Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223146
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8117223146.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, IČO: 37941623, so
sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX
XX D., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č. k. 9C/48/2017-285 zo dňa 09. 12. 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku I. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že základnou otázkou pre konajúci súd bola otázka právneho
posúdenia nároku žalobcu. To znamená, z akého právneho prepisu bude vychádzať pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia. Určenie obvyklej hodnoty nájmu je otázkou skutkovou, určenie výšky
bezdôvodného obohatenia je otázkou právnou. Súd 1. inštancie už v svojom predbežnom posúdení veci
vyslovil svoj názor, že bude postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a to z toho dôvodu, že predmet

sporu sú poľnohospodárske pozemky, prípadne pozemky zastavané stavbou na poľnohospodárske
účely, ktorá bola zriadená do 24.júna 1991. Žalovaným užívané pozemky v katastri nehnuteľnosti sú
zapísané ako orná pôda, sú vedené v registri „E“ a predložený geometrický plán žalobcom nebol
použiteľný, keďže nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. V konaní bol vypracovaný znalecký
posudok znalcom z odboru geodézie a kartografie, Ing. Tarasovičom . Z neho vyplynulo, že reálne
ide o pozemok druhu, zastavaná plocha, jedinou stavbou nachádzajúcou sa na tomto pozemku, je

stavba ošipárne, ktorá bola postavená pred 24.júnom 1991 na poľnohospodárske účely. Slúži na
starostlivosť o kone, preto súd prvej inštancie považoval pozemok zastavaný takou stavbou na, ktorý
treba aplikovať režim zák.č. 504/2003 Z.z. Citoval aj ustálenú judikatúru v tomto smere napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 28Cdo/2359/2012, 30Cdo/1207/2007, 33 Odo/1405/2005,
33Odo/114/2006. Pokiaľ predložil žalobca k žalobe znalecký posudok Technickej univerzity Košice,
súd 1. inštancie konštatoval, že tento posudok nie je pre vec použiteľný. V posudku sa porovnávajú

pozemky a stavby, ktoré nemôžu byť porovnateľné s predmetom sporu. Obdobný znalecký posudok
bol predložený aj v inej právnej veci pred Okresným súdom v Prešove, vedenej pod sp.zn. 9C/7/2012.Rovnako bola riešená obdobná právna vec na Okresnom súde v Prešove v iných konaniach napr.
10C/184/2014, 29C/79/2009, ktoré boli prejednané odvolacím súdom a potom Ústavným súdom SR v
konaní II. ÚS 687/2017, kde sa konštatuje, že je potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky,

ak bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely, ktorá bola postavená do 24.06.1991. Z vyššie
uvedených dôvodov postupoval podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a subsumoval nárok žalobcu pod tento
právny predpis. K rozsahu užívania žalovaným bol vypracovaný znalecký posudok, bola vykonaná
ohliadka na mieste samom a z pôvodne požadovanej plochy uznal diel A, B, F, E, znaleckého posudku ,
no nezahrnul plochu C a. Celkovo tak uznal plochu vo výmere 391 m2, ktorú žalovaný v rozhodnom

období užíval. Pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal súd 1. inštancie z priemerného nájmu
poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. G. za rok 2018 a tiež zmluvy o nájme, ktoré sa týkali bezprostredne
susediacich parciel, ktoré žalovaný užíval na základe zmluvy o nájme. Súd 1. inštancie tak spriemeroval
výšku nájomného a dokonca zvýšil na 0,10 Eur za 1 m2/ rok, čo v danom prípade predstavoval
sumu 78,02 Eur a po zaokrúhlení 80 Eur. Preto ďalšie dokazovanie považoval súd prvej inštancie za
nehospodárne. Pokiaľ žalobca poukázal na územný plán F. D. a na polyfunkčné využitie tohto areálu,

z dôvodu oneskorenej prezentácie územného plánu a využijúc zásady sudcovskej koncentrácie, tento
argument nezobral do úvahy. Ďalej tiež poukázal nato, že pozemky, ktoré vlastní žalobca majú prístup
len cez pozemky, ktoré vlastnia iné osoby a zmluvný prístup k svojím pozemkom nepreukázal. Pozemok,
ktorý nemá zlegalizovaný prístup či už vo forme vecného alebo záväzkového práva, je podľa úsudku
súdu, pozemkom na trhu bez hodnoty. Z ohliadky na mieste samom, ako aj z predložených fotografii,

vyplýva, v akom stave sa tieto pozemky nachádzajú. Sú zarastené vysokou burinou, čo sa odráža aj v
nájomných zmluvách, ktorými sa mal možnosť oboznámiť konajúci súd v tomto konaní.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451, § 456 Občianskeho zákonníka.

