Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, April 2, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204411
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122204411.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov č. 163/66, 08901 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, právne zastúpený Advokátska kancelária

GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47234679, o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 204,76 eur a o
určenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,oodvolanížalobcuvočirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č.k. 9Csp/71/2022-146 zo dňa 05.09.2022 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu v časti o určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 je bezúročný a bez poplatkov zamieta.

II. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.

III. V časti konania uvedeného vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 v znení:

„Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere sú úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. s kódom ISH 213. Vy ako klient svojím podpisom
potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený, sú Vám všetky ustanovenia

zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas nimi byť viazaný.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Hotovostný úver a revolvingový úver v zmluve o hotovostnom úvere a v zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 v hlave V podmienky splácania úveru § 4

v znení:„Ako variabilný symbol pre platbu splátok uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nebudeme
schopní platbu identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Hotovostný úver a revolvingový úver v zmluve o hotovostnom úvere a v zmluve o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa05.09.2014vhlaveVI.Podmienkyzabezpečeniaúverovej

pohľadávky § 1 v znení:

„Dohodli sme sa, že ak sa oneskoríte so splácaním úveru, sme oprávnení požadovať, aby Vám platca
Vašej mzdy, ďalej iba zamestnávateľ, vykonával zrážku zo mzdy. Zrážka bude vo výške dvojnásobku
pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v zmluve, maximálne však vo výške pripúšťajúcej ich platnými
právnymi predpismi, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Hotovostný úver a revolvingový úver v zmluve o hotovostnom úvere a v zmluve o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 v hlave XVIII. Sankcie účtované v dôsledku
Vášho omeškania § 1 v znení:

„Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo vyúčtovať a vy ste povinný nám uhradiť poplatok za
upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a ďalšej upomienky.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Hotovostný úver a revolvingový úver v zmluve o hotovostnom úvere a v zmluve o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 v hlave XVIII sankcie účtované v dôsledku
Vášho omeškania § 2 v znení:

„Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 €, ktorú
musíte uhradiť.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. V časti konania o vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“).

3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti
zmluvnýchpodmienok.Žalobuodôvodniltým,žezmluvaohotovostnomúvereazmluvaorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZoSÚ. Žalobca poukázal na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých

v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v septembri
2014, vo výške 10,19 % p.a. Úrok vo výške 23,03 % stanovený veriteľom v úverovej zmluve je viac
ako dvojnásobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo/1/2009 zo dňa 31. júla 2009. Žalovanému na predmetný úver

zaplatil sumu v celkovej výške 1.454,76 eur, pričom žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 1.250 eur,
preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 204,76 eur. Žalobca sa o skutočnosti, že sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom
predložil Prehlásenie zo dňa 30.11.2021. V ďalšom uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnúpodmienky, v znení: „Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „Zmluva“) a
Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba „Zmluva o úvere z karty“) sú úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. s kódom ISH213. Vy, ako klient svojim podpisom potvrdzujete, že ste

úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á).“ 1. napádaná zmluvná
podmienka. V Hlave 5. Podmienky splácania úveru, § 4, v znení: „Ako variabilný symbol pre platbu
splátok uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nebudeme schopní platbu identifikovať a budeme
to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“ V Hlave 6. Podmienky zabezpečenia

úverovej pohľadávky, § 1, v znení: „Dohodli sme sa, že ak sa oneskoríte so splácaním úveru, sme
oprávnení požadovať, aby Vám platca Vašej mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) vykonával zrážku zo
mzdy.Zrážkabudevovýškedvojnásobkupravidelnejmesačnejsplátkystanovenejvzmluve(maximálne
však vo výške pripúšťanej platnými právnymi predpismi), a to až do uhradenia dlžných splátok úveru.“
V Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, § 1, v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou
splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške

5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ V Hlave 18. Sankcie
účtované v dôsledku Vášho omeškania, § 2, v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo
Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR, ktorú musíte uhradiť“.

4. Súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v časti určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez

poplatkov a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť. K tvrdenému nedostatku zmluvy
podľa § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ uviedol, že podľa bodu 40. Zmluvy: „prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom
mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci,

počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom je splatná prvá
splátka.“ Ustanovenie je dostatočne čitateľné. Podľa bodu 43. Zmluvy lehota splatnosti je 48 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Argumentoval poukazujúc na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/277/2021, z ktorého vyplýva, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2
písm. f) ZoSÚ nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií

vo vzťahu ku každej náležitosti osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere" v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Pre priemerného
spotrebiteľa muselo byť zrejmé s prihliadnutím na ním predložený splátkový kalendár, že prvá splátka
bola splatná dňa 19.10.2014, ostatné splátky boli splatné v 15. deň mesiaca a doba trvania zmluvy
a konečná splatnosť bola dňa 15.09.2018. K tvrdenému nedostatku zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. j)

ZoSÚ uviedol, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 25,90 %. Súd prvej inštancie opätovne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 7Cdo/183/2020, na základe ktorého uzavrel, že
predpoklady výpočtu RPMN a to výška úveru: 1250,00 €, počet splátok: 48, dátum úveru: 05.09.2014,
dátum prvej splátky: 19.10.2014, periodicita splátok: mesačne, deň splátky: 15, výška splátky: 40,41 eur,
z dokladov predložených žalobcom jednoznačne vyplývajú. S námietkou žalobcu týkajúcej sa úroku vo

výške 23,03 % ročne, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi sa súd prvej inštancie rovnako nestotožnil
poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/171/2019, sp. zn. 3Cdo/36/2020, 5 Cdo 26/2011.

5. Čo sa týka žaloby v časti určenia vyššie uvedených neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd
prvej inštancie uviedol k 1. napadnutej zmluvnej podmienke - „Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o

hotovostnom úvere (ďalej iba „Zmluva“) a Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba „Zmluva o úvere z
karty“) sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom ISH213. Vy, ako klient
svojim podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám
všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi
viazaný(á).“, že predmetná zmluvná podmienka v rozpore s § 53 ods.4 písm. l) OZ neprípustne prenáša

dôkazné bremeno prevzatia súčastí zmluvy a ich určitosti a zrozumiteľnosti na spotrebiteľa a preto je
neprijateľná. K 2. napadnutej zmluvnej podmienke: „Ako variabilný symbol pre platbu splátok uvádzajte
číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nebudeme schopní platbu identifikovať a budeme to brať ako
nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“ poukázal súd na rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 24Csp/26/2017 zo dňa 04.04.2018, ktorým vyhlásil totožnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

K 3. napadnutej zmluvnej podmienke v znení: „Dohodli sme sa, že ak sa oneskoríte so splácaním úveru,
sme oprávnení požadovať, aby Vám platca Vašej mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) vykonával zrážku zo
mzdy.Zrážkabudevovýškedvojnásobkupravidelnejmesačnejsplátkystanovenejvzmluve(maximálne
však vo výške pripúšťanej platnými právnymi predpismi), a to až do uhradenia dlžných splátok úveru.“Konštatoval, že predmetná zmluvná podmienka je napriek svojej závažnosti (mimosúdna exekúcia) v
rozpore s požiadavkou transparentnosti uvedená iba v úverových podmienkach a nie v zmluve v užšom
zmysle ako dokumente, ktorý spotrebiteľ podpisuje, pričom hrozí, že unikne pozornosti spotrebiteľa.

Toto jej umiestnenie bez osobitného odkazu v zmluve tak spôsobuje jej neprijateľnosť. K 4. napadnutej
zmluvnej podmienke v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy
ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12
EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ poukázal súd na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.
zn. 7Csp/35/2021 zo dňa 13.10.2021, ktorým určil, že táto zmluvná pomienka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. K 5. napadnutej zmluvnej podmienke v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme
právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR, ktorú musíte uhradiť.“ poukazuje súd na
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/35/2021 zo dňa 13.10.2021, ktorým určil, že táto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi a žalovanému priznal súd nárok na náhradu trov konania v tých častiach, v ktorých boli
úspešní.

7.ProtivýrokomI.ažIII.rozsudkupodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,ktoréodôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na skutkový omyl súdu prvej inštancie a Najvyššieho

súdu SR, podľa ktorého ak zmluva obsahuje počet splátok, dátum prvej splátky a dátum poslednej
splátky, týmito údajmi je určená doba trvania zmluvy. Zmluvy má obsahovať dobu trvania zmluvy, nie
dobu splácania úveru. Zmluva bola uzavretá dňa 05.09.2014 so splatnosťou prvej splátky po mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru a so splatnosťou poslednej splátky 48 mesiacov po poskytnutí úveru
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Dátum poskytnutia úveru v zmluve nie je uvedený, pričom

