámci ktorých
súd má poskytnúť ochranu jeho právam a právom chráneným záujmom. V prípade uznesenia
súdu, ktorým súd rozhoduje o návrhu na zmenu žaloby, ide o uznesenie, ktoré svojou

procesnou povahou zásadne určuje rozsah a obsah rozhodnutia súdu aj z hľadiska jeho posúdenia
podľa hmotného práva. Zmena žaloby má teda význam z pohľadu jej hmotnoprávnych účinkov (napr.
plynutie premlčacích dôb), ktoré nastanú až od uplatnenia zmeneného návrhu na súde, avšak len za
predpokladu, že súd návrh na zmenu žaloby pripustí. V súdnom konaní je akcentovaná jednoznačnosťžaloby ( žalobného návrhu), ktorá má zásadný význam pre určenie predmetu konania. Súd totiž musí
presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko je v sporovom konaní žalobným návrhom ( až na
niektoré výnimky) viazaný. Návrh na zmenu žaloby je dispozičný procesný úkon, ktorý patrí výlučne

strane sporu. Povinnosťou súdu je potom posúdiť tento procesný návrh z hľadiska jeho obsahu a v
prípade, že ide skutočne o zmenu žaloby rozhodnúť o jej pripustení, resp. nepripustení. Rozhodnutie
súdu o tomto návrhu pritom musí vždy zabezpečiť, aby v každom okamihu konania strany sporu vedeli,
čo je žalobným návrhom (petitom) a teda predmetom konania a rozhodovania súdu. Je preto
vylúčené, aby súd prvej inštancie jedným uznesením zmenu návrhu pripustil a vymedzil tak predmet

konania a rozhodovania v spore a ďalším uznesením ten istý návrh zmeny žaloby nepripustil. Navyše
rozhodnutie o nepripustení zmeny žalobného návrhu (predtým na pojednávaní za prítomnosti strán
sporu pripustenej), rozhodol súd prvej inštancie až v rozsudku, ktorým rozhodol meritórne o žalobe,
pričom túto skutočnosť sa strany sporu dozvedeli až doručením samotného rozsudku. Podľa § 142
ods. 1 a 2 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola
zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby

uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd
subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. Z uvedeného
zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v jeho intenciách, rozhodnutie
o nepripustení zmeny žalobného petitu na pojednávaní za prítomnosti strán sporu nevyhlásil. Inými
slovami, stranám sporu v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu nebolo známe, že súd

predtým pripustenú zmenu žaloby nepripustil. Preto je dôvodný záver, že v čase vyhlásenia meritórneho
rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo platné uznesenie, ktorým súd zmenu žalobného návrhu pripustil a
ktorým bol viazaný, pričom však z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd rozhodol
o pôvodnom žalobnom návrhu žalobcu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.05.2015 vyhlásil
uznesenie o pripustení zmeny žaloby, ktoré sa momentom jeho vyhlásenia stalo pre neho záväzné
a neskôr vo svojom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenu žaloby zo dňa 05.05.2015
nepripustil, dopustil sa pochybenia, ktoré zasahuje do práva strany sporu na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd dospel k záveru, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k takej intenzite

porušenia práva na spravodlivý súdny proces, ktorú nie je možné odstrániť odvolacím súdom, nakoľko
predmetom rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo rozhodnutie o pripustenom žalobnom návrhu a
teda o predmete konania, ktoré rozhodnutie malo byť predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací
súd uvádza, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). Cieľom a úlohou odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o predmete konania

tak, ako bol vymedzený a stranám sporu známy v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto
odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie opätovne zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobca v odvolaní namietal aj to, že na rovnakom pojednávaní dňa 05.05.2015 súd prvej

inštancie uznesením odročil pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania, na ktorom mali byť vypočutí
svedkovia navrhnutí žalobcom, avšak na pojednávaní dňa 17.01.2017 uznesením ukončil dokazovanie
bez vykonania daných dôkazov, čím podľa žalobcu prišlo taktiež k porušeniu jeho práva na spravodlivý
súdny proces.

22. Odvolací súd k tomu uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pre ktoré rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil, nie je pre rozhodnutie odvolacieho súdu potrebné zaoberať sa ďalšími
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. Avšak pre úplnosť odvolací súd uvádza, že uznesenie o
odročení pojednávania je druhom uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Týmito uzneseniami
v zmysle § 237 ods. 2 CSP nie je súd viazaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 101/2010, v zmysle ktorého uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie
konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na
právach účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania
vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu
práv účastníkov konania. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí aniprávo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997).

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napraví svoje procesné pochybenia, vykoná dokazovanie v

dostatočnom rozsahu, zhodnotí zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu
rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo v súlade s uvedenými zákonnými ustanovenia, s
poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom
konaní.

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).