4. Výrok o úroku z omeškania bol odôvodnený ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 261 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal
odvolanie žalobca. Žalobca poukázal nato, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia nároku žalobcu a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Predovšetkým zdôraznil
to, že na svoj nárok predložil dôkaz, znalecký posudok, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky.
Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie mal rozhodovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z., s poukazom na
iné konania v obdobných veciach. Predovšetkým bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, kde sa zdôrazňuje spravodlivá rovnováha medzi verejným záujmom a záujmami

jednotlivca. Pokiaľ išlo o zákon č. 504/2003, tento bol prijatý v snahe sledovať verejný záujem, ktorý
bol prijatý pre subjekty, ktoré participujú na poľnohospodárskej výrobe. Preto by bolo nespravodlivé,
aby v opačnom prípade,, mohol využívať subjekt výhody spočívajúce v tomto regulovanom nájomnom.
Samotný fakt, že stavba ošipárne bola zrealizovaná do 24.06.1991 nemôže znamenať automaticky
použitie zákona 504/2003 Z.z. Táto stavba neplní poľnohospodársky účel, žalovaný ju na tento účel ani

nevyužíval. Stavba slúžila na ustajnenie, výcvik a jazdenie koní, k čomu sa žalovaný vyjadril a vyjadril sa
prečo musel športovú činnosť v tomto klube ukončiť. Z uvedeného jasne vyplýva, že nedochádzalo ku
žiadnej reálnej poľnohospodárskej činnosti. Je potrebné potom brať do úvahy i to, že chov jazdeckých
koní nie je chovom zvierat na poľnohospodárske účely, teda chov ťažných koní, ktoré by prípadne
bolo možné ešte zaradiť do tejto kategórie. Pokiaľ vychádzal súd prvej inštancie zo sumy 0,10 Eur

za 1m2/ rok, potom je potrebné brať do úvahy, že len výška miestnej dane na nehnuteľnosti podľa
všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov je vyššia, ako priznaný nárok. Neskoršie rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR vychádzajú z toho, že je veľmi dôležité, že predpis, ktorý upravoval nájom
poľnohospodárskej pôdy bol len dočasným predpisom a to na prechodné obdobie, aby sa zastabilizovali
poľnohospodárske vzťahy, ale nemôže byť konečný. Ak nie je pozemok využívaný na poľnohospodárske

účely, nemal by subjekt platiť regulované nájomné. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere
považuje za neprijateľné. Poukázal na iné rozhodnutie H. G. I. D. XXX/XX/XXXX z ktorého vyplýva,
že nie je možné rozhodovať len na základe zák.č. 504/2003 Z.z., pretože je potrebné zobrať všetky
okolnosti vo veci. Podľa názoru žalobcu, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výšky všeobecnej hodnoty nájmu za užívania pozemku žalovaným. Súd prvej inštancie vychádzal z

hodnoty poľnohospodárskej pôdy, pričom pri zastavaných pozemkoch, v intraviláne nie je stanovená
BPEJ. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril napr. rozhodnutí III ÚS 271/2011, že súdy nie sú pri
výklade zákonných ustanovení viazaný doslovným znením zákona absolútne. Vzhľadom na uvedené
nie je možné aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z., ktorý sledoval verejný záujem a vysvetľovať ho, akozáujem, pri ktorom by mal byť nadradený záujem akéhokoľvek podnikateľského subjektu, sekundárne
participujúceho na poľnohospodárskej výroby, bez potreby využívania poľnohospodárskej pôdy, nad
záujmom vlastníka pozemku. Pripustením moderácie výšky náhrady je potrebné vychádzať z toho,

