Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013142
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122013142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2023, v trestnej veci
proti obžalovanému Z.. J. X. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
0T/196/2022 zo dňa 10.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Z.. J. X., nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom D. č. XXX, okres Prešov,

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l), § 38 ods. 3 a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
18 (osemnástich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z.. J. X. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.09.2022 v čase okolo 02:16 hod., v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d), s
poukazom na ustanovenia § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení

niektorých zákonov v platnom znení, ako vodič osobného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN
Caddy, evidenčné číslo Y.-XXXCC, viedol uvedené osobné motorové vozidlo po ceste na Ulici kpt.
Nálepku v meste Lipany, okres Prešov, pričom pri pohostinstve TRÓJA bol z nekoordinovanej jazdy v
jazdnom pruhu zastavený a z dôvodu podozrenia na požitie alkoholu kontrolovaný hliadkou Okresnéhoriaditeľstva Policajného zboru Prešov, Obvodného oddelenia Lipany, a počas tejto kontroly sa v čase o
02:18:33 hodine na základe výzvy službukonajúcich policajtov podrobil dychovej skúške analyzátorom
dychu na zistenie prítomnosti alkoholu s pozitívnym výsledkom 0,66 mg/l (miligram etanolu na liter

vydychovaného vzduchu) etylalkoholu v krvi, čo predstavuje 1,38 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi
a znamená miernu opitosť, a podľa svetových trendov teda nebol schopný viesť motorové vozidlo
bezpečne.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l),

§ 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba
na 2 roky.

Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. V písomnom
odôvodnení poukazujúc na ust. § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona namietal, že uložený trest s prihliadnutím na
jeho osobu považuje za dostatočne neindividualizovaný a neprimerane prísny. Domnieva sa, že súd

pri ukladaní trestu nedostatočne zohľadnil ako jeho osobu, tak i zásadu, že trest by mal postihovať
zásadne páchateľa a nie jeho okolie. Súd správne konštatoval, že na jeho strane existuje prevaha
poľahčujúcich okolností, čo sa premietlo do zákonného zníženia hornej hranice trestnej sadzby trestu
odňatia slobody. Je však presvedčený, že táto okolnosť mala byť zohľadnená aj pri posudzovaní
vhodnosti druhu ukladaného trestu. Ako súd uviedol, obžalovaný skutok úprimne oľutoval a prisľúbil, že

v budúcnosti sa vyvaruje jazde pod vplyvom alkoholu. Uviedol, že už samotné prejednanie veci pred
súdom má na neho dostatočný odstrašujúci efekt. Súd rovnako ako dôkaz vykonal správu o jeho povesti,
zktorejvyplývakladnéhodnotenieatakistosprávuozdravotnejspôsobilostisozáverom,ženiejezávislý
na alkohole či inej návykovej látke. Je pre neho zarážajúce, že súd tieto dôkazy v odôvodnení uvádza,
no pri ukladaní trestu spomína len skutočnosť, že obžalovaný bol viackrát priestupkovo postihnutý

za porušenie dopravných predpisov, čo súd viedlo k uloženiu najprísnejšej sankcie - odňatiu slobody
a k uloženiu zákazu činnosti. Je presvedčený, že preukázané pozitívne osobnostné nastavenie jeho
osoby spolu s kladným hodnotením v správe o povesti, v ktorom sa toto nastavenie odráža, navyše
pri zohľadnení neexistencie akejkoľvek závislosti na alkohole, či iných látkach neodôvodňuje potrebu
uloženia trestu odňatia slobody. Zdôraznil, že nebol nikdy trestne stíhaný a preto vníma uloženie

podmienečného trestu odňatia slobody v kontexte vyššie uvedených okolností za príliš prísne. Je
si vedomý, že alkohol za volantom je neakceptovateľný, no poukazuje na to, že nikdy nepožadoval
napríklad upustenie od potrestania. Svojmu excesu sa postavil čelom a je ochotný a pripravený znášať
spravodlivý trest. Ak súd uvádza, že individuálne posudzovanie prípadu neumožňuje používať „tabuľky“
na ukladanie trestov, zrejme narážal na prehľad uložených trestov za obdobné skutky, ktorý uviedol v

odpore proti trestnému rozkazu. Rešpektuje pestrosť života a rozmanitosť okolností, ktoré musí súd pri
posudzovaní každej trestnej činnosti zohľadňovať. Na druhej strane ale existuje oprávnené očakávanie
na strane obžalovaného, že pokiaľ iný páchateľ v obdobnej situácii dostal iný druh trestu (peňažný trest),
prípadne rovnaký trest, ale v miernejšej sadzbe, tak i on bude postihnutý práve v tomto očakávanom
rozsahu. Ním uvedený prehľad mal slúžiť ako ilustrácia toho, že prípadne uložený peňažný trest by

nebol excesom v rozhodovacej praxi prešovských súdov, práve naopak. Súd sa nijako nevysporiadal
napríklad s uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/29/2021 zo dňa 12.05.2022,
ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/12/2018 vo výroku o treste a pri
neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností namiesto pôvodne uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov bol obvinenému uložený peňažný trest vo výške 500,- eur

a zákaz činnosti ostal na úrovni 24 mesiacov. Z odôvodnenia rozsudku citoval: „Zohľadniac absenciu
priťažujúcich okolností i poľahčujúcich okolností, dobu prečinu, od ktorého spáchania obžalovaný
neprejavil náchylnosť na protiprávne konanie, a teda dáva predpoklad dosiahnutia účelu trestu aj
bez uloženia najprísnejšieho z druhov trestov, teda trestu odňatia slobody, zohľadniac jeho osobné
a majetkové pomery, keď je zamestnaný s čistým príjmom cca 600,- eur po zohľadnení skutočností,

