Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 13, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/141/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010482
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122010482.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Ing. D. R., pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14. marca 2023 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/26/2022 zo dňa 7. septembra 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 4T/26/2022 zo dňa 07. 09. 2022 vo výroku o treste zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám ukladá obžalovanému Ing. D. R., nar. XX. XX.
XXXX v U., trvale bytom U. E. XXX,

podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. d), j), k), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/26/2022 zo dňa 07. 09. 2022 bol obžalovaný

Ing. D. R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 28. 02. 2022 v čase okolo 12.05 h v R. R., na U. ulici, viedol osobné motorové vozidlo zn. H. S ev. č.
PD XXX GJ tak, že po tom, ako s vozidlom zastavil pred závorou objektu rektorátu UMB Banská Bystrica
pri dome č. XX, pred jeho vzdialením sa od vozidla tak, že nemohol okamžite zasiahnuť, keď vystúpil

z vozidla a išiel zazvoniť na zvonček, aby mu otvorili závoru do objektu, neurobil také opatrenia, aby
vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, keď tesne pred vystúpením z vozidla
omylom zaradil riadiacu páku automatickej prevodovky vozidla do polohy R (cúvanie) a nie do polohy
P (parkovanie), v dôsledku čoho po jeho vystúpení z vozidla po krátkej chvíli vozidlo začalo samovoľne
cúvať, pričom prešlo cez vozovku až na protiľahlý chodník, kde zadnou časťou narazilo do zadnej časti
tela tam stojaceho chodca C. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý v dôsledku nárazu spadol na zem, kde mu
vozidlo následne pritlačilo hlavu a krk o betónový múrik nachádzajúci sa na okraji chodníka, pričom pri

dopravnej nehode C. T. utrpel viaceré zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, pričom
bezprostrednou príčinou jeho smrti bola centrálna smrť pri drvivom poranení hlavy.Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 149 ods. 2, § 36 písm. d), j), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní

3 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 42 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených K. T., D. T. a C. T. s nárokmi na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Po doručení tohto rozsudku podal proti nemu v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný,
a to proti výroku o uloženom treste zákazu činnosti, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
v podstate tým, že je pravda, že na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie, v ktorom uznal vinu

zo žalovaného skutku. Skutočnosť, že spôsobil usmrtenie inej osoby ho veľmi mrzí a poškodeným
pozostalým sa úprimne viackrát ospravedlnil, svoje konanie ľutuje. Zároveň urobil všetky opatrenia na
to, aby poškodeným bola v celom rozsahu nahradená škoda prostredníctvom poisťovne. Je pripravený
prijať primeraný trest a tento trest aj vykonať. Nestotožňuje sa však s výrokom prvostupňového súdu
o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 42 mesiacov. Ako

uviedol aj na hlavnom pojednávaní, skutok, pre ktorý bol uznaný za vinného, zasiahol do jeho osobného
života tak, že sa rozhodol ukončiť podnikanie, pretože k dopravnej neho došlo v súvislosti s plnením jeho
obchodných povinností. Ďalej uviedol, že má trvalý pobyt v obci U. E., ktorá je vzdialená od okresného
mesta D. 17 km. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a obaja často navštevujú lekárov. Spojenie
s miestami, kde majú ošetrujúcich lekárov autobusovou dopravou je zlé a často sa musia ísť objednať

k lekárovi na ošetrenie v skorých ranných hodinách, aby dostali časenku. Bez motorového vozidla je
to často nemožné a musí sa spoliehať na pomoc iných osôb, pričom jeho deti žijú trvalo v Bratislave.
Osobne sa nebráni tomu, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu, ale vzhľadom na jeho postoj k celej veci, ako aj na mieru a závažnosť poľahčujúcich okolností,
ktoré súd zohľadnil pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody má za to, že tieto poľahčujúce

okolnosti mohli byť zohľadnené aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti a mohol mu byť uložený trest
kratšieho trvania ako uložených 42 mesiacov. Záverom uviedol, že čo sa týka argumentácie súdu, že
závažnosť jeho konania vidí v hrubom porušení pravidiel cestnej premávky, tak s týmto konštatovaním
musí súhlasiť. Má však za to, že pri posúdení jeho konania je potrebné prihliadať aj na jeho postoj k
predmetnej veci, pretože sa ku skutku priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a

svoju zodpovednosť zobral na seba. Zopakoval, že nespochybňuje svoju vinu vo vzťahu k dopravnej
nehode, ale vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom
na jeho postoj k veci, je podľa jeho názoru postačujúce na jeho prevýchovu aj na zabezpečenie ochrany
spoločnosti uloženie trestu zákazu činnosti v kratšom trvaní. Za takýto trest považuje trest zákazu
činnosti v trvaní cca do 2 rokov. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods.

1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k trestu zákazu činnosti a podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu kratšieho trvania.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 14. 03. 2023 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku

v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne
a včas, pričom obžalovaný písomne ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a požiadal o
vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

zákonný tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste a treste zákazu činnosti, a to aj s poukazom na
následok, ktorý bol trestným činom spáchaný, preto navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že obžalovaný nepovažuje výrok o treste zákazu

činnosti za nezákonný, uvedomuje si, že trestný čin spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Poukázal na poľahčujúce okolnosti, ktoré boli zohľadnené pri výroku o treste, obžalovaný takýto trest
akceptoval, pričom tieto poľahčujúce okolnosti by mohli byť zohľadnené aj pri treste zákazu činnosti. Ten
vo výmere 42 mesiacov považuje za prísny, obžalovaný v podstate podal odvolanie kvôli svojej mobilite,pretože vodičský preukaz potrebuje. Podľa jeho názoru je možné účel trestu zákazu činnosti dosiahnuť
aj jeho kratším trvaním, a to vo výmere 2 rokov. Poukázal na v podstate 4 poľahčujúce okolnosti, pričom
ku dnešnému dňu bola aj všetkým poškodeným uhradená celá škoda. Preto navrhol, aby krajský súd

zrušil výrok o treste zákazu činnosti vo výmere 42 mesiacov a uložil obžalovanému primeraný trest
kratšieho trvania. Na záver uviedol, že obžalovaný má aktuálne nádor na krku a absolvuje chemoterapie
v Bratislave, pričom následne po liečbe bude na lekároch, či mu vydajú potvrdenie o možnosti riadiť
motorové vozidlá.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,

ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle
zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že trest zákazu činnosti vo výmere 42 mesiacov

je neprimerane prísny. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd
povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné,
osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle

§ 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o
treste zákazu činnosti, a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov. Pri ukladaní
trestu krajský súd prihliadol na 4 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, t.j.
že spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku, podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, t.j. že dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Krajský súd pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti
prihliadol na okolnosti prípadu, keď k dopravnej nehode došlo nešťastnou zhodou okolností, ďalej na
osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život, v jeho prípade boli zohľadnené štyri poľahčujúce

okolnosti, ale najmä na skutočnosti, ktoré uviedol obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí, teda
aktuálny zdravotný stav obžalovaného. Preto krajský súd dospel k záveru, že trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov dostatočne naplní účel trestu, pričom
takýto trest je na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej
prevencie postačujúci, pričom dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje

len obžalovaného.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správnezistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom ostatné výroky napadnutého rozsudku ostali týmto

rozhodnutím nedotknuté.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.