Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010710
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich O. M. a Q.

Z., v trestnej veci obžalovaného V. N. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa 245 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17. júna 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

I.

Obžalovaný W. E., narodený XX. M. XXXX v G., trvale bydliskom G. č. XXX, XXX XX K. M., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

sa uznáva vinným, že

dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 h v M. prišiel k plotu rodinnému domu, nachádzajúceho sa na adrese
Na X. č. XXXX/X, kde na dvore a v priestoroch k nemu prislúchajúcich, sa v tom čase pohyboval 6 ročný
pes plemena Hovawart, ktorého následne po tom, čo pes pribehol bližšie, W. E. samopalom vzor 61
Škorpion, zasiahol jednou strelou do oblasti medzi lopatkami uprostred miešneho kanálu, následkom

čoho pes dňa 21.12.2016 uhynul, čím týmto konaním spôsobil majiteľovi psa poškodenému JUDr. O. Z.,
nar. XX.XX.XXXX škodu usmrtením psa bola znaleckého posudku v hodnote 3.000,- eur,

teda

zničil cudziu vec a spôsobil tak väčšiu škodu,

čím spáchal

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona súd
upúšťa

od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody trvaní 16 (šestnásť) rokov,

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 20. júla 2018, sp. zn. 6Tk/1/2018, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2018, sp. zn. 23To/110/2018, za dostatočný na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému W. E., ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému JUDr. O. Z., narodenému XX. I. XXXX, trvale bydliskom ul. Na X. č. XXXX/X, XXX XX

M., škodu vo výške 3.000,- eur.II.

Naproti tomu sa

obžalovaný V. N., narodený XX. V. XXXX v G., trvale bydliskom I. č. XXX/XX, XXX XX G., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z 10. decembra 2018, č. 1Pv 684/16/1106-37,
ktorý mu kládol za vinu spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal, spolu s
ďalším spoluobvineným, dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 h v M., po predchádzajúcej vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia
psa, obaja prišli k plotu rodinnému domu, nachádzajúceho sa na adrese Na X. č. XXXX/X, kde na dvore
a v priestoroch k nemu prislúchajúcich, sa v tom čase pohyboval 6 ročný pes plemena Hovawart, ktorého
následne po tom, čo pes pribehol bližšie, V. N. samopalom vzor 61 Škorpion, zasiahol jednou strelou do
oblasti medzi lopatkami uprostred miešneho kanálu, následkom čoho pes dňa 21.12.2016 uhynul, čím

týmto konaním spôsobili majiteľovi psa poškodenému JUDr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, škodu usmrtením
psa bola znaleckého posudku v hodnote 3.000,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný V. N..

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený JUDr. O. Z. s nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10. decembra 2018 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 1Pv 684/16/1106-37 na
Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na V. N. a W. E., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa

245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných V. N. i W. E., poškodenej
Y. Z., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z
odboru kriminalistickej identifikácie, znaleckého posudku MVDr. V. J. z odboru veterinárstvo - kynológia,

oboznámil zápisnicu o vydaní veci č. l. 55, zápisnicu o obhliadke miesta činu vrátene fotodokumentácie
č. l. 56 - 62, ambulantné správy - pes č. l. 63 - 68, passport zvieraťa č. l. 61 - 63, vyčíslenie škody
č. l. 74 - 75, odpovede na príkaz č. l. 86 - 87, výťah zo spisu KRP - 36/1-VYS-TN-2017 č. l. 91 - 187,
spis Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Tk/1/2018, z neho najmä rozsudok Okresného súdu Trenčín č. l.
3942 - 3954a, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. l. 4012 - 4020, ďalej aktualizovaný odpis registra

trestov na oboch obžalovaných a centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov zo 17. júna 2019
na oboch obžalovaných. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav
tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K dokazovaniu ohľadom obžalovaného W. E.

Obžalovaný W. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe.

K dokazovaniu ohľadom obžalovaného V. N.

ObžalovanýV.N.vypovedal,žejenevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Vie,oakýskutok
ide, ale o samotnom skutku nevie nič, nakoľko sa na jeho spáchaní nezúčastnil. Zbraň, s ktorou mal byť
skutok spáchaný, sa našla v garáži, ktorú mal v prenájme spoluobžalovaný E.. Obžalovaný N. do tej
garáže nechodil a kľúče od nej mali viacerí ľudia. Zo spoluobžalovaným sa o skutku nikdy nerozprával,

nevie, kde som bol v čase spáchania skutku, on bol zamestnaný. Z tej zbrane strieľal iba vtedy, keď nanich zaútočil iný pes, za čo bol aj odsúdený v trestnej veci v Trenčíne, čo bolo asi v tom istom roku, ako
došlo k spáchaniu skutku v prejdenávanom prípade. Inokedy z tej zbrane nestrieľal, ani zo žiadnej inej,
spoluobžalovaný mu zbrane nepožičiaval, on sa s nám veľmi nestýkal.

Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že kľúče od garáže boli vždy v aute, buď v aute BMW alebo
Peugeot 406, tieto autá požičiaval obom pánom - spoluobžalovanému E. i pánovi K.. Pánovi K. najmä
Peugeot. Oni dvaja na týchto autách jazdili denne. Kľúče od garáže nikdy nemal doma, vždy boli v
autách, resp. v niektorom z nich. Oni dvaja si autá chodievali požičiavať k nemu domov, požičiavali si

ich aj na týždeň, cca 2 - 3 krát do mesiaca. Potom prišli autá vrátiť a kľúče od auta boli u neho. Do
garáže chodil aj sám, to keď bolo auto s kľúčmi od garáže doma, ale sami do garáže chodili aj oni dvaja.
Nepamätá sa, ktoré auto bolo požičané v čase spáchania skutku. Jeho vzťah so spoluobžalovaným
E. by charakterizoval asi tak, že pochádzajú z jednej dediny, ale nejako zvlášť sa nenavštevovali. Ako
kamarátskybyhonecharakterizoval.PredtýmE.považovalzakamaráta,alevpodstatemunedôveroval.
Nedôveru pociťoval v čase spáchania skutkov, ktoré boli prejdenávané na Okresnom súde v Trenčíne,

nakoľko zistil, že ho oklamal. Stýkali sa aj po skutku, ktorý je im kladený za vinu v prejednávanom
prípade.

Na otázku obhajkyne obžalovaný uviedol, že na adrese uvedenej v skutkovej vete obžaloby - M., Na
dieloch XXXX/X, so spoluobžalovaným nikdy nebol. On má vedomosť o tom, že by mu spoluobžalovaný

pripisoval v inom prípade väčšiu mieru viny, než tomu tak v skutočnosti bolo. Pokiaľ ide o skutok týkajúci
sa zastrelenia psa, ktorý bol prejednávaný na Okresnom súde v Trenčíne, k tomuto skutku sa priznal,
nakoľko pes na neho zaútočil ako na prvého, nemal inú možnosť, ako ho zastreliť, lebo inak by ich
roztrhal. Spoluobžalovaný E. u neho nevybavoval žiadnu objednávku, predmetnom ktorej by bolo
zastrelenie psa. Spoluobžalovaný mu nespomínal, že by mal mať podiel na odmene z prejednávaného

skutku. Nevie, ani približne, kde bol v čase spáchania tohto skutku, ale je možné, že bol v práci, nakoľko
to bolo obdobie pred Vianocami a možno mal veľa práce. O prejednávanom skutku sa prvý krát dozvedel
v Ilave, kde si vtedy a kde si aj v súčasnosti odpykáva trest v inej trestnej veci, a kde s touto vecou za
ním prišiel vyšetrovateľ.

V zmysle § 257 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku súd rozhodol o výsluchu obžalovaného W. E. o
účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Vo vzťahu ku skutku obžalovaný E. vypovedal, že vie,
o akú veci ide, ale už si to presne nepamätá. Išlo o to, že bol oslovený určitým človekom, aby vykonal
určitú činnosť. On sa potom bol pozrieť na miesto činu. Následne sa so spoluobžalovaným N. dohodli, čo
spravia, stretli sa, vzali samopal s tlmičom a vo večerných hodinách toho psa od plotu zastrelili a išli preč.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že psa zastrelil spoluobžalovaný N., obžalovaný E. bol pri
spáchaní skutku prítomný, bol pri tom. Pes bol zastrelený samopalom, vzor škorpión číslo asi 61 alebo
62. Pristúp k tomuto samopalu mali obaja. Tento samopal bol uschovaný v garáži v jednej pivnici,
kľúče od tejto garáže boli len jedny, a tieto mal spoluobžalovaný N.. Obžalovaný E. v tom čase býval

v L.. Na miesto činu ako aj po skutku sa dopravili vozidlom BMW jednotková rada. Toto vozidlo patrilo
spoluobžalovanému N. a ten ho aj šoféroval. Pokiaľ ide o detaily, stretol sa so spoluobžalovaným N.,
povedal mu, akú dostal ponuku, ale nepamätá sa presne, kedy to bolo pred spáchaním skutku, ale
nejaký časový odstup tam asi bol. Spoluobžalovaný N. k tomu nemal žiadne pripomienky, má namysli
dohodu ohľadom ponuky. Počas skutku nebol v aute, bol pri tom, pri skutku. Na mieste činu bol plot s

