Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213157
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5716213157.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu:

C. P., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, XXX XX T. C., právne zastúpený: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so
sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanej: H. P., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX F. XXX, právne
zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., , so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711
776 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.10.2014 do 3.11.2014 zastavuje.

II. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu titulom bezdôvodného

obohatenia sumu 4.320,- € za obdobie od 4.11.2014 do 4.11.2016 spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.320,- € od 15.3.2017 do zaplatenia a titulom bezdôvodného obohatenia sumy 3.750,-
€ za obdobie od 5.11.2016 do 21.6.2018 spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.750,- € od
15.3.2017 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2016 domáhal voči žalovaným v rade 1) H. P., v

rade 2) H. Š., v rade 3) H. Š., v rade 4) E. Š. vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania
zobral žalobu voči žalovaným v rade 2), 3) a 4) späť, preto súd konanie voči týmto žalovaným zastavil
a ďalej sa konanie viedlo len voči H. P.. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 7C 206/2010-15 , právoplatný 3.11.2010 sa stal podielovým spoluvlastníkom
v podiely 1 nehnuteľnosti rodinného domu súpisné č. 171, v katastrálnom území Necpaly, zapísané
na A. Č.. XXX. Žalobca rodinný dom dlhodobo neužíva, celú nehnuteľnosť užívajú žalovaná v rade
1) a pôvodne žalovaný v rade 2) a 3), ktorí sú synovia žalovanej v rade 1) a žalovaná v rade 4) ,

ktorá je nevestou žalovanej v rade 1). Všetci užívajú nehnuteľnosť bez toho, aby žalobcovi poskytovali
akékoľvek finančné plnenie. Žalobca sa viac krát snažil dospieť so žalobkyňou a s ostatnými žalovanými
k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo chcel na nich previesť svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou.
K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobca listom zo dňa 9.6.2016 vyzval žalovanú v rade 1) na
usporiadanie užívania nehnuteľnosti, ona reagovala písomným podaním a následne sa medzi ňou a
právnym zástupcom žalobcu uskutočnilo osobné stretnutie, výsledkom ktorého bolo ubezpečenie, že
príbuzný žalovanej v rade 1) vyvíjajú aktivity k získaniu finančného úveru, aby vyplatili žalobcovi 25.000,-

€ za jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. 3.8.2016 navrhol žalobca žalovanej v rade
1) odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Žalobca si pôvodnou žalobou uplatňoval peňažné vyrovnanie
ako náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu danej nehnuteľnosti za obdobie od 25.10.2014
do 25.10.2016, teda za 24 mesiacov sumu 4.320,- € (180,- € za mesiac ) a ďalej do budúcnosti od25.10.2016 mesačne 180,- €. Následne, ako už súd skôr uviedol, bolo konanie voči žalovaným 2),
3) a 4) zastavené. Na prvom pojednávaní dňa 18.1.2019 žalobca učinil procesný návrh a žiadal na
celé vyrovnanie zaplatiť sumu 4.320,- € za obdobie od 25.10.2016 do 21.6.2018 spolu s 5 % - ným

úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.320,- € od 4.11.2016. Toto podanie bolo oproti pôvodnej žalobe
čiastočným späťvzatím a to v zmysle obdobia, za ktoré žiada náhradu. Späťvzatie bolo za obdobie od
25.10.2014 do 24.10.2016 a tiež toto podanie bolo rozšírením o úroky z omeškania zo sumy 4.320,- € od
4.11.2016 vo výške 5% ročne z tejto sumy, pretože v pôvodnej žalobe úroky z omeškania nežiadal. Súd
pokiaľ ide o rozšírenie pripustil zmenu žaloby priamo na pojednávaní a skôr než konanie v časti, ktorej

žalobcazaobdobieod25.10.2014do24.10.2016zastavil,takžalobcaučinilďalšíprocesnýnávrhatona
pojednávaní dňa 15.3.2019, ktorým žalobu opätovne rozšíril o ďalšie nároky a preto súd už o zastavení
nerozhodoval, ale pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu žalobcu na pojednávaní 15.3.2019 s tým,
že v zmysle tohto podania znel petit žaloby nasledovne:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.750,- € spolu s 5% - ným úrokom z omeškania ročne
od 5.11.2016 do zaplatenia titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti

rodinného domu, súpisného číslo XXX v Necpaloch, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na A. Č.. XXX,
katastrálne územie Necpaly za obdobie od 5.11.2016 do 21.6.2018.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.320,- € spolu s 5% - ným úrokom z omeškania ročne počnúc
dňom 4.11.2016 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia za bezodplatné užívanie
nehnuteľnosti za obdobie od 4.11.2014 do 4.11.2016 a žiadal žalobca priznať trovy konania v plnom

rozsahu.

2. Súd teda konal už iba tejto pripustenej zmene žaloby.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul strany sporu, svedkov, oboznámil sa s listinami

a vo veci rozhodol tak, že:

I. Súd konanie v časti pravidelných mesačných platieb vo výške 180,- € od 22.6.2018 do budúcnosti
zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 4.320,- € za obdobie
od 4.11.2014 do 4.11.2016 spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.320,- € od 15.3.2017 do
zaplatenia.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.750,- € za obdobie
od 5.11.2016 do 21.6.2018, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.750,- € od 15.3.2017
do zaplatenia.

