Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121204193
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121204193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky (matka): A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Kašmírska 24, Bratislava, IČO: 50 157 337, za účasti maloletého dieťaťa: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, a muža, ktorého otcovstvo má byť
určené (domnelý otec - otec): G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XX/X/XXX, I., J., zastúpený
splnomocnencom: NAVIKAP, s. r. o., so sídlom Pod záhradami 64, Bratislava, IČO: 51 269 881, o určenie

otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. novembra 2022 č.k. 38Pc/15/2021-325, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti určenia otcovstva
k maloletému F. zastavil (výrok I.) a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý F. zveruje
do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok v bežných veciach, pričom stretávanie otca s maloletým sa neupravuje (výrok II.). Otcovi súd
uložil platiť na maloletého výživné v sume 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred
k rukám matky, s účinnosťou od 19.07.2021 (výrok III.), pričom nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 19.07.2021 do 31.10.2022 vo výške 2.725,84 Eur otcovi uložil zaplatiť v splátkach po 80,-
Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok
IV.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom otcovi uložil zaplatiť maloletému F. titulom náhrady nákladov na

detskú výbavičku sumu 260,15 Eur k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok VI.). Štátu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25 ods. 1, § 36 ods.
1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 84, § 90 a § 94
ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď nakoľko rodičia súhlasne určili otcovstvo k maloletému dieťaťu do

zápisnice súdu na pojednávaní a následne súhlasným vyhlásením pred matričným úradom, súd vo
výroku I. rozsudku konanie o určenie otcovstva k maloletému F. v súlade s ust. § 109 CMP zastavil. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, o maloletého sa
od narodenia stará jeho matka. Počas konania rodičia maloletého dospeli k dohode ohľadom úpravyvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v časti jeho zverenia, zastupovania a spravovania
majetku a úpravy stretávania maloletého s druhým rodičom, do starostlivosti ktorého maloletý nebol
zverený. Rodičia sa dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja

rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Stretávanie otca
s maloletým rodičia nateraz nežiadali upraviť, nakoľko otec pracuje sezónne a nevedel presne určiť
kedy bude môcť prichádzať na H.. Súd rodičmi uzavretú dohodu vo výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie schválil, nakoľko mal za to, že takto uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletého
dieťaťa. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody zároveň prihliadal na záujem maloletého, na zachovanie

stability výchovného prostredia a udržania rodinných väzieb. Keďže rodičia sa za súčasnej situácie
dohodli, že styk maloletého s otcom ponechajú neupravený, súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v
záujme maloletého dieťaťa je zabezpečenie jeho kontaktu so svojim otcom, samozrejme za predpokladu
jeho aktívneho prístupu. Otec má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rodičovské práva a povinnosti a
je dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k dieťaťu. V záujme
zdravého vývinu maloletého dieťaťa je nevyhnutné vytvoriť si vzťah k otcovi ako k jednej z najbližších

osôb v jeho živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s dieťaťom v
pravidelnom kontakte. Napriek tomu, že rodičia boli schopní uzavrieť rodičovskú dohodu v časti zverenia
a styku, nedohodli sa na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému, preto bolo potrebné, aby
o výške rozhodol súd. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo a dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého F.
zodpovedá určenie výživného vo výške 300,- Eur. Maloletý F. je dieťaťom vo veku X J. a X K., ktorému
matka zabezpečuje celodennú starostlivosť. Nenavštevuje materskú školu, ani iné zariadenie. Jeho
zdravotný stav je dobrý. Mal problémy s trávením, preto mu matka dávala mlieko Nutrilon, ktoré mu
vyhovovalo. Inak je jeho zdravotný stav dobrý. Matka s maloletým navštevuje kurz plávania, pričom za

obdobie v roku 2021 absolvoval dva 8 týždňové kurzy a v roku 2022 tiež dva 8 týždňové kurzy. Suma
za jeden kurz bola vo výške 125,- Eur (250,- Eur za rok, t.j. 20,83 Eur / mesiac). Súd sa následne
zaoberal odôvodnenými výdavkami maloletého F. a matkou prezentované výdavky súd posúdil v celosti
s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, existenčné potreby, záujmové aktivity súvisiace s vekom a
výšku odôvodnených mesačných potrieb ustálil u maloletého F. na sumu 419,- Eur (strava 120,- Eur,

