Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510209430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3510209430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598 proti povinnej: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. XXX, o vymoženie 496 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11Er/1910/2010-21 zo dňa
22. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

istiny s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. č. k. SR 06170/10 zo dňa 21.07.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa02.08.2010avykonateľnosťdňa05.08.2010(ďalejexekučnýtitul).Poverenímč.5304
015690 zo dňa 04.03.2011 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 496 Eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11Er/1910/2010 zo dňa 18.02.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora
v časti zmenkového úroku v časti presahujúcej 94,24 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.06.2011.
1.2. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 , § 58 ods. 1 Ex. poriadku
v spojení s § 33 ods. 2 a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. zo dňa 29.09.2009 medzi
oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 300 Eur a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o príslušný
poplatok vo výške 231 Eur v 9-tich mesačných splátkach po

59 Eur, počnúc dňom 19.10.2009, pričom zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria
súčasť zmluvy ďalej vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú Obch. zák. v zmysle
§ 262 ods. 1 Obch. zák. V zmysle § 52 Obč. zák. posúdil súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o
úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená dodávateľom - oprávneným ako právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov
a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom

- povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom nebolo preukázané konanie povinnej pri
uzatváraníaplnenízmluvyvrámcipredmetuobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Tiežpoukázalna to, že v konkrétnej veci zaznačením kolónky o poskytnutí peňažných prostriedkov povinnej na výkon
zamestnania majúcim za následok formálne vylúčenie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch nemalo zároveň za následok potrebu kvalifikácie úverovej zmluvy za nespotrebiteľskú zmluvu

majúcu sa takto riadiť výlučne úpravou
v zmluve a Obchodnom zákonníku. Súd prvej inštancie zhrnul, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným
a povinnou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinná

ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu

k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu
k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno
rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť
vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Na to, aby mohla
byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v

súlade s citovaným ustanovením, teda nesmie byť vydaný
v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto
zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však

predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

1.5. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd prvej inštancie
zistil, že v článku 15. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle
ustanovenia § 53 Obč. zák. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej

zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom, čím vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví,
resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie tiež uviedol,
že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania

prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy.

Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Zdôraznil, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Neprijateľné podmienky
demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú
pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely
Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon

č. 568/2007 Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté
v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú
zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok.1.6. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na rozsudky Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von
Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen, C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA

a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed
Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) , pričom v predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i.
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného
znenia a účelu tejto smernice.

V konkrétnej exekučnej veci treba mať na zreteli predovšetkým čl. 6 ods. 1 vyššie uvedenej smernice,
podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok a bod 1 písm. q) prílohy smernice, podľa ktorého možno za
nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo

mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené
právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

1.7. V závere rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie aj na na rozsudok Súdneho dvora vo veci C
- 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica
Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie
o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Dojednanie rozhodcovskej doložky

a následné konanie pred vybraným rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák.
a tiež smernice 93/13/EHS.

1.8. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Obč. zák. ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Exekúciu preto zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v
spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že o trovách súdneho
exekútora rozhodne až po doručení ich špecifikácie.

2.1. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Zdôraznil, že nakoľko oprávnený s povinnou
uzavreli zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože s prihliadnutím na charakter zmluvy sa nejedná o vzťah

spotrebiteľský. Uzavretie zmluvy v uvedenej forme vyvolala a iniciovala povinná svojím konaním. V
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obch. zák. Povinná tiež vyhlásila, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy. Rozhodcovská doložka v
nich dojednaná je písaná čitateľným písmom a vyplýva z nej alternatívna možnosť riešenia sporov

medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený
zdôraznil, že nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neplatná a neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach, pričom časová verzia Obč. zák. v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala jej použitie. Povinná má dokonca kedykoľvek právo sa
slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

2.2. Oprávnený ďalej doplnil, že podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd
má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Takýmtozáverom nie je naviac vôbec dotknuté právo postavenia spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr na
všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom
konaní.

2.3. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná
Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12Cmo 13/2010. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.

októbra 2009, sp. zn. 33Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa
1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a
spotrebiteľdobrevedel,žetext,ktorýpodpisuje,obsahujerozhodcovskúdoložku,akoajto,žeajochrana
spotrebiteľamásvojemedzeavžiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnosti

a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd
ČR aj svojím uznesením zo dňa
28. apríla 2010, sp. zn. 23Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp.
zn. 32Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej
doložky vylúčené, bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako

aj v systéme www.beck-online.cz .

2.4. V závere odvolania oprávnený uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka bola medzi
oprávneným a povinnou platne dojednaná, nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti
a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a

povinnostiach spotrebiteľa a nevyžaduje od neho, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

2.5. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie podľa § 389 CSP v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania vrátane trov konania odvolacieho.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Exekučné konanie vo veci začalo dňa 24.11.2010.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v

čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c)

ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

8. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

9. Exekučný súd pri preskúmavaní listín podľa § 44 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) jednak posudzuje v spojení s § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskomrozhodcovskom konaní, či rozhodcovská zmluva ( rozhodcovská doložka) spĺňa zákonom stanovené
náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, spĺňa zákonom

ustanovené náležitosti a či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä, ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z
týchto podmienok, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne, resp. exekúciu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v

dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa spotrebiteľskej zmluvy,
exekučný súd správne posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie, priznané týmto
rozsudkom,nemátakýcharakter,prektorýjepotrebnéúplnealebočiastočneexekučnékonaniezastaviť,
resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so
zákonom.

10. V danej veci bol správny záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sa jedná medzi stranami
o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom
úvere. Je nepochybné, že povinná bola v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, nakoľko zmluvu o úvere
podpísala len ako fyzická osoba a z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené právny

vzťah medzi stranami možno podradiť pod ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho daná
zmluva vyžaduje náležitosti stanovené v ust. § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto
súvislosti treba poukázať aj na to, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské
právne normy, a preto sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve
a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa

akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo
k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2
Obč. zák. Preto zostáva bez významu aj skutočnosť, či zmluva o úvere je
tzv. absolútny obchod podľa Obch. zák., alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi stranami, (ako to
namietal v odvolaní oprávnený). I keď v danej veci už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie,

odvolací súd dopĺňa, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie,
ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so
zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený
v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený
v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov,

pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je
prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a
umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

11. Súd prvej inštancie tiež správne skúmal zmluvu o úvere, ktorá v čl. 15 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru zakotvuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Podľa čl. 15 sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského

vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z
dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sanepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovskú doložku

si spotrebiteľ (povinná) nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej
spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto
podmienkam, alebo celú zmluvu odmietnuť. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinnej, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná
v celom rozsahu.

12. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola

uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012; aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011
sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

13. Odvolací súd taktiež zhodne so súdom prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku (obsiahnutú
v tomto prípade v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť zmluve o úvere uzatvorenej dňa 29.09.2009) za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedená
rozhodcovská doložka uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola

individuálne dojednaná, jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky spočíval výber
rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie

rozhodcovskej doložky, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec
predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,

C-243/08, C-168/05) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 24.04.2017 sp. zn.
3Cdo/1303/2015). Rozhodcovská doložka od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu. Na jej neprijateľnom charaktere nič nemení ani to, že umožňuje voľbu medzi
právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie
je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom je takáto voľba právomoci iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská doložka je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy,
ako to už bolo ustálené aj v odseku 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

14. Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade je potrebné právne posúdiť rozhodcovský rozsudok ako
nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie
a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správne súd prvej inštancie aj na základe už vyššie uvedeného
exekúciu zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).