Rozsudok – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 14Svp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200390
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha,
PhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: F.. S. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, XXX XX. p. F., právne zastúpený: JUDr. Martina Gecáková, advokátka,
so sídlom Třebíčska 12, pracovisko Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, XXX XX p. F., v konaní vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov
územnej samosprávy obce Nechválova Polianka - volieb starostu obce konaných dňa 25. marca 2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Voľby starostu obce Nechválova Polianka konané dňa 25. marca 2023 sa vyhlasujú za n e p l a t n é .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) podľa čl. 142 ods. 2
písm. a) Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje s účinnosťou od 01.01.2021 aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy. Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov
územnej samosprávy je upravené v § 312a až § 312k Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).

2. Žalobca podal Najvyššiemu správnemu súdu dňa 05.04.2023 tzv. volebnú žalobu, ktorou namietal
nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Nechválova Polianka, ktoré sa konali dňa 25.03.2023.

3. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že vo voľbách kandidoval na funkciu starostu,

pričom získal 42 platných hlasov, čo predstavuje 49,41% všetkých platných hlasov odovzdaných vo
voľbáchstarostuobceNechválovaPolianka.Zapasívnelegitimovanéhooznačilžalovaného,ktorýzískal
43 platných hlasov zodpovedajúcich 50,58%.

4. Za zásadnú námietku spôsobilú spochybniť výsledok volieb označil žalobca účelové prihlasovanie sa
voličov na trvalý pobyt v obci a teda zostavenie voličskej základne pre voľby do orgánov samosprávy
obce spôsobom porušujúcim ústavné princípy.

5. Žalobca poukázal na vysoký nárast počtu voličov, a to zo 76 voličov zapísaných v zozname voličov vo
voľbách konaných dňa 29.10.2022 (ďalej aj „prvé voľby“) na 98 voličov zapísaných v zozname voličov
vo voľbách konaných dňa 25.03.2023 (ďalej aj „napadnuté voľby“). Napadnuté voľby boli opakovanýmivoľbami z dôvodu, že vo voľbách konaných dňa 29.10.2022 nebol zvolený žiaden kandidát, pričom
žalobca i žalovaný získali rovnaký počet hlasov.

6. Žalobca v tejto súvislosti namietol účelové a hromadné prihlasovanie sa na trvalý pobyt v obci v období
krátko pred konaním volieb, s najväčšou pravdepodobnosťou v týždni od 13.03.2023 do 17.03.2023.
Skupina voličov, bez relevantnej väzby na obec, ktorá bola spôsobilá ovplyvniť výsledky volieb starostu,
podľa žalobcu nemala reálny záujem stať sa trvalou súčasťou územného spoločenstva osôb, ktoré si
prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverili na

obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy. Rozdiel v počte
získaných hlasov medzi neúspešným žalobcom a úspešným žalovaným bol pritom len jeden hlas.

7. Žalobca podotkol, že žalovaný začal s účelovým prihlasovaním osôb na trvalý pobyt ešte pred prvými
voľbami.Prihlasovanienatrvalýpobytbolovjehokompetenciiakobývaléhostarostu,pričomtýždeňpred
ich konaním zámerne čerpal dovolenku a odmietal prihlasovať na pobyt svojich „nevoličov“. Žalobca ako

dôkaz predložil odpoveď Ministerstva vnútra SR na podnet podaný jeho právnou zástupkyňou. Žalobca
ďalej tvrdil, že reakciou na prihlásenie týchto osôb bolo hromadné prihlásenie príbuzných žalovaného
na domy so súpisnými číslami 7, 10 a 13.

8. Dom so súpisným číslom X je podľa žalobcu zhruba 30 rokov neobývanou nehnuteľnosťou bez

pripojenia na elektrickú energiu, vodu a plyn a bez označenia čísla domu, ktorá je vo vlastníctve syna
žalovaného. Do tohto domu boli tesne pred voľbami prihlásení traja blízki rodinní príslušníci žalovaného,
ktorí nemajú na obec Nechválova Polianka žiadne väzby - P. P., brat žalovaného, F. P., synovec
žalovaného, a Y. O., rod. P., sestra žalovaného.

9. Do domu so súpisným číslom XX bolo podľa žalobcu prihlásených šesť osôb - vzdialenejších
príbuzných manželky žalovaného z rodiny T. a F., u ktorých tiež nemožno predpokladať ich skutočný
záujem stať sa trvale súčasťou obyvateľstva obce a ovplyvňovať jej chod.

10. Do domu so súpisným číslom XX sa mala prihlásiť „kmotra“ žalovaného G. L. so svojou dcérou W..

D. W., pričom p. L. býva už tri desiatky rokov v obci S..

11. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že o voľbe starostu v napadnutých voľbách nerozhodli občania
a obyvatelia obce Nechválova Polianka trvalo sa zdržujúci a žijúci v obci, ktorých sa rozhodovanie
obecných orgánov priamo dotýka, ale rodinní príslušníci doterajšieho starostu, ktorí sa prihlásili na

trvalý pobyt účelovo len z dôvodu, aby mohli ovplyvniť výsledok volieb. Hlavným dôvodom uvedeného
účelového prihlasovania na trvalý pobyt (zo strany žalovaného) bolo len jednorazovo zvýšiť počet
oprávnených voličov, a keďže sa jednalo o rodinných príslušníkov žalovaného starostu, je zrejmé, komu
títo novo - prihlásení voliči odovzdali svoj hlas.

12. Žalobca ďalej poukázal na ďalšie porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. Pani P.
W., nar. XXXX, bytom A. F. č. X, ktorá sa už dlhodobo nezdržiava v obci, mala byť žalovaným požiadaná,
aby sa napadnutých volieb zúčastnila. V deň konania volieb bola dovezená priamo do domu žalovaného
a bolo jej tam umožnené hlasovať do prenosnej volebnej schránky. Podľa žalobcu je otázne, či bola
rešpektovaná tajnosť hlasovania ako aj slobodný výber kandidáta.

13. V ďalšej časti žaloby citoval žalobca príslušné ustanovenia právneho poriadku SR, a to Ústavy SR
(čl. 30, 31 64, 64a, 67 ods. 1 a 69 ods. 3) a zákonov (§ 1, § 3, § 10 a § 13 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení [ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“], § 163 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach
výkonu volebného práva [ďalej aj „volebný zákon“] a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení

pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky [ďalej aj „zákon o
hlásení pobytu občanov“]).

