Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010973
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121010973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
08.02.2023 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.07.2022, sp. zn.
33T/49/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom C., D. B. E. XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, v spojení
s § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o upustení od ďalšieho trestu uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2022, sp. zn. 6T/82/2021, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutianauvedenývýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 33T/49/2021 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- dňa 10.02.2020 v čase okolo 20.00 hod. v priestoroch izby č. 118 oddielu A2, v oddelení výkonu trestu

s miestom výkonu služby v Sabinove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, kpt. Nálepku
15, Sabinov, fyzicky napadol poškodeného A. C. a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte
pristúpil k jeho posteli, na ktorej poškodený práve sedel a dlaňou pravej ruky ho jedenkrát udrel do ľavejspánkovej oblasti hlavy, čím takto spôsobil poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, okr. G.
pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha s dobou liečenia 35 dní.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, pri neexistencii
poľahčujúcich okolností a existencií priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia
slobody v trvaní jedného roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu dňa 14.11.2022 a osobne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
12.10.2022.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil tým, že namieta, že pána C. nenapadol a ani mu nemohol

spôsobiť žiadne zranenie. Samotná výpoveď pána C. je tendenčná a účelová a zakladá sa na klamstve.
Skutok (vymyslený) sa nemohol stať tak ako ho opisuje pán C.. Znalkyňa PhDr. Kordovánová uviedla,
že pán C. hovoril pravdu a súd z toho vychádzal. On vraví, že pán C. klame. Požiadal generálnu
prokuratúrou o súčinnosť pri vyšetrení tejto trestnej veci. Krajská prokuratúra podala trestné oznámenie
na príslušníka ÚVV a ÚVTOS Sabinov, konkrétne kpt. Mgr. Ľuboša Kollára, ktorý to celé prešetroval

a zmanipuloval. Zmaril priebeh celého vyšetrovania tým, že mal možnosť stiahnuť telefónny hovor z
08.02.2020 A. C., keď v podvečernej hodine telefonoval svojej dcére, ktorej sa sťažoval na bolesť ucha.
Skutok, ktorý opisuje pán C. vyvrátil, a preto ako vôbec mohol prokurátor podať obžalobu postavenú na
klamstve a výmysle pána C.. Jediný kto povedal pravdu je službukonajúci referent kpt. Sendek, ktorý
mal v ten večer nočnú službu a ktorý ako jeden z mála si plní svoje povinnosti. Keby bola pravda čo tvrdí

pán C. určite by bol vykonal všetko potrebné, no samotný pán C. povedal, že sa bojí, že by ho mohol
napadnúť a vôbec nepovedal to, čo teraz tvrdí, teda klame. Ako malo dôjsť k jeho zraneniu nevie.
V odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietal, že existencia predmetného
zranenia je daná, avšak súd uvádza nesprávny záver o tom ako k nemu došlo. Znalec pri svojej
výpovedi vylúčil možnosť infekčného vzniku zranenia, avšak priamo uviedol, že vzniklo mechanickým

poškodením a mohlo vzniknúť aj napríklad nesprávnym čistením uší vatovými tyčinkami. Podstatným
dôkazom je výpoveď svedka kpt. Sendeka, ktorý priamo, opakovane a logicky uviedol, že v čase po
údajnom spáchaní skutku bol ním a poškodeným zavolaný, zistil, že sa jedná o vzťahové problémy
medzi nimi a odkázal ich na rannú službu, aby s pedagógom riešili preloženie na inú izbu. Poškodený
C. v tom čase, po údajnom spáchaní skutku, výslovne uviedol, že ho nenapadol a rovnako kapitán

