Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Markéta Marečková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200444
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720200444.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu: P.H.Co,

s. r. o., so sídlom Švábovce 511, 059 12 Švábovce, IČO: 44 342 527, právne zastúpený JUDr. Mária
Dideková, advokátka so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanému:
ABATON s. r. o., so sídlom 1. mája 4500/30, 058 01 Poprad, IČO: 43 940 862, právne zastúpený JUDr.
Ján Jenča, advokát so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, IČO: 35 528 125, o zaplatenie 1.536,52
eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 1.117,52 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.02.2020 do
zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 13.02.2020 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.536,52 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 15.02.2020 do zaplatenia
a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 20.02.2017 osobné motorové vozidlo A. A. A., EČV: B. XXX C.. Žalobca a žalovaný sú
stranami sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/11/2018 o určenie
vlastníckeho práva k označenému vozidlu. Rozsudkom z 11.12.2018 súd určil za vlastníka vozidla
žalobcu. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Neodkladným opatrením v konaní sp. zn.
16Cb/11/2018 zo dňa 28.02.2018 žalovanému bolo nariadené zdržať sa nakladania s vozidlom.
Žalovaný dňa 25.10.2017 svojvoľne a bez súhlasu konateľky žalobcu prepísal v evidencii predmetné
vozidlo tak, že vlastníkom je uvedený žalovaný. Žalobca vzhľadom na vzniknutú situáciu bol nútený

zadovážiť si náhradné vozidlo. Dňa 31.12.2017 uzavrel zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou
CORNERSTONE s.r.o., predmetom ktorej bol prenájom vozidla Škoda Fabia Combi na obdobie od
31.12.2017 do 31.03.2018, kde bolo dohodnuté nájomné 490,- eur mesačne. Nájomné za mesiac
február uhradil žalobca 15.02.2018 a za marec 14.03.2018. Žalobca zaplatil za predmetné vozidlo daň
z motorových vozidiel dňa 01.02.2019 za rok 2018 vo výške 115,93 eur, dňa 28.01.2020 za rok 2019 vo
výške 118,40 eur, povinné zmluvné poistenie za rok 2019 dňa 11.09.2018 vo výške 157,17 eur a za rok
2020 dňa 31.07.2019 vo výške 165,02 eur. Žalobca uplatňuje nárok titulom náhrady škody.

2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nie je pravdou žeby dňa 25.10.2017
svojvoľne a bez súhlasu konateľky žalobcu prepísal v evidencii dopravnej polície predmetné vozidlo
na seba. Prepis realizoval vtedajší konateľ žalobcu D. E.. Nesúhlasil s tým, že napriek vydanémuneodkladnému opatreniu vozidlo previedol na tretiu osobu, keď prevod na tretiu osobu sa uskutočnil
pred vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení v konaní sp. zn. 16Cb/11/2018. Po predaji vozidla,
ktorý sa uskutočnil dňa 21.02.2018 došlo koncom marca k odtiahnutiu vozidla. Do konca marca

2018 s vozidlom jednoznačne disponoval žalobca. Nebolo dôvodné, aby žalobca dňa 31.12.2017
prenajal iné vozidlo na obdobie do 31.03.2018. Žalobca vozidlo sám užíval trvale do 17.03.2018. Dňa
18.03.2019 žalobca odcudzil žalovanému vozidlo od hotela Autis v Dolnom Smokovci. Celé konanie
žalobcu vyplýva z osobných rozporov konateľky s bývalým manželom, bratom štatutárneho zástupcu
žalovaného. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by zakladala zodpovednosť za údajnú

škodu. Príjmové účtovné doklady týkajúce sa uhradeného nájomného zo strany žalobkyne nemajú
náležitosti účtovných dokladov. Ide zjavne o bezdôvodnú žalobu.