IV. Žaloba sa v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.320,- € od 4.11.2016 do

14.3.2017 a 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.750,- € od 5.11.2016 do 14.3.2017 zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanej právo na 61,62 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením

4: Proti výroku II., III., V. uvedeného rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a žiadala ho zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok považovala za
nezákonný, nedostatočne odôvodnený, čo do súdom prijatého záveru, že mal preukázané, že k dohode

o užívaní domu medzi spoluvlastníkmi nedošlo čo do dôvodu, že rodinní príslušníci žalovanej nemali
súhlas na bezplatné užívanie nehnuteľností. Závery súdu, že v inkriminovanom období, za ktoré bolo
žiadané bezdôvodné obohatenie, sa žalobcovi v dome bývať nedalo, neobstojí, keďže uvedený stav
s výnimkou skrytia zubnej protézy sa okrem žalobcom naklonených svedkov nepreukázal. Napriek
popretiu ostatných konaní zo strany žalovanej súd prijal záver, že bolo znemožnené žalobcovi bývať

v rodinnom dome. Konflikty popisované žalobcom boli pritom v čase trvania manželstva, ktoré bolo
rozvedené v roku 2010, pričom z rozvodového spisu a spisu o vyporiadaní podielového vlastníctva
vyplýva, že zo spoločnej domácnosti žalobca sa odsťahoval dobrovoľne, pretože mal frajerku a bolo v
jeho záujme zdržiavať sa mimo spoločnú domácnosť, čo bola jeho priorita až do roku 2016. Neobstojípreto konštatovanie súdu, že domácnosť ho donútila opustiť situácia v rodine. Až v júni 2016 sa začal
žalobca zaoberať otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva z listinných dôkazov
ním predložených, z ktorých je možné nepochybne zistiť, že jeho prvoradým úmyslom bolo vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo, s tým, že akceptoval bezplatné bývanie rodinných príslušníkov žalovanej v
nehnuteľnostiach. Táto akceptácia bývania sa zmenila až po tom, čo dojednaný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva odpredajom synovi žalovanej sa ukázal ako časovo náročný, čo prvýkrát v
siedmom mesiaci roku 2016 viedlo žalobcu k požiadavke na platbu nájomného. Preto je nesprávny záver
súdu, že v konaní nebolo preukázané právo rodinných príslušníkov žalovanej na bezplatné bývanie v

rodinnom dome, keď sám žalobca uviedol, že je pravdou, že keďže nebola dohoda o tom, kto ktorú časť
užíva, tak dovolila synovi bývalej manželky, aby v dome býval, ale mal za to, že si tam potrebuje iba
nahlásiť trvalý pobyt. Jej syn pritom v nehnuteľnostiach býval a s ním žalobca v roku 2016 jednal o kúpe
podielu. Ďalším dôkazom, že rešpektoval bývanie jej detí a súhlas udelil a vo vrchnej časti dovolil bývať
jejsynovije,žemanželkažalobcusamauviedla,žestálesačakalonato,žemanželavyplatia.Itentostav
napovedákonsenzumedzižalobcomaužívateľmi-jejdeťmi,žemaliprávovnehnuteľnostiachbezplatne

bývať po súhlase žalobcu. Neopomenuteľným dôkazom nesprávne prijatého záveru súdu je vyhlásenie
manželky žalobcu, že keď k tomu nedošlo (syn žalovanej stále odkladal kúpu podielu žalobcu), tak
manžel požadoval nájomné. Obdobne túto skutočnosť potvrdila matka a svokra žalobcu, ktorá uviedla,
že situácia sa s domom riešila, žalobca sa so žalovanou najprv chceli vzájomne vysporiadať, keď k
tomu nedošlo, žalobca chcel, aby mu bývalá manželka a jej synovia platili nájomné. S uvedenými

skutočnosťami sa súd vôbec nevysporiadal a vôbec neuviedol, prečo za pravdivé považoval výpovede
žalobcu a jeho priamych príbuzných. S uvedeným sa súd musí v rozhodnutí vysporiadať, v opačnom
prípade je vydaný rozsudok nepreskúmateľný, arbitrárny a nezákonný. Vzhľadom na uvedené nie je
ani možné akceptovať názor súdu, že žalovaná bez právneho dôvodu užívala spoločnú nehnuteľnosť
nad rámec svojho podielu a je možné zaviazať ju vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 04.

11. 2014 do 04. 11. 2016. Žalobca nijak nepreukázal svoje tvrdenie, že by sa pred rokom 2016
domáhal svojich nárokov. Dlhodobo uvedený stav rešpektoval a dokonca dlhodobo využíval pomoc jej
syna na jeho novonadobudnutej stavbe. Nárok za obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016 vrátane
príslušenstva je premlčaný, keďže bol uplatnený žalobou 03. 11. 2016. Následne na pojednávaní 18. 01.
2019 bola pripustená zmena žaloby bez uvedeného obdobia. V čase doručenia podania označeného

ako spresnenie nároku titulom žaloby o bezdôvodné obohatenie, doručeného súdu 12. 03. 2019 už
premlčacialehotaakonaistinu,takinapríslušenstvouplynula.Všetkyzmenyžalobyvyvolávalidôsledok
na jednotlivé nároky a potrebu posúdenia ich premlčaní. Ak žalobca na pojednávaní 18. 01. 2019 žiadal
na celé vyrovnanie zaplatiť sumu 4 320,- eur za obdobie 25. 10. 2016 - 21. 06. 2018, tak i v tomto prípade
došlo k premlčaniu nároku predchádzajúceho obdobia uplatneného predchádzajúcimi podaniami. Vo

vydanom rozsudku je nesprávne vymedzená aj suma bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05.
11. 2016 - 21. 06. 2018, a teda aj priznaný úrok z omeškania. Za danej argumentácie potom výpočet
bezdôvodného obohatenia nemôže za dané obdobie predstavovať 3 750,- eur. Ďalej uviedla, že žalobca
sa domáhal iba bezdôvodného obohatenia, ale nie možnosti užívania. To nie preto, že by mu to bolo
znemožnené, ale preto, že si to nevedel predstaviť, a preto je pre neho výhodnejšie domáhať sa náhrady,

