Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 31, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/558/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120268055
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120268055.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ENERGYMONTAGE, s.r.o., so sídlom
Nová Osada 2391, 945 01 Komárno, IČO: 35 927 399 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing.
Vajliková, s.r.o., so sídlom Ul. Biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395 proti povinnému:
REA-S, s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno, IČO: 36 059 099 v konaní zast.: JUDr. Lenka
Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, o vymoženie peňažnej

pohľadávky vo výške 13.999,80 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/558/2020 zo dňa 29. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/558/2020 zo dňa 29. 10. 2021 vo výške 146,14 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.10.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 64Ek/558/2020, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň
oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 145,89 Eur, ktoré budú vymáhané na
základe dodatku k povereniu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 49, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 3, 4, 5, §
61l ods. 1, 3, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 199e zákona o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa jedná o návrh na zastavenie exekúcie podaný
povinným po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak

povinný v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods.
3 Exekučného poriadku. Súčasne k vznesenej námietke povinného, že rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/25/2020-374 zo dňa 17.06.2020 je nesprávne a povinného dostalo do
situácie, kde nejudikovaná pohľadávka pre zavádzajúce konanie oprávneného má byť vymáhaná v
exekúcii uviedol, že jasnú odpoveď dal povinnému vo svojom rozhodnutí č.k. 41Cob/25/2020-374 zo
dňa 17.06.2020 Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v bode 14 predmetného rozhodnutia uviedol,

že povinný (tam žalovaný) pri všetkých platbách v dňoch 18.03.2020, 19.03.2020 a 25.03.2020 sám
uviedol variabilný symbol XXXXXX, ktorý predstavuje číslo faktúry, na základe ktorej sa oprávnený
(tam žalobca) v predmetnom konaní proti povinnému domáhal zaplatenia dlžnej sumy. Keďže povinný
sám identifikoval svoje platby variabilným symbolom týkajúcim sa pohľadávky uplatnenej v súdnom
konaní (7Cb/4/2018), s prihliadnutím na okolnosti a povahu uplatňovaného nároku preto odvolací súd
dospel k záveru, že späťvzatím žaloby oprávneným (žalobcom) nie sú ohrozené práva a právom

chránené záujmy povinného (žalovaného). V ďalšom súd konajúc vyšším súdnym úradníkom poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018 a Najvyššiehosúdu ČR 20Cdo/1940/2008. Pričom povinný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
nevykonateľnosťexekučnéhotitulu,porušeniedobrýchmravovaanižiadnazoskutočností,ktoréuvádza
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysel § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku. Zároveň oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.
f) CSP) a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§365 ods. 1 písm. h) CSP). Povinný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, v rozpore so
zákonom a s predloženými dôkazmi, založený na formalistickom výklade zákona bez ďalšieho skúmania
osobitnosti daného prípadu. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2020 povinný
podľa svojho tvrdenia jednoznačne preukázal zánik vymáhaného nároku oprávneného, a to splnením
- preukázaním výpisu z účtov a podrobnej časovej chronológie udalosti, z ktorých je podľa povinného
nesporné, že nárok oprávneného splnil ešte pred začatím exekučného konania. Zároveň v podanom

návrhu povinný tvrdí, že preukázal splnenie zákonných podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súčasne povinný z napadnutého rozhodnutia nadobudol dojem,
akoby ani jeho návrh na zastavenie exekúcie nebol predmetom napadnutého rozhodnutia. Dokonca
v ňom predložil aj dôkaz o tom, že právnu zástupkyňu oprávneného e-mailom dňa 19.03.2020, tzn.
pred podaním návrhu na začatie exekúcie dňa 27.10.2020 informoval, že pri úhrade celkovej sumy