3. Žalobca v replike uviedol, že je pravdou, že prepis vozidla v evidencii vozidiel nerealizoval žalovaný,
ale brat konateľa žalovaného dňa 25.10.2017. Žalovaný bol od 25.10.2017 vedený ako vlastník
predmetného vozidla na dopravnom inšpektoráte. Žalobca, resp. konateľka žalobcu v danej situácii

potom, čo jej D. E. oznámil, že k 31.12.2017 vozidlo patrí žalovanému, auto odstavila v Matejovciach
u D. F.. Nebolo používané až do doručenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Poprad č.
k. 16Cb/11/2008-61 zo dňa 28.02.2018. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že vozidlo konateľka
žalobcu užívala nerušene po celú dobu. Preto si žalobca už počnúc mesiacom január 2018 prenajal od
spoločnosti CORNERSTONE s.r.o. iné vozidlo. Za prenájom musel žalobca platiť nájomné. Predmetom

tohto konanie je náhrada škody vo výške nájomného za 2 mesiace, za február a marec 2018. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že predmetné vozidlo následne žalobca odcudzil dňa 18.03.2019, žalobca poukazuje na
to, že v ten deň mu bol doručený rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 1Cob/30/2019, ktorým bol potvrdený
rozsudok tunajšieho súdu o určenie vlastníckeho práva žalobcu. Nemožno preto hovoriť o odcudzení.
Žalobca ako výlučný vlastník vozidla si toto jednoducho na základe doručeného rozsudku vzal. Pokiaľ

ide o platby za povinné zmluvné poistenie a daň z motorových vozidiel, žalobca predsa celý rok 2018,
až do rozhodnutia odvolacieho súdu v marci 2019, vozidlo užívať nemohol z vyššie uvedených dôvodov.
Žalovaný bol vedený v evidencii ako vlastník vozidla a reálne autom disponoval, teda bol subjektom
povinným zaplatiť povinné zmluvné poistenie ako aj daň z motorových vozidiel za rok 2018, čo však
neurobil. Ďalšie platby za rok 2019, 2020 si žalobca uplatňuje preventívne z dôvodu právnej istoty.

4. Žalovaný sa v duplike nevyjadril

5. Po otvorení pojednávania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 137,50 eur, ktorá
predstavuje časť z platby za povinné zmluvné poistenie za rok 2020, ktoré bolo uhradené vo výške

165,02 eur dňa 31.07.2019 a v časti uplatnenej sumy 980,- eur titulom nájomného za mesiace február,
marec 2018. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. V zmysle § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil.

6. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, u ktorého mal súd riadne vykázané doručenie

predvolania na pojednávanie. Súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. V zmysle § 180
Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe s poukazom na čiastočné späťvzatie
žaloby trvala. Uviedla, že dňa 18.10.2017 došlo k odvolaniu D. E. z pozície štatutárneho zástupcu

žalobcu a novou konateľkou sa stala G. E.. Došlo ku situácií kedy bývalý konateľ D. E. využil zjavne
neznalosť obchodného práva príslušníkov policajného zboru a dňa 25.10.2017, t.j. v čase kedy už nebol
konateľom ani spoločníkom žalobcu, uskutočnil prepis predmetného vozidla. Dovtedy bol vlastníkom
aj držiteľom žalobca, od 25.10.2017 bol vlastník a žalovaný a držiteľ žalobca. Od 17.03.2018 bol
stav na technickom preukaze taký, že držiteľom bol buď F. alebo D. E.. Predmetné vozidlo odtiahli

a osoby, ktorým to žalovaný umožnil užívali predmetné vozidlo. Dňa 28.02.2018 tunajší súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému akokoľvek disponovať s vozidlom. Po doručení
rozsudku Okresného súdu Poprad, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcu dňa 05.01.2019
konateľka žalobcu p. E. vozidla vzala spred hotela Autis. Od tohto dňa vozidlo neužívala, pretože
žalovaný podal vo veci odvolanie proti rozsudku o určenie vlastníckeho práva. Krajský súd Prešov

