Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csp/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200704
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7822200704.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňavasudkyňouJUDr.IvetouFarkašovskouvsporežalobkyneA.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19, 050
01 Revúca, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o určenie povinnosti
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov
žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
21.12.2012vsúvislostisoZmluvouoúverečíslo702701872uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovaným

dňa 21.12.2012.

II. P r i z n á v žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v prospech žalovaného
v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8702701872 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
21.12.2012 a zaviazal ho uhradiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že

dňa 21.12.2012 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom Zmluva
o úvere č. 8702701872, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800,- eur (ďalej
len ,,zmluva“). Úver bol poskytnutý žalobkyni ako bezúčelový a tento bol zo strany žalobkyne použitý
na pohreb matky. Nakoľko žalobkyňa aj s ohľadom na odstup času zmluvou nedisponuje, túto žiada
obratom vyžiadať od žalovaného na základe splnenia si edičnej povinnosti zo strany súdu. Zmluva je
zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo len
ako celok odmietnuť (rozsudok SD EÚ vo veci C-147/16, body 26.-28. odôvodnenia: „26. ... je potrebné

pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659,
bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 19
a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. decembra 2017, Banco Santander, C-598/15, EU:C:2017:945, bod

36 a citovaná judikatúra). 27 Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto nerovné postavenie
jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu
formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnourovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (rozsudky z 9. novembra
2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 47 a citovaná judikatúra; z 21. februára
2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 20 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára

2017, E. F., C-421/14, EU:C:2017:60, bod 41 a citovaná judikatúra). Súdny dvor zdôraznil, že s cieľom
zabezpečiť túto ochranu môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky z 9.
novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 48 a citovaná judikatúra; z 21.
februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 21 a citovaná judikatúra, ako aj zo

14. apríla 2016, Sales Sinués a Drame Ba, C-381/14 a C-385/14, EU:C:2016:252, bod 23 a citovaná
judikatúra).“.) Spolu so zmluvou bola toho istého dňa, t. j. dňa 21.12.2012 uzatvorená medzi stranami
sporu aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená podľa ust. § 551 zák. č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Dohoda“). Táto dohoda bola priamo naviazaná na zmenku,
uzatvorenú spolu so Zmluvou a Dohodou taktiež toho istého dňa, t. j. dňa 21.12.2012. Z obsahu dohody
totižto priamo vyplýva, že dlžník ako vystaviteľ zmenky vystavil v Rožňave dňa 21.12.2012 zmenku, v

ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust. § 48 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z
dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. V tejto dohode bol ešte označený zamestnávateľ žalobkyne :
Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom Ul. Špitálska 1, 048 01 3 Rožňava, IČO:

36 597 341 (ďalej len ,,Zamestnávateľ žalobcu“) a taktiež bola uvedená suma, ktorá sa mala zrážať
mesačne zo mzdy žalobkyne, a to vo výške 131,- eur. Dňa 21.12.2012 mala byť zo strany žalobkyne
ako dlžníka vystavená zmenka, ktorá bola podpísaná žalobkyňou spolu so zmluvou a dohodou, a
ktorá mu bola spolu s týmito všetkými dokumentmi predostretá zo strany veriteľa na podpis, obdobne
ako Dohoda ako podmienky, za ktorých mohla žalobkyňa dostať úver od žalovaného. Zmenka bola

vystavená na sumu 1. 841,79 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12.09.2013, splatné
na rad žalovanému, ,,bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Listom zo
dňa 11.11.2013 žalovaný ako veriteľ predložil žiadosť o? vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy
žalobkyne, a to konkrétne spoločnosti : Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom
Ul. Špitálska 1, 048 01 Rožňava, IČO: 36 597 341 a? vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na

základe priloženej kópie Dohody, Zmenky a Výňatku z § 551 OZ. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka „proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi
dohoda predložila“. Ako uvádza JUDr. Ing. Milan Budjač, PhD. v komentári k Občianskemu zákonníku
od vydavateľstva C.H.BECK, rok vydania 2015 od autorov Števček, M. a kol. pri výklade ustanovenia
§ 551 ods. 2: „Ustanovenie určuje okamih, od ktorého veriteľovi vzniká nárok na výplatu jednotlivých

zrážok zo mzdy a platiteľovi mzdy vzniká povinnosť vyplácať jednotlivé zrazené sumy veriteľovi. Týmto
okamihom je predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy , t. j. keď sa táto dohoda, resp.
jej rovnopis dostane do sféry dispozície zamestnávateľa. V žiadnom prípade pre začatie vykonávania
zrážok nepostačuje príkaz veriteľa alebo dlžníka zamestnávateľovi, aby začal vykonávať jednotlivé
zrážky zo mzdy.“. Má za to, že žalovaný postupoval v ?rozpore so zákonom, nakoľko zamestnávateľa

žalobkyne vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade Dohody ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá nemôže požívať žiadnu právnu ochranu ako nekalá obchodná praktika dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Žalovaný v? liste zo dňa 11.11.2013 vyčíslil dlžnú sumu ku dňu vyhotovenia tohto
listu? spolu vo výške 2.122,31 eur ako súčet neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonného úroku vo výške 6% ročne. Bližší výpočet z toho listu

ako žalovaný dospel k tejto konkrétnej sume, nevyplýva, t. j. aká bola konkrétna zmenková suma, aký
bol konkrétny zmenkový úrok, resp. zákonný úrok vo výške 6 % ročne. Zamestnávateľ žalobkyne už
aj začal vykonávať žalobkyne zrážky zo mzdy, konkrétne od mesiaca december 2019 doposiaľ, pričom
za toto obdobie zrazil žalobkyni zrážky pre žalovaného v celkovej sume 2 515,30 eur, pričom zrážky
zo mzdy i naďalej toho času stále pokračujú, čo vyplýva a z Potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo

dňa 16.02.2022. Má za to, že keďže žalovaný síce požiadal o? vykonávanie zrážok zo mzdy ešte listom
zo dňa 11.11.2013 a zmluva je ešte datovaná z decembra roku 2012, pričom k vykonávaniu zrážok zo
mzdy došlo u zamestnávateľa žalobkyne až v období od decembra 2019, ktoré pretrvávajú doposiaľ, a
to bez toho, aby žalobkyňa podala akúkoľvek žalobu o zaplatenie splatnej sumy úveru na súd, a teda
bez ex offo súdnej kontroly sa snažil obohatiť na úkor žalobcu takouto nekalou obchodnou praktikou,