oblečenie a obuv 40,- Eur, plienky 60,- Eur, hygiena 40,- Eur, bývanie 98,- Eur, lieky a vitamíny 10,- Eur,
hračky, záujmové aktivity, výlety 30,- Eur, plávanie 21,- Eur). Pri posudzovaní odôvodnenosti nákladov
vyčíslených matkou na maloleté dieťaťa súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že maloletý má problémy
s trávením a vyprázdňovaním (reflux) a je potrebné mu dávať mlieko Nutrilon, ktoré je drahšie. Túto
skutočnosť zohľadnil pri výdavku na stravu maloletého, ktorý výdavok zahŕňa kompletnú stravu (príkrmy,

mlieko, dojčenskú vodu, ovocie a pod.). Maloletý má aktuálne vyššie výdavky na hygienu, keďže matka
vzhľadom na vek maloletého používa častejšie vlhčené utierky, krém na zapareniny, ďalšiu kozmetiku,
cumlíky a pod. Vo svojom veku má maloletý ešte stále odôvodnený výdavok aj plienky. Keďže maloletý
je inak zdravý, výdavok na lieky a vitamíny považoval súd za odôvodnený vo výške 10,- Eur mesačne,
pretože väčšina liekov je hradená zdravotnou poisťovňou. Uvedená suma pokryje aj prípadné doplatky

za lieky alebo nákup vitamínov (napr. vitamín C, vitamín D) a doplnkov. Výdavky maloletého dieťaťa
uvádzané matkou považoval súd za nadhodnotené, nakoľko maloletý nedovŕšil ešte ani dva roky veku,
nenavštevuje predškolské zariadenie, nemá výrazné zdravotné problémy (okrem reflexu) a stravu mu
pripravuje matka doma. Na druhej strane, vzhľadom na námietky otca a jeho tvrdenia, že pravidelné
odôvodnené výdavky maloletého sú najviac vo výške 181,- Eur súd uvádza, že tieto po vykonanom

dokazovaní ustálil na sumu 419,- Eur mesačne. Matka zabezpečuje maloletému bývanie, celodennú
stravu, hygienické potreby a kompletnú osobnú starostlivosť, keďže otec sa s maloletým nestretáva a
nezakupuje mu žiadne veci, či už ide o drogériu, oblečenie alebo hračky. Otec namietal výšku výdavkov
vyčíslených matkou, avšak tu súd uvádza, že za odôvodené výdavky na maloletého nepovažoval
výdavky vo výške vyčíslenej matkou. Súd pri ustálení odôvodnených výdavkov a potrieb maloletého

prihliadal najmä na jeho vek, pričom postupne ako bude rásť jeho odôvodnené potreby sa budú meniť
(odpadnú zvýšené výdavky na hygienu a plienky ale pribudne výdavok za škôlku a pod.). Možno však
súhlasiť s otcom, že napr. fľaška alebo cumlík sa nezahŕňajú do pravidelných mesačných výdavkov
v plnej výške každý mesiac, ide spravidla o jednorazové výdavky, ktoré súd zahrnul do výdavkov za
drogériu. Ako už súd uviedol aj vyššie zakupovanie vitamínov, výživových doplnkov a liekov, ktoré nie

sú na predpis považoval v prípade maloletého za odôvodnený výdavok (vo výške 10,- Eur, t. j. 120,-
Eur ročne). Je všeobecne známe, že výživové doplnky nie sú uhrádzané zo zdravotného poistenia.
Matka zdôvodnila a preukázala, že takýto výdavok jej vzniká. Nie je preto na mieste, aby súd takýto
výdavok nepovažoval za dôvodný aspoň v časti. Súd považoval za dôvodný aj výdavok na plávanie,ktoré matka s maloletým navštevuje. Matka síce pred návštevou kurzu plávania túto aktivitu s otcom
maloletého nekonzultovala, čo bolo ale dané najmä tou skutočnosťou, že rodičia maloletého spolu
takmer vôbec nekomunikovali a aj počiatočným odmietavým postojom otca (uznanie otcovstva až po

podaní návrhu). Nepochybné však je, že maloletému tento výdavok vznikol a je pre neho prospešné,
ak aj v takom útlom veku má aktivitu, ktorá rozvíja jeho schopnosti a zručnosti. Za odôvodnené potreby
maloletého považoval súd aj výdavok na hračky a výlety, keďže súvisia s rozvojom osobnosti maloletého
a tiež je možné ich zahrnúť do pravidelných výdavkov dieťaťa, pokiaľ to majetkové pomery rodičov
umožňujú. V čase rozhodovania o výživnom sa štandardne vychádza z priemerného čistého príjmu

