Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119441319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6119441319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov:

JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene
ktorej koná: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, Banská
Bystrica, zast.: JUDr. Eva Hrinková, Hečkova 18, Bratislava, proti žalovanému: Poľovnícka organizácia
TROPPER, IČO: 48 412 007, 29. augusta 24, Banská Bystrica, o 111.998,09 € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27.05.2021, č. k. 28Cb/22/2020-115, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného proti výroku I napadnutého rozsudku sa odmieta.

II. Napadnutý rozsudok sa vo výroku II potvrdzuje.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti 12.887,28 € zastavil (výrok I), vyslovil
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99.110,81 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 99.110,81 € od 16.02.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % denne zo sumy 99.110,81 € od 16.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II) a povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 76% (výrok

III). V odôvodnení rozhodnutia uviedol predmet sporu, vyhodnotil čiastočné späťvzatie žaloby a
skonštatoval, že nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 27.05.2021, na ktoré sa žalovaný ani
jeho splnomocnený zástupca bez ospravedlnenia nedostavili, hoci predvolanie na pojednávanie im bolo
doručené (žalovanému dňa 09.05.2021 a splnomocnenému zástupcovi žalovaného dňa 13.05.2021).
Právnyzástupcažalobcunapojednávanínavrholrozhodnúťouplatnenomnároku(zohľadniacčiastočné
späťvzatie žaloby) rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). V danom spore sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas

predvolaný s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, čím sa dodržali podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa citovaného ustanovenia § 274 CSP. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie v súlade s § 145 CSP konanie zastavil v časti istiny vo výške 12.887,28 €
a zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 99.110,81 € spolu s príslušenstvom. V danom prípade
k zastaveniu konania v časti istiny došlo v dôsledku rozhodnutia žalobcu, preto procesné zavinenie na
zastavení konania v uvedenej časti možno pričítať žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania preto

rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania
priznal náhradu trov konania v rozsahu 76 % (89 % – 13 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti
istiny vo výške 99.110,81 € (99.110,81 € / 110.998,09 € = 89 %) a neúspešný v časti istiny vo výške
12.887,28 € (12.887,28 € / 99.110,81 € = 13 %).2. Včasným odvolaním voči rozsudku pre zmeškanie žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože neboli splnené podmienky na

vydanie rozsudku pre zmeškanie, čo odôvodňoval vadami poučenia v predvolaní na pojednávanie, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, nemožnosťou použitia rozsudku pre zmeškanie z dôvodu
spotrebiteľskej ochrany a potrebou zohľadniť zákonne zistený skutkový stav.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť. Žalovaný mal o

termíne pojednávania včas vedomosť v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o
následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
Na pojednávanie sa žalovaný opakovane nedostavil, svoju neprítomnosť opakovane neospravedlnil,
nereagoval opakovane na výzvu súdu na vyjadrenie sa k podaniam žalobcu (a teda sa nevyjadril) a bol
riadne poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. V konaní boli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie a v zmysle § 356 CSP, takže odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie,

nie je prípustné. Žalovaný nie je spotrebiteľom, pretože nie je fyzickou osobou.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného sčasti
nespĺňa náležitosti požadované zákonom na to, aby sa ním odvolací súd vecne zaoberal, a vo zvyšku
je nedôvodné.

5. Čo sa týka výroku I napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie sčasti zastavil,

z odvolania nie je zrejmé, v čom žalovaný vidí jeho nesprávnosť. Žalovaný v tomto smere neprednáša
žiadne výhrady, súdu prvej inštancie nič konkrétne nevytýka. Odvolanie v tejto časti neobsahuje
odvolacie dôvody, čo znamená, že nespĺňa náležitosti upravené v § 363 CSP. Keďže na doplnenie
odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva (§ 373 ods. 1 druhá veta CSP) a bez odvolacích dôvodov,
ktorými je odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), nemožno napadnutý rozsudok v tejto časti nijako

preskúmať, ide o vadu odvolania, pre ktorú nemožno v odvolaní pokračovať. Odvolací súd preto
odvolanie žalovaného proti výroku I napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. d) CSP odmietol (výrok I).

6. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku II napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že
dôvody napadnutého rozsudku sú v tejto časti správne, a preto sa v danom rozsahu stotožňuje s jeho

odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Pokiaľ ide o podstatné tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní (§
387 ods. 3 CSP), odvolací súd k nim dopĺňa tieto úvahy:

7. Civilný sporový poriadok všeobecne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré
má formu rozsudku (§ 355 ods. 1 CSP). Z tohto pravidla ale stanovuje výnimky týkajúce sa skrátených

foriem rozsudkov, ktoré boli vydané na základe uznania alebo vzdania sa nároku [§ 356 písm. a) CSP]
alebo pre zmeškanie [§ 356 písm. b) CSP]. Tieto rozsudky sa vyznačujú zjednodušenou podobou,
pretože súd nimi nerozhoduje po vykonaní dokazovania a posúdení veci samej, ale ich vydáva bez
hmotnoprávneho vyhodnotenia žalobou uplatneného nároku a po splnení podmienok stanovených
procesnými predpismi, ktoré súvisia so správaním strán počas súdneho konania. Preto sa kladú aj nižšie

nárokynaodôvodnenietýchtorozsudkov,ktorétakobsahujelenstručnúidentifikáciuprocesnéhonároku
a právny dôvod vydania rozsudku (§ 275, § 279, § 285 a § 289 CSP).

8. V prípade rozsudku pre zmeškanie (či už žalobcu alebo žalovaného) v zásade platí, že odvolanie voči
nemu nie je prípustné. Civilný sporový poriadok určuje výnimku z tohto pravidla, ktorá pripúšťa podanie

odvolania proti takémuto rozsudku len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Ako
každú výnimku, aj túto treba vykladať zužujúco. Podmienky na jeho vydanie preto nemožno stotožňovať
s podmienkami vyplývajúcimi z § 365 CSP, najmä nemožno nimi rozumieť podmienku správne a úplne
zisteného skutkového stavu, či správneho právneho posúdenia veci. Podmienkami na vydanie rozsudku
pre zmeškanie sú preto popri procesných podmienkach, ktoré sú predpokladom na vydanie akéhokoľvek

rozhodnutia vo veci samej (§ 161 ods. 1 CSP), najmä podmienky viažuce sa na vydanie rozsudku práve
v takejto forme. V prípade rozsudku pre zmeškanie žalovaného sú tieto podmienky upravené v § 274
CSP. Odvolanie proti takémuto rozsudku bude preto prípustné len vtedy, ak odvolateľ v rámci odvolacích
dôvodovnamietnenedodržanieniektorejalebovšetkýchzpodmienokurčenýchvcitovanomustanovení.9. Odvolateľ tak môže tvrdiť, že nešlo o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, že chýbal návrh žalobcu, že
sa žalovaný dostavil na pojednávanie, alebo naň nebol riadne a včas predvolaný, alebo v predvolaní

nebol riadne poučený o následkoch neospravedlnenej neprítomnosti, prípadne, že žalovaný predsa
ospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, apod.

10. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie tvrdil, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia, čo odôvodňoval a) vadami poučenia v predvolaní na pojednávanie, na ktorom

bol vyhlásený napadnutý rozsudok, b) nemožnosťou použitia rozsudku pre zmeškanie z dôvodu
spotrebiteľskej ochrany a c) potrebou zohľadniť zákonne zistený skutkový stav.