14. Ďalej žalobca citoval relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu
SR. Poukázal na judikatúrou formulovaný účel žaloby vo volebných veciach, ktorým je predovšetkým

verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a teda bol zachovaný
základný predpoklad fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 46/2018-36). Akcentoval tiež judikatúrou
vyjadrenú požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb,
ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah (PL. ÚS 42/2014).Poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 110/07, v ktorom Ústavný súd SR ustálil, že na splnenie
podmienok výkonu samosprávy nestačí administratívny záznam v evidencii obyvateľov, ale dôležitý je
skutočný úmysel osoby trvalo sa zdržiavať na území obce a svojimi aktivitami sa podieľať na spravovaní

obecných záležitostí.

15. Žalobca okrem účelovo zostavenej voličskej základne dal ďalej do pozornosti aj skutočnosť, že
obsadenie volebnej komisie vrátane jej predsedu (nevesta) bolo z väčšej časti otvorene naklonené
žalovanému starostovi, že viacerí členovia komisie sú v bližšom rodinnom vzťahu so žalovaným, a

že delegácie od politických strán preberal rovno žalovaný. Do pozície zapisovateľa vymenoval svojho
syna. Predsedníčka komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov dala bokom jeden hlasovací lístok, ktorý
vyhodnotila ako neplatný, na čom sa hneď ústne zhodli aj ostatní členovia, avšak po sčítaní všetkých
hlasov už dala verejne hlasovať o tom, či má byť sporný hlasovací lístok vyhodnotený ako platný.
Členovia komisie, ktorí sa aj zúčastnili volieb, tak museli verejne prejaviť, či sa žalovaný má stať
starostom.

16. Žalobca tiež dodal, že členovia komisie nedostali ani k nahliadnutiu žiadne usmernenie k voľbám.
Zápisnica o výsledku volieb nebola podpísaná štyrmi členmi volebnej komisie, títo vzniesli výhrady a
námietky, ktoré v celom rozsahu neboli zaprotokolované, nakoľko im už doslova trhali zápisnicu z rúk.

17. Záverom žalobca uviedol, že povaha zisteného porušenia volebného práva umožňuje v
prejednávanej veci presne kvantifikovať jeho vplyv na výsledok volieb. V tejto súvislosti zdôraznil, že
početúčelovoprihlásených„neoprávnených“voličovbolnajmenej11osôbaževoliči,ktoríboliprihlásení
najmä na dom č. X vo výlučnom vlastníctve syna žalovaného, sú rodinní príslušníci žalovaného a jemu
aj s istotou odovzdali svoj hlas. Vzhľadom na rozdiel dosiahnutého volebného výsledku u žalovaného

a žalobcu, ktorý bol len 1 hlas, zistená volebná chyba je podľa žalobcu právne dostatočná na zrušenie
napadnutého výsledku volieb, resp. na vyhlásenie volieb starostu obce za neplatné.

18. V nadväznosti na uvedené navrhol žalobca zrušiť napadnutý výsledok volieb a za zvoleného starostu
obce Nechválova Polianka vyhlásiť žalobcu alebo alternatívne vyhlásiť voľby starostu obce Nechválova

Polianka za neplatné. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania.

II.
Vyjadrenie žalovaného

19. Na výzvu Najvyššieho správneho súdu SR sa k žalobe vyjadril žalovaný. Žalobu považoval za
nedôvodnú.

20. Zdôraznil základné atribúty volebného práva, ktorými sú všeobecnosť, rovnosť priamosť a tajnosť,

pričom v súvislosti s princípom tajnosti hlasovania dal do pozornosti, že nie je možné poukázať na to,
ktorý volič ktorému kandidátovi odovzdal svoj hlas.

21. Tvrdenie žalobcu o účelovej tvorbe voličskej základne v obci Nechválova Polianka považoval za
„vyfabulované“. Žalovaný zdôraznil právo na slobodný výber miesta pobytu fyzickej osoby (čl. 23 ods.

1 Ústavy SR) a možnosť obmedziť slobodu pobytu len zákonom a v miere nevyhnutnej na ochranu
ústavou chráneného záujmu (čl. 23 ods. 3 Ústavy SR).

22. Ďalej poukázal na právnu úpravu ohlasovania trvalého pobytu podľa zákona o hlásení pobytu
občanov, podľa ktorej má ohlásenie trvalého pobytu len evidenčný charakter. Ústava SR ani zákon

v smere ohlásenia trvalého pobytu v určitom mieste neobmedzujú ani občana, ktorý nemá k tomuto
miestu žiadnu z väzieb. Orgán verejnej správy príslušný na vedenie evidencie pobytu občanov nemôže
požadovať od občana pri ohlásení trvalého pobytu preukázanie účelu alebo úmyslu ohlásenia ani
preukázanie väzieb k miestu, na ktoré si občan hlási svoj trvalý pobyt.

23. Žalovaný v nadväznosti na uvedené prezentoval názor, že prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej
obci a uplatňovanie aktívneho volebného práva vo voľbách do samosprávy tejto obce nie je v zásade
oprávnený skúmať a na tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb ani Ústavný súd SRv konaní vo volebných veciach (z tohto prešla uvedená kompetencia na Najvyšší správny súd - pozn.
Najvyššieho správneho súdu).

24. Ďalej žalovaný poukázal na fakt, že tesne pred konaním napadnutých volieb sa v obci Nechválova
Polianka prihlásili na trvalý pobyt aj U.. P. L., právna zástupkyňa a sestra žalobcu (06.03.2023) a G.. U.
L., F.., švagor žalobcu (13.03.2023), ktorý sa následne odhlásil a maloleté deti na trvalý pobyt neprihlásil.
Žalovaný ďalej dôvodil, že pri aplikácii právneho názoru žalobcu možno aj prihlásenie týchto osôb
vyhodnotiť ako účelové.

25. Záverom žalovaný zhrnul, že prihlásenie osôb na trvalý pobyt v obci Nechválova Polianka
označených v žalobe nemožno hodnotiť ako účelové, preto nejde o negáciu ústavnej koncepcie, podľa
ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť
integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. S poukazom na uvedené žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

III.
Skutkové zistenia súdu

26. Najvyšší správny súd na základe údajov poskytnutých Ministerstvom vnútra SR a obcou Nechválova

Polianka ako aj vlastnou vyhľadávacou činnosťou v registri obyvateľov SR zistil, že v období od
01.10.2022 do 25.03.2023 (ďalej aj „rozhodný čas“) sa v obci Nechválova Polianka prihlásilo na trvalý
pobyt celkovo 24 osôb.