Sendek uviedol, že na poškodenom Pirhalovi nespozoroval žiadne stopy násilia. Obsah výpovede tohto
svedka súd vo svojom hodnotení dôkazov de facto obchádza. Stopy násilia neboli na poškodenom
pozorované ani ošetrujúcou lekárkou, nakoľko o nich v správe nie je zmienka. Rovnako znalec MUDr.
Kľoc uviedol, že o iných zraneniach, okrem roztrhnutého bubienka, v lekárskych správach nie je nič
uvedené. V tomto konaní sú len dva priame dôkazy a to výpoveď jeho a poškodeného, pričom výpoveď

poškodeného je spochybnená nepriamymi dôkazmi. Pravdivosť výpovede poškodeného súd opiera o
znalecký posudok PhDr. Kordovánovej avšak úspešne opomína vyjadriť sa k charakterovým znakom
poškodeného. Všetky uvedené argumenty a súdom vykonané dôkazy spochybňujú, že sa stal skutok
opísaný v obžalobe a v napadnutom rozsudku. Motív prečo poškodený vypovedal ako vypovedal by bolo
možné vidieť v ich dlhšie trvajúcich konfliktoch, ako aj v skutočnosti, že sa podieľal na odcudzení vecí

patriacich poškodenému jeden a pol mesiaca pred tým ako sa mal stať skutok, ktorý je predmetom tohto
konania. Nakoľko sa skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nedopustil, s ohľadom na uvedené a princíp in
dubio pro reo navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil alebo
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že medzi obžalovaným A. B. a poškodeným A. C. došlo k verbálnemu konfliktu ohľadom
odcudzenia vecí poškodenému, kde následne obžalovaný ho 1-krát udrel do ľavej spánkovej oblasti
a podľa vyjadrenia znalca poškodenému spôsobil poranenie a to pretrhnutie ušného bubienka ľavého
ucha s dobou liečenia 35 dní. Zo skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného A.
C. a jeho výpoveď potvrdzuje aj záver znaleckého posudku MUDr. Petra Kľoca, ktorý popísal poranenie

a dobu jeho liečenia a mechanizmus ako mohlo poranenie vzniknúť, pričom uviedol, že išlo o priamy
aktívny mechanizmus pôsobením sily strednej intenzity. Síce pripustil, že uvedené poranenie mohlo
vzniknúť aj iným mechanizmom, v konkrétnom prípade vzhľadom na nástup symptómov, jednoznačne
išlo o poranenie úrazového charakteru. Aj znalkyňa PhDr. Juliána Kordovánová uviedla, že intelektovéa rozumové schopnosti sa nachádzajú v pásme nadpriemernej inteligencie a sú postačujúce na to, aby
pochopil predmet veci a vedel sa k nemu vyjadriť a udalosť opisuje hodnoverným spôsobom, nakoľko
aj s odstupom času opisuje udalosť relatívne zhodne s udalosťou bezprostredne po incidente, pričom

nezistila žiadnu snahu poškodiť obžalovanému. Síce poškodený má výraznú snahu javiť sa v lepšom
svetle, ale ide najmä o popis situácií zo svojho života mimo vyšetrovaný skutok, preto uzavrela, že pokiaľ
poškodený má snahu javiť sa v lepšom svetle ide o udalosti predchádzajúceho života a o vyšetrovanej
udalosti hovorí úprimne ako ju zažil.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu, odvolací súd v prvom

rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom
prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to
zákonným spôsobom. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného
A. C., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať a vypovedať odmietol, a ktorý na
verejnom zasadnutí uviedol, že poškodeného C. nenapadol, celé to vzniklo kvôli vykradnutiu skrinky

pána C., ktorý následne išiel oznámiť na hlásku, že ho napadol, čo kričal už po chodbe, na čo prišiel
kpt. Sendek a pýtal sa, čo sa stalo, po čom mu Pirhala povedal, že ho napadol a kpt. Sendek ich
poslal na izbu, po čom kpt. Sendek prišiel na izbu, kde už C. povedal, že ho nenapadol, čo potvrdil
vo svojej výpovedi aj kpt. Sendek. Vzhľadom na rozpory vo vzťahu k popisu skutku obžalovaným pri
konfrontácii s poškodeným dňa 15.04.2021, súd obžalovanému uvedenú konfrontáciu na odstránenie

