Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010188
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010188.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. júna 2023 prejednal
sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pobytom C. D. XX. E. F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/6/2023 zo dňa 29.03.2023 a takto

jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa §
66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/98/2020 zo
dňa 16.10.2020, trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/68/2021 zo dňa 11.06.2021 a
trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/96/2021 zo dňa 09.12.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/98/2020 zo dňa 16.10.2020, právoplatným dňa
28.06.2021, v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/98/2020 zo dňa 28.06.2021 bol
A. B. odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/68/2021 zo dňa 11.06.2021, právoplatným
dňa 11.06.2021, bol A. B. odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/96/2021 zo dňa 09.12.2021, právoplatným

dňa 09.12.2021, v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/96/2021 zo dňa 30.05.2022
bol A. B. odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/6/2023 zo dňa 29.03.2023 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne

prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola
určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podala v zákonnej lehote prokurátorka
sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka
podmienečného prepustenia. Podľa názoru prokurátorky resocializačná prognóza odsúdenéhonevykazuje splnenie podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu, odsúdený vo výkone trestu
odňatia slobody vykazoval viaceré porušenia interných predpisov, jeho postoj k trestnej činnosti
je čiastočne kritický, čo nakoniec podporuje aj hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu, podľa

ktorého odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok k podmienečnému prepusteniu a
jeho podmienečné prepustenie nebolo ani odporúčané. Ďalej uviedla, že z odpisu registra trestov
odsúdeného vyplýva, že sa dopustil trestnej činnosti majetkovo-násilného charakteru len v blízkej
minulosti, a to opakovane. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory
recidívyuodsúdeného,ktorémal„minimalizovať“uloženímprimeranýchpovinnostíaobmedzenívrámci

uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Je
teda vysoko pravdepodobné, že samotná skúšobná doba podmienečného prepustenia, bez uloženia
ďalších obmedzení, príp. povinností, nebude postačovať k záruke vedenia riadneho života odsúdeného
po jeho prepustení na slobodu. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu
prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná, keď súd prvého stupňa sa

nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu svojho výkonu

trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. krajský
súd ďalej uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia
slobody bolo preukázané. Odsúdený už vykonal viac ako 1/2 z výmery postupne uložených trestov

odňatia slobody – § 66 ods. 3 Tr. zák. (ďalej aj „trest odňatia slobody“).

Krajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného sú splnené
aj obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na
slobode.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto

inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj

pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného

v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej
činnosti, keď síce spáchanie skutku priznáva, avšak externalizuje ho na okolnosti, čo je zrejmé z

pedagogickej dokumentácie. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom
polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia
slobody dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa).

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu

trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, pričom krajský súd nezistil
skutočnosti, ktoré by takéto konštatovanie uvedené v hodnotení ústavu na výkon trestu akokoľvek
spochybňovali.

Taktiež doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“,
nesvedčiaci o jeho polepšení. Aby mohol byť takýto záver opačný, musel by totiž „pred súdom stáť iný

človek, s iným hodnotením“. V hodnotení ústavu na výkon trestu sa totiž konštatuje, že odsúdený sa
porušenia interných noriem dopustil viackrát, a to vo viacerých ústavoch na výkon trestu. Konkrétne
počas umiestnenia v ÚVV a ÚVTOS Nitra (od 04.12.2020 do 19.01.2021) stratil preukaz odsúdeného
a naopak počas umiestnenia v ÚVTOS Dubnica nad Váhom spal v nepovolenom čase na neustlanom
lôžku (dňa 13.04.2021), nebol ustrojený v súlade s ústavným poriadkom (dňa 15.03.2022) a dopustil sa

fyzického konfliktu s iným odsúdeným (dňa 10.08.2022).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je možné jeho správanie a dodržiavanie ústavného
poriadku hodnotiť skôr ako kolísavé. Rovnako kolísavo je možné zhodnotiť jeho pracovnú disciplínu,
keď spočiatku podával pracovné výkony na slabšej úrovni.