27. Na základe žalobnej námietky, že k účelovému prihlasovaniu sa obyvateľov dochádzalo už pred

prvými voľbami na starostu obce Nechválova Polianka (začiatkom októbra 2022), ako aj z dôvodu, že
tieto prvé voľby skončili rovnosťou hlasov kandidátov na starostu, pre ktoré nemohli byť napadnuté
volebnou žalobou a pre ktoré bolo zrejmé, že budú vyhlásené opakované voľby, ohraničil Najvyšší
správny súd svoje dopyty už dátumom 01.10.2022. Aj účelové prihlásenie sa na pobyt bezprostredne
pred prvými voľbami sa totiž mohlo premietnuť do zákonnosti a ústavnosti napadnutých volieb, keďže

je medzi nimi časová i vecná súvislosť.

28. Z predložených údajov súd zistil, že prihlásenie sa na trvalý pobyt uvedených 24 osôb prebiehalo
v rozhodnom čase chronologicky nasledovným spôsobom: 03.10.2022 - 1 osoba, 24.10.2022 - 1
osoba, 31.01.2023 - 1 osoba, 20.02.2023 - 1 osoba, 06.03.2023 - 1 osoba, 08.03.2023 - 1 osoba,

13.03.2023 - 3 osoby, 15.03.2023 - 5 osôb, 16.03.2023 - 6 osôb, 17.03.2023 - 1 osoba, 19.03.2023 - 1
osoba, 20.03.2023 - 1 osoba a 24.03.2023 - 1 osoba. Z uvedeného vyplýva, že v období 14 dní pred
napadnutými voľbami sa prihlásilo na trvalý pobyt až 18 osôb, z toho hromadne 5 osôb dňa 15.03.2023
a 6 osôb dňa 16.03.2023.

29. Najvyšší správny súd z vyššie uvedených údajov ďalej zistil, že z 24 osôb prihlásených na trvalý
pobyt v obci Nechválova Polianka v rozhodnom čase sa 3 osoby krátko po voľbách z trvalého pobytu
odhlásili, a to späť na adresu svojho predchádzajúceho trvalého pobytu. Tieto tri osoby mali trvalý pobyt
v obci Nechválova Polianka ohlásený len približne jeden mesiac (13.03.2023 - 15.04.2023, 19.03.2023
- 21.04.2023, 13.03.2023 - 20.04.2023).

30. Dňa 18.05.2023 sudkyňa spravodajkyňa poverená senátom Najvyššieho správneho súdu v
prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného otvorila a oboznámila sa s obsahom volebnej
dokumentácie, ktorú obec Nechválova Polianka doručila na výzvu súdu dňa 17.04.2023.

31. Z originálu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Nechválova Polianka vo
voľbáchdoorgánovsamosprávyobcídňa25.03.2023akoajzápisniceokrskovejvolebnejkomisie(počet
okrskov bol len jeden) sú zrejmé tieto skutočnosti:
- počet voličov zapísaných v zoznamoch voličov: 98;
- počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní: 85;

- počet voličov, ktorí odovzdali obálku: 85;
- počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce: 85;
- zvolený starosta obce: Q. P. (43 platných hlasov);
- ostatní kandidáti na starostu obce, ktorí neboli zvolení: S. X. (42 platných hlasov).32. Zápisnice miestnej a okrskovej volebnej komisie neboli podpísané štyrmi z jej desiatich členov
(Y. F., Y. P., P. L. a Q. P.). V zápisnici okrskovej volebnej komisie boli uvedené nasledovné dôvody

jej nepodpísania: sporné hlasovanie pri posudzovaní hlasovacieho lístka, prihlásenie 6 osôb na
nehnuteľnosť, ku ktorej nie je preukázaný vlastnícky vzťah, nezákonnosť, neústavnosť a zaujatosť
volebnej komisie v prospech kandidáta, rodinní príslušníci.

33. Z dôvodu posúdenia žalobnej námietky týkajúcej sa účelového prihlasovania sa na trvalý pobyt

pristúpila ďalej sudkyňa spravodajkyňa k oboznámeniu sa so zoznamom voličov. Cieľom oboznámenia
bolo overiť, ktoré osoby a koľko z týchto osôb z celkového počtu 24 osôb prihlásených na trvalý pobyt
v obci Nechválova Polianka v rozhodnom čase sa aj skutočne zúčastnilo napadnutých volieb. Zistilo
sa, že napadnutých volieb sa zúčastnilo všetkých týchto 24 osôb, ktoré v zozname voličov aj pripojili
svoje podpisy.

34. Sudkyňa spravodajkyňa nahliadla aj do zoznamu voličov hlasujúcich do prenosnej hlasovacej urny,
pričom zistila, že takto hlasovala aj P. W., A. F. X, ktorá mala v zmysle žalobnej námietky hlasovať v
dome starostu.

35. Najvyšší správny súd ďalej overoval tvrdenie žalobcu, že stavba so súpisným číslom X, na ktorú si

mali trvalý pobyt prihlásiť tri osoby, je neobývaná a bez pripojenia na elektrickú energiu, vodu a plyn.
Žalovaný Q. P. v odpovedi zo dňa 30.05.2023 na výzvu súdu adresovanú vlastníkovi nehnuteľnosti Q.
P. (nar. XXXX) uviedol, že nehnuteľnosť má vlastný zdroj pitnej vody a vykurovania (tuhé palivo, resp.
drevo) a je pripojená na zdroj elektrickej energie. Východoslovenská energetika a.s. v odpovediach
zo dňa 25.05.2023 a 01.06.2023 na výzvy súdu potvrdila, že do odberného miesta A. F. X dodáva

elektrinu ku dňu odpovede bez prerušenia a predložila kópiu zmluvy o pripojení a zmluvy o združenej
dodávke elektriny zo dňa 14.07.2017 uzatvorených s Q. P. (nar. XXXX). Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. v odpovedi zo dňa 29.05.2023 na výzvu súdu uviedla, že neeviduje vodovodnú prípojku
na stavbu so súpisným číslom X. Súd tiež požiadal vlastníkov susediacich pozemkov o písomné
vyjadrenie smerujúce k zisteniu, či stavba so súpisným číslom X bola v čase od 15.03.2023 (dátum

prihlásenia sa osôb na trvalý pobyt) do dňa odpovede obývaná a kto sa v nej zdržiaval. Oslovený
vlastník susediacej nehnuteľnosti P. P. v odpovedi zo dňa 02.06.2023 uviedol, že v danom období v
obci A. F. nebol. F. W. v odpovedi zo dňa 31.05.2023 uviedol, že v susediacej nehnuteľnosti sa zdržiava
sporadicky a v čase jeho prítomnosti zaznamenal pohyb osôb, avšak nevie ich stotožniť, okolie stavby
je stále upravené. T. Q. v odpovedi zo dňa 05.06.2023 obdobne uviedol, že nehnuteľnosť navštevuje len

sporadicky a nevie stotožniť osoby, ktoré sa pohybovali na ceste pred stavbou so súpisným číslom X.