tujami a bola tam aj jedna rozvodná skriňa, na ktorú spoluobžalovaný N. vyskočil a zastrelil toho psa.
Nepamätá sa, koľko rán vystrelil. Potom išli preč. Nešlo o žiadne poverenie vykonania objednávky, bola
toichvzájomnádohodasospoluobžalovanýmN..Odmenazatentoskutokodobjednávateľabola2.000,-
eur, dostal ich potom obžalovaný E., prevzal túto sumu a následne sa rozdelili po 1.000,- eur, nepamätá
sa ale, ako dlho po skutku došlo k vyplateniu odmeny a k jej rozdeleniu. Po skutku zostala zbraň v

garáži, nepamätá sa, či ju tam zaniesli spoločne, alebo ho tam hodil spoluobžalovaný Kako, alebo ako.
Každopádne obžalovaný Žúži po skutku šiel do L., kde býva. Nepamätá sa, kto zatváral garáž, kľúče
bývali u spoluobžalovaného N., nakoľko on býval najbližšie ku garáži a on by to mal z L. ďaleko.

Na otázky obhajkyne obžalovaný E. uviedol, že človek s objednávkou ho kontaktoval niekedy pred

Vianocami, prešiel za ním do L.. Obhliadku miesta činu pred spáchaním skutku vykonal spolu s týmto
objednávateľom, ale už sa nepamätá, či na túto obhliadku ho vzal on, alebo sa dopravil sám. Nepamätá
sa, či v tom čase o objednávke hovoril N.. Garáž mal prenajatú obžalovaný E., ale nájom platili spoločne
tri osoby - oni s N. a ešte s pánom K., ktorého pozná asi 20 rokov a to z L., dá sa povedať, že je to jehokamarát, ale nejako často sa nestretávali. Odmenu za spáchaný skutok prevzal v E.. N. tam s ním nebol
a nevie, či o tom vedel. Do E. išiel vlakom. N. odmenu vyplatil asi 1 alebo 3 dni po skutku, nepamätá sa,
kde. Oni sa stretávali kdekoľvek, obžalovaný E. chodieval vlakom do G., alebo G. G.. N. objednávateľa

nepoznal, ani s ním nekomunikoval. Na mieste činu bol 1-krát v rámci obhliadky a potom pri spáchaní
skutku. Nejaký konkrétny plán na spáchanie skutku nemal. Nebolo to bežné, aby za ním chodili ľudia
ako objednávateľ v tejto veci, tohto človeka nepoznal, avšak myslí, že vie, kto je človek, ktorý tohto
objednávateľa za ním poslal. N. mu občas požičal jeho auto, keď potreboval ísť napr. na jednodňovú
otočku do L. a späť. Zvykol voziť aj pána K.. Nevie, kde N. mal kľúče od garáže. Obžalovaný E. sám do

garáže nechodil, ani s pánom K., chodili tam iba oni s N. v trojici, ale nevie, či tam N. nechodil aj sám.
Nepamätá sa, v akých bankovkách bola vyplatená odmena, mohlo ísť o 100- a 50-eurové bankovky.
Nepamätá sa, či N. dal podiel z odmeny z tých istých bankoviek, ktoré dostal, alebo aj z nejakých svojich.
Obžalovaný E. posledného 1 a 1 roku pred spáchaním skutku bol nezamestnaný. Pred tým asi 5 rokov
pracoval v Anglicku a v Nemecku a pracoval aj po návrate na Slovensko, čiže niečo mal našetrené. V
L. býval vo svojom byte.

Poškodená Y. Z. vypovedala, že vie o čo ide, daný skutok sa stal asi 2 alebo 3 dni pred Vianocami v roku
2016. Ani sa jej nechce na to spomínať, doteraz nechápu, prečo k tejto udalosti došlo. Stalo sa to v daný
deň večer okolo 19.30 až 20.00 hod. Malý pes doma bláznil, keď otvorila dvere von, jej malý pes vybehol
na chvíľu von a hneď vbehol dnu. Následne vonku na zemi našli psa N., išlo o 5-ročného psa plemena

Hovawart, ktorý ležal na zemi a okolo bola jeho krv a zvratky. Naložili ho a odniesli do nemocnice, kde
po 16 hodinách zomrel. Zistili, že bol zastrelený. Na druhý deň chodili s otcom okolo miesta činu, pri
elektrickej rozvodni našli nábojnice, zavolali políciu a začalo sa vyšetrovanie. Vôbec netušia, kto mohol
mať na takom niečom záujem. Bol to výstavný pes, európsky šampión, ale bol hlavne strašne dobrý.
V daný večer pred činom nikto nič nepočul, N. po vyšpinení vonku neprišiel dnu, až ho začali hľadať a

našli ho pri plote, tak ako to už vyššie uviedla. Čo sa týka náhrady škody, tak túto si uplatňujú v zmysle
znaleckého posudku, ale o škodu samotnú im ani nejde, tá im psa nenavráti.