účastníka konania za posledných dvanásť kalendárnych mesiacov s cieľom určiť čo najobjektívnejšie
zárobok účastníka, pretože tento nemusí v každom mesiaci dosiahnuť rovnakú výšku. O to viac je to
odôvodnené v prejednávanej veci, keď otec vykonáva sezónne práce. Po vykonanom dokazovaní súd
potom ustálil aktuálny čistý príjem otca vo výške 1.497,- Eur, keď príjem otca za posledných 12 mesiacov
(november 2021 do októbra 2022) bol v čistom vo výške 17.963,91 Eur (november 2021: 914,10 Eur,
t.j. 30 dní x 30,47 Eur dávka v nezamestnanosti, december 2021: 1.601,84 Eur, t.j. 11 dní x 30,47 Eur

dávka v nezamestnanosti + 1.266,67 Eur príjem zo zamestnania, január 2022: 1.900,- Eur, t.j. príjem zo
zamestnania, február 2022: 1.900,- Eur, t.j. príjem zo zamestnania, marec 2022: 1.900,- Eur, t.j. príjem
zo zamestnania, apríl 2022: 1.960,94 Eur, t.j. 2 dní x 30,47 Eur dávka v nezamestnanosti + 1.900,- Eur
príjem zo zamestnania, máj 2022: 944,57 Eur, t.j. 31 dní x 30,47 Eur dávka v nezamestnanosti, jún 2022:
1.449,80 Eur, t.j. 8 dní x 30,47 Eur dávka v nezamestnanosti + 1.206,04 Eur príjem zo zamestnania,

júl 2022: 1.600,- Eur, t.j. príjem zo zamestnania, august 2022: 1.600,- Eur, t.j. príjem zo zamestnania,
september 2022: 1.600,- Eur, t.j. príjem zo zamestnania, október 2022: 927,83 Eur, t.j. 31 dní x 29,93
Eur dávka v nezamestnanosti). Otec maloletého nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej
veci vyššej hodnoty. Nemá žiadne úvery ani pôžičky. Pravidelné výdavky má vo výške 1.419,- Eur
mesačne. Tieto sú spojené najmä s nájmom nehnuteľnosti, ktorý je vo výške 1.045,59 Eur (spolu s

ostatnými povinnými poplatkami). Užíva osobný automobil, ktorý má požičaný od jeho matky za sumu
70,- Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Čo sa týka príjmu otca, tak súd
vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu, po zohľadnení tej skutočnosti, že pracuje sezónne
(letná a zimná sezóna) a mimo sezóny je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti.
Súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu matky, že otec sa vzdáva lepšieho príjmu, keď vykonáva

sezónne práce, nakoľko súd mal za preukázané, že otec takto pracuje už dlhšiu dobu, o čom má
vedomosť samotná matka, pretože sa spoznali práve pri tejto práci. Otec aj v predchádzajúcich rokoch
pracoval počas zimnej sezóny v lyžiarskom stredisku a počas letnej sezóny v kaviarni. Nemožno potom
dospieťkzáveru,žekonanieotcabyboloúčelovélenzdôvoduprebiehajúcehosúdnehokonania,nebolo
preukázané ani tvrdenie matky o výplate ďalšej finančnej sumy otcovi ako „tringelty“. Otec má príjem,

ktorý mu bol riadne vyplácaný (výplatné pásky a výpisy z účtu) na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
pričom aj zo zmluvy vyplýva, že hrubý príjem je vo výške 1.688,- Eur a môžu mu byť vyplácané odmeny
v závislosti od výkonu. Súd sa ďalej zaoberal príjmami a výdavkami matky maloletého, keď zistil, že
matka maloletého je na rodičovskej dovolenke s maloletým a jej príjem pozostáva z dávok a príspevkov
vyplácaných z J. spolu vo výške 622,21 Eur mesačne, a to z rodičovského príspevku vo výške 525,14