IV.
Konanie na Najvyššom správnom súde

36. Po zistení, že žaloba bola podaná žalobne aktívne legitimovaným subjektom v zmysle § 312c písm.
a) SSP (žalobca získal vo voľbách 42 platných hlasov, čo predstavuje 49,41% všetkých platných hlasov
odovzdaných vo voľbách starostu obce Nechválova Polianka), v zákonnej desaťdňovej lehote v zmysle
§ 312e SSP a obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 312f SSP, pristúpil Najvyšší správny
súd k preskúmavaniu dôvodov, pre ktoré žalobca napadol ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce

Nechválova Polianka.

37. Rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy vzhľadom na ekvivalentnosť právnej úpravy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru
Ústavného súdu SR, ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a

rozhodoval do 31.12.2020 (čl. 129 ods. 2 Ústavy SR).

38. V konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy sa neuplatňuje teória tzv.
„absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok
automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť

treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp.
zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na
výsledok voľby konkrétneho kandidáta (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2010
z 28.04.2010).39. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie zákona, ktoré už samo
osebe spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich

výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn.PL. ÚS 96/07 zo
16.04.2007).

40. Predmetom dokazovania v konaní o volebnej sťažnosti je, či došlo k porušeniu ústavy a zákona,
rozsah a závažnosť prípadných porušení a reálna možnosť vplyvu porušení ústavy a zákona na volebný

výsledok (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 zo dňa 22.08.2006).

41. Vyššie opísané východiská boli následne pretavené aj do rozhodovania Najvyššieho správneho
súdu, ktorý po preskúmaní uplatnených žalobných dôvodov a dôkazov doložených k žalobe dospel
jednomyseľne k záveru, že žaloba je dôvodná, preto podľa § 312j ods. 2 písm. a) SSP vyhlásil napadnuté
voľby starostu obce Nechválova Polianka konané dňa 25.03.2023 za neplatné.

42.Zazásadnúnámietku,ktorúmuselNajvyššísprávnysúdSRposúdiťakoprvú,jepotrebnépovažovať
tvrdenie o tom, že voličská základňa v obci Nechválova Polianka bola pre voľby do orgánov samosprávy
obce vykonané dňa 25.03.2023 zostavená spôsobom porušujúcim ústavné princípy spojené s tvorbou
orgánov samosprávy obce prostredníctvom volieb.

43. Otázkou zostavovania voličskej základne a vplyvu spôsobu tohto zostavovania na platnosť volieb sa
Ústavný súd SR už zaoberal napríklad vo svojom uznesení sp. zn. PL. ÚS 34/2018 [kde vychádzal zo
skoršej judikatúry, napr. PL. ÚS 110/07 (obec Demänovská Dolina), PL. ÚS 6/2011 (obec Vyšná Boca)
či PL. ÚS 68/2014].

44. Ústavný súd SR v prvom rade poznamenal, že právo na slobodný výber miesta pobytu fyzickej osoby
(sloboda pobytu) je Ústavou SR zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1 Ústavy SR). Obmedziť túto
slobodu je možné iba pri splnení podmienok limitačnej klauzuly tohto práva. Tomu zodpovedá i právna
úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákona o hlásení pobytu občanov. Trvalým pobytom sa tu

rozumie pobyt občana spravidla v mieste jeho bydliska. Zákon o hlásení pobytu občanov stanovuje pre
občanov povinnosť splnenia iba formálnych podmienok ohlásenia trvalého pobytu. Avšak ani povinnosť
občana mať formálne evidovaný svoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie trvalého pobytu v určitom
mieste nelimituje občana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a pobytu. Ohlásenie trvalého
pobytu má preto čisto evidenčný charakter.

45. Vzhľadom na komplikovaný vzťah medzi pojmami „občan - pobyt - bydlisko - obec“ a jeho
mutácie (človek sa môže počas roka zdržiavať na viacerých miestach, mať k viacerým miestam rôzne
ekonomické či sociálne väzby), ústavodarca spojil miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách
do orgánov samosprávy obce s miestom, kde občan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil

trvalýpobyt,pričomsavychádzaprávezlogickynajprípustnejšejprávnejfikcie,žeobčanvmiestesvojho
trvalého pobytu aj reálne býva, ovplyvňuje verejné procesy a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v
samospráve (obci, na území ktorej má trvalý pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci.

46. Občan sa preto môže slobodne rozhodnúť, v ktorom mieste z prípadných viacerých miest svojich

aktivít ohlási svoj trvalý pobyt. Jedinou podmienkou je splnenie formálnych podmienok, pričom obec,
na území ktorej sa občan hlási na trvalý pobyt, nie je oprávnená skúmať iné ako formálne podmienky
prihlásenia sa na trvalý pobyt (napríklad skutočný dôvod prihlásenia). Prihlásenie sa na trvalý pobyt v
určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie
je v zásade oprávnené skúmať ani volebné súdnictvo v konaní vo volebných veciach.

47. Vo vyššie uvedených východiskách je preto potrebné súhlasiť so žalovaným, ktorý v pozícii
doterajšieho starostu v rámci plnenia úloh ohlasovne pobytu nemal právomoc skúmať existenciu väzieb
občana k obci (okrem skúmania splnenia zákonom stanovených formálnych podmienok pre ohlásenie
trvalého pobytu). Nemožno mu však prisvedčiť v tom, a naopak je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že

skúmanie existencie väzieb sa v konaní o volebnej žalobe môže stať relevantným a zistenie absencie
väzieb môže viesť - za splnenia určitých podmienok - k vyhláseniu volieb za neplatné.48. Výnimku z vyššie uvedených východísk totiž tvorí situácia, ak celý reťazec spoločenských procesov
(ohlásenie trvalého pobytu, jeho okolnosti a následný výkon aktívneho volebného práva) je negáciou
ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov

obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.

49. V tomto smere Ústavný súd SR preskúmaval predovšetkým ad hoc prihlasovanie sa obyvateľov na
trvalý pobyt v obci, zväčša vo väčšom rozsahu a bezprostredne pred uskutočnením volieb. Ak sa totiž
preukáže, že napriek formálne legálnemu (perfektnému) prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novo-

prihlásení“ obyvatelia obce, a to v počte, ktorý má potenciál ovplyvniť personálne zloženie orgánov
samosprávy, a bezprostredne pred uskutočnením volieb, nemajú skutočný záujem podieľať sa na
výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už popísaná ústavná koncepcia, čo má za
následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa na samospráve obce budú podliehať
výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu.

50. V takom prípade voľby do orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby
zloženie orgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu
súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba ich zmysel spočívajúci v
ustanovení reprezentácie územného samosprávneho celku.