Na otázku obhajkyne, ktorá ukázala na obžalovaného N. svedkyňa uviedla, že obžalovaného nepozná,
nikdy ho nevidela.

So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru, odbor kriminalistickej identifikácie, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/164, zo záverov ktorého
vyplýva, že:
1. Nie je možné odpovedať na otázku, či stopa č. l (mosadzná nábojnica valcového tvaru s drážkou,

označená dnovou signatúrou S&B, 16, 7,65 Br.) a stopa č. 2 (zdeformovaná celoplášťová tombaková
strela o hmotnosti 4,76 g, zachovaného priemeru 7,65 mm) pochádzajú z toho istého náboja a či boli
vystrelené tou istou zbraňou.
2. Na otázku, aby ústav zistil, či sa stopa č. 1 a stopa č. 2 zhodujú s nábojnicami a strelami z centrálnej
zbierky nábojníc a striel z prípadov neobjasnenej trestnej činnosti, ústav odpovedal, že porovnaním

predloženej nábojnice a strely v zbierke nábojníc a striel pochádzajúcich z doposiaľ neobjasnenej
trestnejčinnostispáchanejnaúzemíSRbolazistenáindividuálnazhodasprípadomobzvlášťzávažného
zločinu vydieračského únosu a i., ktorý realizuje Odbor kriminálnej polície, Krajského riaditeľstvo PZ v
Trenčíne, pod ČVS: KRP-94/l-VYS-TN-2016. U nich je tento prípad evidovaný pod ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2016/15289.

3. Na otázku, o aký druh streliva sa pri stope č. l a stope č. 2 jedná a pre aký druh zbraní je príslušné,
ústav uviedol, že v prípade nábojov kalibru 7,65 Browning ide o pištoľové strelivo prevažne určené na
použitie v samonabíjacích pištoliach a samopaloch.
4. Na otázku, či sú predložené strelivo, stopa č. 1 a stopa č. 2, použiteľné ku streľbe, ústav uviedol, že
predložená nábojnica a strela pochádzajú z náboja už vystreleného, a to zo samopalu československej

výroby mačky Sa vz. 61 Škorpión, alebo z jeho samonabíjacej verzie - pištole ČZ mod. 91 S.

SosúhlasomstránbolprečítanýznaleckýposudokznalkyneMVDr.V.J.,odborveterinárstvo-kynológia,
zo záverov ktorého vyplýva, že:
Na otázku, aby znalkyňa stanovila hodnotu psa plemena Hovawart, šesťročný s ohľadom na jeho pôvod

a ocenenia, ktorý uhynul dňa 21. decembra 2016, znalkyňa odpovedala, že pes H. I. vášeň mal v čase
úhynu 6,5 roka. Jednalo sa o spoločenského a strážneho rodinného psa s preukazom pôvodu, čakateľa
na výstavné šampionáty, uchovneného, ale s malou perspektívou zasiahnutia do chovu. Tržnú hodnota
psa uvedeného pôvodu, veku, vlastností a schopnosti znalkyňa ustaľuje na 3.000,- eur. Vzhľadom najeho vek a plemeno je predpoklad, že by mohol žiť ďalších 6 rokov a preto jeho spoločenská hodnota
v čase úhynu sa dá stanoviť na 5.000,- eur.

Z odborného vyjadrenia psychológa Mgr. et. Mgr. T. N., PhD., okrem iného, vyplýva, že osobnosť
obžalovaného N. nejaví známky žiadnej vážnej duševnej poruchy. Vnímanie obžalovaného sa
neprejavuje žiadnymi výraznými zmyslovými, racionalizačnými, interpretačnými skresleniami v zmysle
skresleného chápania vzťahov príčin a následkov, čo znamená, že obžalovaný je z psychologického
hľadiska psychológom hodnotený ako všeobecne vierohodný, všeobecná vierohodnosť sa javí byť

neporušená,obvinenýnemátendenciukfabulácii,nevyskytujesauňhoanireaktívneklamstvočiúčelové
konštrukcie.

K výroku o vine obžalovaného W. E. a k právnej kvalifikácii skutku

Na hlavnom pojednávaní konanom obžalovaný E. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
vo výroku rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods.
3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný E.:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo odpovedal: Áno.