Eur mesačne a rodinných prídavkov na maloletého vo výške 97,07 Eur. Otec jej prispieva na výživu
maloletého sumou 100,- Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Vlastní 1 izbový byt v
E., kde býva spolu s maloletým a na ktorý čerpala hypotéku s mesačnou splátkou vo výške 196,92
Eur. Náklady na bývanie sú vo výške 194,72 Eur (80,- Eur správa bytu, 81,88 Eur elektrina, 28,20 Eur
UPC, 4,64 Eur koncesionárske poplatky). Matka má tiež spotrebný úver so splátkou vo výške 101,76

Eur. Ďalšiu nehnuteľnosť nevlastní, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Na základe vyššie ustálených
osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel súd k záveru, že na pokrytie jej oprávnených potrieb,
po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným určiť
výživné pre maloletého v sume 300,- Eur mesačne, ktoré pokryje takmer 3/4 pravidelných výdavkov

maloletého dieťaťa. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal predovšetkým z
príjmu otca vo výške 1.497,- Eur. Príjem matky súd ustálil na výške 622,21 Eur mesačne. Obaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému F.. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vychádzajúc z
ustálenej súdnej praxe tunajšieho krajského súdu, keď výživné tvorí 20% - 30% z príjmu povinného
rodiča, ako aj s prihliadnutím na vek maloletého, jeho pravidelné odôvodnené potreby, určil vo výroku

III. rozsudku výživné vo výške 300,- Eur mesačne, ktorá suma spolu s výživným od matky (a rodinnými
prídavkami, ktoré matka na maloletého poberá), pokryje odôvodnené potreby maloletého a zároveň
takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
otca. Súd výšku výživného otca určoval na spodnej hranici uvedeného percentuálneho rozsahu, keďje potrebné ponechať priestor na prípadné zvýšenie výživného v budúcnosti a vzal do úvahy aj tú
skutočnosť, že otec maloletého žije v J. a náklady na život sú tam vyššie ako na H.. Do úvahy vzal aj
podstatnú mieru osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky, keď otec starostlivosť o maloletého

nevykonáva, keďže sa s ním prakticky nestretáva. Tiež to, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá
a je v produktívnom veku. Na druhej strane, úhrada výživného na maloleté dieťa má prednosť pred
ostatnými výdavkami povinného rodiča, preto si otec bude musieť svoje výdavky zabezpečiť tak (napr.
prenajatie menšieho bytu), aby bol schopný takto stanovenú výšku výživného uhrádzať. Súd na druhej
strane nevidel dôvod určovať výšku výživného na hornej hranici, t.j. k 30% ako žiadala matka, keďže ide

o maloleté dieťa útleho veku a určené výživné jeho odôvodnené potreby pokryje. Súd zároveň rozhodol
o zročnom výživnom odo dňa podania návrhu (19.07.2021), tak ako žiadala matka, keď súd otcovi vo
výroku IV. vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do 31.10.2022 (keďže
rozsudok bol vyhlásený dňa 08.11.2022 a splatnosť výživného je určená k 15. dňu v mesiaci, tzn. že
splatnosť výživného v novembri 2022 ešte nenastala) v sume 2.725,84 Eur (4.625,84 Eur - 1.900,- Eur),
keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné vo výške 4.625,84 Eur (pomerná časť za júl 2021 vo

výške 125,84 Eur + za 15 mesiacov vo výške 4.500,- Eur; august 2021 až október 2022 po 300,- Eur,
t.j. 15 x 300,- Eur), pričom podľa nesporného tvrdenia otec na výživu maloletého doposiaľ uhradil sumu
1.900,- Eur. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške
80,-Eurmesačnesplatnýchspolusbežnýmvýživnýmpočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd

rozhodolvsúlades§232ods.3a4CSP,pričomzohľadnilvýškuurčenéhovýživného,majetkovépomery
povinného otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov. Matka v podanom
návrhu žiadala priznať aj náklady na maloletého vo výške 959,75 Eur, ktoré jej vznikli v súvislosti s
jeho narodením za zakúpenú výbavičku. Otec s úhradou uvedenej sumy nesúhlasil, nakoľko matke pred
narodením maloletého na výbavičku prispel a navrhol, že na úhradu výbavičky pre maloletého prispeje

sumou 200,- Eur. Súd mal za to, že je dôvodné uložiť otcovi povinnosť uhradiť náklady na maloletého
spojené so zakúpením výbavičky pre maloletého vo výške 260,15 Eur. Zakúpenie len základných
nevyhnutných potrieb pre maloleté dieťa vzniknuté jeho narodením, t.j. napríklad základná výbava,
postieľka, kočiar, matrace, deky a pod., predstavujú nepomerne vyššiu finančnú čiastku, ktorá vznikne
pri narodení dieťaťa. Súd bol toho názoru, že na úhrade týchto nákladov by sa mal otec podieľať spolu

