Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010279
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519010279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 27. januára

2020 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému R. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom S., v súčasnosti bytom S., X. Z. XX,

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ spoločnosti TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o., so sídlom Jakubany 222, okres Stará

Ľubovňa, IČO: 47027380, ktorá v zmysle Príkaznej zmluvy zo dňa 18.10.2016 zastupovala a chránila
záujmy príkazcu, G. E., a vykonával všetky potrebné úkony spojené s uplatnením nárokov príkazcu na
náhradu škody vyplývajúcej zo škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 19.2.2016, po tom čo spoločnosti
TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. bola na jej bankový účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený na pobočke K. K. B. pobočka Stará Ľubovňa, dňa 2.2.2018 poukázaná spoločnosťou
Kooperativapoisťovňaa.s.suma4.865,-eurakoplneniezpoistnejudalostič.XXXXXXXXXXvprospech
G. E., po odrátaní dohodnutej odmeny 2 x 642,18 eur, teda spolu 1.284,36 eur, poškodenej dňa 2.8.2018

vyplatil sumu 1.790,32 eur, ktorú poukázal na účet IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v
K. K., B. pričom zvyšnú sumu 1.790,32 eur, o ktorej mal vedomosť, že táto mala byť G. E. vyplatená,
túto poškodenej nevyplatil, čím spôsobil G. E. škodu vo výške 1.790,32 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, a čin
spáchal ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/
Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, súhrnný trest
odňatia slobody na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/94/2019 zo dňa 28.6.2019, právoplatným dňom

17.7.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 36 /tridsaťšesť/
mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa

svojich schopností zaplatil zameškané výživné za obdobie augusta 2018 až 8.7.2019 v prospech mal.
H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, okres K. R..

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú G. E., nar. X.XX.XXXX v D., bytom N. XX, okres
T., s uplatneným nárokom na náhradu škody voči obžalovanému odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 1.8.2019 tunajšiemu súdu obžalobu
na R. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa podľa obžaloby
obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 27.1.2020, po prednesení obžaloby prokurátorom bol obžalovaný poučený

podľa § 121 ods. 2 Tr. por. a podľa § 257 ods. 1 až 8 Tr. por., na čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Následne na všetky otázky kladené mu samosudcom v zmysle §
257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal obžalovaný
„áno“. Po vyjadrení na hlavnom pojednávaní prítomného prokurátora súd uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. uvedené vyhlásenie obžalovaného uznesením prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por.. Zároveň

súd vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostitedasúdužnevykonávaldokazovanievrozsahuobžalovaným
priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal

vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku, kde sa súd plne stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako bola v obžalobe uvedená.

Čo sa týka následne vykonaného dokazovania, obžalovaný sa vyjadril iba ohľadom jeho osobných,

rodinných, zárobkových a majetkových pomerov, v ďalšom využil svoje právo a odoprel vypovedať. Súd
vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a o náhrade škody vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov,
vrátane listinných dôkazov z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/94/2019, ako je podrobne
poznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní, ako aj čítaním podstatného obsahu zápisnice o
výsluchu svedka - poškodenej G. E..

Obžalovaný poukázal na to, že je ženatý; jeho manželka má tri deti, na ktoré ich otec neplatí výživné,
spolu majú jedno dieťa, ďalšie sa im má narodiť; obžalovaný má vyživovaciu povinnosť k mal. H. E.
určenú súdom 185,- eur mesačne, poukazoval však na to, že s matkou maloletej sa dohodli momentálne
na výške 100,- eur mesačne. Uvádzal, že jeho príjmy sú rôzne, závislé od podnikateľskej činnosti,

stabilné sú rodičovský príspevok a prídavky na deti. Náklady na nájom, energie a stravu má s manželkou
okolo 750,- eur mesačne.

Obcou Jakubany, kde mal obžalovaný v čase spáchania skutku pobyt, bol hodnotený všeobecne,
v zásade kladne s tým, že na verejnosti sa správal slušne, na jeho správanie sa nik nesťažoval a

nebolo prejednávané priestupkovou komisiou. Doposiaľ bol obžalovaný raz odsúdený, a to za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., a to trestným rozkazom Okresného súdu Stará
Ľubovňasp.zn.1T/94/2019zodňa28.6.2019,právoplatným17.7.2019,kdeuloženýmuboltrestodňatia
slobody na šesť mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a určená bola skúšobná doba.
Zároveň bol obžalovaný doposiaľ dvadsaťpäťkrát postihnutý za priestupky, a to vždy za priestupky naúseku cestnej premávky, pričom dva z nich spáchal v dobe, kedy mu už v tu prejednávanej veci bolo
oznámené vznesenie obvinenia (konkrétne išlo o priestupky zo 7.10.2019 a z 29.11.2019).

Poškodená v predmetnej veci uplatnila riadne a včas voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo
výške 1.790,32 eur. Po podaní obžaloby a nariadení hlavného pojednávania poškodená podaniami
doručenými súdu dňa 30.12.2019 a dňa 24.1.2020 opakovane oznámila, že obžalovaný jej požadovanú
sumu v plnej výške uhradil, uplatnený nárok však nevzala výslovne späť.

Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a samotnú
osobu obžalovaného a taktiež aj s ohľadom na jeho pomery, dospel súd k záveru, že jediným do úvahy
prichádzajúcim trestom v danom prípade, pre náležité dosiahnutie účelu trestu (v zmysle § 34 Tr. zák.),
je trest odňatia slobody. Uloženie uvedeného druhu trestu je zároveň odôvodnené i s ohľadom na
predchádzajúce právoplatné odsúdenie obžalovaného, kde mu bol za príslušný prečin uložený trest
uvedeného druhu, pričom s ohľadom na skutočnosť, že tuto prejednávaný prečin spáchal obžalovaný

skôr ako vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/94/2019 bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok (ktoré účinky
v konkrétnom prípade má doručenie trestného rozkazu vydaného vo veci 1T/94/2019 obžalovanému, k
čomu došlo 8.7.2019), bolo teda v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. potrebné ukladať trest odňatia slobody
ako trest súhrnný.

Súd sa v danom prípade nestotožnil s tým, že by postačovalo ukončenie predmetnej veci zmierom,
ako to v zásade navrhoval obžalovaný. Zároveň, okrem už vyššie uvedených skutočností aj vzhľadom
na povahu spáchanej trestnej činnosti a okolnosti jej spáchania, ako aj s ohľadom na postoj
obžalovaného v celom konaní ako takom, kde až po vydaní trestného rozkazu v tejto veci výslovne
na hlavnom pojednávaní priznal vinu, ale najmä i s ohľadom na samotný celkovo sa javiaci ľahostajný

postoj obžalovaného k rešpektovaniu právnych noriem a ich dodržiavaniu, prezentovaný i v čase tu
prebiehajúceho trestného stíhania dopustením sa inej protizákonnej činnosti - priestupkov na úseku
cestnej premávky v dňoch 7.10.2019 a 29.11.2019, ktoré navyše spáchal obžalovaný v čase kedy už
nadobudol právoplatnosť odsudzujúci trestný rozkaz vydaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 1T/94/2019, je z pohľadu súdu potrebné náležite sledovať či na strane obžalovaného skutočne

je relevantná vôľa napraviť sa, kde najvhodnejším prostriedkom je práve uloženie súhrnného trestu
odňatia slobody, nespojeného priamo s jeho výkonom. Práve v skúšobnej dobe bude mať obžalovaný
dostatočný priestor preukázal či na jeho strane došlo k riadnej náprave, alebo či bude potrebné nariadiť
samotný výkon uloženého trestu. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti by
ukončenie trestného stíhania obžalovaného inou formou ako potrestaním, ako aj uloženie iného druhu

trestu, než trestu odňatia slobody, bolo neprimerane miernym a nezodpovedalo by to ani potrebe a
ukladania trestu ako súhrnného a s tým spojenej zásade spočívajúcej v tom, že súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím.

Na základe hore uvedeného preto súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na

dvadsaťštyri mesiacov, ktorého výkon, majúc za to, že v danom prípade sú splnené podmienky podľa §
49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., obžalovanému podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na
tridsaťšesťmesiacov.Priukladanítrestusúdprihliadolakonapoľahčujúcuokolnosťnato,žeobžalovaný
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uznal vinu a v záverečnej
reči uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo - súd však uvedené nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l/ Tr. zák., nakoľko z pohľadu súdu vzhľadom na celkový predchádzajúci postoj obžalovaného v
priebehu konania a čas kedy k uvedenému došlo, nemožno akceptovať, že by išlo o úprimné oľutovanie
spáchania trestného činu. Skôr podľa súdu už na strane obžalovaného prevážila racionálna stránka,
zrejme i s ohľadom na obsah pôvodne v tomto konaní vydaného trestného rozkazu. Súčasne bola
zistená i priťažujúca okolnosť, a to tá, že obžalovaný spáchal viac trestných činov - trest je v danom

prípade totiž ukladaný ako súhrnný, teda aj za prečin zanedbania povinnej výživy, z ktorého spáchania
bol obžalovaný uznaný vinným už trestným rozkazom vydaným tunajším súdom pod sp. zn. 1T/94/2019
zo dňa 28.6.2019. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému
uvedeným trestným rozkazom sp. zn. 1T/94/2019 z 28.6.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a preto zároveň týmto rozsudkom súd tak, ako tomu už bolo v dotknutom trestnom rozkaze, uložil
obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť
zameškané výživné v prospech mal. H. E. za obdobie augusta 2018 až do 8.7.2019.Čo sa týka v konaní poškodenou uplatneného nároku na náhradu škody, poškodená, ako je už v tomto
odôvodnení skôr spomenuté, opakovane oznámila, že obžalovaný jej celú požadovanú sumu uhradil. i
keď ani ona, ani samotný obžalovaný nepredložili príslušné doklady o čase a výške úhrady, považoval

uvedené oznámenia poškodenej súd za dostatočné
preukázanie úhrady škody. V danom prípade však súčasne s uvedeným oznámením poškodená
neučinila žiaden výslovný prejav, na základe ktorého by o jej pôvodne v konaní uplatnenom nároku na
náhradu škody nebolo potrebné nijako rozhodovať (najmä uplatnený nárok na náhradu škody nevzala
výslovne späť), preto za takej situácie nebolo možné obžalovaného zaväzovať podľa § 287 ods. 1 Tr.

por. na zaplatenie požadovanej sumy, resp. nejakej jej časti, ako ani úplne opomenúť uplatnený nárok
poškodenej, teda nevyhlásiť žiaden výrok o škode. Na základe uvedeného preto súd poškodenú podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. s uplatneným nárokom na náhradu škody už len odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému,
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.