18.242,78 EUR omylom uviedol VS: XXXXXX. Napriek tejto skutočnosti exekučný súd v napadnutom
rozhodnutí (bod 15. napadnutého rozhodnutia) uviedol, že ako povinný identifikoval platby VS: XXXXXX,
tzn. vychádza z toho údaja, hoci povinný podľa svojho tvrdenia preukázal, že tento údaj bol vyvrátený
ešte pred začatím exekúcie, tzn. neidentifikoval platby súdom určeným údajom. Povinný zároveň vyčíta
súdu, že si zamieňa exekučný titul s nejudikovanou pohľadávkou, ktorá je predmetom úplne iného

konania - Platobný rozkaz 33Up/138/019 o zaplatenie 13.999,80 EUR s prísl., ktoré je predmetom
tejto exekúcie s úplne iným konaním, vedeným na Okresnom súde Brezno pod č.k. 7Cb/4/2018 o
zaplatenie sumy 10.000 EUR s prísl., ktoré nie je predmetom tejto exekúcie a oprávnený z tohto
konania ani nemá exekučný titul, keďže zobal svoju žalobu späť a konanie bolo zastavené! Povinný
ďalej uvádza, že pokiaľ preukázal zaplatenie nároku oprávnenému z exekučného titulu 33Up/138/2019

platbami realizovanými pred začatím exekúcie, je pre neho absurdné a zároveň nepochopiteľné, v
čom vzniklo nepochopenie základných premís. Podľa názoru povinného celú vec skomplikovala právna
zástupkyňa oprávneného, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie až potom čo povinný splnil
exekučný titul, ktorý je predmetom tejto exekúcie a napriek tomu, že bola zo strany povinného e-mailom
informovaná o zrealizovaných platbách. Zároveň povinný tvrdí, že právna zástupkyňa oprávneného

využila ďalšie iné konanie, kde je daná totožnosť subjektov, ale nie predmetu konania, ako nástroj
ďalej sa bezdôvodne obohatiť na úkor povinného - fiktívnym zápočtom na inú nejudikovanú pohľadávku
tvrdí, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nebola uspokojená. Súčasne exekučnému
súdu podľa povinného nevadí ani časový sled udalostí, ktoré vyvracajú dobrý úmysel oprávneného: dňa
19.03.2020 e-mailové oznámenie právnej zástupkyni oprávneného o mylnom uvedení VS na vykonané

platby zo strany povinného, dňa 25.03.2020 posledná splátka k úhrade celkovej sumy 18.242,78
EUR na exekučný titul 33Up/138/2019, dňa 29.04.2020 späťvzatie žaloby vedenej na OS Brezno č.k.
7Cb/4/2018 (o zaplatenie 10.000,- EUR) a dňa 27.10.2020 bol podaný návrh na začatie exekúcie -
exekučný titul 33Up/138/2019. Exekučný súd tiež podľa názoru povinného napadnutým rozhodnutím
zhojil zavádzajúce konanie oprávneného, ktoré je podľa povinného v hrubom rozpore s dobrými mravmi,

a ktoré podľa povinného nemá požívať právnu ochranu, keď pripustil zápočet oprávneného na úplne inú
nejudikovanú pohľadávku s pohľadávkou, ktorá je predmetom tejto exekúcie. Pritom Exekučný poriadok
v § 61e výslovne pripúšťa zápočet len judikovaných pohľadávok, čo v danom prípade nebolo splnené,
hoci na to povinný neustále upozorňuje. Preto povinný považuje postup exekučného súdu v rozpore
so zákonom. A hoci konanie o zaplatenie 10.000,- EUR vedené na OS Brezno pod č.k. 7Cb/4/2018

nie je konaním, ktoré predchádzalo exekučnému titulu, ktorý je predmetom tejto exekúcie, povinný
oznámil exekučnému súdu, že v tom konaní podal dňa 01.10.2020 Dovolanie s Návrhom na odklad
vykonateľnosti. Povinný tvrdí, že toto konanie nemá súvis s danou exekúciou, ale nakoľko exekučný
súd v napadnutom rozhodnutí pripúšťa zápočet nejudikovanej pohľadávky na judikovanú pohľadávku,
považuje povinný za nevyhnutné, predložiť podané dovolanie exekučnému súdu. V ňom totiž povinný

