Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202553
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4118202553.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXX/XX,
J., 2/ J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, X. K., zastúpených advokátskou kanceláriou BANÍK
& Partners, s.r.o., so sídlom Košická 4984/46, Bratislava, proti žalovaným: 1/ FORMICA, spol. s r.o.,
so sídlom Spojovacia 521/7, Nitra, IČO: 31 408 168, zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom,
so sídlom Bottova 34, Nitra, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom advokátom, so
sídlomDvořákovonábrežie8/A,Bratislava,oochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmy,vedenom
na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 12C/19/2018, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 14. júla 2020 sp. zn. 12Co/182/2019,takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobcom 1/ - 2/ voči žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovanému 1/ voči žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ,,súd prvej inštancie") rozsudkom z 13. februára 2019 č. k.
12C/19/2018-152 v I. výroku uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 13.000 eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu jeho plnenia, v II. výroku uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2/ sumu 15.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovanýchzanikápovinnosťdruhéhožalovanéhovrozsahujehoplneniaavIII.výrokupriznalžalobcom
1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnej výške.

1.1 Súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.07.2015 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej utrpela
matka žalobcov zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla. Žalovaný 1/ bol prevádzkovateľom
motorového vozidla, ktorého prevádzkou došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a pôvodca
zásahu bol zamestnanec žalovaného 1/ (E. L.), ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
3T/91/2016 zo dňa 11.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/29/2017
zo dňa 11.05.2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a ods. 2 písm. a)

Trestného zákona. Žalovaný 2/ bol v čase poistnej udalosti poisťovateľom žalovaného 1/.

1.2 Vo vzťahu k námietke žalovaného 2/ o absencii priamej príčinnej súvislosti súd prvej inštancie
uviedol, že existuje priama príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a nemajetkovou ujmou, ktorú
utrpeli žalobcovia, pretože pokiaľ by k takejto udalosti nedošlo, nedošlo by ani k zásahu do súkromnej
sféry žalobcov. Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa nachádza najmä ujma na zdraví. Pod pojem ujmana zdraví pritom patrí akákoľvek ujma spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú,
ako aj psychickú traumu.

1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zamestnanec žalovaného 1/ svojim konaním zasiahol
výrazným spôsobom do práva na ochranu osobnosti žalobcov, pričom súčasťou práva na súkromie a
rodinný život je aj právo na spolužitie s inými osobami, najmä členmi rodiny. Smrťou matky žalobcov
sa nepochybne rozvrátil ich rodinný život. Vzťahy medzi nebohou X. Z. (matkou žalobcov) a žalobcami
súd prvej inštancie zhodnotil ako veľmi silné a intenzívne, pričom žalobca 2/ dokonca s matkou žil aj v

spoločnej domácnosti. Žalobkyňa 1/ bola zase s matkou v neustálom kontakte, či už telefonickom alebo
osobnom, navštevovali sa, trávili spolu víkendy, dovolenky, chodievali na výlety, matka jej pomáhala
s deťmi. Smrť matky obaja žalobcovia silne a intenzívne prežívali. Stratili možnosť viesť s matkou
súkromný život a sú od jej smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním zamestnanca žalovaného 1/ prišlo k nezvratnej deštrukcii
týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov, a tým aj k zásahu

doichosobnostnýchpráv.Zásahdoosobnostnýchprávžalobcovdosahovaltakúintenzitu,ktorápoužíva
právnu ochranu podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaného 1/ považoval súd
prvej inštancie za pasívne vecne legitimovaného z dôvodu, že bol zamestnávateľom vodiča E. L.,
ktorý viedol motorové vozidlo, pričom podľa súdu prvej inštancie sám vodič nenesie zodpovednosť
za spôsobenú škodu, či nemajetkovú ujmu, zodpovednosť nesie jeho zamestnávateľ (žalovaný 1/) s

poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.4 Titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia požadovali zaplatenie sumy 13.000 eur a 15.000
eur. Výšku nemajetkovej ujmy určuje súd na základe voľnej úvahy, pričom pri rozhodovaní berie do
úvahy závažnosť ujmy, ku ktorej došlo a okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Súd prvej inštancie mal

za to, že v danom prípade došlo k vážnemu a výraznému zásahu do osobnostných práv žalobcov,
pričom zohľadnil, že žalobca 2/ tvoril s nebohou spoločnú domácnosť a žalobkyňa 1/ už mala založenú
vlastnú rodinu, a preto im nepriznal nemajetkovú ujmu v rovnakej výške. Žalobcami požadovanú sumu
považoval za primeranú. Prihliadol na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorú v danom prípade
vyhodnotil ako veľmi závažnú, intenzívnu a v podstate pretrvávajúcu, pretože strata rodiča - matky,

