Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120202280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1120202280.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom
W., S. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o žalobe
pre nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálnych dávok, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sa/13/2021-61 zo dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/13/2021-61 zo

dňa 15. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 24Sa/13/2021-61 z 15.12.2021 podľa § 98 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") odmietol správnu žalobu v sociálnej veci
spísanú dňa 22.01.2020 pôvodne doručenú Okresnému súdu Bratislava 1 a označenú ako „Žaloba pre
nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálnych dávok", ktorou sa žalobca domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať mu od 01.03.2016 starobný dôchodok v sume 419,70 eur
mesačne,tedavovýške,vakejmuhopriznávaktomutodňuzákonč.461/2003Z.z.osociálnompoistení
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.").

2. Krajský súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v bode 12 uznesenia
č.k. 8Sa/60/2020-21 zo dňa 28.04.2021, že bez ohľadu na označenie podania žalobcu a odkaz na

právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
Krajský súd v Bratislave z jeho obsahu usúdil, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 199 SSP, keďže žalobca v odôvodnení žaloby poukázal
na rozhodnutia žalovaného č. XXX XXXX XXXX X zo dňa 06.07.2016 a zo dňa 10.10.2018, ktorých
preskúmania sa domáha. Týmito rozhodnutiami bolo rozhodnuté o priznaní starobného dôchodku v

nižšej sume, ako žalobcovi prináleží. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobný návrh znie
na uloženie povinnosti žalovanému uhrádzať mu mesačne platby vo výške 419,70 eur, počnúc od
01.03.2016. Z opisu rozhodujúcich skutočností bolo krajskému súdu zrejmé, že základom týchto platieb
sú zmienené rozhodnutia žalovaného, ktorých zákonnosť žalobou napadá Krajský súd dospel k záveru,
že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak bol základný nárok, ktorého sa žalobca
domáhal, pričom ostatné nároky bolo potrebné vnímať aj ako dôvody, pre ktoré sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutí.

3. Lustráciou správny súd zistil, že o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2016, ktorým žalovaný podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.
priznal žalobcovi od 01.03.2013 starobný dôchodok v sume 81,20 eur mesačne spolu s jeho zvýšením

podľa jednotlivých Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky platných
a účinných pre každoročné zvyšovanie dôchodkových dávok, počnúc od roku 2004 až do roku 2016vrátane,bolorozhodnutéuznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.24Sa/60/2016-8zodňa30.09.2016tak,
že súd konanie zastavil vzhľadom na to, že podľa obsahu sa jednalo o odvolanie proti neprávoplatnému
rozhodnutiu žalovaného a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne v Bratislave, do

právomoci ktorého patrilo vec rozhodnúť.

4. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 25Sa/11/2017 zo dňa 22.06.2017 správny súd ďalej zistil,
že na základe odvolania žalobcu postúpeného žalovanému uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
24Sa/60/2016-8 zo dňa 30.09.2016 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie

podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.07.2016 a
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2017 napadnuté rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. potvrdil. Správnou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
06.07.2016 súdom preskúmať. Rozsudkom sp. zn. 25Sa/11/2017 zo dňa 22.06.2017 krajský súd žalobu
zamietol. Na základe následnej kasačnej sťažnosti žalobcu konal a rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom zo dňa 31.10.2018, sp. zn. 9Sk/14/2017 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajský súd správnu žalobu žalobcu opakovane zamietol.
NapokonNajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomzodňa30.11.2019,sp.zn.9Sk/14/2019kasačnú
sťažnosť žalobcu zamietol. Rozsudok kasačného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019.

5. Správny súd ďalšou lustráciou zistil, že správnu žalobu, ktorou sa žalobca na krajskom súde

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018,
správny súd uznesením sp. zn. 29Sa/6/2019 zo dňa 24.08.2020 odmietol. O kasačnej sťažnosti žalobcu
proti uvedenému uzneseniu krajského súdu bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sk/35/2020 zo dňa 28.04.2021 tak, že kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá.
Rozhodnutie kasačného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2021.

6. Odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd odôvodnil tým, že o tej istej
veci, a to o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2016 a
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018 už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté.

7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

9. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, nesprávnym procesným postupom krajský súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

10. Zhodne ako v správnej žalobe, aj v kasačnej sťažnosti uviedol, že dňa 22.1.2020 podal na súd
žalobu pre nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálnych dávok. Poukázal na

ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistencovi patria práva pri výkone
sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení
zákonom č. 365/2004 Z.z. o antidiskriminačnom zákone. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z., poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva a právom chránené záujmy boli dotknuté
v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde

podľa antidiskriminačného zákona, v súvislosti s ktorým citoval ustanovenie § 307 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok a v ďalšom ustanovenie § 315 SSP, podľa ktorého ustanovenia tohto
zákona sa použijú, ak predpisy o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou neustanovujú
inak. Dôvodil tým, že z uvedených skutočností vyplýva, že žalobu pre porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia sú oprávnené prejednávať príslušné okresné súdy,

v ktorých má sídlo subjekt, ktorý túto zásadu porušil (§ 12 SSP). Preto tvrdil, že o podanej žalobe pre
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia nebola daná právomoc
súdu rozhodovať o diskriminačnej žalobe v rámci správneho konania správnym súdom, lebo podľa §
9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. sa každý môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakéhozaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol
primerané zadosťučinenie. Odmietnutie antidiskriminačnej žaloby bolo preto nezákonné.