že pri dopravnej nehode nedošlo k ujme na zdraví a zohľadniteľnej škode na majetku inej osoby,
ako samotného obžalovaného, a v neposlednom rade aj počiatočnú ochotu obžalovaného podrobiť sa
dychovým skúškam pri policajnej kontrole a neodporovať zákonnému postupu policajtov ako verejných
činiteľov, je po hodnotení všetkých zákonných kritérií uvedených v § 34 Tr. zákona potrebné uložiťprimeraný trest, ktorým je peňažný trest vo výmere 500,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo
výmere 4 mesiacov a trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 2 roky. Majúc
na zreteli zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin

spáchaný a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy, ako aj účel
trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným
spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania
trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel odvolací súd

k záveru, že v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii bolo potrebné zmierniť trest
odňatia slobody na trest tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, ako trest, ktorý je na nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti dostatočne individualizovaný a primeraný.“. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste v súlade s § 322 ods. 3
Trestného poriadku zmenil a uložil mu peňažný trest a trest zákazu činnosti na spodnej hranici trestnej
sadzby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe takto vykonaného preskúmania dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste totiž nezohľadnil komplexne všetky kritériá rozhodné

pre určenie druhu a výšky trestu a neprimerane preferoval represívnu funkcia trestu pred funkciou
výchovnou. V dôsledku toho dospel k trestu, ktorý nie je možné považovať za trest primeraný a súladný
s účelom trestu.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z ust. § 34 ods. 3, ods. 4 veta prvá Tr. zákona vyplýva, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho
vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný teda neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby
bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Týmto
vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa už od zastavenia ním
vedeného vozidla políciou priznával a ľutoval jej spáchanie.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, obžalovaný viedol motorové vozidlo síce po meste,
ale v nočných hodinách, keď je frekvencia pohybu ľudí a vozidiel nižšia a tak aj nebezpečenstvo vzniku
ujmy na živote, zdraví či majetku menšia. Obžalovaný ani žiadnu takúto ujmu nespôsobil. Vozidlo viedol
v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť, avšak zistená hladina alkoholu 1,38 promile je
považovaná za miernu opitosť, ktorá v porovnaní s inými prípadmi predmetného trestného činu len

mierne prevyšuje hranicu jedného promile, po prekonaní ktorej sa už ovplyvnenie alkoholom považuje za
stav vylučujúci spôsobilosť na predmetnú činnosť. Po zastavení hliadkou PZ obžalovaný spolupracoval
a ešte pred vykonaním dychovej skúšky priznal požitie alkoholu.Súd prvého stupňa správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil len
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a
trestný čin úprimne oľutoval. Pri prevahe pomeru poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona

znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade trestu odňatia
slobody by po jej úprave prichádzal do úvahy trest až na 8 mesiacov. Súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom tak obžalovanému uložil najprísnejší druh trestu blízko pri polovici trestnej sadzby.

Pri hodnotení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy sa súd prvého stupňa

sústredil na počet priestupkov spáchaných na úseku cestnej premávky. Avšak len na základe samotného
počtu priestupkov nie je možné dostatočne vyhodnotiť osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
nápravy. Aj keď sa obžalovaný dopustil až 17-tich priestupkov a všetky boli proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, vo väčšine prípadov išlo o priestupky súvisiace s nesprávnym parkovaním a
prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti, ale aj s používaním mobilného telefónu pri vedení vozidla,
s použitím vozidla nespôsobilého na premávku či nerešpektovania dopravného značenia a dopravnej

značky. Avšak ani v jednom prípade obžalovaný neviedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a nespôsobil
dopravnú nehodu. Priestupky boli spáchané na rôznych miestach Slovenskej republiky, z čoho je
možné vyvodiť, že obžalovaný motorové vozidlo používa často, čo tiež nepochybne ovplyvnilo počet
priestupkov.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa nikdy nedopustil trestného činu, a aj z miesta bydliska
je hodnotený kladne ako nekonfliktná osobnosť s priateľským vystupovaním a ochotou pomôcť.
Preskúmaním zdravotnej spôsobilosti bolo potvrdené, že obžalovaný nie je závislý od alkoholu a ani od
inej návykovej látky alebo liečiva.

Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností významných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu
dospel krajský súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody a to dokonca pri polovici trestnej sadzby
je trestom neprimerane prísnym, ktorý nesleduje dosiahnutie účelu trestu. Prihliadajúc aj na zárobkové
pomery zistené na verejnom zasadnutí, je pre obžalovaného primeraný a účel trestu napĺňajúci peňažný
trest vo výmere 500,- eur, pri súčasnom uložení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2

mesiacov a trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené krajský súd na podklade odvolania obžalovaného jednomyseľne rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.