nemôže predchádzať dátumu uzatvorenia zmluvy. Doba trvania zmluvy nemôže začať plynúť prvou
splátkou splatnou po mesiaci po poskytnutí úveru. Problematické je aj vyjadrenie doby trvania zmluvy
podľa počtu splátok, nakoľko 48 splátok nie je 48 mesiacov, ale 47. Doba trvania zmluvy nemôže byť
vyjadrená ani v celých mesiacoch, keď zmluva bola uzatvorená 5. deň v mesiaci a posledná splátky
je splatná 15. deň v mesiaci. Preto žalobca ako spotrebiteľ podľa údajov zmluvy nevie určiť dobu

trvania zmluvy, lebo na základe týchto je možné dospieť k nesprávnemu výsledku. Zásadnou otázkou
zostáva, čo v praxi znamená požiadavka čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES, v zmluve o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať dĺžku trvania zmluvy o úvere,
resp. požiadavka § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že zmluva
musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie však dobu trvania

úveru neuviedol a ani vo veciach Najvyššieho súdu SR nikde dobu trvania zmluvy nikto neuviedol. Ak
smernica určuje, že zmluva musí obsahovať určité informácie, tak nemožno mať za splnené požiadavky
smernice v prípade, ak z jednej skupiny predpísaných náležitostí má spotrebiteľ odvodiť obsah inej
predpísanej náležitosti. Ak teda vnútroštátne právo vyžaduje v súlade s úniovým právom uvádzať
ako samostatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, tak nemožno tvrdiť, že ak zmluva obsahuje jednu

skupinu predpísaných náležitostí, z ktorých možno vyvodiť hodnotu ďalších náležitostí, tak to má ten
istý význam, ako keby zmluva explicitne nevyjadrenú obligatórnu náležitosť obsahovala. Pri aplikácii
názoru súdu prvej inštancie by zmluva nemusela obsahovať ani uvedenie výšky úveru, ktorú by si
spotrebiteľ mohol vypočítať na základe počtu a výšky splátok a z úrokovej sadzby. Podobne by zmluva
nemusela obsahovať ani hodnotu RPMN, ak by v zmluve boli uvedené všetky predpoklady na výpočet

RPMN. Analogicky poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-249/21 zo dňa 07.04.2022, z
ktorého vyplýva, že pojem „objednávka s povinnosťou platby“ musí byť v zmluve uvedený a v prípade,
ak je vyjadrený len slovami „dokončiť rezerváciu“, tak podľa odôvodnenia takúto formuláciu nemožno
považovať za formuláciu zodpovedajúcu slovám čl. 8 ods. 2 druhom pododseku smernice 2011/83.
Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 vyplýva, že zmluva obsahujúca len matematický

vzorec výpočtu RPMN nestačí, pričom tento vzorec musí byť doplnený predpokladmi nevyhnutnými na
uskutočnenie výpočtu, to znamená konkrétnymi údajmi s ich pomenovaním, teda uvedením Všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN platných pre konkrétnu zmluvu. Právne názory obsiahnuté
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, o ktoré súd prvej inštancie svoje odôvodnenie opiera, súm v
rozpore s úniovým, aj vnútroštátnym právom, preto žalobca navrhol odklon od týchto rozhodnutí. Čo sa

týka ročnej úrokovej sadzby vo výške 23,03 %, túto považuje za rozpornú s dobrými mravmi a poukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/167/2020 zo dňa 14.05.2021, ktorý ako neplatný
posúdil úrok vo výške 20,47 %. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/11/2021 zo dňa
28.09.2021 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/177/2020 zo dňa 29.03.2021,ktorý považoval za neplatný ročný úrok nebankového veriteľa vo výške 21,02 %. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň podal podnet na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ak to bude

odvolacísúdpovažovaťzavhodné,sotázku,čičl.10SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že jednotlivé tam uvedené náležitosti, ktoré úverová zmluva uvádza,
musia byť v úverovej zmluve uvedené explicitne, ako smernicou vymedzené legálne definované pojmy,
ktoré sú pre veriteľa záväzné, alebo postačuje, ak obsah týchto smernicou vymedzených pojmov vyplýva
zceléhotextuúverovejzmluvybeztoho,abyveriteľvúverovejzmluvetietosmernicouvymedzenépojmy

explicitne uviedol slovami, ktoré požiadavky smernice na pojmy vymedzené v čl. 10 smernice vyjadrujú a
ak spotrebiteľ chce zistiť, či úverová zmluva predpísané náležitosti obsahuje, má vedieť aké predpísané
náležitosti má úverová zmluva obsahovať a má si ich v úverovej zmluve nájsť, odvodiť, alebo vypočítať
sám, z ďalších obsahových náležitostí, ktoré úverová zmluva obsahuje.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že k náležitosti doby trvania zmluvy a