vo februári 2020 rozsudok potvrdil s tým, že od 05.01.2019 do 25.02.2020 dokiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté o vlastníckom práve. G. E. ako konateľka žalobcu vozidlo odstavila v Mlynici vo dvore
rodinného domu svojej kamarátky. Nie je pravdou, že od januára 2018 do 17.03.2018 by po celú dobu
mal k dispozícií vozidla žalobca, t.j. G. E.. Od januára 2018 do 01.03.2018 bolo vozidlo umiestnenéa zaparkované u D. F.. Škoda bola žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovaným, ktorý napriek tomu, že nemal žiaden právny nárok na vozidlo, sa k tomuto vozidlu správal
ako vlastník, bránil vo využívaní vozidla a prepisom vozidla.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou ani po čiastočnom späťvzatí so žalobou
nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Ku škode ako uvádza žalobca nemohlo v žiadnom prípade dôjsť. Vo
vzťahu k nájmu vozidla síce zobral žalobca žalobu späť, avšak v tej súvislosti hrubo porušil ustanovenie
§ 150 Civilného sporového poriadku, keď strana sporu musí pravdivo opísať skutočnosti a predložiť

dôkazy. Žalovaný preukázal ihneď a včas, že žalobca mal vymyslené dôkazy, ktoré žalovaný nevyvrátil.
Poukázal na článok 5 základných zásad Civilného sporového poriadku, keď zjavné zneužitie práv
nepoužíva právnu ochranu a súd by mal sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva a jeho svojvoľné uplatňovanie. Poukázal na zmluvu o zriadení zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva, ktorá bola zároveň zriadená medzi zmluvnými stranami. Aj zmluva
o výpožičke, podľa ktorej mal žalobca právo užívať vozidlo na dohodnutú dobu. Podľa ustanovenia

zmluvy aj toto vozidlo užíval. Pri uzavretí si vozidlo ponechal vtedajší konateľ D. E. a tento užíval vozidlo
po celý čas, aj v roku 2018. Toto vozidlo nikdy neužíval žalovaný, ale konateľ žalobcu. Žalovaný s týmito
vzťahmi nemá nič spoločné. Žalovaný nemôže zodpovedať za vnútorné riešenie vzťahov u žalobcu.
Žalovaný bol stále dobromyseľný. Vozidlo vlastnil v roku 2018, neužíval ho a s nákladmi, ktoré sú
voči nemu uplatňované nemá jeho vlastníctvo žiaden súvis. Bolo ustálené, že vozidlo bolo odtiahnuté

17.03.2018 a žalobca ho neužíval do 05.01.2019. Nie je vôbec zrejmé, prečo by mal žalovaný znášať
cestnúdaňzarok2019,keďlendvadnimaltotovozidloaanireálnenedisponoval.Nevidísúvissplatbou
cestnej dane a povinného zmluvného poistenia za rok 2019, keď celý rok užíval vozidlo žalobca. Taktiež
za rok 2020. Žalovaný bol ako vlastník dobromyseľný a o spore o vlastníctvo auta nevedel o týchto
skutočnostiach.

9. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu súhlasil s právnym zástupcom
žalovaného.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu

žalobcu, listinnými dôkazmi, zmluvou o nájme vozidla, príjmovými pokladničnými dokladmi, dokladmi,
výpismi účtu v banke, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 18.10.2017, čestným prehlásením
D. F., H. F., správou Okresného dopravného inšpektorátu, rozsudkom Okresného súdu Poprad
vo veci sp. zn. 16Cb/11/2018 zo dňa 11.12.2018, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom
právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, svedka D. E., listinnými dôkazmi, zmluvou o zriadení

zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, zmluvou o úvere, technickým preukazom osobného
motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2018, čestným prehlásením G. E. a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav.

11. V predmetnom konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca uplatnil voči žalovanému nárok

na náhradu škody, a to v súvislosti s úhradou žalobcu dane z motorových vozidiel za rok 2018 vo
výške 115,93 eur dňa 01.02.2019, za rok 2019 dňa 28.01.2020 vo výške 118,40 eur, titulom povinného
zmluvného poistenia za rok 2019 dňa 11.09.2018 vo výške 157,17 eura a za rok 2020 dňa 31.07.2019
vo výške 165,02 eur, ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca uplatnil v konaní sumu 27,50 eur.
Nárok žalobca voči žalovanému uplatnil titulom náhrady škody. V konaní po vykonanom dokazovaní sa