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú navyše musela žalobkyňa spolu so zmenkou podpísať, aby
jej bol poskytnutý úver zo strany žalovaného, keďže Zmluva spolu s Dohodou a Zmenkou jej boli
predostreté zo strany veriteľa na podpis ako podmienky na získanie požadovaného úveru. Pohľadávka
veriteľa je tak s? najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná, a ?teda žalovaný vymáha svoju pohľadávkua? prijíma platby v? rozpore s? ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a? to proti vôli žalobkyne. V tomto
smere žalobkyňa výslovne vznáša námietku premlčania. Navyše, ak spolu so zmluvou a dohodou bola
medzi stranami sporu uzatvorená aj zmenka, na ktorú nadväzovala práve dohoda o zrážkach zo mzdy,

zmenku možno považovať v tomto smere za neplatne dojednanú, keď právna úprava v ust. § 17 ods.
3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t. j. ku dňu
21.12.2012 pri spotrebiteľských úveroch zmenku úplne zakazovala, keď ust. § 17 ods. 3 zák. č, 129/2010
Z.z. stanovovalo, že ,,V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo

zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. )“ V prípade predmetnej Zmenky je tak nepochybné,
že v čase uzavretia Zmluvy o úvere (21.12.2012), v zmysle ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
bolo použitie Zmenky v spotrebiteľských úveroch úplne zakázané. Žalovaný žiadal na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy zaplatenie neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku.
Uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy na uplatnenie nároku
zo Zmenky, ktorá je zákonom zakázaná. Žalovaný v tomto prípade postupoval v rozpore s ust. § 39

OZ, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ďalej k veci dodávam, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy tak ako ju zatvorila žalobkyňa so žalovaným, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená
na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne dopisujú údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter
a teda nebola so spotrebiteľskom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo

odporuje dobrým mravom. Žalobcovi nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania
Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa nemala možnosť výberu, mohla prijať úverové
podmienky ako celok vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Znenie dohody bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa a žalovaný napriek spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa
žalobcuovykonávaniezrážokzomzdyajkeďneexistuježiadnesúdnerozhodnutie,ktorébymuukladalo

povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Týmto postupom získal veriteľ koncentrovanú moc nad majetkom dlžníka, ktorý na stanovenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Navyše Zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti napr.
RPMN,ročnúúrokovúsadzbu,dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnosti

spotrebiteľského úveru, a preto je potrebné poskytnutý úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. považovať
za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má nárok na vrátenie úveru vo výške minimálne 1.715,30
eur (2.515,30 eur – 800 eur). O tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú žalovaným so
žalobkyňou možno považovať za neplatnú, neprijateľnú zmluvu podmienku, ktorá nemôže požívať
žiadnu právnu ochranu odkazujem na iné obdobné prípady pri obdobných úverových produktoch z toho

istého resp. blízkeho časového obdobia, v ktorých súdy skutočne takéto dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvárané práve spoločnosťou žalovaného považovali za neplatné, a to : - Rozsudok Okresného súdu
v Rožňave, sp. zn. 9C/411/2015 zo dňa 21.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice,
sp.zn. 2Co/293/2017 zo dňa 19.04.2018 (právna vec sa týkala zmluvy o úvere uzatvorenej žalovaným
dňa 21.03.2014, vo výške poskytnutého úveru 600,- eur, taktiež bola zabezpečená dohodou o zrážkach

zo mzdy a bianco zmenkou uzatvorených toho istého dňa spolu so zmluvou o úvere) - Uznesenie
Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 8C/68/2014 zo dňa 10.03.2014 o nariadení predbežného
opatrenia v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/890/2014
zo dňa 14.08.2014 (právna vec sa týkala zmluvy o úvere uzatvorenej žalovaným dňa 11.04.2011,
vo výške poskytnutého úveru 1.400 eur taktiež bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy a

blankozmenkou uzatvorených toho istého dňa spolu so zmluvou o úvere) - Uznesenie Krajského súdu
Košice, sp. zn. 11Co/589/2013 zo dňa 03.01.2014 o potvrdení uznesenia Okresného súdu Rožňava,
sp. zn. 12C/231/2013 zo dňa 22.08.2013 o nariadení predbežného opatrenia (právna vec sa týkala
zmluvy o úvere uzatvorenej žalovaným dňa 1.7.2011, vo výške poskytnutého úveru 600 €, taktiež bola
zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy a zmenkou uzatvorených toho istého dňa) - Rozsudok

Krajského súdu Nitra, sp.zn. 5Co/1062/2015 zo dňa 30.01.2017 (právna vec sa týkala zmluvy o úvere
uzatvorenejžalovanýmdňa24.04.2012,vovýškeposkytnutéhoúveru300eur,taktiežbolazabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy a zmenkou s totožným textom ako v nami posudzovanom prípade
„splatné; POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v
lehote do 4 rokov od vystavenia“ uzatvorených toho istého dňa spolu so zmluvou o úvere) - Rozsudok

Krajského súdu Nitra, sp.zn. 9Co/190/2016 zo dňa 09.03.2017 (právna vec sa týkala zmluvy o úvere
uzatvorenejžalovanýmdňa22.10.2012,vovýškeposkytnutéhoúveru350eur,taktiežbolazabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy a zmenkou uzatvorených toho istého dňa spolu so zmluvou o úvere) -
Rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6Co/59/2019 zo dňa 31.07.2019 (právna vec sa týkala zmluvyo úvere uzatvorenej žalovaným dňa 16.07.2013, vo výške poskytnutého úveru 600,- eur, taktiež bola
zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou toho istého dňa spolu so zmluvou o úvere) .
Vyššie citované rozhodnutia okresných a krajských súdov sú verejne prístupné v časti ,,Rozhodnutia“ na

internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk. Vykonávanie zrážok zo mzdy na
základe dohôd je po zneužívaní rozhodcovského konania, zmeniek a podobne ďalším sofistikovaným
nástrojom poskytovateľov úverov pri vymáhaní ich domnelých pohľadávok, ktorého hlavným cieľom
nie je zabezpečenie vymoženia pohľadávky, ale predovšetkým vyhnutie sa súdnemu rozhodovaniu,
ktorého predmetom by bolo preskúmanie oprávnenosti pohľadávky. Vykonávaním zrážok zo mzdy

