Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9K/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206968
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5122206968.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci výkonu trestu prepadnutia majetku uloženého odsúdenému: P. Y. T.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom str. Z. X., bl. Z ap. X Y., okres X., E., toho času v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Želiezovce, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: P. Y. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom str. Z. X., bl. Z ap. X Y.,
okres X., E..

II. Ustanovuje správcu: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingova 56, 811 09
Bratislava, IČO: 45 462 801, značka správcu: S1433.

III. Vyzýva veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu
prihlásili svoje pohľadávky prihláškou postupom podľa § 28 a 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „ZKR“) u správcu elektronicky do jeho elektronickej schránky prostredníctvom na to
určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným
elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania. Ak ide o zahraničného
veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na

to určeného formulára podľa osobitného predpisu. Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka pri prihlasovaní pohľadávky v konkurze, ktoré musí
byť autorizované dlžníkom, inak sa naň neprihliada. Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku
sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou
pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; tento veriteľ však môže byť
uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť ho

bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Prihláška musí byť podaná na
predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti v zmysle § 29 ods. 1 ZKR, inak sa na ňu
v tomto konkurze neprihliadne. V konkurze sa neprihliadne ani na prihlášku nepeňažnej pohľadávky,
ak k nej nebude pripojený aspoň jeden rovnopis znaleckého posudku určujúci jej hodnotu (§ 29 ods.
7 ZKR). K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.
V konkurze sa prihláškou uplatňujú pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Prihlasujú sa

tiež pohľadávky, ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj pohľadávky vykonateľné, vrátene tých, ktoré
sú vymáhané výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Prihlásiť možno aj budúce pohľadávky alebo
pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky. Prihlásiť je potrebné aj zabezpečenú
pohľadávku. Uplatniť svoju pohľadávku v konkurze musí tiež veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe
ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Ak ide o
zabezpečenú pohľadávku, zabezpečovacie právo sa musí riadne (§ 29 ods. 2 ZKR) a včas uplatniť v

prihláške doručenej správcovi v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo
neprihliada. Lehota na prihlásenie pohľadávok do konkurzu začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

IV. Začína hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.V. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o
insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko

alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov
a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VI. Účastníkov konkurzného konania poučuje, že z dôvodov podľa § 49 Civilného sporového poriadku
majúprávouplatniťnámietkuzaujatostivočisudcovi,ktorýmávecprejednaťarozhodnúť,aksozreteľom

na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky z toho istého dôvodu, ak o nich už
nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci súd neprihliada. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená,
kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliada; v
tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

VII. Správca je povinný do 15 dní od ustanovenia do funkcie podať súdu podrobnú písomnú správu
o stave zisťovania a zabezpečovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu
majetku podstát a zoznamu pohľadávok, do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú
správu, do 50 dní od ustanovenia do funkcie, tretiu podrobnú písomnú správu a najneskôr 5 dní pred
konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn.: 41Tk/2/2021 - 2266 zo dňa 07.03.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2To/14/2022 -
2346 zo dňa 24.05.2022, dňa 24.05.2022 uložil odsúdenému P. Y. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom str. Z. X.,
bl. T6, ap. X Y., okres X., E. (ďalej ako „dlžník“, príp. „odsúdený“), trest prepadnutia majetku. Vlastníkom

prepadnutého majetku sa stal štát.

2. S účinnosťou od 01.01.2021 prešla na základe zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o
zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo
okrem iného aj k doplneniu zákona č. 7/2005 Z. z. o § 107aa, pôsobnosť na konanie vo veci vyhlásenia

konkurzu na majetok osoby, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, na Okresný súd Žilina.

3. Dočasný správca, ktorým je Okresný úrad Žilina, na výzvu súdu podaním doručeným dňa 02.11.2022
navrhol, aby bol do funkcie správcu ustanovený Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom
Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, značka správcu: S1433.

4. Podľa § 423 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, len čo sa
stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu
príslušnému konkurznému súdu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na postup podľa osobitného
zákona.

5. Podľa § 107a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZKR“),akpríslušnýsúddoručíkonkurznému
súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez
návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd

rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa
tejto časti zákona.

6. Podľa § 107a ods. 2 ZKR, v konaní podľa odseku 1a) konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy príslušného
podľa osobitného predpisu, ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný
správca“),

b) právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

c) pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

d) nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok
proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok22c) je správca povinný bez
zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

7. Podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak osobitný
predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a

ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu
alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v
darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad
v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa").
Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný

úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka
sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto
dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú
správu určiť, určí ju ministerstvo financií.

8. Podľa § 107a ods. 3 ZKR, miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo
konkurzného súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

9. Podľa § 107aa ods. 1 ZKR, konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom
možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet

dlžníka (ďalej len „fiduciárna správa“).

10. Podľa § 107aa ods. 2 ZKR, fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich
rokov pred vyhlásením konkurzu

a) tretia osoba poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia; na obvyklé
darovanie sa neprihliada, alebo

b) spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.

11. Podľa § 107ab ZKR, na konanie podľa § 107a a 107aa je príslušný Okresný súd Žilina.

12. Konkurznému súdu bolo doručené právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o uložení trestu
prepadnutiamajetku.Vtejtovecitaksúdvsúladesustanovením§107aods.1ZKRrozhodolovyhlásení
konkurzu na majetok odsúdeného. Súd poukazuje na to, že konkurz vyhlásený na podklade rozhodnutia

o uložení trestu prepadnutia majetku sa vedie podľa druhej časti ZKR.