strany sporu zhodli na skutkových tvrdeniach a to, že dňa 25.10.2017 bola uskutočnená zmena v zápise
držiteľa osobného motorového vozidla A. A. A., EČV: B. XXX C.. Kým predtým bol držiteľom vozidla
žalobca, držiteľom vozidla sa stal žalovaný. Odo dňa 17.03.2018 predmetné vozidlo neužíval žalobca,
podľa vyjadrenia žalobkyne ho užíval žalovaný, alebo tretie osoby, ktorým to umožnil. Podľa vyjadrenia
žalovaného vozidlo užíval D. E., predchádzajúci štatutárny zástupca žalobcu. Dňa 05.01.2019 vozidlo

prevzal žalobca v zastúpení G. E.. Podľa tvrdenia žalobkyne od 05.01.2019 vozidlo bolo do 25.02.2020
umiestnené vo dvore rodinného domu kamarátky G. E. v Mlynici.

12. Podľa tvrdenia žalobkyne zmluvou o prenájme vozidla zo dňa 21.12.2017 prenajímateľ
CORNERSTONEs.r.o.prenajalžalobcoviosobnémotorovévozidloŠkodaFabianadobuod31.12.2017

do 31.03.2018 za cenu 490,- eur mesačne. Žalobkyňa v konaní predložila doklady označené ako
príjmový pokladničný doklad na sumu 490,- eur, ktorú mal žalobca uhradiť 14.03.2018 a sumu 490,- eur,
ktorú mal 15.02.2018 uhradiť žalobca.13. Podľa výpisu z účtu žalobca uhradil dňa 01.02.2019 sumu 115,93 eur, 28.01.2020 sumu 118,40,-
eur, dňa 11.09.2018 sumu 157,17 eur, dňa 31.07.2019 sumu 165,02 eur.

14. Dňa 18.10.2017 D. E. a G. E. uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti žalobcu.

15. Z čestného prehlásenia D. F. súd zistil, že vozidlo A. A. A., EČV: B. XXX C. bolo odstavené na
pozemku jeho otca v Matejovciach od 01.01.2018 do 01.03.2018.

16. Z čestného prehlásenia H. F. súd zistil, že vozidlo A. A. A., EČV: B. XXX C. bolo odstavené na jej
pozemku v Mlynici od januára 2019 do konca februára 2020.

17. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Poprad súd zistil, že dňa 25.10.217 došlo k zmene
držiteľa predmetného motorového vozidla zo žalobcu na žalovaného, a následne k zmene držiteľa

vozidla zo žalovaného na žalobcu dňa 28.05.2020.

18. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/11/2018 zo dňa 11.12.2018 súd zistil, že súd určil,
že vlastníkom osobného motorového vozidla A. A. A., EČV: B. XXX C. je žalobca.

19. Žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
k zmluve o úveru zo dňa 20.08.2017 vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlo Citroën C4 Cactus,
EČV: B. XXX C..

20. Dňa 20.08.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru 13.500,- eur zo strany žalovaného žalobcovi.

21. Dňa 21.02.2018 žalovaný ako predávajúci a I. J. I. ako kupujúca uzavreli zmluvu, predmetom ktorej
bolo osobné motorové vozidlo A. A. A., EČV: B. XXX C..

22.ZčestnéhoprehláseniaG.E.zodňa30.01.2023vyplynulo,žezmluvaoprenájmevozidlauzatvorená
medzi jeho obchodnou spoločnosťou a spoločnosť žalobcu a príjmové doklady zo dňa 15.02.2018,
14.03.2018 sú mu neznáme. Tieto nepodpisoval, nevypisoval, nie je na nich jeho podpis. V rozhodnom
čase bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Zmluva je teda jednoznačne falzifikát. Počas
jeho účasti jeho spoločnosť nikdy spoločnosť nevykonávala činnosť autopožičovne. Žiadne auto na

taký účel nevlastnili, ani neprenajímali. Nebolo to možné, lebo ich spoločnosť nemá k dispozícií
osobné motorové vozidlo Škoda Fabia. Príjmové doklady nie sú ním podpísané, nemajú poradové
číslo, sú nepoužiteľné pre účely účtovníctva. Obsahujú síce pečiatku s údajmi obchodnej spoločnosti,
ktorú vlastnila, bol jej konateľom, ale zrejme ide o falzifikát, lebo on takéto príjmové doklady nikdy
nepečiatkoval legálnou pečiatkou, nebol na to dôvod. Konateľa spoločnosti žalobcu nepozná, ani

v minulosti nemal s nimi žiaden vzťah.