čo je ďalší dôvod, prečo súd nesprávne rozhodol. Nárok by bol dôvodný len vtedy, ak by žalobca
vedel preukázať skutočný záujem v nehnuteľnosti bývať. Nie je podmienkou, že by tam mal bývať s
celou rodinou, čo vo výpovedi netvrdili žiadni svedkovia, ktorá skutočnosť nebola pri právnom posúdení
súdom zohľadnená, i keď žalobca má dôkaznú povinnosť. Nehnuteľnosti neužívala nikdy nad svoj
spoluvlastnícky podiel ani čo do kvality, ani kvantity, keďže jej užívanie bolo vždy obmedzené technickým

riešením stavby, kde na prízemí sa nachádzajú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC, komora a chodba
a v podkroví dve izby a chodba. Nie je možné akceptovať názor súdu, že ak bývala na prízemí, kde
sa nachádzalo príslušenstvo bytu, bola zvýhodnená a užívala dom nad rozsah svojho podielu. Nikdy
nezakazovala vstup žalobcovi do domu, tento tam mal svoje veci, mal od neho kľúče a vstupoval do
neho bez jej prítomnosti, čo taktiež súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že nie sú pravdivé tvrdenia, že mu nezakazovala vstup do
nehnuteľnosti, že v nej má svoje veci, má od nej kľúče a vstupoval do nej bez prítomnosti žalovanej,
čo vyvrátili aj svedkovia. Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností možno prijať záver,
že nebol predpoklad na to, aby mu bolo umožnené bezkonfliktné užívanie domu, keďže ho žalovaná zo

spoločného domu vyhodila, vymenila zámky, fyzicky a slovne napádala jeho a jeho manželku, odmietala
jeho snahu vstúpiť do vlastníckych práv a už vôbec nie s jeho manželkou a maloletou dcérou. Nie
je pravda, že by bol dal súhlas a akceptoval bezplatné bývanie rodinných príslušníkov žalovanej v
nehnuteľnostiach, keďže bol nútený bývať v podnájmoch a platiť nájomné. Starší syn žalovanej Pavol napojednávaní uviedol, že z titulu nedostatku finančných prostriedkov sa mu jeho nárok zaviazal splácať,
ako aj to, že v roku 2014 dostali od právneho zástupcu žalobcu list, v ktorom ich všetkých žiadal o
úhradu za užívanie nehnuteľnosti. Dovolil prihlásenie k trvalému pobytu, na svojich finančných nárokoch

trval. Syn žalovanej mu pomáhal, lebo mal s ním dobré vzťahy. Žiadna dohoda o užívaní nehnuteľností
uzavretá nebola, nikomu nedal súhlas na ich bezplatné užívanie. Práve žalovaná jednostranne bez jeho
súhlasu umožnila jej rodinným príslušníkom nehnuteľnosti užívať, čo potvrdili aj svedkovia. Neobstojí
tvrdenie žalovanej, že jeho nárok za obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016 je premlčaný, že je
nesprávne vymedzená suma bezdôvodného obohatenia a aj priznaný úrok z omeškania.

6. Výrok pôvodného rozsudku Okresného súdu I. a IV. nadobudli právoplatnosť dňa 3.7.2019

7. K zrušujúcim výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie Krajský súd v Žiline uviedol, že :

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca po pripustení zmeny žaloby 18. 01. 2019 sa začal
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016 vo výške 4 320,- eur spolu

s úrokom z omeškania od 04. 11. 2016 domáhať až podaním doručeným súdu 12. 03. 2019, teda
po uplynutí premlčacej doby podľa ust. § 107 OZ, s čím sa súd prvej inštancie jasným, korektným a
zrozumiteľným spôsobom napriek zo strany žalovanej vznesenej námietke premlčania (§ 100 ods. 1
OZ) v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a navyše nesprávne uviedol, že žalobca má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne odo dňa podania žaloby, ktorá bola podaná 14.

11. 2016, teda od 04. 11. 2014.
Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na
užívaní spoločnej veci, pričom spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa vlastnícke
právo spoluvlastníka vzťahovalo len na určitú konkrétnu časť tejto nehnuteľnosti (§ 137 ods. 1 OZ).
Hospodárenie so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci aj dohodou (§ 139 ods. 2 OZ). Pokiaľ ide

o formu rozhodovania spoluvlastníkov, zákon pre toto rozhodnutie nestanovuje obligatórnu písomnú
formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti, preto musí mať ako ktorýkoľvek iný právny úkon aspoň
všeobecnénáležitostipodľaštvrtejhlavyaprvejčastiObčianskehozákonníka.Dohodaspoluvlastníkovo
hospodárení so spoločnou vecou je bez formálnym právnym úkonom, t. j. nemusí byť písomná ani vtedy,
ak sa týka nehnuteľností a môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Z výpovede samotného