51. Opísaná situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dôjde v zákonne bezchybnom procese, t. j.
pri neporušení zákona (i) k prihláseniu sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie
je preukázaná žiadna väzba na dané miesto (obec) a (iii) k prihláseniu na trvalý pobyt týchto obyvateľov
dôjde bezprostredne pred uskutočnením volieb. Tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne,
pričom volebné súdnictvo skúma každý prípad jednotlivo.

52. Ústavný súd SR v účelovej tvorbe voličskej základne videl paralely aj v odvetví súkromného práva
spočívajúce v obchádzaní zákona (napr. nález PL. ÚS 6/2011-114 z 02.03.2011). Najvyšší správny súd
nadväzujúc na uvedené chápanie dopĺňa, že v uvedenom konaní možno badať aj prvky zneužitia práva
vo verejnoprávnej sfére. Zneužitie práva (abusus iuris) býva vo všeobecnosti definované ako konanie

zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený (napr. uznesenie Ústavného súdu
ČR, IV. ÚS 4257/16 zo dňa 05.12.2017). Právnym následkom výkonu práva zneužívajúcim spôsobom
v zásade je, že tento nepožíva právnu ochranu. Inštitút zneužitia práva síce nie je legislatívne upravený
v príslušných volebných predpisoch, je však odvoditeľný z ústavných princípov Slovenskej republiky
(článok 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého SR je demokratický a právny štát a článok 152 ods. 4

Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou). Zneužitie práva bolo uznané súdnou
praxou ako právne relevantný inštitút napríklad v oblasti práva na prístup k informáciám (napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí NSS SR č. 2/2022, ročník: I) či v odvetví daňového práva (napr. rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006). Najvyšší správny súd teda konštatuje, že vo
volebných veciach má zneužívajúci charakter také prihlásenie sa osoby na trvalý pobyt, ktoré síce spĺňa
všetky zákonom vyžadované formálne podmienky, avšak nie je spojené s úmyslom tejto osoby stať sa
trvalou súčasťou personálneho substrátu obce, kedy jeho cieľom je ovplyvniť volebný výsledok na úkor
„skutočných“ obyvateľov obce a jeho objektívnym následkom je deformácia tohto volebného výsledku.

Právny následok výkonu práva na prihlásenie sa na trvalý pobyt v spojitosti s výkonom aktívneho
volebného práva zneužívajúcim spôsobom môže spočívať vo vyhlásení volieb za neplatné, a to za
splnenia troch podmienok analyzovaných nižšie.

Ad. I) Prihlásenie sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov

53.Kprvejpodmienketestu,kprihláseniusanatrvalýpobytznačnéhopočtuobyvateľov,ÚstavnýsúdSR
uviedol, že len značný počet oprávnených voličov má potenciál ovplyvniť volebný výsledok. „Početnosť“
sa skúma vždy jednotlivo s prihliadnutím na pôvodný počet oprávnených voličov v obci spred prihlásenia
sa týchto „novo-prihlásených“ obyvateľov.
54. V obci Nechválova Polianka bolo v zozname voličov pre napadnuté voľby konané 25.03.2023

zapísaných 98 osôb, pričom vo voľbách konaných 29.10.2022 bolo v zozname voličov zapísaných 76
osôb, čo predstavuje nárast o 22 voličov (28,94%). Možno konštatovať, že nárast počtu voličov v obci
Nechválova Polianka v rozsahu 28,94% bol značný, napríklad porovnaním s nárastom identifikovaným
vo veci sp. zn. PL. ÚS 34/2018 (13,33%).55. Z dôvodov uvedených v bode 27 však súd zisťoval nárast počtu oprávnených voličov už od
01.10.2022, pretože minimálne už od tohto dátumu možno uvažovať o účelovosti prihlásenia sa v

priamej príčinnej súvislosti s napadnutými voľbami. Od 01.10.2022 do dňa konania napadnutých volieb
25.03.2023 narástol počet oprávnených voličov v obci Nechválova Polianka o 24 voličov. Súd zároveň
zistil, že z týchto 24 voličov odovzdali v napadnutých voľbách svoj hlas všetci títo voliči.

56. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z celkového počtu 85 voličov, ktorí v napadnutých voľbách odovzdali

svoj hlas, sa až 24 z nich prihlásilo na trvalý pobyt v obci Nechválova Polianka krátko pred voľbami (2
voliči pred prvými voľbami, 22 voličov pred napadnutými voľbami, z nich až 18 sa prihlásilo v období
maximálne 14 dní pred napadnutými voľbami). Teda až 28,23% (24 : 85), resp. 25,88% (22 : 85)
odovzdaných hlasov na starostu odovzdali voliči, u ktorých možno mať vzhľadom na bezprostrednú
časovú súvislosť medzi dátumom ich prihlásenia sa na trvalý pobyt a napadnutými voľbami, pochybnosti
o účelovosti ich konania.

57. Pokiaľ ide o podiel takýchto voličov na počte voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, vo veci sp.
zn. PL. ÚS 68/2014 išlo o nárast v podobe 64%, čo predstavovalo 41,7% zúčastnených voličov. Vo veci
sp. zn. PL. ÚS 110/07 išlo o nárast v podobe 49%, čo predstavovalo 54,5% zúčastnených voličov. V
rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 12Svp/17/2022 bol konštatovaný nárast o 38,33%

voličov, čo predstavovalo 28,57% zúčastnených voličov. Všetky uvedené počty boli pre konajúce súdy
dostatočné.

58. V práve súdenej veci je podiel novo-prihlásených voličov na počte voličov, ktorí sa zúčastnili na
hlasovaní, 25,88% (28,23% pri zohľadnení dvoch voličov prihlásených aj pred prvými voľbami). Ide o

číslo nižšie ako v niektorých veciach posudzovaných Ústavným súdom SR. Na druhej strane je potrebné
mať na pamäti, že pri volebnej žalobe sa skúma vplyv prípadnej volebnej vady na výsledok volieb (napr.
sp. zn. PL. ÚS 7/07 či sp. zn. PL. ÚS 17/09). Uvedený počet novo-prihlásených voličov bol vzhľadom na
rozdiel medzi úspešným žalovaným a neúspešným žalobcom len v jednom získanom hlase spôsobilý
ovplyvniť výsledok volieb na starostu v obci Nechválova Polianka. Tzn. ak by uvedené osoby neboli

prihlásené na trvalý pobyt, nie je vylúčené, že by žalovaný nebol zvolený a namiesto neho by bol zvolený
žalobca.