23. Svedok D. E. na pojednávaní uviedol, že bol predtým konateľom jeho brat, neskôr od neho
odkúpil obchodný podiel. Po rozvode spoločnosť prepísal na bývalú manželku. Žalovaná spoločnosť je
spoločnosť jeho brata. Predmetné vozidlo Citroën mal on v spoločnosti. Od brata mal požičané peniaze

13.500,-eur,bolidohodnutí,žemupeniazevráti,situáciasavrodinevyvinulainýmspôsobom.Sbývalou
manželkou sa dohodli, že jej predá spoločnosť žalobcu za 15.000,- eur s tým, že 10.000,- eur mu vyplatí
po podpise zmluvy, zbytok do konca roka. 10.000,- eur mu poslala na účet, ale tie mu vzápätí zobrala.
Nemal ako bratovi vrátiť peniaze, tak sa rozhodol vyrovnať dlh bratovi tak, že auto Citroën prepíše zo
spoločnosti žalobcu na žalovaného. To aj urobil. Následne šiel požiadať G. E. po kľúče a veci, ona mu

ich odmietla dať. Tak požiadal spoločnosť G + G, aby mu odtiahli auto do servisu. Nevedel presne kedy
to bolo. Následne vozidlo odtiahla G. E., tvrdila, že patrí jej, nevedel sa vyjadriť kedy to bolo. Od vtedy
ho užíva ona.

24. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.25. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované2) v Slovenskej republike a používa
sa na podnikanie3) alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť4) (ďalej len "podnikanie") v zdaňovacom
období. Používaním vozidla na podnikanie sa na účely tohto zákona rozumie
a) skutočné používanie vozidla na podnikanie,
b) účtovanie12) o vozidle,

c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii,13)
d) uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo
e) používanie vozidla na podnikanie daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).

28. Podľa § 3 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade,
b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,
c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo
bola zrušená,

d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo
na podnikanie, alebo
e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa
nepoužíva na podnikanie.

29. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd hodnotiac prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

30. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bol nárok žalobcu na náhradu škody v súvislosti
s vozidlom A. A. A., EČV: B. XXX C., titulom:

1.) uhradenej dane z motorových vozidiel za rok 2018 dňa 01.02.2019 vo výške 115,93 eur, za rok 2019
dňa 28.01.2020 vo výške 118,40 eur,
2.) povinného zmluvného poistenia za rok 2019 dňa 11.09.2018 vo výške 157,17 eur a za rok 2020 dňa
31.07.2019 vo výške 165,02 eur v rozsahu 27,50 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby.

31. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do 18.10.2017 bol vlastníkom, držiteľom vozidla zapísaným
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Poprad i skutočným používateľom žalobca. Od 25.10.2017
ako držiteľ vozidla na Okresnom dopravnom inšpektoráte Poprad bol zapísaný žalovaný, ale osobné
motorové vozidlo mal žalobca k dispozícii do 17.03.2018, keď sa osobného motorového vozidla zmocnil
žalovaný, užíval ho od 17.03.2018 do 05.01.2019 D. E. – bývalý konateľ žalobcu. V tomto období

Okresný súd Poprad nariadil neodkladné opatrenie dňa 28.02.2018, ktorým žalovanému uložil zdržať
sa nakladania s osobným motorovým vozidlom. Dňa 11.12.2018 v konaní pred Okresným súdom
Poprad č.k. 16Cb/11/2018 súd určil, že vlastníkom osobného motorového vozidla je žalobca, rozsudok
nadobudol právoplatnosť 19.03.2020.