je neodstrániteľná a nenapraviteľná ujma. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy v rodine
navzájom boli veľmi intenzívne, trávili spolu svoj voľný čas, pomáhali si, rozumeli si, vychádzali spolu
dobre. Vzal do úvahy skutočnosť, že nebohá X. Z. mala v čase nehody 55 rokov a žalobcovia sa doteraz
s jej smrťou nevyrovnali, chýba im. Zároveň prihliadol aj na správanie samotného žalovaného 1/, ktorý
podľa žalobcov nevyjadril ľútosť a neospravedlnil sa im (až na poslednom trestnom pojednávaní uviedol,

že mu je to ľúto). Taktiež hodnotil aj správanie sa samotnej dotknutej osoby a dospel k záveru, že
nebohá nijakým spôsobom nevyvolala a nezapríčinila dopravnú nehodu, bola jej obeťou. Priznaná suma
zodpovedá aj výške ujmy, ktorú priznali súdy v obdobných veciach (4Cdo/139/2011).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,odvolací súd") rozsudkom z 14. júla 2020 sp. zn. 12Co/182/2019

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a
v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

2.1 Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/, že sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal s otázkou priamej príčinnej súvislosti medzi zásahom do práv žalobcov a poistnou udalosťou
ako takou v zmysle Zákona o PZP, keďže mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení zaoberal
aj otázkou príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a nemajetkovou ujmou, keď konštatoval, že
ak by daná udalosť nenastala, nedošlo by ani k zásahu do súkromnej sféry žalobcov. Žalovaný 2/

síce poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR o vzťahu príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný, odvolací súd však konštatoval, že
uvedené rozhodnutia sa netýkali problematiky príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou, ktorá
vznikla pozostalým v dôsledku smrti blízkej osoby spôsobenej dopravnou nehodou. Žiadne z uvedených
rozhodnutí záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako takou a zásahom

do osobnostných práv žalobcov nepodporilo, práve naopak podľa odvolacieho súdu existuje viacero
rozhodnutí NS SR, kde súdy priznávajú blízkym osobám po obetiach dopravných nehôd náhradu
nemajetkovej ujmy. Existencia priamej príčinnej súvislosti vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn.
6MCdo/1/2016, ktorým bol prijatý záver, že škodou v zmysle Zákona o PZP sa rozumie aj nemajetkováujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla ako aj záver o pasívnej vecnej legitimácii poisťovne.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne.

3.1 Nesprávne právne posúdenie dovolateľ videl v otázke ,,posúdenia absencie priamej príčinnej

súvislosti nárokov v prejednávanom prípade" v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe reprezentovanej
rozhodnutím R 61/2008. Dovolateľ mal za to, že pokiaľ súdy v základnom konaní dospeli k záveru, že
pre účely Zákona o PZP nemajetková ujma pozostalých je škoda na zdraví a pasívna vecná legitimácia
žalovaného 2/ je daná, je potrebné nemajetkovú ujmu ako škodu aj posudzovať a to v celku, nie
izolovane. Podľa dovolateľa pri povinnosti poisťovateľa hradiť za poisteného škodu je možné uvažovať
len o takej škode, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou - dopravnou nehodou.

V danom prípade však dochádza k zásahu do osobnostných práv pozostalých ,,len" sprostredkovane.
Vzhľadom na skutočnosť, že poistnou udalosťou je dopravná nehoda a zásah do osobnostných práv
žalobcov nastal sprostredkovane v dôsledku reakcie na následky tejto dopravnej nehody, neexistuje vo
vzťahu k žalobcom a uplatňovanej nemajetkovej ujme priama príčinná súvislosť s poistnou udalosťou
ako takou (3Cdo/32/2007, 1Cdo/129/2008, 5Cdo/126/2009, 6Cdo/89/2011, 6Mcdo/7/2016). Dovolateľ

zároveň poukázal aj na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP v zmysle ktorého ,,poistiteľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou."

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie odmietnuť a priznať im nárok na náhradu

trov dovolacieho konania.

4.1 Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolaniu odmietnuť resp. zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

6. Nesprávne právne posúdenie dovolateľ videl v otázke ,,posúdenia absencie priamej príčinnej
súvislosti nárokov v prejednávanom prípade" v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe reprezentovanej
rozhodnutím R 61/2008.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu a tiež, ktorú odvolací súd riešil a na jej
vyriešení založil rozhodnutie. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, ktoré považuje
dovolateľ za nesprávne, nie určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto

otázka spadá. Prípustnosť podaného dovolania teda dovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa
jeho obsahu (8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).

