Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014789
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122014789.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2022, č.k. 4PP/40/2022-83, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 13.4.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 19.10.2022, č.k. 4PP/40/2022-83 rozhodol o žiadosti
odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, že podľa § 415 ods.
1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) § 66 ods. 2 Tr. zák. tak, že zamietol žiadosť odsúdeného

A. B., nar.: XX.XX.XXXX D. C., Adresa na doručovanie: C., E. XX, t.č.: ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
OS Trnava, sp. zn.: 0T/181/2020 zo dňa 09.10.2020, právopl. 09.10.2020, v spojení s uznesením OS
Trnava, sp. zn.: 0T/181/2020 zo dňa 24.05.2022, právopl. 24.05.2022 a trestným rozkazom OS Trnava,
sp. zn.: 0T/225/2021 zo dňa 10.09.2021, právopl. 10.09.2021.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.
5. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený

síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie (vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého trestu) a prvú materiálnu podmienku (preukázanie polepšenia vo výkone
trestu plnením svojich povinností), nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade
vedenia riadneho života.
6. V prípade prvej materiálnej podmienky súd skonštatoval, že vzhľadom na obsah hodnotenia ústavu
nebolo možné uzavrieť, že by odsúdený túto podmienku nesplnil, keďže správanie odsúdeného bolo

v ÚVTOS na požadovanej úrovni. Odsúdený síce získal len 1 disciplinárnu odmenu, avšak v prípade
odsúdeného je nutné preukázať na prax ÚVTOS, kde odsúdenému je spravidla možné uložiť odmenuaž po 6 mesiacoch pobytu v ÚVTOS, pričom odsúdený nastúpil VT 10.09.2021, teda možnosť pri jeho
osoby získať odmenu bola sťažená najmä v počiatočnej etape. Vzhľadom na dĺžku pobytu vo VT od
osoby odsúdeného súd preto pre splnenie materiálnej podmienky nepožaduje vykázanie viac ako 1

disciplinárnejodmeny(postačujeúdajoabsenciinegatívnychpoznatkovacelkovopozitívnomhodnotení
- čo je splnené). Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo, vyhodnotil prvú
materiálnu podmienku ako splnenú.
7. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prvostupňový súd poukázal na špeciálnu recidívu
odsúdeného vo vzťahu k majetkovej kriminalite (bez ohľadu na fakt, že odsúdený aktuálne za takéto

skutky nevykonáva trest) a na celkový počet odsúdení. Odsúdený má síce prisľúbené zamestnanie,
uvedené ale nepostačuje pre konštatovanie predpokladu vedenia riadneho života u osoby opakovane
trestanej, ktorá navyše pred spáchaním skutku vykonala 2 NEPO tresty (záznam č. 2 a 3 v RT), kde sa
tedaúčinkomminulajkorekčnýmechanizmusštátu,tedasnahaocielenúnápravuodsúdenéhopobytom
v ÚVTOS vrátane ingerencie príslušníkov ZVJS a pedagogického personálu.
8. Ďalej konštatuje, že v prípade odsúdeného je teda, vzhľadom na jeho kriminálne narušenie, riziko

sociálneho zlyhania vyššie ako malé (podľa hodnotenia sa prognóza javí ako menej priaznivá) a je
možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby
bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Pripomína, že samotné plnenie si povinností a
riadne správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, t.j. v prostredí vynútenej disciplíny, nemôže byť
samé o sebe dôvodom na použitie takého mimoriadneho inštitútu, akým je podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený sa v podmienkach výkonu trestu v zmysle hodnotenia
správal akceptovateľne a hoci mu pravdepodobne nemožno uprieť snahu, súd má za to, že v prípade
odsúdeného nie je dôvodné aplikovať tak významný inštitút, ako je podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody. Dodáva, že odsúdenému bola daná možnosť sa začleniť do spoločnosti (po
výkone NEPO trestu), ktorú zjavne nevyužil a pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Ak v minulosti

odsúdený bol vo výkone NEPO trestu a dostane sa do neho opakovane, súd môže o podmienečnom
prepustení uvažovať len v prípade existencie celkom výnimočných okolností svedčiacich v prospech
odsúdeného, čo ale súd v predmetnej veci nezistil. V neprospech splnenia druhej materiálnej podmienky
tiež svedčí pestrá história priestupkových postihov v minulosti a to nielen v cestnej doprave, ale aj
majetkového či násilného charakteru (spolu 16 priestupkov).

9. Z dôvodu uplynutia dlhšieho času medzi rozhodnutím prvostupňového súdu (19.10.2022) a
rozhodovaním sťažnostného súdu (13.4.2023), si vyžiadal sťažnostný súd správu z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený vykonáva trest. Z nej zisťoval, či došlo k zmene skutočností
dôležitých pre rozhodnutie. Z odpovede ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 12.4.2023
vyplynulo, že oproti hodnoteniu správania sa odsúdeného, ktoré podali v prvostupňovom konaní,

nedošlo k žiadnym zmenám. Odsúdenému nebol uložený žiadny disciplinárny trest, ani udelená ďalšia
disciplinárna odmena. Voči odsúdenému neevidujú žiadne porušenie ústavného poriadku a naďalej
plní ciele programu zaobchádzania, pričom záver jeho hodnotenia, ktorí podali dňa 7.10.2022 zostáva
nezmenený.
10. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, a ktoré

sú citované v tomto uznesení v odsekoch 7. a 8., považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré sú
rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel
do tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia
slobody naďalej pokračovať. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že riziko
opätovného zlyhania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatí

slobody, je neprimerané vysoké a to z tých dôvodov, ktoré vyššie uviedol prvostupňový súd v odôvodnení
svojho uznesenia. Nakoľko rozhodnutia prvostupňového i sťažnostného súdu tvoria v dvojinštančnom
v konaní jednotu, nie je potrebné na tomto mieste opakovať vecne správnu a obsahovo vyčerpávajúcu
argumentáciu prvostupňového súdu, ktorou tento odôvodnil nenaplnenie druhej materiálnej podmienky,
potrebnej na kladné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.
11. Keďže sťažnostný súd nezistil žiadnu chybu vo výrokoch napadnutého uznesenia, v jeho odôvodnení
a ani v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, posúdil sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu ako
nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia sťažnostného súdu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.