žalobcu na pojednávaní vyplýva, že pokiaľ ide o syna žalovanej, je pravdou, že mu dovolil, aby v dome
aj so ženou býval, pričom nebolo špecifikované, kde, v ktorej časti to bude, čo potvrdil vo svojej výpovedi
aj syn žalovanej Pavol Šajdák (vrátane bývania brata). Z uvedeného vyplýva, že samotný žalobca
navrhol spôsob užívania domu, ktorý bol akceptovaný aj žalovanou, a preto požadovanie bezdôvodného
obohatenia je v rozpore s takto konkludentne uzatvorenou dohodou, ktorou sú viazaní, ak nedôjde k

podstatnej zmene pomerov alebo ak nie je nahradená dohodou novou, s ktorými skutočnosťami sa súd
prvej inštancie takisto v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, takisto ani tým, že žalobca ani len
netvrdil, nieto preukazoval, pretože sa podľa neho so žalovanou na užívaní domu nemal dohodnúť, že
sa svojich práv ohľadne užívania domáhal súdnou cestou žalobou podľa ust. § 139 ods. 2 OZ. Samotný
žalobca pritom sám navyše potvrdil, že po tom, čo žalovanú požiadal, aby mohol pri havárii v jeho inom

dome rodinný dom užívať, táto tak učinila a horné poschodie vypratala, čo vyplynulo aj zo svedeckej
výpovede jej syna a nevesty, avšak preto, že v ním na vypratanie v stanovenej lehote ho užívať nezačal,
veci vrátila nazad.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a vychádzajúc z princípu dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie,

počas ktorého zopakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne vysporiadajúc
sa jasne a korektným spôsobom so všetkými hore uvedenými skutkovými a právnymi závermi a v
nadväznosti na ne aj námietkami žalovanej, či už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania a
svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP..
8. Krajský súd uviedol, že po vrátení veci okresný súd zopakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie a

vo veci opätovne rozhodne vysporiadajúc sa jasne a konkrétnym spôsobom so všetkými skutočnosťami
a právnymi závermi uvádzanými krajským súdom a s námietkami žalovanej.
Po vrátení veci krajským súdom súd prvej inštancie zopakoval dokazovanie a zistil nasledovné:
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje, že rozhodnutie Krajského súdu je
záväzné, ale s niektorými bodmi nesúhlasí. Uviedol, že jeho klient bol veľkorysý a riešil celú situáciu s

nadhľadom, čo sa obrátilo proti nemu. Nie je pravdou, že by v čase, keď mal havarijný stav v dome,
v ktorom býval, tak sa mohol do uvedeného domu nasťahovať. Žalovaný nepreukázal, že by uvedenú
časť domu vôbec vypratal. Pokiaľ ide o konkludentnú dohodu, tak v podstate syn žalovanej sa žalobcuani nepýtal, či tam môže bývať a z konania žalobcu nie je možné ani usúdiť, že by s takýmto konaním
súhlasil.
9. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že otázka bola o tom, či môže syn žalovanej si dať nahlásiť

trvalý alebo prechodný pobyt, s čím žalobca súhlasil, ale o tom, či vôbec a za akých podmienok by tam
syn žalovanej býval, o tom dohoda neexistovala. Nie je pravdou, že by synovi žalovanej dovolil, aby
v dome býval. Zdôraznil, že keby chcel riešiť bývanie syna žalovanej v dome, tak by to neriešil s ním,
pretože on nebol pre neho partner. Riešil by to so samotnou žalovanou. Uviedol, že z nehnuteľnosti
odišiel v roku 2007 a už vtedy chcel riešiť nájom, ale žalovaná chcela, aby jej prispieval na pôžičku,

ktorú si spoločne zobrali, s čím žalobca súhlasil, že bude prispievať, ale že žalovaná mu bude platiť
nájom, pretože sa chcel rozviezť a hneď zrušiť spoluvlastníctvo, ale žalovaná mala nejaké psychické
problémy, a preto sa to v danom čase neriešilo. Peniaze na vyplatenie sa začali riešiť až po rozvode
právnou cestou, keď už nemal iné východisko. Začalo sa to riešiť až v roku 2016.
10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že Krajský súd vychádzal z výpovedí svedkov, a teda z
dôkaznej situácie a ustálil, že žalobca súhlasil s bývaním pôvodne žalovaných v rade 2 až 4, s tým že

oni v uvedenej nehnuteľnosti bývali už v čase, keď tam ešte býval aj žalobca, ktorý sa následne v roku
2009 odsťahoval. Uvedený stav trval až do leta 2016. Úzus bol taký, že podiel žalobcu na nehnuteľnosti
si kúpi H. Š., a nie že bude platiť nájom. H. Š. si začal aj vybavovať úver, lebo chcel vyplatiť žalobcu
z uvedenej nehnuteľnosti, ale úver mu schválený nebol. Prosil aj svojho zamestnávateľa H. U., či by
mu vedel požičať peniaze. Žalobca počas tohto obdobia do roku 2016 nikdy nenamietal bývanie H. Š.