podrobne rozpisuje v čom je konanie oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a nemôže podľa
povinného požívať právnu ochranu. Zároveň do dňa podania tejto sťažnosti nebolo o tomto dovolaní
rozhodnuté. Pokiaľ odvolaní súd nezruší napadnuté rozhodnutie, povinný navrhuje odklad exekúcie do
doby skončenia konania o podanom dovolaní v konaní 7Cb/4/2018. Na základe uvedených skutočnostípovinný navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a povinnému priznať právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100% alternatívne exekúciu 127EX 213/2020 zastaviť a oprávnený je povinný
nahradiť trovy konania alternatívne súd exekúciu 127EX 213/2020 odkladá do doby právoplatného

skončenia konania o podanom Dovolaní povinného zo dňa 01.10.2020 v konaní Okresného súdu Brezno
č.k. 7Cb/4/2018 a oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.

4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 17.12.2021 vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý zastáva právny názor, že konajúci súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil dôvody, prečo zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Súd sa podrobne vyjadril aj k relevantným námietkam povinného, ktoré uviedol vo svojom
návrhu. A preto napadnuté rozhodnutie súdu považuje oprávnený za dostatočne odôvodnené. Zároveň
pokiaľ sa povinný odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/25/2020-374
zo dňa 17.06.2020, tak uvedené rozhodnutie bolo vydané v neprospech povinného, a navyše podľa
oprávneného nemá žiadny vplyv na toto exekučné konanie. Takisto dovolanie v inej veci vedenej

pred Okresným súdom Brezno nemôže mať vplyv na toto konanie, ktoré je vedené na základe iného
exekučného titulu, čo uvádza aj sám povinný v podanej sťažnosti. K názoru povinného, že zápočet
považuje za „fiktívny“ oprávnený uviedol, že do dnešného dňa povinný nedoručil oprávnenému nesúhlas
so započítaním, navyše k uvedenému jednostrannému zápočtu sa aj súd vyjadril v inom konaní v
prospech oprávneného. Oprávnený záverom uviedol, že aj konanie sp. zn. 33Up/138/2019 sprevádzali

obštrukciepovinného,ktorévšakbolizamietnuté,avšakspôsobilipredĺženieceléhokonania.Oprávnený
preto žiada súd, aby sťažnosť povinného zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

5. Následne sudca aj vzhľadom na návrh povinného na odklad exekúcie do doby skončenia konania
o podanom dovolaní v konaní 7Cb/4/2018 zisťoval stav konania na dovolacom súde. Dňa 13.

decembra 2022 bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
1Obdo/100/2021 zo dňa 29.11.2022, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného
(tu povinný) proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/25/2020-374 zo 17. júna 2020
odmietol ako procesne neprípustné a zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

6. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023,
okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023;
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249

CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.3.2020, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 33Up/138/219 zo dňa 28.

februára 2019, ktorý nadobudol v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
33Up/138/219 zo dňa 22. augusta 2019 a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 33Up/138/219 zo dňa 29. januára 2020, vykonateľnosť 09.04.2019, dňa 14.4.2020 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi (127EX 213/2020). Dňa
25.05.2020 bol súdu predložený prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu

exekútorovi doručený prostredníctvom e-mailu dňa 15.04.2020. Nakoľko právny zástupca povinného
podal návrh na zastavenie exekúcie ako elektronické podanie bez elektronického podpisu a nedoplnil ho
v zákonom stanovenej lehote, preto súd na takto podaný návrh neprihliadol. Dňa 25.07.2020 bolo súdu
doručené Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie čo do sumy 3.402,78 EUR v zmysle § 61n
ods. 1 v spojení s § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Následne dňa 22.03.2021 bol súdnym exekútorom
predložený súdu opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý už nemal odkladný účinok