rozporov prečítal, pričom z nej vyplýva, že obžalovaný uviedol, že pri obchádzke v čase 20.45 hod. išiel
kpt. Sendek a C. mu povedal, že ho napadol, na čo on povedal, že to nie je pravda, preto ich kpt. Sendek
poslal oboch do izby a po prehliadke oddielu prišiel na izbu a tam sa opýtal čo sa stalo, kde mu C.
povedal, že ho fyzicky napadol a mu dal facku, na čo povedal, že on ho neudrel a pán C. sa dožadoval
vonkajšej eskorty, avšak referent povedal, že nevidí žiaden dôvod na to, aby bola vykonaná eskorta a

danú udalosť bude riešiť pedagóg na ďalší deň. K uvedeným rozporom obžalovaný uviedol, že už si
presne nepamätá ako to bolo, ale vie, že C. vravel, že ho bolí hlava, pretože nepil kávu celý deň.

Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto
majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za

správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd

prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho konania
vykonania ďalších dôkazov.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B.

spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie
nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12
Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z

obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedka poškodeného A. C., ktorý popísal ako ho obžalovaný po

slovnom konflikte fyzicky napadol tak, že ho udrel dlaňou pravej ruky do ľavej spánkovej oblasti a na
ďalší deň išiel za lekárkou, kde mu povedali, že má prasknutý ušný bubienok, bolela ho hlava, nemohol
spať asi mesiac, pričom v čase skutku boli v izbe len oni dvaja, s tým, že predtým nemal problémy so
sluchom ani bolesťou hlavy.

Uvedená výpoveď poškodeného C. korešponduje s lekárskou správou ÚVV a ÚVTOS Prešov, z ktorej
vyplýva že, keďže odsúdený sa sťažoval na bolesti v ľavom uchu a oslabenie sluchu, bolo realizované
ORL vyšetrenie so záverom - blanka bubienka hyperemická, susp. perforácia bubienka, doporučené
audiometrické vyšetrenie so záverom, že nález zodpovedá mechanizmu úrazu.Uvedené je v plnej zhode s výpoveďou znalca MUDr. Kľoca a ním podaným znaleckým posudkom,
ktorý konštatoval, že poškodený utrpel pretrhnutie ušného bubienka ľavého ucha. Ide o poranenie

stredne ťažké s dobou liečenia 35 dní, ktoré v trvaní 7 dní obmedzovalo bežný život poškodeného
a mohlo vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený, pričom poranenie môže vzniknúť aj inak, napríklad
účinkom nepriamo pôsobiacej sily, napr. pri náhlej zmene tlaku v ušnej dutine alebo aj pri čistení uší
vatovými tyčinkami, avšak vzhľadom na nástup symptómov toto bolo úrazového pôvodu. V súlade s
uvedenými dôkazmi je aj výpoveď znalkyne PhDr. Kordovánovej z odvetvia psychológie, ktorá uviedla,

že u poškodeného nezistila konfabulácie, ktoré sú v medziach normy, o udalosti hovorí ako sa stala a
ako ju vníma. Nemá snahu poškodiť obvinenému a aj keď má výraznú snahu javiť v lepšom svetle a lži
skóre je vysoké, o vyšetrovanej udalosti hovorí úprimne tak, ako ju zažil.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko proti sebe stáli antagonické výpovede obžalovaného A. B. a
poškodeného A. C., krajský súd zvažoval, ktorej z uvedených výpovedí je možné uveriť, pričom
vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď poškodeného je podporovaná lekárskou správou ÚVV a ÚVTOS