že nie je ústavne komfortné, aby súd zasahoval do výšky náhrad, ktorá bola stanovená znaleckým
posudkom. Znalecký posudok bol vypracovaný právnickou osobou. Je to najvyššia znalecká autorita,
ktorá poukázala na atribúty, z ktorých vychádzala pri posúdení výšky a stanovení nároku žalobcu.
Tým bol právo na spravodlivý proces porušený, keďže žalovaná strana nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by vyvracal správnosť tohto znaleckého posudku. Súd prvej inštancie nesprávne určil aj výmeru

plochy užívanej žalovaným, čím došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď nepriznal nárok dielu
C a D . Podľa tvrdenia žalovaného, tieto diely mali byť len na niekoľko hodín osadené prenosným
elektrickým obradníkom, za účelom ochrany pred zbehnutím koní pri ich predvedení záujemcovi. Tieto
tvrdenia však neboli ničím podložené. Žalovaný poukázal nato, že tento ohradník osadený len jeden
deň, 6.11.2017 považuje toto za vysoko nepravdepodobný stav, že práve v ten deň , kedy boli fotografie
z jeho strany zabezpečené ako príloha pre žalobu, sa vykonával tréning na chvíľu ohradenom priestore.

O tom, že žalovaný nehovorí pravdu, svedčia ešte ďalšie fotografie, ktoré tento ohradník zachytili aj v
inom období, napr. 09.02.2017 alebo 26.10.2017. Tieto fotografie zabezpečil žalobca až v odvolacom
konaní, bez vlastnej viny, nevedel o ich existencii. Poskytol mu ich bezprostredný sused, presnejšie, syn
vlastníčky susediaceho pozemku, keď ho žalobca kontaktoval v súvislosti s nájomným a týmto sporom.
Rovnako nepovažuje žalobca za spravodlivé , použitie ust. § 257 pre posúdenie nároku na náhradu

trov konania. Žalobca sa spoliehal na závery znaleckého posudku preto žaloval uvedenú sumu, pokiaľ
súd úvahou rozhodol inak napriek tomu, že táto úvaha bola nesprávna bola priznaná minimálna suma,
ktorá nedosahuje ani výšku miestnej dane z nehnuteľnosti. Napriek tomu žalobca bol v základe nároku
úspešný, preto navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutia, ako aj konanie,
ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§378anasl.CSP,beznariadeniapojednávania

(acontrario§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujeniejedôvodné.Súd1.inštancie
správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto záveroch sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

8. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že na LV č. XXXX pre k.ú. G. je žalobca vlastníkom parcely E KN

XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku : orná pôda. Geometrickým plánom J. K. L. overeného správou
katastra dňa 19.04.2017, bola parcela E KN č. 906 rozdelená na viaceré C KN parcely, pričom parcely
uvedené v žalobe, by mali byť v užívaní žalovaného ( druh pozemku uvedený ako zastavaná plocha).
Tento geometrický plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. V rámci tohto geometrického plánu
žalobca aj označil parcely, ktoré by mali byť neoprávnene užívané žalovaným a rozsah tohto užívania.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. G. vyplýva, že na p.č. XXXX/X a XXXX/X leží stavba vo vlastníctve
žalovaného, a to poľnohospodárska budova - ošipáreň.

10. Žalobca predložil znalecký posudok M. N. H. č. XX, ktorá sa vyjadrovala okrem iného aj k parcelám

vo vlastníctve žalobcu vzniknutých na základe prezentovaného geometrického plánu. V znaleckom
posudku je okrem iného uvedené, že: „areál štátneho majetku, v ktorom sa nachádza aj ohodnocovaná
parcela v areáli štátneho majetku sú prístupne po miestnych komunikáciách. Areál štátneho majetku
má napojenie na rozvoj elektriny, vody a kanalizácie je oplotený a pozemky sú v prenajímané. Areál
je prístupný verejnou dopravou - MHD 250 m. Pokiaľ ide o zoznam porovnávacích pozemkov podľa

zmlúv, znalecký posudok na str. 13 uvádza, že objekty na E. ulici a v okolí D. ulice sa nachádzajú od
porovnávanýchpozemkochvovzdialenostido200m,čo niejepravda.Pokiaľideoporovnávanéobjekty,
porovnávané boli objekty a) pozemok, na ktorom je parkovacia plocha, b) pozemok pre skladovanie a
parkovanie, c) vonkajšie priestory, d) pozemky prenajaté za účelom výstavby pozemných komunikácii.
Tieto pozemky sa svojich charakterom ani nepribližujú k porovnávaným pozemkom.