59. Najvyšší správny súd preto konštatuje, že prvý krok testu je v práve súdenej veci splnený.

Ad. II) Relevantná väzba prihlasovaných na obec
60. K druhej podmienke testu, k neexistencii väzby k miestu (obci) ohlásenia trvalého pobytu Ústavný
súd SR zopakoval, že pôjde o občana, ktorý nebýva na danom mieste (nemá bydlisko v obci) ani sa v
ňom prechodne nezdržiava a nezdržiaval, nevykonáva napr. ekonomické, spoločenské alebo súkromné
aktivity v danom mieste (obci), nemá ani iné väzby k miestu alebo obci (napr. vlastnícke vzťahy) a pod.

Naopak, preukázanie takejto väzby odôvodňuje konštatovanie skutočného záujmu občana podieľať sa
na výkone obecnej samosprávy. V rámci druhého kroku testu Ústavný súd SR štandardne overoval
existenciu väzby obyvateľov, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v období krátko pred voľbami.

61. Judikatórny posun v tomto smere prijal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 12Svp/17/2022

zo dňa 30.01.2023 (Haluzice). Pre Najvyšší správny súd SR bolo v tejto veci relevantné, že 17 osôb,
ktoré sa prihlásili zopár dní pred voľbami, sa vzápätí po voľbách aj odhlásili z trvalého pobytu v obci, a
preto nemali vôbec seriózny zámer vytvoriť si k obci ani len formálny (evidenčný) vzťah. Všetci títo voliči
sa do mesiaca a pol po voľbách prihlásili na tú istú adresu trvalého pobytu, akú mali pred prihlásením
sa na trvalý pobyt do obce Haluzice. Táto skutočnosť týkajúca sa 17 voličov bola vzhľadom na rozdiel

hlasov (12 hlasov v prípade starostu obce, 6 hlasov v prípade poslancov obecného zastupiteľstva) podľa
súdu spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Súd v podstate vyslovil, že nakoľko u týchto voličov absentuje
už formálny zámer mať v obci prihlásený trvalý pobyt, neprichádza už do úvahy testovanie materiálnych
väzieb k obci a overovanie súladu formálne deklarovaného zámeru s reálnym zámerom voličov.

62.Najvyššísprávnysúdvtejtosúvislostijudikoval,žedruhýkroktestuúčelovostiprihláseniasanatrvalý
pobyt s vplyvom na výsledok volieb, teda absencia relevantných väzieb na obec trvalého pobytu, bude
naplnený aj vtedy, ak z hľadiska výsledku volieb kritická skupina voličov realizuje svoje prihlásenie na
trvalý pobyt spôsobom vyhovujúcim tretiemu kroku testu, teda sa na trvalý pobyt prihlási v období krátkopred voľbami, a súčasne sa táto kritická skupina voličov v období krátko po voľbách z tohto trvalého
pobytu odhlási. V takom prípade nie je potrebné overovať existenciu ešte aj iných väzieb tejto z hľadiska
výsledku volieb kritickej skupiny voličov. Prihlásenie sa na trvalý pobyt takýchto voličov teda Najvyšší

správny súd SR vyhodnotil ako účelové. V tejto súvislosti je vhodné dodať, že aj Ústavný súd vo veci sp.
zn. PL. ÚS 6/2011 hodnotil prihlásenie sa na trvalý pobyt v období krátko pred voľbami a jeho následné
odhlásenie krátko po voľbách za prihlásenie účelové (nález sp. zn. PL. ÚS 6/2011).

63. V súdenej veci Najvyšší správny súd SR zistil, že z 24 osôb prihlásených v rozhodnom čase na trvalý

pobyt v obci Nechválova Polianka sa 3 osoby krátko po voľbách z trvalého pobytu odhlásili, a to späť na
adresu svojho predchádzajúceho trvalého pobytu, menovite U. L., S. Q. a S. F.. Tieto tri osoby mali trvalý
pobytvobciA.F.ohlásenýlenpribližnejedenmesiac(13.03.2023-15.04.2023,13.03.2023-20.04.2023
a 19.03.2023 - 21.04.2023). Prihlásenie sa na trvalý pobyt týchto voličov teda Najvyšší správny súd SR,
rešpektujúc závery vyslovené v rozsudku 12Svp/17/2022 zo dňa 30.01.2023, vyhodnotil ako účelové.

64.V citovanom rozsudku sa Najvyšší správny súd SR oprel aj o argument,ženovo-prihlásenívoliči
nepristúpili k zmene občianskeho preukazu po prihlásení sa na trvalý pobyt v obci Haluzice. Išlo však
len o argument podporný, kedy kľúčovým argumentom bola skutočnosť prihlásenia sa a následného
odhlásenia sa kritického počtu voličov po voľbách. Preto skutočnosť, že v prejednávanej veci k zmenám
občianskych preukazov došlo, nemá na právne posúdenie veci vplyv. V citovanom rozsudku išlo ďalej

o prihlásenie sa a následné odhlásenie až 17 z 22 (23) voličov, pričom v uvedenom prípade išlo o 3
z 22 (24) voličov. Skutočnosť, či je počet voličov „kritický“ však treba testovať v pomere k volebnému
výsledku,tedakrozdieluhlasovmedzižalobcomažalovaným,pretožerozhodujúceje,čikritickáskupina
voličov mohla ovplyvniť výsledok volieb. Vo veci 12Svp/17/2022 bol tento pomer 17 : 12 (starosta) a 17 :
6 (obecné zastupiteľstvo), kým v prejednávanej veci je tento pomer 3 : 1, čo znamená, že 3 prihlásení a

vzápätí odhlásení voliči mohli ovplyvniť volebný výsledok, keďže rozdiel v počte získaných hlasov medzi
žalobcom a žalovaným bol len 1 hlas.

65. Najvyšší správny súd SR v citovanom rozsudku tiež uviedol, že i keď v niektorých prípadoch zistil
z registra obyvateľov existenciu istých sociálnych väzieb medzi voličom patriacim do identifikovanej

skupiny 17 voličov a vlastníkom nehnuteľnosti, kde sa prihlásil na trvalý pobyt, nič to nemení na závere,
že títo voliči vzhľadom na okamžité odhlásenie sa z trvalého pobytu a nevôľu podstúpiť nadväzujúce
administratívne kroky, nemali skutočný zámer ani len evidenčne (formálne) byť súčasťou obyvateľov
obce Haluzice. Ba dokonca by sa mohlo zdať, že si proces čisto účelového prihlásenia sa na trvalý
pobyt v obci Haluzice uľahčili tým, že sa prihlásili na trvalý pobyt do nehnuteľností, kde bolo zaručené

(vzhľadom na sociálne väzby), že im vlastník tejto nehnuteľnosti súhlas s prihlásením sa na trvalý pobyt
dá.

