Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322202347
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8322202347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: O. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D., proti matke: S. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D., t.č. bytom Ž. XX, XXX XX G., Č. O., mal. dieťaťu: I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Y., pracovisko D., J. XXXX/XX, XXX XX D., o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, D., nie je otcom maloletého I. N.,
nar. XX.XX.XXXX, z matky S. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia v zmysle
výroku tohto rozsudku. Podanie návrhu odôvodnil tým, že s manželkou nežije 3 roky spolu v jednej

domácnosti. Manželka má priateľ, ktorý je otcom maloletého I..

2. Matka maloletého I. s podaným návrhom súhlasila a uviedla, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo veci uviedol, že matka býva so synom I. v G. a tiež tam býva
so svojim priateľom p. T.. Je na rodičovskej dovolenke a finančne jej vypomáha priateľ. Podľa vyjadrenia
matky, biologickým otcom I. je jej priateľ p. T.. Uviedla, že s podaným návrhom súhlasí. O. N. nie je

otcom mal. I.. Jeho skutočný otec je I. T..

V ďalšom uviedol, že O. N. je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Býva v rodinnom dome so svojimi synmi a priateľkou s deťmi a so svojou matkou. Na
podanom návrhu trvá.

Poukázal, že obidvaja rodičia uviedli, že zapretie otcovstva je opodstatnené. Z ich vyjadrení vyplýva, že

p. N. nie je biologickým otcom I., nar. XX.XX.XXXX a obidvaja trvajú na zapretí otcovstva.

V závere uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní
rozhodol v znení podaného návrhu.

4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, rodným listom mal. dieťaťa, písomnými vyjadreniami,
výpoveďou navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:

5. Podľa rodného listu mal. I. N. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky S. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX
a otca O. N., nar. XX.XX.XXXX.6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka odišla do Č. O. tri roky predtým, ako sa
narodil I.. Odvtedy sa on s ňou nestýkal, neboli v intímnom kontakte.

7. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom ( ďalej len ,,Zákon“), návrh na
určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej
republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Navrhovateľ a matka dieťaťa (odporkyňa) majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda
v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo veci je daná právomoc tunajšieho súdu na
prejednanie a rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym

poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona, ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije
v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt.

Súd vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, t.j. že maloleté dieťa je štátny občanom Č.R. O. a
obvyklý pobyt má tiež v Č. O., dospel k záveru, že na daný spor je potrebné aplikovať právny poriadok
Č. O..

9. Podľa § 785 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, manžel môže do šiestich mesiacov

odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich dôvodnú pochybnosť, že je otcom dieťaťa,
ktoré sa narodilo jeho manželke, poprieť svoje otcovstvo na súde, najneskôr však do šiestich rokov od
narodenia dieťaťa. Otcovstvo popiera voči dieťaťu a matke, ak obidvaja žijú, ak nežije jeden z nich, voči
druhému; ak nežije žiadny z nich, manžel toto právo nemá.

10. Ak bolo dieťa počaté za trvania manželstva a teda sa narodilo v čase medzi stoosemdesiatym dňom
od uzavretia manželstva a trojstým dňom po jeho zániku, môže manžel zaprieť otcovstvo len ak je
vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Dôvodom vylúčenia môže byť najmä skutočnosť, že manžel s
matkoudieťaťavrozhodnejdobenemalintímnystykalebonaopakintímnesastýkali,avšakvzhľadomna
iné faktory (zdravotná indispozícia, impotencia a pod.) nemohol tento splodiť dieťa. Uvedené skutočnosti

musia byť bezpochyby preukázané (dôkazné bremeno leží na odporcovi). Nepostačuje vyhlásenie
muža, že je, resp. nie je otcom dieťaťa. V zásade nie je podstatným ani fakt, či žena počas manželstva
mala intímny styk manžela i s inými mužmi. Aby došlo k zapretiu otcovstva, musí byť absolútne vylúčené,
aby mohol byť daný muž otcom, teda nielen pravdepodobné. Konajúce súdy by sa tak pri dokazovaní
vyššieuvedenéhonemaliuspokojiťlensvyhláseniamiúčastníkovkonania(rodičovdieťaťa),alevzmysle

zásady oficiality sú povinné vykonávať s cieľom objektívneho zistenia skutkového stavu veci i dôkazy,
ktoré účastníci konania nenavrhli.

11. Súd skúmal, či sú dané podmienky, za ktorých je možné zaprieť otcovstvo manžela matky k dieťaťu.
Jedinou podmienkou, za ktorej je možné takémuto návrhu vyhovieť, je skutočnosť, že je vylúčené, aby

manželbolotcomdieťaťa.Popritrvalejneplodnosti,prechodnejneplodnostispadajúcejkrozhodnejdobe
je potrebné za takýto dôvod považovať aj skutočnosť, ak manželia v rozhodnej dobe spolu nesúložili.

12. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí
do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu,

ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj
biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí,
že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe
testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje

13. Z vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že je vylúčené, aby navrhovateľ,
ktorý je ako zapísaný v rodnom liste maloletého I., bol jeho biologickým otcom. Daná skutočnosť
vyplynula zo zhodných tvrdení matky a otca dieťaťa. V rozhodnom období pre počatie maloletého I. sa
matka dieťaťa už dlhodobo zdržiavala v Č. O., kde žila a aj v súčasnej dobe žije so svojím priateľom,navrhovateľ nemal intímny styk s matkou dieťaťa. V tom čase sa matka maloletého I. intímne stýkala
s priateľom p. T..

14. Rozhodnutie o zapretí otcovstva je aj v záujme mal. I.. Záujem maloletého na zapretí otcovstva
vyplýva z jeho práva na poznanie biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa,
pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. Ak dôjde k
právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža
buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Aj v danej

právnej veci z vykonaného dokazovania teda vyplýva konkrétna osoba, ktorá má byť skutočným otcom
maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme mal. I., keďže pre dieťa má otázka totožnosti
jeho biologických a právnych rodičov význam.

15. Je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické
rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana.

16. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého I. muž zapísaný v jeho
rodnom liste ako otec - navrhovateľ O. N. a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletého, nakoľko
sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletých, súd návrhu vyhovel.

17. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.