11. Súd prvej inštancie do konania pribral znalca z Odboru geodézia a kartografia J. O. M. na zobrazenie
pozemkov, ktoré by mal žalovaný neoprávnene užívať. Znalec vypracoval znalecký posudok pod č.
5/2019 a uviedol, že geometrický plán, na ktorý sa odvoláva žalobca, a ktorý urobil prílohou žaloby bolvyhotovený za účelom vysporiadania celej pôvodnej parcely mpč. XXX z pôvodného k.ú. G. - C., ktorá je
teraz po ROEP evidovaná v operáte KN ako parcela P. X-XXX v katastrálnom území G.. Novovytvorené
parcely v geometrickom pláne nevystihujú skutočné užívanie a držbu pôvodného pozemku. Geometrický

plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti a nie je zrejmé, či k tomuto zápisu vôbec dôjde. Jedná sa
iba o návrh a pre posudzovanie vzhľadom k petitu žaloby je tento bezpredmetný a odvolávať sa nim na
vytvárané parcely je irelevantné. Znalec ďalej uviedol, že žalovaný mal užívať pozemky, ktoré označil
písmenamiabecedyakodielypôvodnejparcelyEKNaktýmtodielomuviedolajskutočnúvýmeruzistenú
z merania. Diel A - 229 m2, druh pozemku zastávaná plocha - dvor, diel B - 83 m2: budova na parcele

CKN XXXX/X, 2, diel C - 48 m2, druh pozemku zastavaná plocha - dvor, diel D - 8 m2, druh pozemku
zastavaná plocha - dvor, diel E - 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha, ktorá slúži ako nespevnená
prístupová cesta. Spolu je teda výmera teda 413 m2. Pokiaľ ide o to, že súd mu uložil zamerať parcelu
CKN č. XXXX/XX ako parcelu novovytvorenú podľa geometrického plánu, ktorá bola pôvodne oplotená a
jej oplotenie prebiehalo po hranici medzi parcelami CKN č. XXXX/XX a CKN č. XXXX/XX, toto oplotenie
už v teréne nie je. Išlo iba o dočasné zabezpečovacie zariadenie vo forme elektrického oplotku a nešlo

o oplotenie. Pokiaľ ide o jednotlivé diely, tak diel C predstavuje dvor porastený trávou a ide o časť
pozemku za budovou, ktorá bola v užívaní žalovaného. Diel D je terénny stupeň s betónovým múrikom
porastený trávnatým porastom, bez akéhokoľvek oplotenia a diel E slúži ako nespevnená cesta pre
všetkých účastníkov, ktorí sa potrebujú dostať do tejto lokality.

12. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom č.k. XXXX/XX/XXXX – XXX z 21.10.2020.
V rozhodnutí potvrdil výroky II. a III. súdu prvej inštancie, a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,
že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. O dovolaní žalobcu rozhodoval dovolací súd

uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 31.05.2022. Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu, vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí medzi iným uviedol, cit. : „Prvostupňový súd v odôvodnení v
tejto súvislosti iba uviedol, že žalobca na záverečnom pojednávaní tvrdil určenie predmetného areálu

podľa Územného plánu F. D. na polyfunkčné využitie a výrobu, avšak toto tvrdenie súd z dôvodu
jeho oneskorenej prezentácie využijúc sudcovskú koncentráciu do úvahy nebral, keďže by vyžadovalo
odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s uvedeným“ (bod 12 odôvodnenia prvostupňového
rozsudku).“

15. „Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21. októbra
2019 (č.l. 272 spisu) tiež uviedol, že „[m]áme za to, že nejde o poľnohospodársku pôdu v tejto časti
navrhujeme, nakoľko tento argument je v konaní nový, navrhujeme aby nám súd dal možnosť vyjadriť sa
písomne k tejto námietke.“ Následne prvostupňový súd návrhy žalobcu na ďalšie dokazovanie zamietol
a vyhlási1 dokazovanie za skončené. V zápätí ale prvostupňový sudca upustil od uznesenia, ktorým

vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že sa uskutočnila ohliadka a pojednávanie odročil na neurčito.“

16. „Z obsahu zápisnice z ohliadky zo dňa 29. októbra 2019 (č. 1. 275 súdneho spisu) prvostupňový
sudca okrem iného oznámil „predbežný právny názor, že bude ohodnocovať pozemky, ktoré sú
predmetom konania vychádzajúc z toho, že ide o pozemky používané na poľnohospodársku výrobu,

teda bude postupovať podľa zákona 504/2003 Z. z. čomu budú zodpovedať aj sadzby, ktoré prizná,
pokiaľ sa nestotožňuje právny zástupca žalobcu s týmto predbežným právnym názorom môže to uviesť
písomne, následne pokiaľ nepresvedčí súd bude môcť voči rozhodnutiu podať odvolanie.“