podľa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy by tak žalobkyni vznikla škoda vymožením záväzku,
k zaplateniu ktorého žalobca nie je povinný a sám vôľu splniť tieto záväzky nemá. Podľa názoru
žalobkyne súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu musí aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľov obsiahnuté v Občianskom zákonníku a osobitných zákonoch.
Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak veriteľ
vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne

prekračujú sumu, ktorú by bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov. Súd
by mal mať v tomto prípade z predložených listín osvedčené, že konečnú výšku pohľadávky určuje
sám veriteľ svojim jednostranným rozhodnutím, v dôsledku čoho výkon zrážok zo mzdy môže spôsobiť
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takýto
nárok je založený len na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide

pritom o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly,
pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť, a je
tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému akokoľvek dlhému konaniu zo strany dodávateľa. Žalobca ako jedna zo zmluvných strán

pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie
vykonávania zrážok zamestnávateľom, i keď zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Výkon zrážok
zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide
preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo

právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 21.12.2012, t.j.
v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne
ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

čo uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné
uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je formulovaný slovom „najmä“, t.j. príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh

týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa §
53 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením
záväzku, prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,
alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Práve predmetná dohoda o zrážkach

zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením
zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je
zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná
pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Poukázal na prípad Marcinová/POHOTOVOSŤ, C 30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38
Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že
dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka

uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ a ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne
zastaviť. Komisia zároveň poukázala na vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky,
a to podľa bodu 1e prílohy k Smernici 93/13 EHS. Podľa rozsudku Krajského súdu v? Trenčíne,
sp.zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29.06.2016 : ,,Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo

strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu (dohody o ?zrážkach zo mzdy), ani o jeho
následkoch. Pokiaľ by sme pripustili platnosť takéhoto dojednania vzápätí by došlo k situácii, kedy by
veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy
sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky
v ?právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv

naplnenia alebo, či si spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej
istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok

smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia 8 smernice
je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých
horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený
Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah. S? cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor
viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým
od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v

právach a ?povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by
vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo

mzdy, išlo by o? pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v? tejto časti bol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.“ Zdržovacím nárokom, ktorý je uplatňovaný touto žalobu, a
ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu
ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený
bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo

pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k
záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho
závadného stavu. Takéto účinky by nemala žaloba len o vydanie bezdôvodného obohatenia, či o
náhradu škody.

2. Žalovaný sa vyjadril tak, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 21.12.2012 zmluvu č. 702701872,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800,- eur, (ďalej v texte len ako ,,zmluva o
spotrebiteľskom úvere“ v príslušnom gramatickom tvare). Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či
ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu

do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa
nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so
všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný si dovoľuje tvrdiť, že v prípade
osoby žalobkyne má za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane
spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych

úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobkyňa
navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy o úvere donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek
psychického či fyzického nátlaku. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013
„Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnostineexistujeaakbyajexistovala,takvinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Ktakýmtoprejavomvôlepatria
predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok
vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“

Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom. Žalobkyňa si bola vedomá
svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaný ďalej uvádza, že v prípade
žalobkyne sa nejednalo o prvú uzatvorenú zmluvu so žalovaným. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať
s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako
„v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej

mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, D.
G. v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt – Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej
únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v
bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia
účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa,

ktorýjevrozumnejmieredobreinformovaný,vnímavýaobozretný,prizohľadnenísociálnych,kultúrnych
a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle
na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaná avšak ľahostajná.
Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy o
úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Žalovaný poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci
Claude Ruiz – Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší
stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej
kategórie.“ Žalovaný má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551
Občianskeho zákonníka a v súlade s právnymi predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj

ako ,,Dohoda“) je dohoda zmluvných strán, ktorú uzatvoria zmluvné strany na základe ich dobrovoľnosti.
Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako
prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou

každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej
istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s
tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto
zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú
listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej
prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Žalovaný opätovne dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje
samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá

ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument
je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca
pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená
vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je toho názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy

by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy
by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy
žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobkyne sa totiž pripočítava prednostne na istinu
a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal
klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu

ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu,
ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho
prostriedku. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a
predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných
strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou

zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred
zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu
právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa
základné náležitosti, a to 1. písomnú formu, Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a inýchpríjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného
príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho
mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške

a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas bol daný podpisom na dohode, a preto ide o
dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku. 2. súhlas dlžníka
s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná 3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške
98,- eur. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky
boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode

musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť
zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 OZ. Dohoda o vyšších zrážkach
by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri § 41
OZ). Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody
o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. V prípade dohody o
zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je

priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť
platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa
mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva
oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Žalobca jasne mal možnosť
súhlasiť / nesúhlasiť alebo odmietnuť / neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené a vylučujeme

akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal
možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú
možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu
obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.
Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému

konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje
zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v
prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy
nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by
sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto

sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto
sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie.
Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 79). Naviac, zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého
právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu

právaknehnuteľnostijeprispotrebiteľskejzmluveneprípustné.Aktedazákonodarcavtomistomzákone
zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí,
použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských
vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré

úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. c) a d)), úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa
vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa
sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec (§ 1 ods. 3 písm. o)). Z toho možno výkladom
a contrario vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy,

sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Zákon o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia
úverového vzťahu výslovne pripúšťa aj v ust. § 4 ods. 1 (Poskytovanie informácií pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods. 1 písm. q) (Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho

poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch), výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských
úverov. Zmluvy o úvere, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, by
nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tento druh úveru má veľmi osobitnú povahu. Do
rozsahu pôsobnosti tejto smernice by nemali patriť ani zmluvy o úvere, ktorých účelom je financovať
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k pozemku alebo existujúcej či projektovanej stavbe.