66. Pozornosti Najvyššieho správneho súdu SR neušlo, že medzi uvedenými troma osobami je aj U.
L., manžel P. L., sestry a právnej zástupkyne žalobcu, ktorý si prihlásil trvalý pobyt na nehnuteľnosť so

súpisným číslom XX. K uvedenému však súd dodáva, že výkon volebného práva je v zmysle ústavne
garantovanýchprincípovslobodnýatajný.Súdnepopiera,žesamotnáaktivitasmerujúcakprihlasovaniu
osôb na trvalý pobyt mohla byť iniciovaná aj samotnými kandidátmi na starostu resp. ich „tábormi“ (a to
zrejme oboma, keďže prvé voľby skončili rovnosťou hlasov a napadnuté voľby skončili len s rozdielom
jedného hlasu s tým, že v zozname voličov medzitým pribudlo 22 voličov). Súčasne však zdôrazňuje,

že je neprípustné prezumovať a aj dokazovaním overovať, komu uvedený volič odovzdal svoj hlas vo
voľbách. Ani existencia rodinných či iných väzieb medzi voličom a kandidátom nie je predpokladom toho,
že volič v konečnom dôsledku odovzdal svoj hlas práve tomu kandidátovi, s ktorým je spriaznený.

67. Ďalej sa medzi uvedenými troma osobami nachádzala S. Q., ktorá si trvalý pobyt prihlásila do

nehnuteľnosti so súpisným číslom XX, ktorej vlastníkom je P. X., jej matka.

68. Posledným z uvedených troch osôb je S. F., ktorý si trvalý pobyt prihlásil do nehnuteľnosti so
súpisným číslom X, ktorej je spoluvlastníkom. Vo vzťahu k tomuto voličovi môže vzniknúť polemika, či
bezprostredné odhlásenie sa z trvalého pobytu je vzhľadom na jeho zrejmú vlastnícku väzbu negáciou

jeho úmyslu trvale sa zdržiavať v obci. V zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu SR vyslovených
v rozsudku sp. zn. 12Svp/17/2022 pri „prihlásených a odhlásených“ voličoch však nie je potrebné
existenciu iných väzieb overovať a súd v tejto veci vyslovil účelovosť prihlásenia sa aj u voličov, ktorí si
trvalý pobyt prihlásili do nehnuteľností, ktoré (spolu)vlastnia (rozsudok sp. zn. 12Svp/17/2022, bod 29 a30). Vychádza sa totiž z premisy, že u týchto voličov absentuje už formálny zámer mať v obci prihlásený
trvalý pobyt, a teda testovanie materiálnych väzieb k obci je už irelevantné.

69. Najvyšší správny súd SR pre úplnosť uvádza, že žalobca v podanej žalobe uplatnil námietku
účelového prihlásenia sa voličov všeobecne a príkladmo konkretizoval mená voličov prihlásených do
nehnuteľností so súpisnými číslami X, XX a XX, u ktorých „minimálne“ je podľa neho daná absencia
väzby na obec. Súd má za to, že skúmanie a vyvodenie účelového prihlásenia sa u troch prihlásených
a súčasne odhlásených osôb neprekračuje rozsah a dôvody žaloby, hoci išlo o iné než žalobcom

konkretizované osoby, a to jednak z dôvodu všeobecného uplatnenia tejto námietky a jednak z dôvodu,
skutočnosť prihlásenia sa a odhlásenia sa z trvalého pobytu zistil až súd v rámci následnej vlastnej
šetriacej činnosti a táto skutočnosť nemohla byť žalobcovi v čase podania žaloby známa.

70. Najvyšší správny súd ďalej identifikoval indície o účelovosti prihlásenia sa na trvalý pobyt aj u iných
voličov, než sú vyššie uvedení traja voliči prihlásení a odhlásení z trvalého pobytu bezprostredne po

voľbách. Nemožno nechať bez povšimnutia, že podľa údajov z registra obyvateľov SR má 9 z 24 voličov
prihlásených v rozhodnom čase maloleté deti, menovite S. Q., U. L., P. L., S. F., D. W., U. T., P. C., Y. P.
a P. X. (z nich 3 sú súčasne aj „prihlásení a odhlásení“ voliči uvedení vyššie). V rozhodnom čase však
nebolo na trvalý pobyt v obci Nechválova Polianka spolu s uvedeným voličom prihlásené ani len jedno
maloleté dieťa z celkového počtu 18 maloletých detí týchto voličov. Ďalej 4 z týchto voličov, menovite

S. Q., S. F., D. W. a U. T., má manžela/manželku, ktorý/ktorá sa takisto neprihlásil/neprihlásila na trvalý
pobytvobciNechválovaPoliankaspolusvoličomvrozhodnomčaseatítopartnerinemaliohlásenítrvalý
pobyt v obci ani predtým, keďže neboli zapísaní v zozname voličov. Možno mať preto isté pochybnosti
o skutočnom úmysle týchto voličov stať sa trvalým personálnym substrátom obce Nechválova Polianka,
keď ich maloleté deti a partneri, s ktorými podľa údajov z registra obyvateľov SR tvoria najužší rodinný

zväzok a zrejme zakladajú aj spoločnú domácnosť, tieto osoby nenasledujú v ich trvalom pobyte.

71. Ďalšou indíciou nasvedčujúcou účelovosti tvorby voličskej základne je aj skutočnosť, že na
nehnuteľnosťsosúpisnýmčíslomXX bolodňa16.03.2023prihlásenýchaž6osôb(P.T.,P.F.,G.F.,X.T.,
U. T., U. T.), pričom vlastníkom stavby je podľa údajov geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností SR

P.O.,r.C.(podľaregistraobyvateľovSRbezzachytenýchužšíchrodinnýchväziebnaprihlásenéosoby).
Takéto prihlásenie objektívne vykazuje isté znaky hromadnosti a nárazovosti a vzbudzuje pochybnosti
o reálnom úmysle týchto osôb založiť si v danej nehnuteľnosti v obci Nechválova Polianka trvalý pobyt.

72. Najvyšší správny súd SR však nepovažoval za potrebné a ani účelné a hospodárne preverovať

existenciu väzieb aj u vyššie uvedených (a ďalších) voličov prihlásených na trvalý pobyt v rozhodnom
čase výsluchmi týchto osôb či vlastníkov príslušných nehnuteľností. So zreteľom na všetky súdu známe
objektívne okolnosti je totiž opodstatnený záver, že účelovo prihlásená na trvalý pobyt bola minimálne
kritická skupina voličov (traja voliči, ktorí sa prihlásili a vzápätí odhlásili z trvalého pobytu), ktorá
vzhľadom na rozdiel len jedného hlasu medzi žalobcom a žalovaným mohla ovplyvniť výsledok volieb.