s matkou, každý v 1/2. Tieto výdavky potom neboli premietnuté do pravidelných mesačných potrieb
maloletého, keďže ide o vyššie a jednorazové sumy. Súd mal za preukázané výdavky, ktoré matka
uhradila v súvislosti s maloletým celkom vo výške 1.540,30 Eur, (vajíčko 100,- Eur, fusak 120,- Eur,
vanička 30,- Eur, fľašky 40,- Eur, lehátko na hranie 30,- Eur, lehátko do vaničky 20,- Eur, postieľka 300,-
Eur, zavinovačka 30,- Eur, detská ohrádka 50,- Eur, detské chodítko 45,- Eur, deky 20,- Eur, monitor

dychu 80,- Eur, perinky 100,- Eur, autosedačka 277,19 Eur, bugina 158,31 Eur, paplón a vankúš 39,80
Eur, detská stolička 100,- Eur). Ostatné výdavky vyčíslené matkou nemal súd za preukázané, alebo išlo
o výdavky, ktoré síce matka zahrnula do výbavičky, ale išlo o veci spotrebného charakteru, ktoré súd
započítaval do mesačnej výšky výživného (napr. oblečenie, drogéria, mastičky, plienky, mlieko a pod.).
Súd z preložených výpisov z účtu otca zistil, že tento na výbavičku maloletého prispel sumou 510,- Eur.

Celkovo otec matke poslal sumu 710,- Eur, pričom úhrada sumy 2x 100,- Eur zo dňa 23.09.2020 a zo
dňa 19.10.2020 bola úhrada za gynekologické vyšetrenie matky. Uvedené nerozporoval ani samotný
otec a matka nepreukázala, že by iné ďalšie platby predstavovali úhradu jej nákladov, ktoré jej vznikli
s tehotenstvom. Súd preto vo výroku V. rozsudku uložil otcovi maloletého povinnosť zaplatiť sumu
260,15 Eur (1.540,30 Eur / 2 = 770,15 Eur - zaplatených 510,- Eur) titulom nákladov spojených s

nákupom výbavičky pre maloletého. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP
vo výroku VI. rozsudku, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom
konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP

(osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné
zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu) a vzhľadom na výsledok konania
by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania priznal. Súd
zároveň rozhodol o trovách, ktoré v konaní vznikli štátu, a to vo forme odmeny za preklad a tlmočenie,
ktorých náhradu súd štátu nepriznal vo výroku VII. z dôvodu, že v zmysle § 155 CSP trovy spojené s

tým, že účastník koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a V. napadol v zákonnej lehote odvolaním otec
dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a uložiť mu platiť na výživu maloletéhosumou 150,- Eur mesačne, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do 31.10.2022
vo výške 350,- Eur mu uložiť zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným a návrh
matky na uloženie povinnosti uhradiť náhradu nákladov na detskú výbavičku zamietnuť. Namietol,

že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení protichodne hodnotí odôvodnené potreby maloletého,
keď na jednej strane uvádza, že maloletý mal problémy s trávením a kvôli tomu mu matka musela
dávať mlieko Nutrilon, a na druhej strane súd uvádza, že pri posudzovaní odôvodnenosti nákladov
prihliadal na skutočnosť, že maloletý má problémy s trávením a vyprázdňovaním. Problémy s trávením
a vyprázdňovaním sú u maloletých detí bežné, pričom maloletý nemá žiadne zdravotné problémy,

ktoré by odôvodňovali vyššie výživné z tohto titulu. Nesúhlasil s výdavkom na plávanie, ktoré matka
s maloletým navštevuje, keď maloletý nemá žiadne zdravotné predispozície ani odporúčania lekára na
návštevu takéhoto finančne náročného kurzu, a matka nemala ani súhlas otca, ani ho nekontaktovala
na získanie takéhoto súhlasu s úhradou nákladov na daný kurz. On od februára 2022 pravidelne
prispieva dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia na výživu maloletého sumou 100,- Eur a v júli 2022
uhradil na jeho výživu jednorazovo sumu 1.000,- Eur. Taktiež uhradil v celom rozsahu náklady na

testy DNA. Je zrejmé, že v rámci vyživovacej povinnosti otca a spotrebného charakteru výživného
je potrebné počítať aj s príjmami matky, a to rodičovským príspevkom a rodinnými prídavkami. Tieto
dávky sú primárne určené na uspokojovanie potrieb maloletého, pričom súd ustálil uvedené príspevky
v mesačnej výške 622,21 Eur. Predmetné príspevky tak v celom rozsahu pokryjú potreby maloletého,
a to aj tie ustálené prvoinštančným súdom vo výške 419,- Eur mesačne, ktorých výšku síce otec namieta.