v nehnuteľnosti, že by tam býval neoprávnene. Až v roku 2017 zvolil žalobca rétoriku, keď nebol H. Š.
schválený úver, že chce aspoň nájomné, ale vo vzťahu k žalovanej nie vo vzťahu k H. Š.P.. Žalovaná
žiadnym spôsobom neužívala uvedenú nehnuteľnosť nad rámec jej podielu. Obývaná bola len spodná
časť, kde sa nachádza sociálne zariadenie a kuchyňa, takže ak potrebovala spať spala, ak potrebovala
ísť na záchod išla, ale v žiadnom prípade neužívala nehnuteľnosť nad stanovený podiel. V žiadnom

prípade nemôže ísť u žalovanej o bezdôvodné obohatenie. Žalobca nikdy nemal záujem až do leta 2016
uvedenú nehnuteľnosť užívať. Mal kľúče. Sám žalobca, ako aj jeho svokra a terajšia manželka uviedli, že
bývanie tam by bolo neúnosné, kvôli narušeným vzťahom, teda žalobca chcel z toho len finančný efekt.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že všetky ataky boli pred rozvodom, po rozvode už nie.
Žalobca dovolil jej synovi, aby býval v nehnuteľnosti, pretože syn mu chodil pomáhať na doma z toho

vysporiadacieho podielu na nehnuteľnosť 25 000 eur mu malo byť odpustené 5000 eur. Za to chodil
pomáhať žalobcovi. Chodil mu pomáhať na iný dom, ako ten, ktorý v tom čase obýval. Ona chcela dom
predať, ale žalobca s tým nesúhlasil, uviedol, že on vie komu ten dom predá a potom sa dopočula, že
to malo byť jej synovi. K havarijnému stavu v domu žalobcu uviedla, že keď mal havarijný stav, tak vrch
spornej nehnuteľnosti uvoľnila, a keď neprišiel tak veci dali naspäť. Tri týždne to bolo voľné. Žalovaná

tiež uviedla, že jej synovia mali v spornej nehnuteľnosti trvalý pobyt ešte za času, keď boli so žalobcom
manželia, takže sa nemohlo jednať o to, že by im mal dovoliť, či tam môžu mať trvalý pobyt. Dovolil to
iba neveste, keď sa syn oženil.
12. Svedkyňa I. P. vypovedala, že sa stretla s bývalými manželmi P. K. H. P. a jeho terajšej manželky
niekedy v roku 2012. Vie, že oni potrebovali riešiť finančnú situáciu a bola svedkom telefonátu, keď pán

P. telefonoval bývalej manželke a chcel, aby mu vyplatila polovicu domu. Vie, že zháňal do domu aj
nájomníka, ale potom z toho zišlo, tak nevie, či sa dohodli inak. Vie, že pán P.I. chcel od synov bývalej
manželky, aby mu platili nájom, keď v dome bývajú, ale akým spôsobom to od nich chcel, a či ich na
to vyzval, to svedkyňa uviesť nevedela.
13. Na výpoveď svedkyne reagovala žalovaná a uviedla, že ten telefonát nie je pravda, to ona chcela

dom predať a bývalý manžel nechcel, povedal, že on ho predá komu on bude chcieť. Nájom chcel najprv
od synov, ale potom mu doktor Š. poradil, že ho má žiadať od nej, teda bývalej manželky. Uviedla tiež,
že s bývalým manželom mali pôžičku 150 000 eur, manžel ju nesplácal, ona ju splácala sama a bývalý
manžel jej povedal, že nebude platiť tú pôžičku, ale že to má za to svedkyňa, že tam býva. To znamená,
že ona splácala pôžičku aj za neho, a to malo akože nájomné. Žalobca na výpoveď svedkyne reagoval,

že ohľadne nájomníka najprv volal bývalej manželke, ale keď ona nedvíhala, tak volal jej synovi Pavlovi
a on ho prosil, aby tam nájomníkov nedával, že do dvoch týždňov bude mať peniaze na odkúpenie, tie
dva týždne sa opakovali zhruba 5 - 6 rokov. Čo sa týka pôžičky 150 000 eur, ktorú si vzali s bývalou
manželkou, túto tiež splácal až do roku 2009 a potom prestal jej dávať peniaze. S úverom je všetko
vysporiadané.

14. Svedkyňa L. P. uviedla, že je terajšia manželka žalobcu, vie o tom že manžel požadoval nájomné od
bývalej ženy a jej detí, pretože sa chcel s nimi nejako finančne vysporiadať. Najprv chcel dom odkúpiť,
ale keď to nebolo možné, tak chcel nájomné. Tiež vie o tom, že záujem o polovičný podiel pána P. na
dome mal záujem syn pani P. H.. Čo sa týka pôžičku 150 000 eur, vie že bývalá manželka požadovala,aby jej čosi bývalý manžel na pôžičku prispieval, najprv aj platil nejaké splátky, ale potom v podstate,
keďže v celom dome bývala bývalá manželka a užívala teda celý dom, tak on jej prestal platiť na tú
pôžičku. Vie tiež, že syn pani P. Pavol chcel časť domu pána P. odkúpiť. Trvalo to strašne dlho, pán

Krajča potreboval sa nejakým spôsobom vysporiadať. Žalovaná neplatila nájom a jej manžel neplatil
potom na tú pôžičku, ktorú mali. Vie, že na odkúpenie podielu H. Š. nedali úver. Svedkyňa uviedla, že
vie, že jej manžel zohnal do toho domu aj nájomníka, ale pán Š. ani žalovaná s tým nesúhlasili, s tým,
že sa to budú snažiť vyriešiť. svedkyňa ďalej uviedla, že si myslí, že jej manžel nechcel, aby H. Š. z toho
domu odišiel, chcel aby platil nájomné.

