Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122298927
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6122298927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X,
XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 16.129,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/96/2022 - 147 zo dňa 04.10.2022 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie 500 eur.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako OZ), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „ZoSÚ“) a § 92
ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení uviedol, že sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

Posudzovaný právny vzťah strán posúdil ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže
právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa
a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Žalobca si uplatňoval právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a preto vyhodnocoval, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré
na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi,
aby tento preukázal, že jeho právny predchodca bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovanej),

bol žalobca súdom vyzvaný na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovanej. Podľa predloženého
vyjadrenia žalobcu mala žalovaná v čase uzavretia zmluvy deklarovaný príjem vo výške 1.770 eur, ktorý
bol overený dopytom do úverového registra. Žalobca jednak nepreukázal, aby žalovaná deklarovala
príjem v takej výške, ale ani nepreukázal, aby tento príjem žalovanej právny predchodca žalobcuoveroval. Pokiaľ ide o výdavky žalobca uviedol, že náklady na domácnosť predstavovali sumu 198,09
eur. K uvedenému žalobca nepredložil žiaden doklad, a preto nie je zrejmé, z čoho mali tieto výdavky
žalovanej pozostávať a ani či výška zodpovedala skutočnosti. Ak sa má jednať o sumu životného minima

nepostačuje, ak žalobca, resp. jeho právny predchodca pri výdavkoch vychádzali iba zo sumy životného
minima. Rovnako veriteľ nezohľadnil náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, len odhadom zobral
do úvahy sumu 400 eur. Na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej, žalobca v písomnom
podaní z 14.09.2022 uviedol, že vynaložil odbornú starostlivosť dopytom do úverového registra a mal
za preukázané, že žalovaná mala dostatočnú finančnú rezervu na splácanie poskytnutého úveru, čím

poskytovateľ úveru posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej, ako spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
aby jeho právny predchodca skúmal príjmy a hlavne výdavky žalovanej. Z predložených listinných
dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Za týchto okolností právny predchodca žalobcu zjavne nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil,
a preto sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, t.j. že nie je oprávnený

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie sa ďalej
zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky na žalobcu. Zistil, že podľa zmluvy bola konečná splatnosť
úveru dňa 25.10.2024. Ako už je vyššie uvedené, k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo, a preto
OTP Banka Slovensko, a.s., nemohla postúpiť žalobcovi dňa 07.05.2021, tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda
spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., postúpila svoju pohľadávku na žalobcu, konala v rozpore s ust.

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, ale aj s § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky
neplatná podľa § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom, t.j. s ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 17 ods. 1 ZoSÚ). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná,
a preto má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalobca zastáva názor, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať úver bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti

postupcu, ktorú mu ukladalo vtedy platné a účinné znenie príslušných ustanovení zákona. Pri posúdení
bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného
bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol
jednoznačný záver o platobnej schopnosti úver splácať. Žalobca sa nemôže stotožniť so záverom, že
nepreukázal, aby právny predchodca skúmal príjmy a hlavne výdavky, nakoľko tie žalobca preukázal

vo vyjadrení k odporu zo dňa 13.06.2022, kde pripojil výpis z nahliadnutia do úverového registra,
žiadosť o úver, kde žalovaná deklarovala, že je slobodná a nevyživuje dieťa. Zároveň deklarovala,
že má ukončené stredoškolské vzdelanie, je zamestnaná na dobu neurčitú od roku 2008 ako SZČO,
pričom deklarovala aj mesačný príjem predložený čestným vyhlásením vo výške 1.7770 eur. Pravdivosť
uvedených údajov osvedčila vlastnoručným podpisom na týchto dokumentoch. Zároveň žalobca uviedol,

že poskytnutý úver mal byť v zmysle článku 3 ods. 1 zmluvy použitý na splatenie úveru č. C ktorého
mesačná splátka predstavovala sumu 390 eur. Preto nemožno dôjsť k záveru, že veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou a nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie. Odborná
starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej bola zachovaná. Keďže veriteľ disponoval údajmi
z úverového registra a údajmi poskytnutými žalovanou, povinnosť veriteľa skúmať bonitu žalovanej s

odbornou starostlivosťou bola zachovaná. Žalobca preto považuje za preukázané, že neboli splnené
podmienky porušenia povinnosti, nakoľko si právny predchodca žalobcu preukázateľne a nesporne
svoju povinnosť preveriť bonitu dlžníka dostatočne splnil, a to preverením v príslušných registroch
ako i skutočnosťami deklarovanými žalovanou. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že odpor proti
platobnému rozkazu nebol elektronicky podpísaný T. U. F., ale T. L. B.. Táto nepriložila žiadne