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333ods.3písm.c),d),f),g)ah)Trestnéhoporiadku,prijaltotovyhláseniaobžalovanéhoE.ouznaníviny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
tento obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného E. za vinného
zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

K výroku o oslobodení obžalovaného V. N. spod obžaloby

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a
medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 h v M. obžalovaný E. prišiel
k plotu rodinnému domu, nachádzajúceho sa na adrese Na X. č. XXXX/X, kde na dvore a v priestoroch
k nemu prislúchajúcich, sa v tom čase pohyboval 6 ročný pes plemena Hovawart, ktorý následne po

tom, čo pribehol bližšie, bol samopalom vzor 61 Škorpion, zasiahnutý jednou strelou do oblasti medzi
lopatkami uprostred miešneho kanálu, následkom čoho pes dňa 21.12.2016 uhynul, čím týmto konaním
bola spôsobená majiteľovi psa poškodenému JUDr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX škoda usmrtením psa podľa
znaleckého posudku vo výške 3.000,- eur.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či vyššie uvedeného skutku sa okrem obžalovaného E.,
(ktorý sa k jeho spáchaniu priznal), dopustil aj obžalovaný N. a teda či daný trestný čin bol spáchaný
formou spolupáchateľstva.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné

pochybnosti preukázané, že skutok spáchal aj obžalovaný N., t. j. najmä posúdiť, či sa obžalovaný
N. v čase a na mieste skutku nachádzal, či a ako sa podieľal na zastrelení psa, resp. čoho presne
sa dopustil a aká škoda vznikla. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo - mimo
dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že obžalovaný N. spáchal skutok uvedený v skutkovej

vete obžaloby. Súd k uvedenému záveru viedli v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku uvedené konkrétne
skutočnosti, argumenty a úvahy.Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku:
obžaloba na základe výpovede spoluobžalovaného E. tvrdila, že predmetného zastrelenia psa sa okrem
obžalovaného E. dopustil aj obžalovaný N.. Naproti tomu stálo tvrdenie obžalovaného N., ktorý tvrdil, že

skutok nespáchal, v danom čase sa na danom mieste ani nenachádzal.

V prípade tejto výpovede obžalovaného E., v podstate išlo o jediný dôkaz usvedčujúci obžalovaného N.
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe; žiadny iný priamy či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom
pojednávaní obžalovaného N. so spáchaným skutkom nespája. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu

Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009) analogicky
vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď v danom prípade spoluobžalovaného ako jediný dôkaz preukazujúci
vinu iného obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či
dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípade má však súd za to, že v uvedenom judikáte označenými
atribútmi výpoveď obžalovaného E. nedisponuje.

Obžalovaný E. v podstate vypovedal, že za ním prišiel určitý muž, aby zastrelil psa, potom sa bol pozrieť
na miesto činu, následne sa s obžalovaným N. dohodli, čo spravia, stretli sa, vzali samopal s tlmičom
a vo večerných hodinách toho psa od plotu zastrelili (strieľal obžalovaný N., on - obžalovaný E. stál pri
ňom) a išli preč, pričom odmenu 2.000,- eur za spáchaný skutok prevzal v E. a neskôr si s obžalovaným

N. sumu rozdelili po 1.000,- eur.

Je síce pravdou, že obžalovaný E. označil na spolupáchateľa skutku aj obžalovaného N., určil jeho
účasť na spáchaní prejednávaného trestného činu, avšak žiadne ďalšie podstatné okolnosti, súvisiace
so skutkom už uviesť nevedel.

V naznačenom smere obžalovaný E. nevypovedal (nevedel, či nechcel), aký muž za ním s uvedenou
objednávkou prišiel, ako sa volal, ako vyzeral, koľko mal rokov, príp. iné identifikátory. Hoci obžalovaný
E. uviedol, že toho muža nepoznal, s jeho ponukou však ihneď súhlasil, a to napriek tomu, že - ako
sám obžalovaný zdôraznil - nebolo obvyklé, aby za ním chodili ľudia ako objednávateľ v tejto veci.

Okrem uvedených nelogickostí obžalovaný ďalej uviedol, že si myslí, že vie, kto je človek, ktorý tohto
objednávateľa za ním poslal. Avšak ani tohto ďalšieho človeka obžalovaný E. neoznačil, ani len, o kom
si myslí, že to mohol byť. To, že nepoznal ani jedného z ľudí, od ktorých prišla objednávka, je o to
viac nepochopiteľné, navyše, ak za takýchto okolností okamžite súhlasil s vykonaním takej objednávky;
len ťažko možno uveriť tomu, že s ohľadom na závažnosť a z toho vyplývajúce riziká, ale i bezcitnosť,

krutosť, hrubosť a brutalitu činu sa u obžalovaného neobjavili žiadne známky nedôverčivosti, príp.
ostražitosti (mohlo ísť o osobu konajúcu v prospech policajného zboru, o agenta, neexistovala záruka
vyplatenia odmeny...).

Obžalovaný E. neuviedol ani žiadne ďalšie okolnosti stretnutia so záhadným objednávateľom - kedy

(pred skutkom to boli dni, týždne, mesiace?), a kde presne sa schôdzka uskutočnila, či bola určená
nejaká lehota na vykonanie zákazky, či obžalovaného E. vôbec zaujímalo, prečo cudzí človek prišiel
akurát za ním a bez ďalších informácií nemal žiadne podozrenie, ďalej aký mal byť motív vykonania tejto
činnosti príp. či s ponúknutou odmenou súhlasil hneď alebo ohľadom tejto sumy prebiehalo zjednávanie
a pod.