Zmluvy o úvere by však nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice len preto, že ich
účelom je renovácia alebo zvýšenie hodnoty existujúcej stavby. Článok 2 Rozsah pôsobnosti 2. Táto
smernica sa nevzťahuje na: a) zmluvy o úvere, ktoré sú zabezpečené buď hypotékou, alebo iným
porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa na nehnuteľný majetok, alebosú zabezpečené právom týkajúcim sa nehnuteľného majetku; (k) zmluvy o úvere, po ktorých uzavretí
sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa nejaký predmet a pri
ktorých sa zodpovednosť spotrebiteľa obmedzuje výlučne na tento založený predmet; ... Taktiež v

Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Standard European Consumer Credit
Information) sa v Opise hlavných vlastností úverového produktu (Description of the Main Features of
the Credit Product) výslovne uvádza kolónka Sureties required (This is a description of the security to
be provided by you in relation to the credit agreement.), ktorá v správnom preklade (nakoľko oficiálny
preklad predmetnej smernice v slovenskom jazyku nie je správny) znie: Požadované zábezpeky/

zabezpečenia (Toto je popis Vami poskytovaného zabezpečenia vo vzťahu k zmluve o úvere.) a v
príslušnej vedľajšej kolónke je na doplnenie označený druh zabezpečenia (Kind of sureties). Teda
ani na nijakom mieste v dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za účelom
zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Práve naopak - smernica výslovne uvádza,
ktoré úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi nie je
uvedená), pričom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru výslovne pripúšťa a jeho

druh s výnimkou vyššie uvedených zabezpečení neobmedzuje. Aj sám zákonodarca teda, v súlade s
príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto nemožno námietku
žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Na základe vyššie
uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. Takýto záver si na základe vyššie

uvedených zákonných ustanovení ani nevyžaduje hlbšiu právnu analýzu a jeho odôvodnenosť je viac
než zrejmá. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi
vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnym
zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie
je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ tým sa snaží dlžníka ušetriť o

navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami exekučného konania a trovami
právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal právo. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na
samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Dohodu o zrážkach zo
mzdy. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové
schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania

ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom
hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Pokiaľ sa žalobca snaží tvrdiť, že jednotlivé listiny podpisoval bez toho, aby
sa s nimi oboznámil alebo bol o ich obsahu poučený, možno to považovať len za účelové vyjadrenia,
ktoré nie je možné akceptovať. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu Dohody o zrážkach
zo mzdy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Podľa Rozsudku

Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že
sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite,
než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo
žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho,
kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť Dohodu o

zrážkach zo mzdy potvrdila svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy je pre ňu subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že v uzavretie
Dohody o zrážkach zo mzdy nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jeho
majetku a vlastníctva. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej Dohody

o zrážkach zo mzdy. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor
Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného,
bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ
zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, D. G. v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt
– Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto

definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade
so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala
táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný,
vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej

definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní Dohody
o zrážkach zo mzdy dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť
právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Nedostatok opatrnosti
spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj naRozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz – Picasso a
ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď
si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Tým, že zmluvné

strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí samostatnú listinu tak,
že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať
za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť
predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalobcu–spotrebiteľa.Vzmysleuvedenéhomážalovaný

i naďalej za to, že Dohoda o zrážkach nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné
ju posúdiť ako neplatnú. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom
dokazovaní žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrila tak, že aj po oboznámení sa s obsahom
vyjadrenia žalovaného naďalej trvá na podanej žalobe, túto považuje za dôvodne podanú a žiada

jej vyhovieť v celom rozsahu. V prvom rade upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že už v podanej
žalobe, hneď v jej úvode, konkrétne na str. 2 v druhom odstavci uviedla, že keďže vzhľadom na
odstup času už nedisponuje úverovou zmluvou č 8702701872 zo dňa 21.12.2012, ktorú uzatvorila so
žalovaným, túto žiada vyžiadať si konajúcim súdom od žalovaného. Na tomto návrhu žalobkyňa naďalej
trvá, keď tento návrh na doplnenie dokazovania považuje v predmetnej právnej veci za podstatný a

smerodajný pre ďalšie vedenie sporu. K tomto návrhu žalobkyňa podporne poukazuje na ust. § 295
CSP, z ktorého znenia vyplýva, že súd môže vykonať aj sám ex offo dôkaz, t. j. bez návrhu spotrebiteľa,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd pritom sám aj bez návrhu obstará a zabezpečí tento
dôkaz. Aj s ohľadom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia, žalobkyňa žiada konajúcim súdom
obstarať a zabezpečiť dôkaz - úverovú zmluvu č 8702701872 zo dňa 21.12.2012 priamo od žalovaného.

Obdobne takýmto spôsobom žiada žalobkyňa konajúcim súdom od žalovaného dopytom zistiť, aké
konkrétne nároky žalovaný žiadal uspokojiť prostredníctvom predloženej dohody o zrážkach zo mzdy
od zamestnávateľa žalobkyne, ako aj sumár uspokojenia týchto nárokov, po zohľadnení jednotlivých,
doposiaľ takýmto spôsobom zo mzdy žalobkyne zrazených súm v prospech žalovaného, t. j. na aké
konkrétne nároky, žalobca započítal jednotlivé platby prijaté od zamestnávateľa žalobkyne, s rozpisom

na istinu, príslušenstvo, ako úroky, úroky z omeškania, zmenkové úroky a pod. Ďalej žalobkyňa v prílohe
pripája aktuálne Potvrdenie od jej zamestnávateľa zo dňa 26.05.2022 o pokračovaní vo vykonávaní
zrážok z jej mzdy, z ktorého vyplýva, že i toho času sú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne
v sume 131,- eur mesačne. Po zohľadnení predmetného posledného potvrdenia zamestnávateľa
žalobkyne možno skonštatovať, že na mzde žalobkyne bola doposiaľ zrazená celková suma 2 908,30

eur. Aj keď je pravdou, ţe žalovaný na viacerých miestach vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne sa
snažil poukázať na skutočnosti, že dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nezakazoval
uzatvoriť na strane veriteľa s dlžníkom žiaden v tom čase účinný právny predpis, keď navyše táto
dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, keď taktiež obsahovo podľa názoru žalovaného mala
táto dohoda spĺňať všetky zákonné náležitosti. Podľa názoru žalobkyne sa však žalovaný opomenul