11. Krajskému súdu v ďalšom vytýkal, že pred vydaním uznesenia nenariadil verejné konanie, na
ktorom mohol argumentovať porušením základného práva garantovaného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou
Slovenskej republiky.

12. Sťažovateľ navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť.

III.

13. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie 04. februára 2022.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

IV.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 438
ods. 2 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

16. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a
rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

20. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b/ vykonáva dokazovanie,

c/ to vyžaduje verejný záujem,
d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo
e/ tak ustanovuje tento zákon.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

23. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a/ označenie druhu žaloby,b/ označenie žalovaného,
c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d/ deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,

e/ opísanie rozhodujúcich skutočností,
f/ označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g/ žalobný návrh.

24. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

25. Krajský súd napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu sťažovateľa. Uznesenie správneho
súdu bolo vydané v konaní podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v systéme správneho
súdnictva. Kasačný súd konštatoval, že účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo

verejnejspráve,aleúčinnáochranasubjektívnychprávfyzickejosobyaleboprávnickejosoby,protiktorej
je verejná správa v jednotlivých prípadoch vykonávaná (III. ÚS 502/2015).

26. Z obsahu súdneho spisu krajského súdu bolo zrejmé, že žalobca sa žalobou podľa § 307 zákona
č. 160/2015 Z.z. domáhal na Okresnom súde Bratislava 1 súdneho konania pre nedodržanie zásady

rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálnych dávok. Prílohou žaloby bolo rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 10.10.2018, ktorým bolo rozhodnuté vo veci starobného
dôchodku. Okresný súd Bratislava 1 uznesením č.k. 19C/6/2020-11 dňa 18.05.2020 konanie zastavil a
rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave dôvodiac tým, že žalobca sa domáha zmeny
rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto vec nespadá do právomoci okresného súdu, ktorý sám nie je

oprávnenýhodnotiť,čipodanážalobamávšetkynáležitostipodľaSSP.KrajskýsúdvBratislave,ktorému
bola vec postúpená dňa 17.07.2020 opäť uznesením č.k. 8Sa/60/2020-21 dňa 28.04.2021 rozhodol o
postúpení veci Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému. Krajský súd v Žiline uznesením
č.k. 24Sa/13/2021 dňa 15.12.2021 žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP odmietol. Žalobca žiadal, aby
kasačný súd rozhodnutie správneho súdu preskúmal pre jeho nezákonnosť.

27. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na
spravodlivé súdne konanie vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne
relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (III. ÚS 305/08).

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujúcu skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a
preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

28. Vo svetle vyššie uvedenom krajský súd nepostupoval správne, keď bez toho, aby si ustálil
predmet prieskumu podľa § 3 ods. 1 SSP (ako základnú procesnú podmienku), žalobu žalobcu
odmietol. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je

osobitným typom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do
úvahy prichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich
sa sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné
poistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok
na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu

zodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu
správnychaktov(primárnerozhodnutí/opatrení)vydávanýchvovyššieuvedenýchveciach.Vtomtotype
správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za
tzv. slabších účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku),
ktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie

od poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho zastúpenia, správna
žaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby
fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej
žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie jev rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom
verejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým
zabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho

vedomia) v správnom súdnom konaní.

29. Vo vzťahu k poučovacej (manudukačnej) povinnosti Správny súdny poriadok rozlišuje jednak
všeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v § 26 SSP, a jednak osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá
je upravená vo viacerých ustanoveniach naprieč celým procesným kódexom (napríklad § 41 ods. 1, § 59

ods.2,§77ods.1)stým,žejeupravenáajvovzťahuksprávnejžalobevsociálnychveciachv§199ods.
2 SSP, podľa ktorého správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu
a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach. Osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo
rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred

súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru najvyššieho správneho súdu
potrebné poučiť žalobcu, aby sa tento v súdom stanovenej lehote vyjadril aj k možnosti požiadať o
nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Podľa názoru najvyššieho správneho
súdu nie je v tomto smere vylúčené ani pripojenie doložky podľa § 103 ods. 2 SSP, že ak sa účastník
konania v takto určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia

pojednávania nebude mať námietky.

30. Vzhľadom na to, že krajský súd v zmysle vyššie naznačeného žalobcu relevantným spôsobom
nepoučil o jeho procesných právach a povinnostiach, najvyšší správny súd dospel k záveru, že je daný
dôvod na zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP

v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

31. V ďalšom konaní krajský súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v podanej kasačnej
sťažnosti bez ďalšieho vyzve žalobcu na odstránenie vád podanej žaloby, riadne sa vysporiada s
námietkami žalobcu, najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi zásadný význam pre riadne

zistenieskutkovéhostavuveciavoveciznovurozhodne;svojerozhodnutiezároveňnáležitevintenciách
§ 139 ods. 2 SSP odôvodní.

32. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.