K výdavkom maloletého uviedol, že tieto nie sú primerané veku maloletého, a to nielen tie vyčíslené
matkou v konaní, ale aj výdavky ustálené prvoinštančným súdom. Výživné určené súdom zodpovedá
71% ustálených výdavkov prvoinštančným súdom a matka, ktorá dostáva príspevok určený pre potreby
maloletého vo výške 622,21 Eur mesačne, by na jeho potreby z daného príspevku prispievala len
sumou 119,- Eur mesačne. Uvedené sa javí ako neproporcionálne. Ním navrhovaná suma výživného

vo výške 150,- Eur pokryje 50% odôvodnených potrieb maloletého a spolu s prídavkami, ktoré poberá
matka, bude matka mesačne hospodáriť so sumou 770,- Eur určenej pre maloletého. Z danej sumy
po úhrade potrieb maloletého jej ostane suma 450,- Eur. Uvedené sa javí ako vyvážené a v záujme
maloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd akoby automaticky určil výživné
podľa určitej percentuálnej hranice, a neprihliadal na osobitosti tohto prípadu. Jednak sa jedná o prípad

s medzinárodným prvkom, kde matka pracovala a bude pracovať v zahraničí, z kadiaľ teraz poberá
prídavky na dieťa a otec pracuje a žije v zahraničí. Súd akoby otcovi vyčítal vysoké nájomné za bývanie,
avšak nájom v J. nie je možné získať lacnejšie ani pre omnoho menší byt. Po uhradení nákladov
spojených s bývaním otcovi ostáva k dispozícii suma 452,- Eur na uspokojenie jeho ostatných potrieb,
pričom z danej sumy má uhradiť 300,- Eur výživné, čiže všetky potreby otca majú byť uspokojené zo

sumy 152,- Eur mesačne – strava, hygiena, cesta do práce. Taktiež poukázal na najnovšiu judikatúru
slovenských súdov ohľadom percentuálneho určenia výživného, keď pre deti nižšieho veku sa používa
práve percento príjmov 11-15%, čo je prirodzene odôvodnené potrebami daného dieťaťa nízkeho
veku. Bol toho názoru, že súdom stanovené výživné presahuje odôvodnené potreby maloletého spolu
s dávkami poberanými matkou určenými na preplácanie výživy maloletého. Na druhej strane otca

stavia do neznesiteľnej situácie z hľadiska nemožnosti pokryť jeho základné výdavky, ako je bývanie,
strava a cesta do práce za účelom výkonu tejto práce a získavania príjmov. Maloletý nemá osobitné
potreby, je zdravé dieťa, nemá žiadne zdravotné problémy, či špecifické potreby odôvodňujúce vyššiu
výšku výživného. Žiadal, aby mu súd určil zročné výživné za obdobie od 19.07.2021 do 31.10.2022
v sume 350,- Eur, pričom uvedený nedoplatok na zročnom výživnom žiadal povoliť zaplatiť v splátkach

vo výške 50,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným. Nesúhlasil s rozpisom nákladov na
výbavičku, keď spolu s vyjadrením zo dňa 21.07.2022 predložil prehľad cien nových vecí, ktoré matka
zakúpila z druhej ruky, a z ktorých vyplýva, že veci, ktoré súd uznal matke v rámci výbavičky, sa dali
zakúpiť lacnejšie ako nové. Celkovo rozpis položiek podľa internetových stránok rôznych obchodov,
ktoré predávajú detské veci, je možné zakúpiť za cenu 703,97 Eur. Keďže matka preukazovala výdavky