(viď § 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Povinný v ňom uvádzal, že po podaní prvého návrhu na
zastavenie bolo povinnému dňa 04.08.2020 doručené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 41Cob/25/2020-374 zo dňa 17.06.2020, ktorým súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcom (s čím
povinný ako žalovaný výslovne nesúhlasil) a konanie o zaplatenie 10.000 Eur s prísl. bolo zastavené.
Uvedené rozhodnutie súdu považuje povinný za nesprávne, resp. povinného dostalo do situácie, kedy

nejudikovaná pohľadávka pre zavádzajúce konanie oprávneného má byť vymáhaná v exekúcii simulujúc
judikovanosť pohľadávky. V predmetnej exekúcii sa vymáha iných 13.999,80 Eur,
ktoré už povinný oprávnenému uhradil a oprávnený konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a
obchádza zákon klamlivo tvrdí, že pohľadávku uhradenú povinným oprávnenému v exekúcii započítal na
nejudikovanú pohľadávku, o ktorej sa vedie/viedol spor na OS Brezno pod č.k. 7Cb4/2018. S poukazom

na vyššie uvedené žiada, aby súd exekúciu zastavil. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou
napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza,
že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza,
že vyšší súdny úradník sa správne s námietkou povinného ohľadne údajne „omylom“ nesprávne
uvedeného VS 542017 vysporiadal poukazom na odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41Cob/25/2020-374 zo dňa 17.06.2020. Sudca rozhodujúci o podanej sťažnosti rovnako
ako odvolací súd vo veci vedenej pod sp. zn. 41Cob/25/2020 z predloženého výpisu z účtu zistil, že

žalovaný (tu povinný) pri všetkých jednotlivých platbách v dňoch 18.03.2020, 19.03.2020 a 25.03.2020
sám uviedol variabilný symbol 542017, ktorý predstavuje číslo faktúry, na základe ktorej sa žalobca v
konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp. sn. 7Cb/4/2018 proti žalovanému (tu povinný)
domáhal zaplatenia dlžnej sumy. Keďže žalovaný (tu povinný) sám opakovane identifikoval svoje
platby variabilným symbolom týkajúcim sa pohľadávky uplatnenej v inom súdnom konaní (v konaní

vedenom pred OS Brezno pod sp. zn. 7Cb/4/2018) s prihliadnutím na okolnosti a povahu uplatneného
nároku sudca dospel k záveru, že sa nejednalo o omyl povinného pri identifikovaní jednotlivých
platieb. Osobitne k námietke povinného vznesenej v sťažnostnom konaní, že exekučný súd „umožnil“
započítať pohľadávku oprávneného voči povinnému počas exekučného konania v rozpore s ust. § 61e
Exekučného poriadku sudca uvádza, že podľa uvedeného ustanovenia sa neprihliada na započítanie

vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný však voči oprávnenému nezapočítaval
žiadnu pohľadávku, ale naopak oprávnený započítal voči povinnému pohľadávku, čo je prípustné, a
následkom toho bolo zo strany súdneho exekútora vydané Upovedomenie o čiastočnom zastavení
exekúcie.

17. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že o návrhu povinného na odklad exekúcie do doby skončenia
konania o podanom dovolaní v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 7Cb/4/2018
nerozhodoval, nakoľko to považoval vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 1Obdo/100/2021 zo dňa 29.11.2022, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolanížalovaného (tu povinného) proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/25/2020-374
zo 17. júna 2020 rozhodol za nadbytočné.

18. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh
neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a

sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v druhom podanom
návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani
dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinného považoval za
nedôvodnú a zamietol ju podľa § 250 ods. 1 CSP, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie.

20. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky
na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo
povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

23. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že si v súvislosti s

vyjadrením k sťažnosti povinného uplatňuje trovy právneho zastúpenia v sume 146,14 € (135,27 € za 1
úkon vyjadrenie k sťažnosti povinného + 10,87 € 1× režijný paušál).

24. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.

655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

25. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.26. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

27. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 146,14 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty

veci vo výške 10.596,22 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2
písm. c) vyhlášky vo výške 135,27 Eur + 1x režijný paušál za úkon v roku 2021 á 10,87 Eur).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v
súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázane vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v
súvislostisosťažnosťoupovinného,apretooichnáhraderozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuII.tohto

uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného
vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).