15. Svedok H. Š. uviedol, že v spornom dome mal trvalý pobyt od svojich 15 rokov ako dostal občiansky
preukaz. Všetci traja, teda on, jeho brat aj sestra tam mali trvalý pobyt. Nik proti tomu nič nenamietal.
Keď žalobca odišiel z domu, niekedy v roku 2010, nič sa nedialo, on si býval vo svojom inom dome so
svojou partnerkou a on aj so súrodencami a s mamou ostali bývať v spornom dome. Svedok tiež uviedol,
že chodil žalobcovi pomáhať na jeho iný dom, opravovať ho, a keď sa do toho zrekonštruovaného domu
žalobca nasťahoval, tak začal riešiť odpredaj sporného domu, s tým, že nájde kupca a na to mu on, teda

svedok, povedal, že to odkúpi. Dovtedy sa predaj žiadnym spôsobom neriešil. Úver sa mu nepodarilo
vybaviť, a preto pán P. B.hcel nájom. Svedok tiež uviedol, že chodil pánovi P. pomáhať zrekonštruovať
dom a mal za to dostať 5000 eur, ktoré mu pán P. nedal. Keď pýtal nájom, tak mu povedal, aby si tých
5000 eur, čo mu pomáhal, zarátal na nájom. Svedok zdôraznil, že v spornom dome býval a mal tam
trvalý pobyt už ako dieťa, keď sa pán P. Z.dsťahoval, nič sa nezmenilo, on tam plynule býval ďalej, nikdy

to pánovi P. neprekážalo, nikdy ho nevyzval, aby sa odtiaľ odsťahoval. Keď sa svedok išiel ženiť, tak
sa len spýtal, či tam môže nahlásiť na trvalý pobyt aj manželku. Pán P. s tým nemal problém. Svedok
uviedol, že žalobca sa o neho staral od siedmych rokov, vzťahy boli dobré až do momentu, kým sa
nenasťahoval do svojho zrekonštruovaného domu a začal riešiť odpredaj domu v Necpaloch a podávať
žaloby na svedka a na manželku. Vtedy sa vzťahy naštrbili. Svedok uviedol, že chodil robiť na žalobcov

dom a on mu nezaplatil ani korunu a potom chcel od neho nájom. Uviedol, že užíval horné poschodie
a tiež kuchyňu a WC, ktoré boli dole, pretože v ich dome boli len jedna kuchyňa a jedno WC, mama
zdieľala dve izby. Ešte aj po rozvode chodil H. P. C. domu. Žalovaná sa pýtala raz žalobcu, že čo bude
s domom, on jej povedal, že on si dom predá dom komu chce, že majú naďalej bývať. Nikdy svedok
neobdržal výzvu na vysťahovanie od žalobcu. Tiež uviedol, že raz keď mal žalobca nejakú haváriu v

dome, tak ho oslovil, že potrebuje ísť bývať, aby mu uvoľnil izbu, čo on aj urobil. Izba bola vyprataná
niekoľko týždňov a on neprišiel. Kľúče od domu mal pán P. do roku 2018 až do momentu, kým ho svedok
nevyplatil a potom vymenil zámky. Svedok tiež uviedol, že niekedy v roku 2017 mu žalobca volal, že
má nájomcu. On, teda svedok, išiel za žalobcom so zmluvou, že mu bude platiť nájom 150 eur. On to
zmietol zo stola, nájomcu tam nedal a nechal tam jeho, teda svedka, bývať ďalej.

16. Svedok S. E. uviedol, že je kamarát H. Š., ktorý býval v dome v Necpaloch, v tom istom ako býva
teraz. H. mu spomínal, že chodí pomáhať otčimovi na dom, lebo chcel v budúcnosti odkúpiť časť domu
od otčima a otčim mu sľúbil, že mu to nejako vykompenzuje za tú robotu. Vie, že H. aj s manželkou
býval v tom spornom dome hore a nikdy sa neriešila otázka, ktorú časť domu bude užívať. V dome v
NecpalochkedysibývalajH.bratH.ajehosestra.tiežvie,žeH.Š.sasnažilvybaviťsiúvernaodkúpenie

časti domu, ale nepodarilo sa mu to. Z sms komunikácie medzi žalobcom a H. Š. vyplýva, že žalobca
13.06.2018 píše H. Š., že už niekoľkýkrát žiadal o vypratanie prvého poschodia a dvoch miestností v
suteréne, na čo m u H. Š. odpovedal, že žiadosti vyhoveli a 15.06.2018 požadované uvoľnili a vzhľadom
k tomu, že do 18.06.2018 sa žalobca nenasťahoval a ďalej nekomunikoval, tak sa nasťahoval späť.
17. Žalovaná predložila do spisu aj znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného

domu v Necpaloch, ktorý dal vypracovať jej syn H. Š., z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota je 53
500 eur. Znalecký posudok je z roku 2016.
18. Zo znaleckého posudku znalca O.. O. P. vyplýva všeobecná hodnota rodinného domu aj s
pozemkami stanovená k 13.09.2018 na sumu 100 000 eur. Súd uvádza, že tieto posudky sú pre súd
irelevantné.

19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiely vyjadrujú mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva zo spoločnej veci.