vyjadriť k podstatným, a to aj zo strany žalobkyne tvrdených skutkových okolností zo strany žalobkyne,
a t.j. že žalovaným vymáhaný nárok prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu je premlčaný, keď
žalovaný z úverovej zmluvy neuplatnil žiaden nárok voči žalobkyni žalobou na všeobecnom súde
žalobkyne, alebo na ktoromkoľvek inom súde v SR. Žalovaný sa tak dlhšie obdobie, a to i toho času
nekalým spôsobom, nanútením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne domáha mimo

akéhokoľvek súdneho prieskumu uspokojenia svojich finančných nárokov, a to i niekoľkonásobne nad
rámec poskytnutého úveru, istiny. Žalobkyňa taktiež v podanej žalobe okrem iného tvrdila, že spolu s
úverovou zmluvou a dohodou o zrážkach zo mzdy bola medzi stranami sporu uzatvorená aj zmenka, na
ktorú nadväzovala práve dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom zmenku možno považovať v tomto smere
za neplatne dojednanú, keď právna úprava v ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t. j. ku dňu 21.12.2012 pri spotrebiteľských úveroch zmenku
úplnezakazovala,keďust.§17ods.3zák.č,129/2010Z.z.stanovovalo,že,,Vsúvislostisposkytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. “ V
prípade predmetnej Zmenky je tak nepochybné, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere (21.12.2012), v

zmysle ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., bolo použitie Zmenky v spotrebiteľských úveroch úplne
zakázané. Žalovaný žiadal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zaplatenie neuhradenej zmenkovej
sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku. Uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy na uplatnenie nároku zo Zmenky, ktorá je zákonom zakázaná. Žalovanýv tomto prípade postupoval v rozpore s ust. § 39 OZ, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Práve, ak uvedená zmenka bola obsahovo nadviazaná na ďalšiu listinu, dohodu o zrážkach zo mzdy,

túto možno považovať za neplatne dojednanú, minimálne žalobkyni svedčí žalobný nárok uplatnený z
jej strany v tomto spore, t. j. uloženie žalovanému povinnosti zdržať sa ďalšieho vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne. K vystaveniu zmenky sa žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyni opomenul
akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. žalovaný vo svojom vyjadrení odkazoval aj na tzv. Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, avšak tieto na preukázanie svojho tvrdenia k podanému vyjadreniu

z jeho strany ani len nepredložil, a tieto netvoria ani súčasť spisového materiálu, a teda jeho tvrdenie
odkazujúce na tieto informácie, nemožno považovať za relevantné a úplné. Žalovaný ďalej vo svojom
vyjadrení uvádza, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť dohodu o zrážkach zo
mzdy individuálne dohodnúť. S takýmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko ona
nebola tou osobou, ktorá vypĺňala jednotlivé listiny, ako úverovú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy,
zmenku, keď všetky tieto tri listiny jej boli predložené už len na podpis, ako tzv. ,,hotová vec“, kde to má

podpísať, a tak nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto listín, nehovoriac o tom, že niektoré
ustanovenia v týchto listinách boli vopred predtlačené, ako napr. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy, zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy a pod. žalobkyňa ďalej
k veci dodáva, že žalovaný pri poskytovaní úveru žalobkyni neposudzoval s odbornou starostlivosťou
jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Až žalobkyňa, po zabezpečení úverovej zmluvy konajúcim

súdom od žalovaného si vyhradzuje právo následne vyjadriť sa k jednotlivým náležitostiam úverovej
zmluvy, či tieto náležitosti sú v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., konkrétne s ust. § 9 ods. 2 v platnom
a účinnom znení v rozhodnom období, t. j. ku dňu 21.12.2012, a či absencia niektorej z náležitosti
úverovej zmluvy neznamená, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý úver
žalovaným žalobkyni možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je potrebné poukázať aj

na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým
v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je uţ v čase vzniku nútený

uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému
konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožnil obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, ţe sa v euronekomfortnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo
obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie

účinku a hlavnej myšlienky Smernice 93/13/EHS. V tomto smere poukazujem na konštantnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 aţ C-244/98,
Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon GSM ZRT C-243/08 a vec Asturcom C - 40/08 a ďalšie),
v ktorej zdôrazňuje, ţe systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, žţe spotrebiteľ sa v porovnaní

s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné
nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, ţe nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú, žţe vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa takýchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu
zodpovedá aj právna úprava Civilného sporového poriadku v druhej hlave v prvom diely označená ako
spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP). Súdu teda nič nebráni dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ vzákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna 5 zmluva, rozhodcovská doložka
a pod.). Pre súd je relevantné, ţe sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z
hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi

na majetok a vymôcť aj plnenia poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, hoci
bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej
žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ust.
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,

s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť vopred oboznámiť pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť
jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť
výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. žalovaný ako veriteľ
formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len
mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom
nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na

samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť.
Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom
tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná dohoda predložená žalovaným o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na nútenej subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom potrebné poskytnúť žalobcovi
ako spotrebiteľovi ochranu s ohľadom neexistencie nebezpečenstva, že na základe zrážok zo mzdy
na základe dohody sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Uvedená dohoda sa tak stáva inštitútom, ktorý
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo

spôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa.Vopačnomprípade
by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým orgánom.
Bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu, si takúto výšku cez dohodu o
zrážky zo mzdy diktuje veriteľ sám a vykonávajú sa tak zrážky zo mzdy dlžníka, pričom dlžník nemá

možnosť priamo ich zastaviť. Z vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a je
v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vzniku úverovej zmluvy bol
nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie
úveru. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je

zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá v rovnaký
deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, t.j. 21.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie

úveru. Žalobkyňa tak nemala na výber, nemohla dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, (keďže by
si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý), ale zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach zo
mzdy bola nútená podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek
kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú

zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho
zákonníka neplatná.