Aj ďalšie konanie obžalovaného E. v zmysle jeho výpovede vykazuje podstatné črty značnej nejasnosti
a nezreteľnosti. Obžalovaný E. uviedol, že po návšteve objednávateľa vykonal spolu s ním obhliadku
miesta činu. Obžalovaný E. teda opäť neuviedol (nevedel, či nechcel), kedy - cca po akej dobe od
prvej návštevy, sa táto obhliadka uskutočnila, ako sa s objednávateľom dorozumievali, obžalovaný

dokonca - čo je zvlášť podstatné - nevedel, či na túto obhliadku ho vzal údajný objednávateľ (a
ak áno, akým spôsobom), alebo sa tam dopravil sám (ak áno, akým spôsobom). Po obhliadke sa
obžalovaný E. mal stretnúť s obžalovaným N., ktorému mal predostrieť ponuku, a obžalovaný N. mal
okamžite a bezvýhradne s vykonaním skutku súhlasiť. Avšak ani ohľadom tohto stretnutia obžalovaný E.
neobjasnil ďalšie okolnosti, ku ktorým by sa obžalovaný N. mohol vyjadriť a potenciálne ich spochybniť,

či vyvrátiť. Nebolo možné si tak urobiť predstavu o tom, kedy a kde sa obaja obžalovaní dohadovali
a ako to prebiehalo, pričom každou nevysvetlenou okolnosťou v zmysle doposiaľ uvedeného výpoveď
obžalovaného E. strácala na presvedčivosti a vierohodnosti.Pokiaľ obžalovaný E. k samotnému skutku uviedol, že pes bol zastrelený samopalom, vzor škorpión,
ktorý bol uschovaný v garáži, kľúče od ktorej boli len jedny, a tieto mal spoluobžalovaný N., pričom na
miesto činu ako aj späť po skutku sa dopravili vozidlom BMW, ktoré patrilo spoluobžalovanému N. a ten

ho aj šoféroval, súd považuje za nutné konštatovať, že k celému skutku by eventuálne mohlo dôjsť aj
bez angažovania sa obžalovaného N., pretože obžalovaný N. vypovedal - a nebolo to nikým a ničím
vyvrátené, že kľúče od garáže boli vždy v aute, buď v aute BMW alebo Peugeot 406, tieto autá požičiaval
obom - spoluobžalovanému E. i pánovi K., K. najmä Peugeot; oni dvaja na týchto autách jazdili denne,
pričom kľúče od garáže nikdy nemal doma, vždy boli v autách, resp. v niektorom z nich, oni dvaja si

autá chodievali požičiavať k nemu domov. Napokon, sám obžalovaný E. potvrdil, že prístup do garáže
so samopalom mal aj on a vozidlo BMW si zvykol požičiavať.

Ako je už vyššie uvedené, okrem výpovede obžalovaného E., v prípade ktorej ide v podstate o jediný
dôkaz usvedčujúci obžalovaného N. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, žiadny iný priamy či
nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní obžalovaného N. zo spáchania skutku neusvedčuje

- na mieste činu obžalovaného N. napr. nevideli žiadni svedkovia, neboli na mieste činu a ani inde (napr.
na zbrani z garáže) nájdené žiadne stopy najrôznejšieho druhu, ktoré by ho so spáchaným skutkom
spojili atď.

Čo sa týka obdobia po skutku, obžalovaný E. ani v tomto prípade neobjasnil, kedy a kde presne v

E. sa stretol s objednávateľom, aby mu bola vyplatená odmena, akým spôsobom prebehla výplata, v
akých bankovkách, ďalej súčasne obžalovaný E. neobjasnil, kedy a kde sa neskôr stretol s obžalovaným
N., aby mu odovzdal podiel z finančnej odmeny, ani či išlo o rovnaké peniaze, ktoré dostal on, alebo
iné. Zo znamená, že ani v uvedenom prípade nemohla prebehnúť konfrontácia zo strany obhajoby
obžalovaného N., prostredníctvom ktorej by mohlo prísť k verifikácii, alebo naopak k spochybneniu, či

vyvráteniu tvrdení obžalovaného E..

V kontexte celkovej výpovede obžalovaného E. je preto označenie obžalovaného N. ako spolupáchateľa
prejednávaného trestného činu príliš vágne a povrchné, čo má za následok, že u výpovedi obžalovaného
E. je zásadným spôsobom spochybnený aspekt presvedčivosti a vierohodnosti.