73. Napokon žalobcovo tvrdenie, že stavba so súpisným číslom X je neobývanou a v podstate
aj neobývateľnou nehnuteľnosťou a že z tohto dôvodu muselo byť prihlásenie troch osôb na túto
nehnuteľnosť účelové, súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané (viď skutkové zistenia
uvedené v bode 35 odôvodnenia tohto rozsudku). K ďalšiemu dokazovaniu súd v tomto smere

nepristúpil, pretože to nepovažoval za potrebné a hospodárne.

74. Najvyšší správny súd konštatuje, že druhý krok testu je v práve súdenej veci tiež splnený.

Ad. III) Časový aspekt prihlásenia sa na trvalý pobyt

75. K tretej podmienke testu, teda k prihláseniu sa na trvalý pobyt bezprostredne pred uskutočnením
volieb, Ústavný súd SR konštatoval, že len bezprostredné prihlásenie značného počtu obyvateľov, ktorí
nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý pobyt legitimizuje zásah volebného súdnictva do
uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce. V prípade, že k prihláseniu dôjde v období, ktoré
nie je obdobím bezprostredne predchádzajúcim uskutočneniu volieb, ale pri ktorom je možné vzhľadom

na dobu medzi ohlásením trvalého pobytu a uskutočnením volieb racionálne očakávať vytvorenie určitej
väzby občana k miestu (obci), nie je možné zo strany volebného súdnictva zasahovať do uskutočnených
volieb.76.NajvyššísprávnysúdSRnemápochybnosťosplneníanitejtopodmienkytestu.Natrvalýpobytvobci
Nechválova Polianka sa prihlásili 2 voliči bezprostredne pred prvými voľbami konanými dňa 29.10.2022
a 22 voličov pred napadnutými voľbami konanými dňa 25.03.2023. Až 18 voličov sa pritom prihlásilo

na trvalý pobyt v obci v období najviac 14 dní pred napadnutými voľbami, čo možno vyhodnotiť ako
prihlasovanie nárazové. Navyše je potrebné vnímať tieto počty opäť aj v relácii k výsledku volieb, podľa
ktorého bol rozdiel v počte získaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným len jeden hlas. K určeniu
rozhodného času, ktorý Najvyšší správny súd SR definoval v súdenej veci, pozri aj bod 26, 27 a 54
odôvodnenia tohto rozsudku.

77. Pre porovnanie, vo veci sp. zn. PL. ÚS 34/2018 došlo k prihlasovaniu voličov na trvalý pobyt v
obci postupne v období od februára roka 2018 do novembra roka 2018, pričom toto nehodnotil Ústavný
súd SR ako nárazové. V skoršej veci sp. zn. PL. ÚS 6/2011 sa skupina voličov v počte 48 prihlásila
na trvalý pobyt v obci v období jeden mesiac pred voľbami, čo bolo pre Ústavný súd SR dostatočné
na vyhodnotenie ako obdobia krátko pred voľbami, a čo premietol do výroku zneplatňujúceho voľby.

Obdobný záver prijal Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 110/07, kedy prihlásenie sa 177 voličov v
období dva mesiace pred voľbami bolo pre Ústavný súd SR dostatočné na vyhodnotenie ako obdobia
krátko pred voľbami. Vo veci vedenej Najvyšším správnym súdom SR pod sp. zn. 12Svp/17/2022 súd
posudzoval obdobie pol roka pred voľbami, pričom až 22 z 23 voličov prihlásivších sa na trvalý pobyt
počas tohto času tak učinilo v období maximálne 10 dní pred voľbami, čo súd vyhodnotil ako nárazové.

78. Najvyšší správny súd SR teda konštatuje, že tretí krok testu je v práve súdenej veci taktiež splnený.

79. Najvyšší správny súd SR teda vyhodnotil ako splnené všetky tri kroky testu účelovosti prihlásenia
sa na trvalý pobyt s vplyvom na výsledok volieb. Z tohto dôvodu musí konštatovať, že prihlasovanie sa

na trvalý pobyt určitej skupiny voličov v obci Nechválova Polianka v počte, ktorý vzhľadom na výsledok
volieb do orgánov samosprávy obce Nechválova Polianka dňa 25.03.2023 mohol mať na ne vplyv,
bolo realizované s cieľom negovať ústavnú koncepciu tvorby orgánov samosprávy obce tak, aby tieto
reprezentovali obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu tejto
obce.

80. Najvyšší správny súd SR nespochybňuje ústavné právo uvedenej skupiny obyvateľov na slobodu
pobytu. Následkom tohto rozsudku preto nie je zabránenie týmto obyvateľom voliť si slobodne svoj trvalý
pobyt.AvšaknaúčelyvýkonuaktívnehovolebnéhoprávadoorgánovsamosprávyobcíNajvyššísprávny
súd SR upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že realizácia práva prihlásiť sa na trvalý pobyt kdekoľvek

na území Slovenskej republiky môže za určitých podmienok viesť k vyhláseniu neplatnosti volieb.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré samy o sebe vyvolávajú potrebu vyhlásiť voľby starostu
obce Nechválova Polianka konané dňa 25.03.2023 za neplatné, sa Najvyšší správny súd SR už ďalšími
dôvodmi uvedenými v žalobe nezaoberal.

V.
Záver

82. Z dôvodu, že voličská základňa obce Nechválova Polianka pre voľby do orgánov samosprávny

obcí uskutočnené dňa 25.03.2023 bola zostavená spôsobom, ktorý odporuje ústavným princípom tvorby
orgánov samosprávy obce, Najvyšší správny súd SR vyhlásil voľby starostu obce Nechválova Polianka
zaneplatnéatospoukazomnaustanovenie§312jods.2písm.a)SSP.Vzhľadomnacharaktervolebnej
vady nie je možné presne číselne vyjadriť jej vplyv na výsledok volieb (nejde o kvantifikovateľnú vadu),
pretože nie je možné ustáliť, ako by voľby v obci Nechválova Polianka dopadli, nebyť volebnej vady

zistenej Najvyšším správnym súdom SR. Nekvantifikovateľné vady je možné napraviť len vyhlásením
volieb za neplatné (nález sp. zn. PL. ÚS 6/2011). Vzhľadom na tajnosť hlasovania nie je možné osvojiť
si žalobcom prezentovaný názor, že je zrejmé, komu určití voliči odovzdali svoj hlas, a teda tento ani
overovať a vyhovieť žalobnému petitu, ktorým žalobca žiadal zrušiť napadnutý výsledok volieb a za
starostu vyhlásiť žalobcu.

83. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, pretože žalobca mal vo veci plný úspech. O
ich výške rozhodne samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP asistent sudcu.84. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.