Krajský súd napokon uvádza, že vzhľadom na dĺžku doteraz vykonaného trestu odňatia slobody
nemožno pre vyslovenie záveru o polepšení sa považovať za dostatočnú ani tú skutočnosť, že
odsúdenému pri neuložení žiadneho disciplinárneho trestu (keď jeden mu uložený disciplinárny trest
za napadnutie iného odsúdeného zo dňa 10.08.2022 bol zahladený) bola uložená doposiaľ „len“ jedna

disciplinárna odmena.

Krajský súd uvádza, že v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn takých
aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa Zák.
č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,

dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu
a pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie takéhoto účelu sa na odsúdeného vypracúva program
zaobchádzania, ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného
podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu
trestu.

Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti
trestu. Avšak v prípade odsúdeného A. B. je potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na
výkon trestu ciele programu zaobchádzania plní v 2 oblastiach čiastočne a v 1 oblasti neplní vôbec. V
častiedukáciaplnícieleprogramuzaobchádzaniačiastočnezdôvoduopakovanéhoporušeniainterných

predpisov a čiastočne kritického postoja k páchanej trestnej činnosti. V bode „aktivity vo voľnom čase“
plní ciele programu zaobchádzania čiastočne z dôvodu nezáujmu požičiavania si kníh z ústavnej
knižnice. Bod „vzťahy s vonkajším prostredím“ cieľov programu zaobchádzania neplní vôbec z dôvodu
absencie kontaktu s blízkymi osobami (odsúdený neudržiava z výkonu trestu žiadny kontakt).

Podľa názoru krajského súdu je preto možné uzavrieť, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu
odňatia slobody dostatočne nepreukázal schopnosť viesť riadny život.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky krajský súd uvádza, že ak súd nezistí
„polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom

prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka).

Krajský súd ďalej v prípade druhej materiálnej podmienky pripomína, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie alebo za dobrú prácuvo výkone trestu odňatia slobody bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na
slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je na
mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,

je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné

považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

KrajskýsúdpovažujenápravuodsúdenéhoA.B.zapodstatnesťaženú.Takýtozávervyplynulprekrajský
súd jednak z vyhodnotenia osoby odsúdeného, ako aj z povahy spáchaných trestných činov, pre ktoré
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd v tomto smere konštatuje, že odsúdený bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný (4T/114/2018,
4T/123/2019, 3T/98/2020, 3T/68/2021 a 3T/96/2021), pričom v prípade dvoch takýchto odsúdení došlo
k ukladaniu súhrnných trestov (z hľadiska zásad ukladania trestov bol tak odsúdený v podstate „len“ 3-
krát, keďže súhrnný trest nastupuje v prípade, ak veci mali byť prejednané v jednom spoločnom konaní).

I keď je síce pravdou, že odsúdený aktuálne vykonáva až 3 právoplatne uložené tresty odňatia slobody
a pred nástupom na ich výkon nebol vo výkone trestu odňatia slobody (vo výkone trestu je po prvýkrát),
resp. všetky skutky (trestný činy) spáchal ešte pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, avšak vo
veci 4T/114/2018 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom (skúšobná
doba začala plynúť dňa 07.11.2018 a mala uplynúť dňa 07.05.2020) a napriek tomu sa následne

dňa 29.11.2018 dopustil dokonca tej istej úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený vo veci
4T/123/2019, resp. dňa 01.05.2019 sa dopustil aj inej úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú bol následne
odsúdený vo veci 3T/98/2020, teda ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody (aj uložený probačný
dohľad) neviedli u neho k vedeniu riadneho života na slobode, a to už bez páchania trestnej činnosti. Aj
preto je možné dospieť k záveru, že účel trestu u odsúdeného A. B. zjavne plní len nepodmienečný trest

odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto možné odsúdeného charakterizovať
ako osobu s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov, s na to nadväzujúcim záverom o existencii
príliš vysokého rizika jeho recidívy.

Aj preto sa krajský súd stotožnil so záverom uvedeným v hodnotení ústavu na výkon trestu, že

u odsúdeného je resocializačná prognóza menej priaznivá. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného
a priebeh doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preto podľa názoru krajského súdu nedávajú
dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať.

Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má

odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy
odsúdeného a splnenia účelu všetkých postupne nariadených trestov odňatia slobody, aby ich odsúdený
ďalej vykonával tak, ako to navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie

zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.