Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216288
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8118216288.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpený advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová

a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 13Csp/221/2018-101 zo
dňa 19. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 6, 12, § 54 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 131, § 132 ods. 1, § 137, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.02.2008 uzatvorili sporové strany zmluvu o splátkovom úvere,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 Eur). Táto zmluva obsahuje

žalobcom napadnuté zmluvné podmienky, a to v bode 1., časti I., Základné podmienky v znení:
„Spracovateľský poplatok: 2.699,- Sk, uhradený z prostriedkov Úveru, Poplatok za správu Úveru: 60 Sk /
mesačne.“ Okrem toho z predloženého písomného vyhotovenia tejto zmluvy vyplýva, že išlo o spotrebný
úver – bezúčelový s premenlivou úrokovou sadzbou, ktorý bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne
s ďalšími parametrami poskytnutého úveru uvedenými bližšie v bode 12. odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnom prípade neboli splnené predpoklady pre
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorými sú spôsobenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, okrem prípadov, ak sa týkajú (hlavného)
predmetu plnenia a (primeranosti) ceny alebo ak boli individuálne dojednané. Hlavným predmetom
plnenia dotknutej zmluvy je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi a záväzok

spotrebiteľaposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénákladyspojenésospotrebiteľským
úverom. Celkovými nákladmi sú pritom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojenés poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a konkrétne vymedzených poplatkov, ktoré
sú zároveň neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To, že by
napadnutý spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru boli vylúčené z celkových nákladov

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, teda že by mali patriť do kategórie niektorej z
výnimiek celkových nákladov spotrebiteľa, pritom žalobca v konaní nijako netvrdil a ani súd nezistil.
Podľa skutočností známych súdu z jeho činnosti, napokon aj NBS ako orgán dohľadu nad finančnými
službami v odpovedi na podnet spotrebiteľa potvrdila, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského
úveru (spolu s úrokom) predstavuje plnenie za poskytnutie služby a rovnaké hodnotenie vyplýva aj

zo záverov zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré citoval v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Na základe týchto záverov tak dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia sa
týkajú (hlavného) predmetu plnenia (poskytnutia úveru) a (primeranosti) jeho ceny a z posudzovania
ich neprijateľnosti podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú tak vylúčené. Ďalej poukázal aj na
nedostatok tvrdenia takých konkrétnych skutočností, ktoré by zároveň objektívne odôvodňovali závery
žalobcu a jednoznačne svedčili o tom, že napadnuté ustanovenia spôsobujú údajne nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá by mala byť zároveň značná
(aeventuálneniemenšia).Žalobcatotižuvedenéskutočnostiokonkrétnejnerovnováhenijakokonkrétne
netvrdil a nevysvetlil, a ani súd z jeho tvrdení a predložených príloh tieto nijako nezistil. Napokon sa
stotožnil aj s námietkou o neprípustnosti predloženej individuálnej spotrebiteľskej žaloby, keďže súd
môže posudzovať a následne prípadne určiť za neprijateľnú iba takú zmluvnú podmienku, ktorá je

relevantná pre žalobcom konkretizované právo, ktorého ochrany sa domáha s tým, že v opačnom
prípade je možné iba konanie o abstraktnej kontrole na ktoré však musia byť splnené úplne iné zákonné
podmienky. Mal za to, že v konaní nebol žalobcom objasnený a preukázaný jeho naliehavý právny
záujem na žiadanom určení, keďže okrem hmotnoprávnych dôvodov požadovaného určenia svoj návrh
procesne nijako neodôvodnil a (naliehavý) právny záujem na žiadanom určení napriek námietkam

žalovaného nijako nevysvetlil. Uviedol, že z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej) ochrany ktorého
svojho konkrétneho (hmotného) subjektívneho práva a prečo sa žalobca vlastne domáha. Ak ide len
o záujem deklaratórne určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej má žalobca svoju predstavu a
vie, že jej neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a tiež to, že v iných konaniach už boli údajne obdobné
zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti s že z ustanovenia § 53a

Občianskeho zákonníka vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania a že neprijateľná
zmluvná podmienka je absolútne neplatná, tak právny záujem na tomto určení nie je naliehavý.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú a neprípustnú zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa zásady úspechu tak, že žalovaný bol v konaní úspešný

v celom rozsahu, preto mu voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením. Strany netvrdili a ani súd nezistil žiadne dôvody,
pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy celkom výnimočne nepriznať a
žiadať, aby ich znášal sám.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal
z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade
poukázal na aplikačnú prax odvolacieho súdu, s ktorou je zamietavý rozsudok v rozpore. Poukázal na to,
že predmetné zmluvné podmienky nie sú ničím iným ako vedľajším dojednaním, ktoré podlieha súdnej
kontrole neprijateľnosti aj vtedy, keď je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. V tejto súvislosti poukázal

na komentár Civilného sporového poriadku, z ktorého citoval a ktorého autori zásadným spôsobom
odmietajú judikatúru českej proveniencie, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva. Dodal, že ide
o poplatky, ktoré sú cielené na skryté prenášanie skutočnej služby do poplatkov a poukázal na tzv. čierny
zoznam neprijateľných zmluvných podmienok, ktorého špecifikum spočíva v tom, že po jeho ustanovení
zákonodarcom nemusí súd ďalej vykonávať test neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ďalej uviedol,