len čestnými prehláseniami, a nie samotnými bločkami alebo prevodom z účtu, bolo potrebné vykonať
korekciu a overenie pravdivosti daných čestných vyhlásení, ktoré boli zrejme vykonané známymi
matky účelovo. Súhlasil s tým, že prispel sumou 510,- Eur na výbavičku maloletého, pričom výbavičku
rozpísanú súdom prvej inštancie bolo možné zaobstarať za cenu 703,97 Eur celkovo, a to ako veci nové,
nie použité. Preto je zrejmé, že nedoplatok otcovi titulom nákladov na detskú výbavičku nevznikol.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok
v napadnutých výrokoch zmeniť z úradnej povinnosti tak, že otcovi bude uložené platiť maloletému
výživné vo výške 450,- Eur mesačne, súčasne zmeniť aj výšku dlhu na zročnom výživnom, ktoré uložíotcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež otcovi uložiť zaplatiť maloletému z titulu
náhrady nákladov na výbavičku sumu 959,75 Eur. Odvolanie voči napadnutým výrokom nepodala, hoci
rozhodnutie v tejto časti nepovažovala za správne, a mala za to, že otcovi súd nepriznal vyživovaciu

povinnosť, čo sa týka bežného výživného, v takej výške, ako ukladá Zákon o rodine, a to je 30% z jeho
netto príjmu. Otec jej začal platiť výživné až mesiacom január 2022, a to oneskorene o tri dni, pričom
po zaplatení bežného výživného sa už ničím nepodieľa na starostlivosti o syna. Čo sa týka výbavičky
na maloleté dieťa, tú už vyšpecifikovala presne a doložila blokmi a čestnými prehláseniami do spisu.
Otec si nemôže sám namodelovať z internetu výbavičku pre syna a následne jej ju vnucovať. Otec na

syna prispieval iba čiastkou 100,- Eur, čo nepokrylo synovi ani bežnú stravu, nehľadiac na hygienu,
bývanie a podobne, a neustále jej musela finančne pomáhať jej mama. V plnom rozsahu sa pridržala
svojich doterajších vyjadrení a poukázala najmä na vyjadrenie zo dňa 12.09.2022. Poukázala tiež na
to, že do spisu založila aj lekársku správu, ktorú súd vzal do úvahy v bode 15. odôvodnenia rozsudku,
kde detská pediatrička odporučila pokračovať v liečbe za pomoci Nutrilonu. Ona sa o syna vzorne stará,
sama a za pomoci jej mamy a dodržiava všetko tak, aby syna mala v čo najlepšom zdravotnom stave,

s tým súvisí okrem iného aj hygiena. Pokiaľ súd odôvodnil výdavky na syna vo výške 419,- Eur, nevie
prečo otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- Eur. Poukázala na to, že od apríla bude žiť
len z bežného výživného, a to je suma 300,- Eur, pričom sa ocitá aj so synom na hranici chudoby.
Pokiaľ sa právna zástupkyňa otca zamerala na aplikačnú prax ohľadom výšky výživného podľa úvah
materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010, tak slovenský právny poriadok rozhodovaciu prax

Českej republiky neprebral. Poukázala na rozhodovaciu prax a judikáty súdov Slovenskej republiky,
a to priamo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoP/57/2022, z ktorého vyplýva, že
podľa ustálenej súdnej praxe, rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinný
prispievať na výživu svojich detí sumou vo výške 20-30% z jeho netto príjmu, zohľadňujúc odôvodnené
potreby toho-ktorého dieťaťa s tým, že výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie

zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Ak otec, ako sám píše v odvolaní, nevie vystačiť s dokladovaným príjmom cca 1.700,- Eur,
mimo prepitného, tak ona má syna vyživovať a postarať sa o jeho bývanie a psychický rozvod zo sumy
300,- Eur, pričom dokonca by chcel prispievať na syna len sumou 150,- Eur mesačne. Poukázala na
skutočnosť, že čistý príjem je bez prepitného, ktoré sa pohybuje vo výške cca 1.000,- Eur mesačne,

pričom o tejto skutočnosti vie, lebo s otcom dieťaťa pracovala v jednej reštaurácii. Čo sa týka nákladov
otca na bývanie, jeho rodičia vlastnia nehnuteľnosť, pričom otec by tam vedel bývať. Skutočnosť, že si
prenajíma byt nie priamo vo L., ale na dedine, nepreukázal žiadnou zmluvou o nájme, iba vo výpovedi
poukázal na túto skutočnosť a vyčíslil si bývanie podľa vlastného uváženia. Ak otec pracuje sezónne,
byt si nepotrebuje prenajímať, nakoľko pri sezónnych prácach má zabezpečenú stravu, ubytovanie, otec

si platí iba ošatenie a náklady na osobnú hygienu, lebo ešte aj posteľné prádlo a uteráky mu perie hotel.
Ona sama sa stará o dieťa bez pomoci otca. Poukázala na to, že ak je matka na rodičovskej dovolenke
alebo poberá rodičovský príspevok, súd by mal prihliadnuť na to, aby otca zaťažil väčším finančným
bremenom.