Prešov a znaleckými posudkami znalcov MUDr. Kľoca a PhDr. Kordovánovej, krajský súd dospel k
záveru, že potrebné je uveriť výpovedi poškodeného o tom, že skutok sa stal tak, ako to popísal. Aj keď
z výpovede svedka, kpt. Sendeka vyplýva, že po tom čo prišiel na izbu mu pán C. oznámil, že majú
vzťahové problémy s pánom B. a navzájom sa obviňovali, že konflikty vyvoláva ten druhý, pričom Pihala
vyslovil, že by ho mohol obžalovaný napadnúť, avšak na jeho otázku či už napadnutý bol povedal, že

nie a aj Slavkovský povedal, že nie a opätovne sa pýtal Pirhalu či bol napadnutý a ten povedal, že nie,
ale žiadal byť izolovaný, uvedenú výpoveď svedka kpt. Sendeka krajský súd nepovažoval za pravdivú,
nakoľko z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným z prípravného konania, ktorú krajský súd na
verejnom zasadnutí na odstránenie rozporov prečítal, vyplýva, že samotný obžalovaný uviedol, že po
tom, čo referent kpt. Sendek prišiel a pýtal sa čo sa stalo, C. mu povedal, že ho napadol, na čo mu

povedal, že to nie je pravda, preto ich poslal oboch do izby a po príchode na izbu mu opätovne Pirhala
povedal, že ho fyzicky napadol a dal mu facku, na čo on povedal, že ho neudrel, po čom sa poškodený
C. dožadoval vonkajšej eskorty, avšak referent povedal, že na to nevidí žiaden dôvod.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré

spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.
Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví naplnil po
objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovú podstatu žalovaného prečinu.
Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu a najmä odpisom
registra trestov obžalovaného a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí oboznámením spisov
Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/67/2013 a Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/82/2021 zistil, že

nepostupoval prvostupňový súd správne ak obžalovanému ukladal samostatný trest, pretože vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2022, sp. zn.
6T/82/2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bolo
upustené od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zákona, pričom v prejednávanej trestnej veci skutok
spáchal skôr ako bol v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 6To/82/2021 súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, bolo mu potrebné ukladať súhrnný trest podľa
§ 42 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 1 rok
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o upustení od
ďalšiehotrestu,ktorýbolobžalovanémuuloženýrozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa18.05.2022,
sp. zn. 6To/82/2021. Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti
prípaduaprihliadalajnaosobuobžalovaného,pričomuobžalovanéhozistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§
37 písm. m/ Tr. zákona, rovnako ako súd prvého stupňa teda, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný

čin odsúdený, avšak aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov, vzhľadom na to, že ukladal súhrnný trest odňatia slobody, avšak s poukazom na
skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané len zo strany obžalovaného,
súd prvého stupňa vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora už uvedené napraviť nemohola to s poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu na základe podaného opravného prostriedku
len v prospech obžalovaného. Rovnako tak krajský súd s poukazom na uvedenú zásadu nemohol
uložiť obžalovanému vyšší trest ako mu bol uložený súdom prvého stupňa, avšak vzhľadom na výšku

uloženéhotrestuaosobuobžalovaného,ajtaktouloženýtrestpovažovalzadostatočnýnazabezpečenie
ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného
odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu páchateľa s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že jediný kto povedal pravdu je službukonajúci referent

kpt. Sendek, že jeho výpoveď je podstatným dôkazom a obsah tejto výpovede súd vo svojom hodnotení
dôkazov de facto obchádza, krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia vyššie, pričom je
potrebné poukázať na to, že z vykonanej konfrontácie pred súdom prvého stupňa, ktorú súd na
odstránenie rozporov obžalovanému pri jeho výsluchu na verejnom zasadnutí prečítal vyplýva, že
obžalovaný potvrdzuje verziu, ktorú uviedol sám poškodený A. C. a nie verziu svedka kpt. Sendeka,
ktorú si neskôr osvojil.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na závery znaleckého posudku znalkyne
PhDr. Kordovánovej o vysokom lži skóre poškodeného a o tom, že súd prvého stupňa sa opomenul
vysporiadať s charakterovými znakmi poškodeného, krajský súd udáva, že PhDr. Kordovánová,
znalkyňa z odboru psychológie, konštatovala, že síce je pravdou, že poškodený má vysoké lži

skóre, avšak o vyšetrovanej udalosti hovorí úprimne, ako ju zažil a snahu poškodiť obžalovanému u
poškodeného nezistila.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako
čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.