9. Dovolací súd mal za to, že nie je možné sa stotožniť s názorom dovolateľa, že sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe reprezentovanej rozhodnutím R 61/2008. Samotné

rozhodnutie sa zaoberalo nárokom žalobcov na náhradu škody podľa § 444 a § 445 Občianskeho
zákonníka (sťažením spoločenského uplatnenia, stratou zárobku), ktoré si uplatňovali v súvislosti so
smrteľným úrazom ich syna. NS SR v závere konštatoval, že ,,žalobcovia sa teda podľa platnej právnej
úpravy nemohli s úspechom domáhať odškodnenia ich ujmy na zdraví, ktorá im v dôsledku smrti ichsyna zavinenej žalovaným nepochybne vznikla, formou žaloby o náhradu škody". Dovolací súd je toho
názoru, že dovolateľom reprezentované rozhodnutie poukazuje na skutkovo a právne odlišný prípad,
keďže v danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ uplatňujú nárok na odškodnenie z oveľa širších hľadísk -

opodstatnenosťžalobyvyvodzovalizozásahudoširšejškályosobnostnýchpráv,najmäprávanarodinný
život a práva na súkromie, ktoré zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými
ľudskými bytosťami najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla v budúcnosti rozvíjať a
napĺňať vlastnú osobnosť (8Cdo/268/2019, 7Cdo/259/2019).

10. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 61/2018 z ktorého
vyplýva,žeškodoupreúčelyzákonaopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.

11. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, ako aj
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 z ktorých vyplýva, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

12. Ohľadom príčinnej súvislosti medzi poistnou udalosťou a nemajetkovou ujmou dovolací súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/7/2013 v zmysle ktorého, príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne
konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom

slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody
vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok

nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy
Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná
súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,

v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny
úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to
príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností

v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita)
alebočijednaskutočnosťvylučujedruhú,prípadnečinovouskutočnosťoudošlokprerušeniupôvodného
dejového sledu.

13. Vychádzajúc z uvedeného v predmetnej veci z hľadiska jej správneho právneho posúdenia bola

zistená príčinná súvislosť medzi ujmou žalobcov 1/ a 2/ spočívajúcou v zásahu do ich práva na súkromný
a rodinný život a protiprávnym konaním žalovaného 1/ prostredníctvom zamestnanca, keď práve toto
protiprávne konanie predstavuje poistnú udalosť (ako náhodnú udalosť, o ktorej nie je isté či vôbec a
kedy nastane - v danej veci nastala). Dovolací súd dospel k záveru, že keby nedošlo k protiprávnemu
konaniu žalovaného 1/ nedošlo by ani k nemajetkovej ujme žalobcov v dôsledku smrti ich blízkeho

príbuzného. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, vrátane
náhrady nemajetkovej ujmy (R 61/2018) a podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP žalobcovia boli oprávnení
ako poškodení uplatniť svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (aj) priamo proti poisťovateľovi, tedažalovanému 2/, čo aj využili. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd dospel v prejednávanej veci
k záveru, že pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie v dovolateľom nastolenej právnej otázke
na právnom názore, že je daná príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou žalobcov a dopravnou

nehodou, treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Vzhľadom
na to dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ nie je prípustné podľa § 421 ods. 1
písm. a) CSP.

14. Dovolací súd zároveň uvádza, že sa súdy v základnom konaní dostatočným spôsobom vysporiadali

s námietkou žalovaného 2/ ohľadom príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou žalobcov 1/ a 2/
a poistnou udalosťou ako takou. Odvolací súd správne poukázal na to, že rozhodnutia dovolateľa
prezentované ako pred odvolacím súdom tak aj v dovolaní sa netýkali problematiky príčinnej súvislosti
medzi nemajetkovou ujmou, ktorá vznikla pozostalým v dôsledku smrti blízkej osoby spôsobenej
dopravnou nehodou a že žalovaný 2/ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žiadne z uvedených
rozhodnutí záver o nedostatku príčinnej súvislosti nepodporilo. Z viacerých rozhodnutí vyplýva práve

opak, keďže súdy priznávajú blízkym osobám po obetiach dopravných nehôd náhradu nemajetkovej
ujmy.

15. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného 2/ v rámci ktorého, namietal nesprávne
právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.