Znak presvedčivosti a vierohodnosti výpovede obžalovaného E. je ešte viac zoslabený aj na základe
toho, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6Tk/1/2018, v ktorej boli
trestne stíhaní traja páchatelia (obžalovaní F., N. a K.), obžalovaný E. označoval v prípravnom konaní
rôznu mieru podielu jednotlivých páchateľov na páchaní tam žalovanej trestnej činnosti, čo vyplýva

z daného pripojeného spisu a konkrétne aj z obhajkyňou predložených zápisníc. Napr. pokiaľ išlo o
skutok č. 7) v rozsudku Okresného súdu Trenčín z 20. júla 2018, pod sp. zn. 6Tk/1/2018, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2018, sp zn. 23To/110/2018, v rámci prvých
dvoch výsluchov pred vyšetrovateľom obžalovaný E. vypovedal, že predmetný motocykel BMW odcudzil
len s obžalovaným N., a v tamojšej veci odsúdeného K. úplne opomenul, čo znamená, že obžalovanému

N. pripisoval väčšiu mieru podielu na spáchaní daného zločinu krádeže. Len na okraj súd konštatuje, že
K. sa ku všetkým prejednávaným skutkom priznal.

Naopak, obžalovaný N. na hlavnom pojednávaní prostredníctvom svojej obhajkyne predložil súdu
odborné vyjadrenie psychológa Mgr. et. Mgr. T. N., PhD., z ktorého okrem iného, vyplýva, že

osobnosť obžalovaného N. nejaví známky žiadnej vážnej duševnej poruchy. Vnímanie obžalovaného sa
neprejavuje žiadnymi výraznými zmyslovými, racionalizačnými, interpretačnými skresleniami v zmysle
skresleného chápania vzťahov príčin a následkov, čo znamená, že obžalovaný je z psychologického
hľadiska psychológom hodnotený ako všeobecne vierohodný, všeobecná vierohodnosť sa javí byť
neporušená,obvinenýnemátendenciukfabulácii,nevyskytujesauňhoanireaktívneklamstvočiúčelové

konštrukcie.

Odsúdenie obžalovaného na Okresnom súde Trenčín vo veci sp. zn. 6Tk/1/2018, v súvislosti s ktorým
sa na modus operandi odvolával prokurátor, nemôže byť v danom prípade a za daných okolností sám
osebe, ani v spojení s ďalšou dôkaznou situáciou, dôkazom slúžiacim na vyslovenie viny obžalovaného

N. v prejednávanom prípade. Okrem toho, sporná je samotná zhoda v oboch spôsoboch zastrelenia
psov - v trenčianskej trestnej veci prišlo k zastreleniu psa náhodou, pretože páchatelia tam psa pôvodne
nečakali, pričom v prejednávanom prípade išlo o vraždu psa na objednávku. Poukazovanie na modus
operandiniejepresnéajvtomzmysle,ževtrenčianskejvecibolpeszastrelenýviacerýmiranami,pričomv prejednávanom prípade došlo k usmrteniu psa jednou strelou. Ani znaleckým posudkom preukázaná
zhoda nábojnice z vozovky pri rodinnom dome na ul. Na X. č. X v M. a strely nájdenej v tele usmrteného
psa so skutkami v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6Tk/1/2018, nevylučuje

pripustenie inej alternatívy než viny obžalovaného N., nakoľko v oboch trestných veciach bol stíhaný aj
obžalovaný E., ktorý sám (i s inou osobou) mal možnosti i príležitosti v kritickom období disponovať a
narábať s predmetným samopalom a strelivom.

V prejednávanom prípade je daných mnoho takých nejasností, nezrozumiteľností a nelogickostí (všetky

sa týkajú výpovede obžalovaného E. ako hlavného a jediného dôkazu podľa obžaloby preukazujúceho
vinu obžalovaného N.), spôsobujúcich absenciu presvedčivosti a vierohodnosti výpovede obžalovaného
E., že na ich základe možno konštatovať, že vykonané dôkazy vzájomne v žiadnom prípade neumožňujú
vytvoriť si ucelený obraz o skutku; reťaz dôkazov teda v tomto smere vôbec nie je ucelená, naopak -
vzbudzuje relevantné pochybnosti.

Ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní (výpoveď poškodenej Y. Z., znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z odboru kriminalistickej identifikácie,
znalecký posudok MVDr. V. J. z odboru veterinárstvo - kynológia, zápisnicu o vydaní veci, zápisnicu o
obhliadke miesta činu vrátene fotodokumentácie, ambulantné správy - pes, passport zvieraťa, vyčíslenie
škody, odpovede na príkaz, výťah zo spisu KRP - 36/1-VYS-TN-2017, spis Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 6Tk/1/2018, resp. ďalšie dôkazy) síce potvrdzujú, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku a ku
vzniku škody, avšak jednoznačne nepreukazujú, či okrem obžalovaného E. uvedený skutok spáchal aj
niekto iný.