4. Žalovaný dňa 17.06. 2022 doložil zmluvu č. 702701872 zo dňa 21.12. 2012.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyni bolo ešte dňa 14.10.2022 doručené krátke
vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa
21.12.2012 je evidovaná pod č. 702701872, a nie pod č. 8702701872. Žalobkyňa z dôvodu, že
doposiaľ nedisponovala zmluvou o úvere, v žalobe zo dňa 17.03.2022, ako aj následne v ďalších svojich
vyjadreniach adresovaných súdu, uvádzala k zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012 číslo 8702701872,

ktoré bolo uvedené na písomnosti zo dňa 11.11.2013 (žiadosti o zrážky zo mzdy), ktorú žalovaný
adresoval Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave ako zamestnávateľovi žalobkyni. Uvedenú
chybu si mohla žalobkyňa uvedomiť najskôr až dňa 14.10.2022, kedy bola žalobkyni doručená odpoveď
žalovaného, s oznámením pod akým číslom je skutočne evidovaná zmluva o úvere zo dňa 21.12.2012,a teda pod číslom 702701872 (ďalej len „Zmluva o úvere“). V uznesení Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 6CoCsp/32/2022 zo dňa 30.05.2022, ktorým došlo zamietnutiu návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetnej

zmluvy o úvere zo dňa 21.12.2012, odvolací súd konkrétne v bode 40. odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol nasledovné : ,,40. Neušla pozornosti odvolacieho súdu ani tá skutočnosť, že neodkladným
opatrením sa žalobkyňa nedomáhala zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov výslovne
na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.12.2012, ale navrhovaný petit je
formulovaný všeobecne tak, že žalovanému sa má uložiť povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v

súvislostisozmluvouoúvereč.8702701872,uzatvorenejmedzižalobcomažalovanýmdňa21.12.2012.
Neodkladnému opatreniu s takýmto všeobecne formulovaným petitom ani nie je možné vyhovieť, keďže
takýto petit je nevykonateľný.“ Na základe vyššie uvedených skutočností, za účelom opravy čísla zmluvy
o úvere zo dňa 21.12.2012 a za účelom vykonateľnosti navrhovaného petitu žaloby, žalobkyňa mení
podanú žalobu v znení jej petitu, ktorý po vykonanej zmene bude znieť nasledovne : I. Súd ukladá
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v prospech

žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 21.12.2012 v súvislosti
so Zmluvou o úvere číslo 702701872 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012.
Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyniplnúnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.3Súčasnesozmenou
navrhovaného petitu žaloby, navrhol zmenu obsahu žaloby zo dňa 17.03.2022, v ktorej sa text v znení
„Zmluva o úvere č. 8702701872“ nahrádza na všetkých miestach žaloby textom „Zmluva o úvere č.

702701872“. Žalobkyňa sa aj naďalej pridržiava obsahu podanej žaloby zo dňa 17.03.2022, a má
za to, že pri podpise Zmluvy o úvere boli použité nekalé praktiky a neprijateľné podmienky zo strany
žalovaného, ako veriteľa, čo následne viedlo k neoprávneným zrážkam zo mzdy. Podľa § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z., účinným do 31.12.2012

(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Žalobkyňa v prvom rade vyhlasuje, že si nie je vedomá toho,
že by bola zo strany žalovaného, ako veriteľa oboznámená so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, a to ako verbálne, tak aj písomnou formou, ktorú žalovaný spoločne so Zmluvou o úvere predložil

súdu. Tieto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobkyňa od žalovaného nikdy neobdržala, nikdy
tieto všeobecné podmienky úveru osobitne nepodpisovala, a tak nemala možnosť sa s nimi pred
poskytnutím úveru zo strany žalovaného oboznámiť. Opak žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal.
Taktiež si žalobkyňa nespomína, či jej vôbec bola doručená zmluva o úvere, pričom je na žalovanom,
aby preukázal opak. Žalobkyňa má za to, že je nevyhnutné zabezpečenie riadneho a preukázateľného

informovania spotrebiteľov o obsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých v predmetných obchodných
podmienkach. Veritelia sú povinní preukázať, že obchodné podmienky sú spotrebiteľovi známe, resp. že
boli k zmluve priložené, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť
so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Podľa žalobkyne nepostačujú vyhlásenia uvedené v
záverečných ustanoveniach zmlúv o tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky prevzal a oboznámil sa

s nimi, tak ako je to uvedené aj v Zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012. žalobkyňa vyhlasuje, že zo
strany žalovaného nedošlo k posúdeniu schopnosti žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, žalovaný nezisťoval u žalobkyni, či táto bude vedieť riadne a včas splácať úver a iné skutočnosti,
ktoré by veriteľovi zaručili splatenie úveru s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj obligatórne náležitosti v tomto ustanovení
uvedené. Zmluva o úvere bola uzavretá prostredníctvom mandatára žalovaného. Podľa § 9 ods. 2 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo

fyzickú osobu. V Zmluve o úvere okrem nečitateľného mena a podpisu mandatára absentujú jeho ďalšie
identifikačné údaje a to v rozsahu, ako u veriteľa. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. Zmluva o úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve o úvere síce je uvedený dátum, kedy žalobca má uhradiť
prvú mesačnú splátku, ako aj celkový počet mesačných splátok, avšak v nej nie je uvedený termín

konečnej splatnosti úveru, resp. doba trvania Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, uvedenú pod týmto označením v Zmluve o úvere, ako ani podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovejsadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, tak ako je to uvedené v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.
z. v Zmluve o úvere je síce uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 302,67%,

avšak pri celkovej sume úveru 800,00 Eur, začiatku jeho splácania dňom 20.01.2013, pri mesačnej
splátke 131,00 eur a celkovej splatenej sume 1.572,00 eur, by RPMN mala predstavovať skutočnú
hodnotu 147,70 %. Na Zmluve o úvere nie je správne uvedená RPMN. Zmluva o úvere s poukazom
na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. síce obsahuje výšku, počet mesačných splátok avšak
neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. platí : (1) Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Aj s poukazom na
vyššie uvedené, absentujúce náležitosti v zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012, možno mať s odkazom
na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za to, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni
možno považovať za bezúročný a bez poplatkov Navyše žalovaný tým, ţe pri poskytovaní úveru
žalobkyni nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený od spotrebiteľa vyžadovať splatenie

celého spotrebiteľského úveru, a to ani prostredníctvom v tomto prípade za daných skutkových okolností
nekalého inštitútu – vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa v období od mesiaca december
2019 doposiaľ žalovanému zaplatila v mesačných zrážkach zo mzdy od zamestnávateľa žalobkyne,
ktorým je Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory, so sídlom Ul. Špitálska 1, 048 01 Rožňava, IČO: 36
597 341 celkovú sumu vo výške 3.563,30 eur, čím došlo k preplateniu celej istiny úveru viac ako 4