20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníciväčšinouspočítanoupodľaveľkostipodielov.Prirovnostihlasov,aleboaksaväčšinaalebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh, ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.22. K rozhodnutiu Krajského súdu, ktorý k premlčaniu uviedol, že z procesných úkonov žalobcu
jednoznačne vyplýva, že po pripustení zmeny žaloby 18. 01. 2019 sa žalobca začal bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016 vo výške 4320 eur spolu s úrokom z omeškania
od 04. 11. 2016 domáhať až podaním doručeným súdu dňa 12. 03. 2019, teda po uplynutí premlčacej
doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka, s tým že Krajský súd poukázal, že Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za
2 roky spätne od podania žaloby, ktorá bola podaná 14. 11. 2016, teda od 04. 11. 2014.

V tejto súvislosti súd prvej účasti v rámci nového konania ustálil, že žaloba bola podaná, ako vyplýva z
prezenčnejpečiatkysúdunažalobedňa03.11.2016atedažalobcamáprávonavydaniebezdôvodného
obohatenia dva roky spätne, teda od 03. 11. 2014.

23. Pokiaľ ide o samotné premlčanie, tak žalobou doručenou súdu 03. 11. 2016 sa žalobca proti
žalovaným 1/H. P., 2/H. Š., 3/H. Š., 4/E. Š. domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili 180,- eur

k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci počnúc 25. 10. 2016 titulom náhrady za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome s. č. XXX R. Necpaloch a aby mu spoločne a nerozdielne
zaplatili 4 320,- eur za obdobie od 25. 10. 2014 do 25. 10. 2016.
Podaním doručeným súdu 05. 10. 2017 žalobca čiastočne zobral svoj návrh späť voči žalovaným 2/ až
4/ a žiadal konanie vo vzťahu k nim zastaviť a súčasne rozšíril žalobu, keďže sa domáhal aj zaplatenia

5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4 320,- eur od 04. 11. 2016 až do zaplatenia, ktorá zmena
bola pripustená uznesením z 18. mája 2018, právoplatným 11.6.2018
Na pojednávaní 18. 01. 2019 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby, keď žiadal zaplatiť 4 320,- eur spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 04. 11. 2016 za obdobie od 25. 10. 2016 do 21.
06. 2018, ktorá zmena žaloby bola aj na pojednávaní pripustená.

Podaním doručeným súdu 12. 03. 2019 označeným ako spresnenie nároku titulom žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia a na pojednávaní 15. 03. 2019 žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že žalovaná
je mu povinná zaplatiť 3 750,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 05. 11. 2016 do zaplatenia
za obdobie od 05. 11. 2016 do 21. 06. 2018 a že žalovaná je mu povinná zaplatiť 4 320,- eur spolu s
5 % ročným úrokom z omeškania počnúc

4.11. 2016 až do zaplatenia za obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016.

24. Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že na prvom pojednávaní 18. 01. 2019 žalobca učinil
procesný návrh a žiadal na celé vyrovnanie sumu 4320 eur za obdobie od 25. 10. 2016 do 21. 06.
2018 spolu s úrokom z omeškania. Toto podanie bolo podľa názoru súdu prvej inštancie oproti pôvodnej

žalobe čiastočným späťvzatím v zmysle obdobia, za ktoré žiada bezdôvodné obohatenie v samotnej
žalobe, a to za obdobie od 25. 10. 2014 do 24. 10. 2016 a súčasne toto podanie z 18. 01. 2019 bolo aj
rozšírením o úroky z omeškania zo sumu 4320 od 04. 11. 2016 vo výške 5 % ročne z tejto sumy, pretože
v pôvodnej žalobe tieto úroky nežiadal.
Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní síce pripustil zmenu žaloby, avšak konanie v časti vydania

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25. 10. 2014 až 24. 10. 2016 nezastavil. A teda skôr než súd
stihol rozhodnúť o zastavení vo vyššie uvedenej časti, tak žalobca na pojednávaní 15. 03. 2019 učinil
ďalší procesný návrh, ktorým žalobu rozšíril o úroky z omeškania tak, že petit žaloby znel: Žalovaná je
povinná zaplatiť sumu 3750 eur s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 05. 11. 2016 do zaplatenia
titulom náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti za obdobie od 05. 11. 2016 do

21. 06. 2018 a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4320 eur s 5 % - ným úrokom z omeškania od 04.
11. 2016 z dlžnej sumy až do zaplatenia za bezdôvodné obohatenie 04. 11. 2014 do 04. 11.2016, teda
z uvedeného je zrejmé, že keďže v pôvodnej žalobe sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 25. 10. 2014 do 25. 10. 2016 a súd v tejto časti konanie nezastavil, to znamená, stále súd o
ňom konal a žalobca procesným návrhom 15. 03. 2019, pokiaľ ide o obdobie bezdôvodného obohatenia,

tak sa čiastočne vrátil do svojej pôvodnej, keď žiadal bezdôvodné obohatenie od 04. 11. 2014 do 04.
11. 2016 a teda keďže konanie za obdobie od 25. 10. 2014 do 24. 10. 2016 nebolo zastavené, tak
potom podanie žalovaného z 15. 03. 2019 bolo čiastočným späťvzatím v zmysle trvania bezdôvodného
obohatenia,ktoréhosauždomáhallenod04.11.2014atedasúdkonanievčastivydaniabezdôvodného
obohatenia za obdobie od 25. 10. 2014 do 03. 11. 2014 v rámci konania po vrátení veci Krajským súdom

zastavil a konal už len o nároku za obdobie od 04. 11. 2014, pričom obdobie od 04. 11. 2014 do 04. 11.
2016 súd nepovažoval za premlčané, pretože ako už bolo vyššie uvedené, konanie v časti obdobia od
25. 10. 2014 do 24. 10. 2016 nebolo súdom zastavené, teda súd o celom tomto nároku konal a teda
už v pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal bezdôvodného obohatenia za obdobie 25. 10. 2014 do 25.10. 2016 a teda súd prvej inštancie sa domnieva, že žalobca sa nezačal bezdôvodného obohatenia za
obdobie 04. 11. 2014 do 04. 11. 2016 domáhať až 18. 01. 2019, pretože toto obdobie bolo žalované už
v samotnej žalobe, čo nakoniec konštatuje aj Krajský súd vo svojom odôvodnení v odseku 9.