Súd uzatvára, že sa nepodarilo mimo rozumné pochybnosti preukázať to, že verzia, že obžalovaný

N. dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 h v M. na adrese Na X. č. XXXX/X, od plotu rodinného domu
zasiahol jednou strelou zo samopalu vzor 61 Škorpion 6-ročného psa plemena Hovawart, následkom
čohopesdňa21.12.2016uhynul,jepravdiváažesaskutočnestala;zhľadiskavykonanéhodokazovania
tak nastala, ohľadom tohto usmrtenia psa zastrelením, situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“, keď nie je
možné objektívne uzavrieť, ktorá z verzií sa stala. Okrem výpovede obžalovaného E., ako už súd skôr

konštatoval, neexistuje žiadny iný priamy, či nepriamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného N. zo spáchania
skutku, ktorý sa v prejednávanom prípade kladie za vinu aj jemu. Na uznanie viny obžalovaného N.,
resp.nanepripustenieinejalternatívynežvinyobžalovanéhoN.,jetakýtoďalšídôkaznevyhnutnenutný,
pretože bez neho dochádza podľa názoru súdu k situácii, kedy sa nemožno odvolávať na uvádzaný
judikát, tzn. kedy svedectvo obžalovaného E. v mnohých - vyššie popísaných - aspektoch kríva v takom

smere a rozsahu, že nespĺňa atribúty kladené na takú výpoveď, aby len na jej základe ako na kľúčovom
elemente bolo možné založiť vinu obžalovaného N..

Platí, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby
súdoprelsvojerozhodnutieovinelenojednoznačnezistenéfaktyanieovlastnékonštrukcieskutkového

deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovaného vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových
záveroch (páchateľom predmetného skutku mohol byť len sám obžalovaný E.).

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad
2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce

k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech
obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie
skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.
Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje,
že obžalovaný N. nekonal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že zastrelil cudzieho

psa a spôsobil tak väčšiu škodu, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je tam uvedené, ale
súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že sa obžalovaný N. práve v čase
a na mieste uvedenom v obžalobe a spôsobom tam uvedeným dopustil trestného činu poškodzovania
cudzej veci, teda, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je tam uvedené a dopustil sa ho práve
aj obžalovaný N.. Nedokázaná vina má však pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina

a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž - ako je vyššie naznačené - vyžadujú, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá zvariánt skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného

a oslobodiť ho spod obžaloby.

Nakoľko súd obžalovaného N. spod obžaloby oslobodil, musel obligatórne (§ 288 ods. 3 Trestného
poriadku) poškodeného JUDr. O. Z. - v súvislosti s obžalovaným N. - odkázať s nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Napokon súd dodáva, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a všetky uvedené

skutočnosti súd musel primerane upraviť skutkovú vetu v porovnaní s tým, ako bola uvedená v obžalobe,
práve preto, aby bola v súlade s vykonaným dokazovaním a s vyhláseným rozhodnutím súdu.

K výroku o treste obžalovaného W. E. a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie

v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému E. vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný

uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 245 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí
6 mesiacov až 3 roky. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci dokazovania súd z odpisu registra trestov a následne zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 6Tk/1/2018 zistil, že obžalovaný E. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 20. júla 2018, pod
sp. zn. 6Tk/1/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2018, sp zn.
23To/110/2018, v 10 bodoch rozsudku odsúdený za viacero prečinov, zločinov i obzvlášť závažných

zločinov [najzávažnejší bol obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2
písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona], za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K vyhláseniu uvedeného rozhodnutia súdom prvého stupňa v trestnej veci Okresného súdu Trenčín

došlo až po spáchaní skutku, z ktorého bol obžalovaný E. uznaný vinným v prejednávanej veci na
Okresnom súde Malacky a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu práve vo vzťahu k
odsúdeniu Okresným súdom Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2018, resp. upustenie od uloženia takého trestu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému E. vychádzal z § 44 Trestného zákona, ktoré ustanovuje súdu

možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho
trestupodľa§43Trestnéhozákona,akpokladátrestuloženýskoršímrozsudkomnaochranuspoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na okolnosti prípadu čiastočne popísané vyššie a postoj obžalovaného súd dospel k záveru,

že pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti postačí vo vzťahu k skutku uvedenému vo
výrokovej časti tohto rozsudku, 16-ročný trest uložený Okresným súdom Trenčín v trestnej veci sp. zn.
6Tk/1/2018, ktorý teda možno považovať za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd obžalovanému E. uložil povinnosť nahradiť poškodenému
JUDr. O. Z. škodu vo výške 3.000,- eur, nakoľko nárok na náhradu škody boli poškodeným riadne a včas
uplatnený, a napokon obžalovaný E. sa sám k spáchaniu skutku (vrátane znaku týkajúceho sa výšky

škody) priznal a nenamietal ani výšku škody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.