že banka je povinná úver spracovať, preto je neoprávnenou požiadavkou banky požadovať platenie za
niečo, čo je pre ňu zákonná povinnosť. Dal do pozornosti, že predmetný spracovateľský poplatok, ako aj
poplatokzasprávuúveru,užboliurčenéakoneprijateľné,pričomoznačilajkonkrétnerozhodnutiasúdov
a poukázal tiež na komentár k Občianskemu zákonníku a Civilnému sporovému poriadku. Vo vzťahu
k inštitútu abstraktnej kontroly poukázal na to, že tento netvorí žiadnu prekážku pre individuálne konania,

pričom poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k predmetnej veci. Vo vzťahu ku konštatovanej
neprípustnosti určovacej žaloby poukázal na § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
zákona č. 279/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018, preto by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľsamôžepredsúdomdomáhaťurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky,keďtospomínanéustanovenie výslovne umožňuje. Pre úplnosť uviedol, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
malo oporu v zákone aj pred 01.01.2008. Rovnako poukázal na § 298 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v zmysle ktorého môže súd bez návrhu rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky

a v prípade návrhu musí rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Opätovne aj tu poukázal na
komentár k Civilnému sporovému poriadku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“)),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich

následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je

významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval na
predmetný prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva
o splátkovom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.13. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú
podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie

správnenaposúdenieprávnehovzťahuaplikovalustanovenianaochranuspotrebiteľa.Jepritomzrejmé,
že obsah zmluvy si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah.

14. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.

Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovanej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.

15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal nesprávny
záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019, v ktorom vo vzťahu k žalobe o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol nasledovné: „K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne

najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. 6 Cdo 127/2017, v ktorom uviedol, že
ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany
svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch
(§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.).
V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza

totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje
existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť
len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť

používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).“ Z tohto rozhodnutia dovolacieho súdu tak nepochybne
vyplýva, že spotrebitelia sa môžu aj osobitnou žalobou domáhať určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, a to aj bez toho, aby museli osobitne preukazovať naliehavý právny záujem na ich určení.

16. Žalobca v podanom odvolaní ďalej nesúhlasil ani s tým, že zmluvné podmienky, ktorých sa domáha

vyhodnotil súd prvej inštancie ako súvisiace s hlavným predmetom plnenia, a teda nepodliehajúce
prieskumu prijateľnosti zmluvných podmienok. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým
dojednaním pri spotrebiteľskom úvere je predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je
zásadnou skutočnosť, že podstatou a hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ten explicitne vylučuje zo súdneho prieskumu (i) hlavný predmet plnenia a

(ii) primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré ak by boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie
cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu podliehať musia aj v súlade s požiadavkami
komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.

17. Prvý prípad vylúčenia súdnej kontroly sa vzťahuje na predmet plnenia. Odvolací súd poukazuje na

to, že za hlavný predmet plnenia sa v zmysle európskej judikatúry považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34). Sporný spracovateľský poplatok a poplatok za správu
úveru rozhodne nie sú základným plnením úverovej zmluvy, a teda nepredstavujú jej hlavný predmet
plnenia. Ich dojednanie predstavuje vedľajšie zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním

vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), ktorými sa žalovaný
snaží sledovať tzv. doplnkovú službu. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom
zmluvy, preto tieto dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly sa vzťahuje na primeranosť ceny plnenia na jednej strane a

tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.04.2014 vo veci
F. G., H. G. I. proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje
spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi v
zásade nepatrí do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky,či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok
C-143/13 zo dňa 26.02.2015 vo veci I. A., U. F. A. proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56). Ani tento
druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly však nebolo možné aplikovať na predmetný prípad. Z uvedeného

dôvodu bolo preto potrebné posudzovať primeranosť ceny k dodanej službe, ktorá spočíva v tom, že
spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia).

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v prípade, ak došlo k vyhláseniu niektorej zmluvnej
podmienkyzaneplatnú,potomvprípadejejhromadnéhovyužívaniatátonemohlabyťvyužívanávďalšej

činnosti žalovaného ako veriteľa. Ako už správne poukázal žalobca vo svojom odvolaní, spracovateľský
poplatok a poplatok za správu úveru vo vzťahu k žalovanému už boli súdmi prvej inštancie vyhlásené
za neprijateľné zmluvné podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/252/2017
zo dňa 05.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/177/2018 zo dňa
04.04.2019; rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/55/2020 zo dňa 24.06.2021; rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/36/2020 zo da 28.09.2021). Aj z uvedeného dôvodu tak

možno dospieť k záveru o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom – opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok – následne vo veci znova rozhodnúť, a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).