substitučné splnomocnenie, ani žiadne iné plnomocenstvo, ktoré by jej dovolilo konať za túto advokátsku
kanceláriu, pričom poverenie nie je substitučným splnomocnením udeleným tretej osobe. Inak povedané
odpor bol podaný neoprávnenou osobou, ktorý mal byť odmietnutý v dôsledku čoho nadobudol
platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť a založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci pretoto prebiehajúce konanie (neboli splnené procesné podmienky konania). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6.Žalovanákpodanémuodvolaniuuviedla,žeakmalsúdpochybnostioplnejmoci,malvyzvaťžalovanú
na predloženie plnej moci pre právneho zástupcu, a takéto nekonanie nemôže ísť na ťarchu žalovanej aj
s poukazom na to, že platobný rozkaz v prejednávanej veci bol vydaný v rozpore so zákonom. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok
žalobcu, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta vadu obligatórneho zastúpenia žalovanej v konaní, odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že nedostatok právneho zastúpenia je nedostatkom podmienky konania, ktorý
možno odstrániť. Odvolací súd nepovažoval podanie žalovanej - odpor proti platobnému rozkazu za
podanie bez autorizácie. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu zaslala do spisu plnomocenstvo
so zaručenou konverziou (č. l. 173-174 spisu), čím jednoznačne preukázala právne zastúpenie v
predmetnom konaní advokátskou kanceláriou T.. U. F., advokát, s.r.o., a preto táto odvolacia námietka

je nedôvodná.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa §
7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné,
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani

v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
odkazuje.

12. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny

predchodca nepostupoval dôsledne podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by
rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa

predstáv odvolateľa.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským podľa
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. ZoSÚ.

14. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo (čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais C-565/12, obdobne
rozsudok C - 449/13) a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v
súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom, resp. jeho právny predchodcom. Pokiaľ

si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, správne súd prvej inštancie
vyhodnocoval, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a
ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonita žalovanej bola náležite skúmaná, že došlo k
splneniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

15. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať
na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s
istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky

riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich

dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu

výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16. Žalobca bol súdom vyzvaný dňa 29.06.2022 na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa v súvislosti
so zisťovaním bonity žalovanej s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (č. l. 97 spisu). Na uvedenú

výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 22.06.2022, v ktorom uviedol, že pri posúdení bonity
žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/
úverového registra. Žalovaná v žiadosti o úver deklarovala, že je slobodná a nevyživuje žiadne dieťa,
zároveň deklarovala, že je zamestnaná na dobu neurčitú od roku 2008 a mesačný príjem deklarovala
predloženým čestným vyhlásením vo výške 1.770 eur (č. l. 104 - 106 spisu). Vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
ako právny nástupca veriteľa v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej
ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ. Žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nepreukázal listinnými dôkazmi tvrdené overenie deklarovaného príjmu
žalovanej vo výške 1.770 eur, dopytom do sociálnej poisťovne, resp. nepredložil iný listinný dôkaz

svedčiaci o príjme žalovanej. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca
zisťoval a vyhodnotil príjem žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o skúmanie
výdavkovžalovanejpreduzavretímzmluvyoúvere.Tvrdeniežalobcuomesačnýchvýdavkochžalovanej
vo výške 400 eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí

vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými
listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny
obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal hodnoverné informácie o
výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a pod. Pokiaľ teda veriteľnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver.

17. Pri overovaní bonity žalovanej nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii dostatočné údaje o
príjmoch a výdavkoch žalovanej, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k
dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal
splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti
uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková,

sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu
a hodnoteniu bonity klienta (žalovanej). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany
veriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťouporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonitu
spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je správny.

18. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom k 07.05.2021, kedy mala byť predmetná pohľadávka
postúpená v prospech žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Keďže v prejednávanej veci k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, právny

predchodcažalobcuvrozporesustanovením§17ods.1písm.b)ZoSÚpostúpilnažalobcupohľadávku,
ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (25.10.2024) a taktiež sa nejednalo
aniopohľadávku,ktorásastalasplatnoupredtermínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúver,preto
postúpenie pohľadávky s odkazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2021 bolo neplatné
pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a teda správnym dôvodom

na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

20. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na
základe ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, takýto postup v spotrebiteľských sporoch (§ 290 - § 306
CSP) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom

tvrdenej skutočnosti. Súd prvej inštancie požadoval relevantný dôkaz o skúmaní bonity žalovanej pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu.
Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj
bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou

stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane,
a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniťposúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v
súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má voči neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).