termínu konečnej splatnosti sa opakovane vyjadril a nepovažuje za hospodárne svoju argumentáciu
opakovať. Zmluvy trvala odo dňa jej uzatvorenia, t.j. 05.09.2014 48 mesiacov, teda štyri roky s tým,
že dátum splatnosti poslednej splátky je v zmysle zmluvy 15. deň v mesiaci. V prípade, že by ju
žalobca riadne a včas splácal, bola by splatená dňa 15.09.2018. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo
zabezpečiť spotrebiteľom prehľadné zmluvy s korektne stanovenými náležitosťami, nemá však slúžiť na

špekulatívne zneužívanie spotrebiteľmi ako prostriedok na účelové obohacovanie sa neplatením úrokov
a poplatkov z úverových zmlúv. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že nie je možné
považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. f) a j)
zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Nesplnenie
tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z.) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2021, sp. zn. 2Cdo 69/2020 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 16, v ktorom uviedol, cit.: „Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný,
ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali
presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za
použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje
požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. 21. Z dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala okrem dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Podľa názoru dovolacieho
súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, tak ustanovenie § 9 ods.

2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok
10 ods. 2 písm. c/ Smernice. 21.1. V tejto súvislosti dovolací súd z hľadiska historického prehľadu a
rozhodovacej praxe poukazuje aj na predchádzajúci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý v § 4 ods. 2 písm. g/ upravoval požiadavku na „konečnú splatnosť úveru“, k čomu najvyššísúd uviedol, že požiadavka o vyjadrenie dátumu konečnej splatnosti úveru z textu zákona nevyplýva
(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 183/2018). 22. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových

právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe
konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho

eurokonformnevykladaťtak,žesatýmneustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahu
ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúveru)osobitne,alelenvyjadrujepožiadavkunauvedenie„doby,čidĺžkytrvaniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice. 25. Zo spisu dovolací súd
zistil, že na základe úverovej zmluvy č. 4601304980 (formálne označenej ako Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, č. l. 10 a nasl. spisu) uzatvorenej stranami sporu 30. januára 2016 bol žalovaným žalobkyni

poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.500 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15,02 %, s ročnou
percentuálnom mierou nákladov (RPMN) 16,2 %, priemernou hodnotou RPMN 15,55 % a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 10.297,56 eur, s mesačnou splátkou 133,47 eur, splatnou v
15. deň v kalendárnom mesiaci, s tým, že prvá anuitná splátka bude splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo

dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, termín
konečnej splatnosti 78 mesiacov po poskytnutí úveru, a do 15. dňa v poslednom mesiaci.“

13. Zmluva bez akýchkoľvek pochybností obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj je
obsiahnutý priamo v zmluve, kde hodnota RPMN je uvedená vo výške 25,90 %. Čo sa týka predpokladov

pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplývalo, aby jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému záveru
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.02.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2021

pod č. 86.

14. K úrokovej sadzbe dohodnutej medzi stranami sporu vo výške 23,03 % odvolací súd uvádza, že tento
nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Ani poukaz na rozhodnutia, ktorými súd vyslovili, že
aj nižšie úrokové sadzby sú v rozpore s dobrými mravmi, nie je relevantný. Pri posudzovaní dohodnutej

výšky úrokovej sadzby je potrebné vychádzať z priemernej úrokovej sadzby v rozhodnom období,
teda v čase, kedy bola uzavretá predmetná zmluva. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že úroková
sadzba nedosahuje dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované spotrebiteľom v SR
zverejnenej na webovej stránke Národnej banky Slovenska, preto nie je možné vysloviť, že dohodnutá
úroková sadzba vo výške 23,03 % je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.

15. Odvolací súd však dodáva, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by
vykonal dokazovanie splnenia povinnosti uloženej dodávateľom v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Odvolací
súd v tejto spojitosti poukazuje, že články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa

majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo aj existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

16. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.
Uvedené ustanovenie má zabezpečiť, aby veritelia správne odhadli schopnosť spotrebiteľa splácať
a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a tiež z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 3Co/153/2019).17. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom,opätovneposúdiťžalobcomuplatnenýnároknaurčenieúveruzabezúročnýabezpoplatkov,ako
aj vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských
úveroch, následne vo veci znova rozhodne, a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods.

2, 3 CSP aj náležite odôvodní.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v zmysle ust.
§ 396 ods. 3 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).