– násobne a splácanie úveru aktuálne prekračuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Žalobkyňa
žiada túto celkovú sumu zaplatenú na úvere započítať výlučne na istinu poskytnutého úveru, teda
prvotne zrazenú sumu 800 € na istinu, a zvyšnú sumu požaduje od žalovaného vrátiť späť, nakoľko
sa v tejto veci jedná o jeho bezdôvodné obohatenie, aj s poukazom na vyššie uvedené závery o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. K tomuto tvrdeniu žalobkyňa v prílohe pripája

Potvrdenie o zrážkach zo mzdy vystavené jej zamestnávateľom dňa 26.05.2022, z ktorého vyplýva,
ţe za obdobie od 12/2009 (správne má byť 12/2019) do 04/2022 bolo žalobkyni zo mzdy zrazených
2908,30 € a taktiež Potvrdenie o zrážkach zo mzdy vystavené jej zamestnávateľom dňa 17.10.2022, z
ktorého vyplýva, že za obdobie od 5/2022 do 09/2022 bolo žalobkyni zo mzdy zrazených 655,00 eur.
Dôkaz: 2 x Potvrdenie o zrážkach zo mzdy žalobkyne. Z vyššie uvedených úhrad je evidentné, že

žalobkyňa žalovanému už dávno splatila istinu úveru vo výške 800,- eur, a tak ďalšie sumy zrazené na
tomto úvere zo mzdy žalobkyne možno považovať za nedôvodne zrazené. Navyše žalovaný sa mimo
akejkoľvek súdnej kontroly posúdenia podmienok v zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012, snažil a naďalej
aj snaží bezdôvodne obohatiť na úkor samotnej žalobkyne, keď v predmetnej právnej veci nepodal na
žalobkyňu pre neplatenie splátok predmetného úveru žiadnu žalobu na súd, a tak žalobkyňa považuje

pohľadávku žalovaného, ako veriteľa za premlčanú, a preto uplynutím premlčacej doby sa stáva právne
nevymáhateľnou, čím žalovaný vymáha svoju pohľadávku a? prijíma platby v? rozpore s? ustanovením
§ 54a Občianskeho zákonníka, a? to proti vôli žalobkyne. Žalobkyňa opakovane v tomto smere vznáša
námietku premlčania. Žalovaný i toho času, keď zrazil na mzde žalobkyni sumu minimálne 3.563,30 eur,
teda vo výške viac ako 4- násobku poskytnutej istiny úveru, naďalej vykonáva zrážky zo mzdy, pričom

doposiaľ nie je ani zrejmé, akým spôsobom túto sumu žalovaný započítaval, akú konkrétnu sumu na
istinu, na úroky z omeškania, úroky, zmluvnú pokutu a pod. V ostatných častiach sa žalobkyňa pridržiava
podanej žaloby zo dňa 17.03.2022, túto považuje za dôvodne podanú, a žiada jej vyhovieť v zmysle
vyššie opraveného petitu žaloby uvedeného v tomto podaní.

6. Súd uznesením 4Csp/26/2022 - 120 zo dňa 08.12. 2022 pripustil zmenu žaloby v znení podania
zo dňa 18.11. 2022 a to tak, že žalobkyňa žiada, že súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 21.12.2012 v súvislosti so Zmluvou o úvere číslo 702701872
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012 a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni plnú

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7 Žalobkyňa dňa 19.12. 2022 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorý odôvodnila
tým, že je pravdou, že žalobkyňa už podávala v predmetnej právnej veci jeden návrh na nariadenieneodkladného opatrenia, to v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, konkrétne v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/18/2022. Tento návrh bol Uznesením Okresného súdu Rožňava,
sp. zn. 11Csp/18/2022-40 zo dňa 11.03.2022 v spojení s Uznesením Krajského súdu Košice, sp.

zn. 6CoCsp/32/2022 zo dňa 30.05.2022 zamietnutý. Uznesenie Okresného súdu Rožňava, sp. zn.
11Csp/18/2022-40 zo dňa 11.03.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2022. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobkyňou v uvedenom súdnom konaní bol zamietnutý
jedine z dôvodu, ţe tak súd prvej inštancie ako i odvolací súd nemali k dispozícii úverovú zmluvu,
konkrétne zmluvu o úvere zo dňa 21.12.2012 s číslom 702701872 uzatvorenú medzi žalobkyňou ako

dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, a tak nemohli posúdiť obsahu tohto úverového vzťahu, a to aj v tej
súvislosti, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, resp. či obsahuje všetky podstatné náležitosti,
ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle zák.
č. 129/2010 Z. z.

8. Súd rozhodol o neodkladnom opatrení uznesením sp.zn. 4Csp/26/2022 – 136 zo dňa 17.01. 2023 tak,

že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (iných príjmov žalobkyne) na základe Dohody
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa21.12.2012vsúvislostisoZmluvouoúverečíslo702701872
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Csp/26/2022 o určenie povinnosti zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.02.

2023 a vykonateľnosť 19.01. 2023.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a to Dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, Potvrdením o zrážkach, Zmenkou, Žiadosťou o zrážky zo mzdy, Zmluvou o úvere č.
702701872, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, Predžalobnou výzvou na

úhradu dlžnej sumy a Výpisom z Obchodného registra.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým

poukazom , ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné

úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

12. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu , ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)

druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)

odplatu podľa osobitných predpisov,
k)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)

právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,q)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,
z)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
aa)
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
(3)
Akzmluvaospotrebiteľskomúverenadobuurčitúobsahujedohoduoamortizáciiistiny,jeveriteľpovinný

poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4)
Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5)
Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich

úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.
(6)
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7)
Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých

zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa naspotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8)

Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.
(9)
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú

ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(10)
Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,

ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.
(11)
Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského
úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15
dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

(12)
Všetkyplnenia,ktoréprespotrebiteľavyplývajúzposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverualebosnímsúvisia,
musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(13)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať,

vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá
súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie,
ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať
spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť
uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku

spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za
podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti
jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti
zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
(14)

Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované
alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť
odplaty podľa osobitných predpisov. Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;
na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.

13. V zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)

v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľskéhoúverupodľa§15 aleboposkytnutiespotrebiteľskéhoúverubezhotovostnenasplatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.