11.Akovysvetlilodvolacísúdvpredchádzajúcichodsekochtohtorozsudku,odvolacianámietkauvedená
pod písmenom c) nie je spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, pretože ani nesmeruje
proti podmienkam upraveným v § 274 CSP. Pre úplnosť sa len žiada dodať, že žalovaný sa mýli, ak

sa domnieva, že súd po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), nemá inú
možnosť, ako vyhlásiť rozsudok alebo pojednávanie odročiť. Takéto uznesenie nie je pre súd záväzné,
pretože sa ním len upravuje vedenie konania (§ 237 ods. 2 CSP). Mylný je aj názor žalovaného, že ak
je dokazovanie skončené, neexistuje dôvod, prečo ho súd nemá zohľadniť a rozhodnúť štandardným
rozsudkom. Takýmto dôvodom môže byť práve naplnenie všetkých podmienok na rozhodnutie podľa §

274 CSP až po skončení dokazovania, napríklad predložením dovtedy chýbajúceho návrhu žalobcu na
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Úvahy žalovaného týkajúce sa zákonnej koncentrácie konania
a jej účinkov sú však v prejednávanej veci málo podstatné, pretože z obsahu zápisnice z pojednávania
z 27.05.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, je zjavné, že súd prvej inštancie žiadne
uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, nevydal. Nestalo sa tak ani inokedy počas konania, ktoré

tomuto pojednávaniu predchádzalo.

12. Pokiaľ ide o zostávajúce dve odvolacie námietky žalovaného uvedené pod písmenami a) a b)
vyššie, hoci tieto už smerujú proti podmienkam upraveným v § 274 CSP, nemožno ich považovať za
opodstatnené.

13. Žalovaného výhrady voči poučeniu v predvolaní na pojednávanie, na ktorom bol napadnutý rozsudok
vyhlásený, nemožno považovať za vady poučenia, ktoré by mali za následok akúsi neúčinnosť alebo
dokonca neexistenciu poučenia podľa § 274 písm. a) CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v
predvolaní na pojednávanie poučiť žalovaného o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania

rozsudku pre zmeškanie. Tým sa vymedzuje obsahová stránka poučenia, ktorá nevyžaduje, aby
predvolanie obsahovalo „informáciu, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje vyhovenie žalobe bez
ohľadu na skutkový a právny stav zistený v konaní“. Vyžaduje len, aby súd stranu v predvolaní poučil
o následku nedostavenia sa. Jedným z týchto následkov je možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie,
čo je zrejmé zo znenia cit. ustanovenia. Zároveň citované ustanovenie je jasné v tom, že neupravuje

žiadne formálne podmienky poučenia, ktoré by sa mali týkať farebného označenia textu, jeho veľkosti
a potreby vyslovene označiť príslušný text názvom „poučenie“.

14. Predvolanie z 22.04.2021 obsahuje o. i. text v znení: „Ak sa na pojednávanie vo veci riadne a
včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na

návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP).“ Zahrnutím
poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie celkom vyhovel obsahovej
požiadavke predvolania, ktorá vyplýva z ustanovenia § 274 písm. a) CSP.

15. Námietka žalovaného, že poučeniu nepredchádza názov „poučenie“, že poučenie je uvedené

menším písmom a nie zvýraznená ani farebne ani hrúbkou písma, ako iné časti predvolania, je
námietkou týkajúcou sa formálnych prvkov poučenia, ktoré – ako to už odvolací súd naznačil vyššie –
sú ale z hľadiska zákona nepodstatné.

16. V prvom rade niet dôvodu, aby sa časť predvolania obsahujúca poučenia označovala názvom

„poučenie“. Predvolanie nie je rozhodnutím, a preto preň neplatia pravidlá týkajúce sa obsahu a formy
rozhodnutí (napr. § 59 ods. 3 druhá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy) ako sa to snaží navodiť
žalovaný. Aj keby ale malo samotnému poučeniu predchádzať označenie „poučenie“, zo žiadnehoprávneho predpisu nevyplýva, že ak toto označenie chýba, na samotný obsah poučení, ktoré sú
v rozhodnutí alebo listine vydanej súdom, zahrnuté, by sa nemalo prihliadať.