13. Na návrh orgánu štátnej správy, v tomto prípade Okresného úradu Žilina, ktorý vykonáva funkciu
dočasného správcu, ustanovil súd do funkcie správcu Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom
Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, značka správcu: S1433.

14. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015
o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“), právomoc začať insolvenčné
konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka
(ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník

pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto,
kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy,ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné

miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné
miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto
jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa

miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

15. Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka
nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať
insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký

podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto
členského štátu.

16. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí

insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

17. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčním konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže
proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na

základe medzinárodnej právomoci.

18. Rozhodnúť o hlavnom insolvenčnom konaní patrí výlučne do právomoci súdu toho členského štátu,
na území ktorého sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, v tomto prípade odsúdeného. Preto
súdpredvyhlásenímkonkurzuskúmal,čimáodsúdenýnaúzemíSlovenskejrepublikycentrumhlavných

záujmov, a teda či má tunajší súd medzinárodnú právomoc začať hlavné insolvenčné konanie podľa
článku 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní. V prípade neexistencie dôkazu opaku sa pri fyzickej
osobe - nepodnikateľovi predpokladá, že centrum jej hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu.
Táto domnienka sa uplatňuje vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského
štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu na začatie insolvenčného

konania. V tomto konkrétnom prípade súd nezačína insolvenčné konanie na základe návrhu dlžníka
alebo jeho veriteľa, ale insolvenčné konanie je dôsledkom právoplatne uloženého trestu prepadnutia
majetku. V tejto veci je tiež podstatné podotknúť, že štátne občianstvo fyzickej osoby nie je pre určenie
centra jej hlavných záujmov rozhodujúce. V prípade dlžníka súd z rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 2To/14/2022 - 2346 zo dňa 24.05.2022 zistil, že dlžník sa v Rumunsku, kde má evidovaný

pobyt, dlhodobo nezdržuje. Dňa 04.12.2017 bol rozsudkom odvolacieho súdu v Debrecíne v Maďarsku
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa
23.02.2021. V tento deň bol zároveň prevzatý policajnou inšpekciou mesta Bihor za účelom odovzdania
justičným orgánom Slovenskej republiky a dňa 11.03.2021 bol dodaný na územie Slovenskej republiky,
kde bol uznesením súdu zo dňa 11.03.2021 vzatý do väzby. V čase vydania odsudzujúceho rozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/2/2021 zo dňa 07.03.2022 i rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2To/14/2022 zo dňa 24.05.2022 sa dlžník nachádzal vo väzbe na území Slovenskej republiky. Na
území Slovenskej republiky bol dlžník následne aj právoplatne odsúdený. Z rozsudku Krajského súdu
v Prešove tiež vyplýva, že odsúdeniu dlžníka v Maďarsku predchádzalo jeho odsúdenie v Poľsku, kde
si dlžník odpykával trest odňatia slobody vo výmere dva roky a dva mesiace. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti sa centrum hlavných záujmov dlžníka nemôže nachádzať na území Rumunska. Súdu nie
je zároveň známe, že by sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádzalo na území iného členského
štátu, preto je aktuálne centrum hlavných záujmov dlžníka na území Slovenskej republiky, kde sa (hoc
nedobrovoľne) zdržiava. Z iného miesta dlžník fakticky ani nemôže vykonávať správu svojich záujmov.
Taktiež ide o jediné miesto zistiteľné tretími osobami. Súd pri skúmaní právomoci teda ustálil, že dlžník

má centrum hlavných záujmov na území Slovenskej republiky, pričom súdu nie je známa skutočnosť,
že by bolo voči nemu už vedené iné hlavné insolvenčné konanie. Preto je toto konanie podľa článku
3 ods. 1 Nariadenia hlavným insolvenčným konaním, o čom súd v zmysle článku 4 ods. 1 druhá veta
Nariadenia rozhodol samostatným výrokom.19. Podľa čl. 53 nariadenia o insolvenčnom konaní, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje
pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré

sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa
nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.

20. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom

okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

21. Podľa čl. 54 ods. 2 nariadenia o insolvenčnom konaní, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1,
poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s
týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a
všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky

sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí
aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom,
kde je takýto formulár k dispozícii.

22. V rámci vedenia tohto konania uložil súd správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu po

oboznámení sa so záväzkami dlžníka informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú
svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike,
vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, o vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka tak, aby mali možnosť prihlásiť svoje pohľadávky v lehote na prihlasovanie
pohľadávok. Nariadenie o insolvenčnom konaní má v Slovenskej republike priame účinky.

23. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných

opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú
činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

25. Týmto uznesením súd v rámci dohľadu nad činnosťou správcu zároveň uložil správcovi povinnosť
podávať po ustanovení do funkcie pravidelné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania
majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch tak, ako vyplýva z § 12 ods. 5 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uložením
tejto povinnosti správcovi nie sú dotknuté jeho ďalšie povinnosti vyplývajúce zo ZKR a iných právnych
predpisov.

26. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie

súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

27. V rámci vedenia tohto konania súd ďalej s poukazom na § 197 ods. 6 ZKR poučil účastníkov tohto

konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

28. Záverom súd dáva do pozornosti účastníkom konkurzného konania, že v rámci konania o vyhlásení
konkurzu na majetok osoby, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, má právo popierať pohľadávky
len správca a dočasný správca.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môže na základe článku 5 ods. 1 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní napadnúť dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ, a to z dôvodu, že súd nemal právomoc začať hlavné insolvenčné konanie.