14. Súd zistil, že pri podpise Zmluvy o úvere boli použité nekalé praktiky a neprijateľné podmienky

zo strany žalovaného, ako veriteľa, čo následne viedlo k neoprávneným zrážkam zo mzdy. Podľa §
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z., účinným do
31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Žalobkyňa tvrdí, že si nie je vedomá toho, že by bola

zo strany žalovaného, ako veriteľa oboznámená so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a
to ako verbálne, tak aj písomnou formou, ktorú žalovaný spoločne so Zmluvou o úvere predložil súdu.
Tieto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobkyňa od žalovaného nikdy neobdržala, nikdy tieto
všeobecné podmienky úveru osobitne nepodpisovala, a tak nemala možnosť sa s nimi pred poskytnutím
úveru zo strany žalovaného oboznámiť. Opak žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Taktiež si

žalobkyňa nespomína, či jej vôbec bola doručená zmluva o úvere. Súd má za to, že je nevyhnutné
zabezpečenie riadneho a preukázateľného informovania spotrebiteľov o obsahu zmluvných dojednaní
obsiahnutých v predmetných obchodných podmienkach. Veritelia sú povinní preukázať, že obchodné
podmienky sú spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve priložené, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol
pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nepostačujú

vyhlásenia uvedené v záverečných ustanoveniach zmlúv o tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky
prevzal a oboznámil sa s nimi, tak ako je to uvedené aj v Zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012. Zo strany
žalovaného nedošlo k posúdeniu schopnosti žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
žalovaný nezisťoval u žalobkyni, či táto bude vedieť riadne a včas splácať úver a iné skutočnosti, ktoré
by veriteľovi zaručili splatenie úveru s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj obligatórne náležitosti v tomto ustanovení
uvedené. Zmluva o úvere bola uzavretá prostredníctvom mandatára žalovaného. Podľa § 9 ods. 2 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu. V Zmluve o úvere okrem nečitateľného mena a podpisu mandatára absentujú jeho ďalšie
identifikačné údaje a to v rozsahu, ako u veriteľa. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. Zmluva o úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve o úvere síce je uvedený dátum, kedy žalobca má uhradiť

prvú mesačnú splátku, ako aj celkový počet mesačných splátok, avšak v nej nie je uvedený termín
konečnej splatnosti úveru, resp. doba trvania Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, uvedenú pod týmto označením v Zmluve o úvere, ako ani podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, tak ako je to uvedené v
ustanovení§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.Podľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.v
Zmluve o úvere je síce uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 302,67%, avšak
pri celkovej sume úveru 800,00 Eur, začiatku jeho splácania dňom 20.01.2013, pri mesačnej splátke
131,00 Eur a celkovej splatenej sume 1.572,00 eur, by RPMN mala predstavovať skutočnú hodnotu

147,70 %. Na Zmluve o úvere nie je správne uvedená RPMN. Zmluva o úvere s poukazom na § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. síce obsahuje výšku, počet mesačných splátok avšak neobsahuje
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

15. V zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. platí : (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) aţ k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je vzmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Aj s poukazom na vyššie

uvedené, absentujúce náležitosti v zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012, možno mať s odkazom na
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za to, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni
možno považovať za bezúročný a bez poplatkov Navyše žalovaný tým, že pri poskytovaní úveru
žalobkyni nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený od spotrebiteľa vyžadovať splatenie
celého spotrebiteľského úveru, a to ani prostredníctvom v tomto prípade za daných skutkových okolností

nekalého inštitútu – vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa v období od mesiaca december
2019 doposiaľ žalovanému zaplatila v mesačných zrážkach zo mzdy od zamestnávateľa žalobkyne,
ktorým je Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory, so sídlom Ul. Špitálska 1, 048 01 Rožňava, IČO: 36 597
341 celkovú sumu vo výške 3.563,30 eur, čím došlo k preplateniu celej istiny úveru viac ako 4 – násobne
a splácanie úveru aktuálne prekračuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty.

16. Žalobkyňa žiada túto celkovú sumu zaplatenú na úvere započítať výlučne na istinu poskytnutého
úveru, teda prvotne zrazenú sumu 800,- eur na istinu, a zvyšnú sumu požaduje od žalovaného vrátiť
späť, nakoľko sa v tejto veci jedná o jeho bezdôvodné obohatenie, aj s poukazom na vyššie uvedené
závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. K tomuto tvrdeniu žalobkyňa súdu
doručila Potvrdenie o zrážkach zo mzdy vystavené jej zamestnávateľom dňa 26.05.2022, z ktorého

vyplýva, že za obdobie od 12/2009 (správne má byť 12/2019) do 04/2022 bolo žalobkyni zo mzdy
zrazených 2.908,30 eur a taktiež Potvrdenie o zrážkach zo mzdy vystavené jej zamestnávateľom dňa
17.10.2022, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 5/2022 do 09/2022 bolo žalobkyni zo mzdy zrazených
655,00 eur. Z vyššie uvedených úhrad je evidentné, že žalobkyňa žalovanému už dávno splatila istinu
úveru vo výške 800 eur, a tak ďalšie sumy zrazené na tomto úvere zo mzdy žalobkyne možno považovať

za nedôvodne zrazené. Navyše žalovaný sa mimo akejkoľvek súdnej kontroly posúdenia podmienok v
zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012, snažil a naďalej aj snaží bezdôvodne obohatiť na úkor samotnej
žalobkyne, keď v predmetnej právnej veci nepodal na žalobkyňu pre neplatenie splátok predmetného
úveru žiadnu žalobu na súd, a tak žalobkyňa považuje pohľadávku žalovaného, ako veriteľa za
premlčanú, a preto uplynutím premlčacej doby sa stáva právne nevymáhateľnou, čím žalovaný vymáha

svoju pohľadávku a? prijíma platby v? rozpore s? ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka, a ?to
proti vôli žalobkyne. Žalobkyňa opakovane v tomto smere vznáša námietku premlčania. Žalovaný i toho
času, keď zrazil na mzde žalobkyni sumu minimálne 3.563,30 eur, teda vo výške viac ako 4- násobku
poskytnutej istiny úveru, naďalej vykonáva zrážky zo mzdy, pričom doposiaľ nie je ani zrejmé, akým
spôsobom túto sumu žalovaný započítaval, akú konkrétnu sumu na istinu, na úroky z omeškania, úroky,

zmluvnú pokutu a pod.

17. Z týchto podstatných dôvodov súd žalobe vyhovel.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej preto priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovalajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol

založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).