17. Odvolací súd nesúhlasí ani s výhradou, že poučenie je pre chýbajúce zvýraznenie a menšie písmo
nenápadné a prehliadnuteľné, pretože prvoradým účelom predvolania je oboznámiť stranu s tým, že
súd mieni jeho vec verejne prejednať na pojednávaní, na ktorom má strana možnosť uplatňovať svoje
práva. Práve preto súd prvej inštancie zvýraznil červeným písmom dátum, miesto a čas pojednávania,
a hrubým písmom to, že stranu predvoláva a že ju považuje za potrebné vypočuť. Súd pri zaslaní

predvolania nekoná v očakávaní, že sa strana na pojednávanie nedostaví. Preto niet dôvodu, aby sa
poučenie o následkoch neospravedlnenej neprítomnosti akokoľvek osobitne zvýrazňovalo.

18. Okrem toho sa žiada uviesť, že červeným písmom sa v spornom predvolaní uvádzajú v podstate tie
údaje, ktoré sa líšia od prípadu k prípadu – označenie účastníkov konania, predmetu sporu a termínu
pojednávania, čo je pomerne bežná prax, ktorú odvolací súd nepovažuje za problematickú. Zostávajúcu

časť predvolania, ktorá je čiernym písmom a ktorá obsahuje najviac textu, tvoria rôzne poučenia, napr.
podľa § 101 CSP, či § 183 a § 184 ods. 2 CSP, ale predovšetkým aj sporné poučenie podľa § 274 písm. a)
CSP. Odvolací súd konštatuje, že celá táto nosná časť predvolania má rovnakú veľkosť, farbu a hrúbku
písma, teda poučenie o následkoch neospravedlnenej neprítomnosti je rovnaké, ako všetky ostatné
poučenia. Táto časť predvolania predstavuje jeden celok zameraný na poučenie strany o procesných

otázkach, a niet preto žiadneho zákonného, či iného zmysluplného dôvodu, aby súd prvej inštancie
vyslovene zvýrazňoval práve a jedine poučenie podľa § 274 písm. a) CSP.

19. Poučenia v spornom predvolaní sú v zásade rovnocenné a súd nemôže vedieť, že sa strana nebude
riadiť práve tým-ktorým poučením, teda nemôže vedieť, ktoré poučenie bude pre stranu relevantné

viac, a ktoré menej. Predovšetkým to ale nie je ani jeho povinnosťou predvolanie podľa toho osobitne
prispôsobovať. Jedinou povinnosťou týkajúcou sa predvolania, ktorú možno z § 274 písm. a) CSP
vyvodiť, je povinnosť uviesť v ňom poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Túto povinnosť si súd prvej inštancie splnil, v dôsledku čoho bola splnená
podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa cit. ustanovenia.

20. Celkom nedôvodná je aj tretia odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok bol vydaný
v rozpore s § 299 ods. 1 CSP, pretože žalovaný je nezisková organizácia, ktorá nepodniká, neobchoduje
a nevykonáva zárobkovú činnosť, a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, takže je spotrebiteľom. Podľa právnej úpravy účinnej

v čase podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 5616/2015-521 sa za spotrebiteľa mohla
považovať len fyzická osoba (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ktorou žalovaný ako nezisková
organizácia celkom zjavne nie je. Táto právna úprava sa dovtedy nezmenila, takže na žalovaného
nemožnonazeraťakonaspotrebiteľa,vdôsledkučohoprenehoneplatiapravidláochranyslabšejstrany,
medzi ktoré patrí je aj neprípustnosť rozsudku pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa (§ 299 ods.

1 CSP).

21. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu výroku II napadnutého
rozsudku (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu v tomto rozsahu (§ 388 CSP),
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil (výrok I).

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP)
vychádzal odvolací súd z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 255 ods. 1
CSP priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na ich plnú náhradu (výrok II).

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V

dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovejznačkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.