Teda súd sa zaoberal nárokom za celé obdobie, tak ako ho žalobca uplatňoval od 04. 11. 2014.

25.Teda pokiaľ ide o samotný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia súd zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu tak, ako strany sporu navrhli. Oproti pôvodnému konaniu naviac vypočul ešte

svedka E.. Súd konštatuje, že svedkovia vypovedali v podstate v zásadných veciach zhodne ako pred
predložením veci na Krajský súd, teda dôkazná situácia zostala nezmenená. Keďže Krajský súd vo
svojom rozhodnutí v odseku 11 konštatoval, že z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní vyplýva,
že pokiaľ ide o syna žalovanej, je pravdou, že mu dovolil, aby v dome aj so ženou býval, pričom
nebolo špecifikované, kde, v ktorej časti to bude, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj syn žalovanej H.
Š. (vrátane bývania brata). Z uvedeného vyplýva, že samotný žalobca navrhol spôsob užívania domu,

ktorý bol akceptovaný aj žalovanou, a preto požadovanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s takto
konkludentne uzatvorenou dohodou, ktorou sú viazaní, ak nedôjde k podstatnej zmene pomerov alebo
akniejenahradenádohodounovou,sktorýmiskutočnosťamisasúdprvejinštancietakistovodôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal, takisto ani tým, že žalobca ani len netvrdil, nieto preukazoval, pretože
sa podľa neho so žalovanou na užívaní domu nemal dohodnúť, že sa svojich práv ohľadne užívania

domáhal súdnou cestou žalobou podľa ust. § 139 ods. 2 OZ. Samotný žalobca pritom sám navyše
potvrdil, že po tom, čo žalovanú požiadal, aby mohol pri havárii v jeho inom dome rodinný dom užívať,
táto tak učinila a horné poschodie vypratala, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede jej syna a nevesty,
avšak preto, že v ním na vypratanie v stanovenej lehote ho užívať nezačal, veci vrátila nazad.

26. Súd prvej inštancie je viazaný názorom Krajského súdu vyslovenom v rozhodnutí o odvolaní,
a teda keďže dôkazná situácia ani po vrátení veci Krajským súdom sa nezmenila a Krajský súd
vo svojom rozhodnutí konštatoval existenciu konkludentne uzatvorenej dohody, ktorou boli účastníci
viazaní a súd prvej inštancie teda rešpektujúc tento vyslovený názor musel uzavrieť, že požadovanie
bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s takouto konkludentne uzavretou dohodou, a preto

bola žaloba zamietnutá. Ani v rámci ďalšieho konania po vrátení veci Krajským súdom z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by došlo k podstatnej zmene pomerov, alebo že by pôvodná konkludentná
dohoda bola nahradená dohodou novou, naopak vypočutí svedkovia len dotvrdili, že tá pôvodná
konkludentná dohoda bola akceptovaná. Aj svedkyňa P., terajšia manželka žalobcu, uviedla, že si myslí,
že manžel nechcel, aby H. Š. z domu odišiel, ale chcel, aby platil nájomné (č. l. 316). Tiež uviedla, že

pokiaľ ide o nájomné, tak prvá manželka žalobcu požadovala, aby jej prispieval na pôžičku, ktorú si
zobrali spoločne a on jej neplatil práve preto, že v podstate ona užívala celý dom. Aj svedok H. Š. zotrval
na svojej výpovedi a uviedol, že po tom ako žalobca odišiel z domu tak sa nič nedialo, on si býval v
inom dome a svedok s partnerkou ostali bývať s mamou v dome, ktorý je predmetom sporu. Uviedol, že
sám žalobca im povedal, že môžu bývať ďalej. Nikdy to žalobcovi neprekážalo, nikdy svedka nevyzval,

aby sa odtiaľ odsťahoval. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že syn žalovanej H. Š. mal záujem podiel
pripadajúci na žalobcu na spornom dome odkúpiť.
Keďže teda nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nebola preukázaná ani iná dohoda o užívaní domu a
Krajskýsúdkonštatovalkoexistenciukonkludentnejdohodyotomtoužívaní,kdetedazdôkaznejsituácie
vyplynulo, že žalovaná so svojou rodinou užívala spornú nehnuteľnosť v súlade s touto konkludentnou

dohodou súd potom bol nútený žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože v konaní
bola plne úspešná v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej súd konanie zastavil, a to za
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25. 10. 2014 do 03. 11. 2014, tak k tomuto došlo na

základe procesného návrhu žalobcu v podobe späťvzatia, teda žalobca v tejto časti zavinil, že konanie
bolo zastavené a teda aj v tejto časti musí znášať trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.