32. V danom prípade žalobca uplatnil nárok na náhradu škody nie pri porušení povinnosti zo
záväzkového vzťahu, preto je potrebné s aplikáciou § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiť § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Pre priznanie práva na náhradu škody je potrebné splniť predpoklady vzniku tejto zodpovednosti:

- protiprávny úkon
- škoda
- príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodu
- zavinenie34. Ad 1.)
vo vzťahu k uhradenej dani z motorových vozidiel žalobca preukázal, že dňa 01.02.2019 uhradil sumu

115,93 eur za rok 2018, dňa 28.01.2020 sumu 118,40 eur za rok 2019.

35. Podstatným je podľa názoru súdu, kto mal povinnosť podľa zákona č. 361/2014 Z. z. o dani
z motorových vozidiel platiť daň.

36. Daňovníkom je jednak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná
v doklade, ak podľa § 3 písm. a) zákona, osoba, ktorá používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ
vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.

37. Bolo medzi stranami sporu nesporné, že do 24.10.2017 bol ako držiteľ vozidla zapísaný žalobca,
od 25.10.2017 do 28.05.2020 zapísaný žalovaný v roku 2018 bol zapísaný ako držiteľ žalovaný i v roku

2019. Z uvedeného by vyplynulo, že povinnosť platiť daň z motorových vozidiel mal žalovaný. Avšak z §
3 písm. a) zákona o dani z motorových vozidiel vyplýva, že povinnosť platiť daň má osoba, ktorá používa
vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie.
Nebolo sporné, že v období od 17.03.2018 do 05.01.2019 fyzicky držiteľom vozidla nebol žalobca, ale D.
E.,pričomakozapísanýdržiteľvozidlanaOkresnomdopravnominšpektorátePopradbolžalovaný,ktorý

v tom čase vozidlo nepoužíval na podnikanie. Za daných okolností pasívne legitimovaným vo vzťahu
k uplatnenej časti nároku nie je žalovaný, ale D. E., ktorý mal povinnosť platiť v období od 17.03.2018 do
05.01.2019 daň z motorového vozidla. Za obdobie roka 2018 od 01.01.2018 do 17.03.2018 bol povinný
platiť daň z motorového vozidla žalobca, ktorý používal vozidlo, resp. mal možnosť používať vozidlo,
preto mal povinnosť platiť daň z motorového vozidla. Pokiaľ v tých obdobiach žalobca z vlastnej vôle

osobné motorové vozidlo, ktoré mal k dispozícii neužíval, uvedené nemôže byť na ťarchu žalovaného.

38. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobca nepreukázal žiaden za štyroch predpokladov práva na náhradu
škody, preto nárok nie je dôvodný.

39. Ad 2.)
vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu žalobca preukázal, že dňa 11.09.2018 uhradil povinné
zmluvné poistenie za rok 2019 vo výške 157,17 eur, za rok 2020 vo výške 165,02 eur, z ktorej žalobca
uplatnil 27,50 eur dňa 31.07.2019.

40. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom predpoklady práva na náhradu škody, ani
protiprávny úkon žalovaného, vznik škody u žalobcu, príčinnú súvislosť, zavinenie.

41. Žalobca nepreukázal existenciu povinného zmluvného poistenia, poistnú zmluvu, nepreukázal, kto
je poisťovateľom, poistníkom.

42. Navyše od 05.01.2019 osobné motorové vozidlo užíval žalobca, teda je dôvodné aby povinné
zmluvné poistenie za rok 2019 (okrem obdobia od 01.01.2019 do 04.01.2019) uhradil žalobca, v roku
2020 žalobca s vozidlom disponoval, teda je dôvodné, aby povinné zmluvné poistenie uhradil žalobca.
Nárok v tejto časti súd považuje za nedôvodný.

43. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 Civilného sporového poriadku, súd priznal

žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď v časti o zaplatenie sumy 1.007,50 eur (490,-
eur + 490,- eur + 27,50 eur) žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral späť žalobu bez
ohľadu na správanie sa žalovaného v konaní. V prevyšujúcej časti bol žalovaný úspešnou stranou sporu
v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.