5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

6. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý opätovne poukázal na to, že pre
dieťa vo veku necelé M. J. je stanovené výživné nie ako tvrdí matka podhodnotené, ale nadhodnotené.

Pre maloleté deti, t. j. pre deti nižšieho veku, sa používa percento príjmov 11-15%, čo je prirodzene
odôvodnené potrebami daného dieťaťa nízkeho veku. Tvrdenie matky o 30% z netto príjmu rodiča
nie je pravdivé aj vzhľadom na nespočetné množstvo rozsudkov slovenských súdov, ktoré uviedol,
a ktoré jasne hovoria o 11-15% čistého príjmu povinného rodiča. V J., kde otec žije a matka pracuje, je
výživné na maloletého vo výške 16% z netto príjmu rodiča. Uviedol, že bývanie patrí medzi odôvodnené

výdavky a je potrebné na tieto riadne prihliadať. On má aktuálny nájom od známeho, čiže cena nájmu je
podhodnotená pod trhovú cenu. Pokiaľ matka uvádza, že otec sa má presťahovať k rodičom, aby ušetril,
tak uvedené nie je možné, okrem iného jeho rodičia žijú tiež v nájme, a nemajú byt vo svojom vlastníctve.
Samotná matka a jej rodina majú dva byty vo výlučnom vlastníctve, pričom je namieste zvažovať na jej
strane, aby sa presťahovala k svojim rodičom a byt, ktorý kúpila, prenajala, a tak získala ďalší príjem.

Namietol, že matka ho vôbec neinformuje o maloletom, aj keď jej to otec viackrát vyčítal a požadoval od
nej počas súdneho konania. On počas letnej sezóny pracuje vo L. v kaviarni, pričom medzi sezónami je
nezamestnaný a poberá podporu vo výške 30,47 Eur na deň. Z uvedeného vyplýva, že ročný príjem otca
bol 16.400,- Eur, t. j. mesačne sa jedná o sumu 1.366,- Eur. Matka maloletého počas svojho výsluchu napojednávaní dňa 20.10.2022 uviedla, že poberá rodičovský príspevok z J. vo výške 500,- Eur, rodinné
prídavky vo výške 123,- Eur a výživné od otca na maloletého vo výške 100,- Eur, čo predstavuje spolu
sumu 723,- Eur mesačne. Maloletý mal v čase podania návrhu tri mesiace a dnes má 1 a pol roka,

pričom primerané výdavky na maloletého podľa jeho veku sú vo výške okolo 200-250,- Eur mesačne,
a teda matkou uvádzané výdavky sú niekoľkonásobne nadhodnotené.

7. K vyjadreniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá zotrvala na obsahu svojho
predchádzajúceho vyjadrenia.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – účastník konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia bežného výživného, dlhu na zročnom výživnom, ako aj náhrady nákladov na detskú
výbavičku.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil, a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §

387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou

argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,

ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne
a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu

nič vyčítať. Rovnako súd svojim postupom neznemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v

iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej
veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému
sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno
rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť

považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na
určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3
Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie

ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo
148/2019).13. Tak ako uviedol už prvoinštančný súd, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu vo
veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti
jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti

o dieťa platením určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti (ktorou sa podieľa na
plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí od 20%
do 30% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam
prípadu (rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/18/2015, 10CoP/15/2016, 11CoP/3/2022,
26CoP/57/2022).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne,
zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča, ako
i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
v napadnutej časti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal
i s námietkami rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové

podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

15. Rovnako za správne bolo potrebné považovať rozhodnutie i v časti určenia dlhu na zročnom
výživnom, ako aj určenia náhrady nákladov na detskú výbavičku, pričom odvolací súd v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď tento sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s
podstatnými námietkami rodičov.

16. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov. Na ďalšiu argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do
zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd,
teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
III., IV. a V., ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd správne o tomto nároku
rozhodol podľa § 52 CMP, podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).