17. „Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9. decembra 2019 (č.l. 279 súdneho spisu) medzi

iným poukazoval na zákon ć. 140/2014 a uviedol, že „Konkrétne podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm.
b) citovaného zákona za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje pozemok
v zastavanom území obce ... definícia poľnohospodárskeho pozemku v celom právnom systéme, by
mala byť jednotná. V tomto prípade je nesporné, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce ... čo je
zreteľné z listu vlastníctva ... Pri osvojení si vyššie uvedeného výkladu by sporný pozemok nemohol

byť poľnohospodárskym pozemkom ... Navyše súdu je z jeho činnosti známe, že pri pozemkoch v
intraviláne, ktoré sú navyše zastavané ani nie je stanovená L. D. P. ... ak si zoberieme momentálnu
situáciu územného plánu Prešov, ktorý predmetné pozemky označuje ako plochy polyfunkčné spoločne
s výrobou, teda polyfunkčné plochy občianskej vybavenosti plus výroba. Ak môžem predstúpiť a súdupredložiť výňatok z platného a účinného plánu mesta Prešov ... je jednoznačne povedané, že predmetné
pozemkyniesúpoľnohospodárskymipozemkami...“Následnesauskutočnilizáverečnéreči,kdeprávny
zástupca žalobcu opätovne uviedol, že sa „[n]ejedná ... o poľnohospodársku činnosť... Chov koní taktiež

nesúvisí s poľnohospodárskou činnosťou...“. Na to bolo sudcom vyhlásené dokazovanie za skončené
a bol vyhlásený rozsudok.“

18. „V súhrne vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že vzhľadom na popísaný priebeh procesného
správania sa strany žalobcu a procesného postupu prvostupňového súdu tvrdenie žalobcu o určení

predmetného areálu podľa Územného plánu F. D. na polyfunkčné využitie a výrobu nebolo uplatnené
oneskorene a prvostupňový súd mal k tejto argumentácii žalobcu zaujať stanovisko.“

19. „Je rovnako zrejmé, že uvedené argumenty žalobca explicitne [bod 16 (i) a (iii)] a implicitne [bod
16(ii)] uviedol aj v podanom odvolaní (č. l. 293 a nasl. súdneho spisu), pričom (ani) odvolací súd na
ne primerane nereagoval; za dostatočnú odpoveď na žalobcom nastolené otázky nemožno považovať

názor odvolacieho súdu, že „[p]redmetná stavba spĺňa charakter stavieb uvedených v tomto ustanovení
po prijatí novely s účinnosťou od 1.1.2008, t.j. ide o pozemok zastavaný stavbou na paľnohospodárske
účely do 24.6.1991. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že má nárok na všeobecné nájomné,
keďže žalovaný ako vlastník stavby, stavbu využíval na chov a cvičenie koní.“ (bod 14 odôvodnenia
odvolacieho rozhodnutia).“

20. Keďže dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, a vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí konštatuje potrebu vykonať dokazovanie týkajúce sa predloženého dôkazu žalobcom, teda
územným plánom F. D., a s tým súvisiace listinné dôkazy a považoval tieto dôkazy za doručené súdu
prvej inštancie za včasné (v súlade s názorom dovolacieho súdu). Dospel k záveru, že je potrebné

oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vo veci rozhodnúť s tým, že sa konajúci súd vyporiada s predloženými
dôkazmi žalobcu a takto príjme svoje závery.

21. Keďže toto vykonané dokazovanie a prípadné ďalšie reakcie strán sporu presahuje kasačný rámec
odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť priestor obom stranám

sporu na to, aby mohli vzájomne reagovať na predložené dôkazy.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP, a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Súd prvej inštancie bude vychádzať z doteraz vykonaného dokazovania, z predložených listín
a z názoru dovolacieho súdu, ktorý je pre súdy nižšieho stupňa záväzný, vyporiada sa so všetkým, čo
predložil v konaní žalobca, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie a vo veci opakovane rozhodne.

24. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania podľa § 396 ods. 3

CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).