Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/85/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822201219
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6822201219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: G. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, zastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, advokátska
kancelária 050 01 Revúca, Železničná 257/19, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Generálna prokuratúra SR so sídlom 812 85 Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 1.200,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/43/2022-93 zo
dňa
13. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.200,-
eur s príslušenstvom v súdom určenej lehote a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania podaný žalovaným, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.200,- eur s tam uvedeným príslušenstvom od 28. 06. 2022 do
zaplatenia v súdom určenej lehote, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak (vo veci samej) o žalobe žalobcu,
ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 1.200,- eur
s príslušenstvom, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku trestného stíhania pre pokračovací prečin
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin krivej výpovede a

krivejprísahypodľa§346ods.2TrestnéhozákonavedenéhoOkresnýmriaditeľstvomPolicajnéhozboru
SR v Revúcej, Okresným súdom v Revúcej, rozsudkom ktorého bol žalobca spod obžaloby oslobodený
(č. k. 2P/207/2017-134 zo dňa 18. 10. 2018) z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, Krajským súdom
v Banskej Bystrici, ktorý odvolanie okresného prokurátora zamietol uznesením č. k. 4To/2/2019-160
vyhláseným na verejnom zasadnutí dňa 31. 01. 2019 a v dovolacom konaní vedenom Najvyšším súdom
SR pod sp. zn. 6Tdo/61/2019, v ktorom bolo dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté.

2. Okresný súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa vznesené
obvinenie za prečin krivej výpovede a krivej prísahy, že žalobca bol rozsudkom okresného súdu
následnespodpodanejobžalobyoslobodený,odvolanieprokurátorabolozamietnutéaneskôrdovolanie
generálneho prokurátora v dovolacom konaní, ktoré trvalo od 27. 08. 2019, kedy bolo generálnymprokurátorom vo veci podané dovolanie, do rozhodnutia dovolacieho súdu 05. 08. 2020, ktoré bolo
žalobcovi doručené 20. 09. 2020, odmietnuté. Dovolacie konanie trvalo teda spolu cca 12 mesiacov.

3. Ďalej okresný súd v konaní zistil z vykonaného dokazovania, že žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 13. 05. 2019, ktorou žalobca požiadal aj o prerokovanie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, bola podaná po skončení základného konania, avšak pred tým, ako sa
začalo dovolacie konanie. Podaná žiadosť žalobcu sa preto skutkovo z hľadiska rozsahu vymedzenia
uplatneného nároku nemohla týkať aj tej časti nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla až v priebehu

dovolacieho konania. Ak sa podaná žiadosť vzťahuje len na základné konanie a nie aj na dovolacie,
chýba potom v jej rozsahu skutkový základ pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu aj
za dovolacie konanie. Na tomto závere o absencii potrebného predbežného prerokovania nemení nič
ani chybné stanovisko generálnej prokuratúry (č. l. 45), podľa ktorého pri žiadosti z 15. 06. 2022 (ktorou
žiadosťou žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku za dobu trvania dovolacieho konania)
ide o duplicitne podanú žiadosť, keďže toto stanovisko zjavne vychádza z chybného predpokladu, že

nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy bol už predbežne prerokovaný na základe žiadosti z
13. 05. 2019 v celom rozsahu, teda aj za dovolacie konanie. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy za dovolacie konanie bol predbežne prerokovaný až na základe žiadosti z 15. 06. 2022, o ktorej
žalovaný vyjadril svoje zamietavé stanovisko 28. 06. 2022. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd
návrh žalovaného na prerušenie konania, ako nedôvodný zamietol, keďže mal za to, že prerokovaniu

žaloby o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.200,-eur nebráni skôr začaté konanie vo veci.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm.
f), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 - 4 zákona č. 514/2003 Z. Z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2

O. z. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1
CSP. Okresný súd mal zato, že žalovaný sa dostal do omeškania doručením oznámenia o nevyhovení
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody advokátovi žalobcu dňa 28. 06.
2022, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej
istiny od uvedeného dňa do zaplatenia a pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania za

obdobie od 27. 06. 2019 do 27. 06. 2022 žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods.
1, veta prvá CSP) z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky k vydaniu rozsudku (§ 365 ods.
1 písm. a/ CSP). Podľa jeho názoru žalobca požaduje zaplatenie sumy 1.200,-eur s príslušenstvom z

toho istého skutkového s právneho základu, na základe ktorých si čiastočne uplatňoval od žalovaného
svoj nárok aj v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 5C/2/2022 v
zmysle jeho žaloby z 28. januára 2022. Rozhodovaniu o uplatnenom nároku žalobcu tak bráni procesná
prekážka v zmysle § 159 CSP, ktorá sa nedá odstrániť, nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 5C/2/2022
nebolo právoplatne ukončené. Žalobca si do žaloby z 28. januára 2022 zahrnul aj dovolacie konanie

na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
3.000,-eur ( z toho 1.200,-eur za dovolacie konanie) a okresný súd sčasti žalobe ohľadom sumy
1.800,-eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti (ohľadom sumy 1.200,-eur s príslušenstvom)
žalobu zamietol. Zo skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že ak voči nemu trvalo nezákonné trestné
konanie cca 30 mesiacov a na dovolacie konania pripadalo cca 12 mesiacov, pri bežnom odškodňovaní

sumou 100,-eur za mesiac práve suma 1.200,-eur predstavuje jeho nárok na odškodnenie za dobu
trvania dovolacieho konania. V súdenej veci si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu výlučne za vedenie
dovolaciehokonanianaNajvyššomsúdeSlovenskejrepubliky,atedanárokyžalobcuuplatnenévkonaní
vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 5C/2/2022 a 6C/43/2022 sú v časti týkajúcej sa
priznania sumy vo výške 1.200,- eur spolu s príslušenstvom od 27. júna 2019 do zaplatenia totožnými

nárokmi. Totožnosť strán a totožnosť predmetu sporu zakladá prekážku litispendencie v zmysle § 159
CSP. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a konanie zastaviť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním nesúhlasí. Tvrdil,
že žalovaný napáda rozsudok súdu prvej inštancie z jediného odvolacieho dôvodu, t. j., že neboli

splnené procesné podmienky k vydaniu rozsudku. Žalovaný nenavrhol v predmetnej veci vykonať
žiadnedokazovanie,okremdokazovania,ktorévykonalkonajúcisúdnanariadenompojednávaní,okrem
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný neuviedol žiadne ďalšie odvolacie
dôvody, a to ani ako tzv. alternatívne odvolacie dôvody v prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil sjeho jediným uplatneným odvolacím dôvodom. Žalobca rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne
správne, okresný súd rozhodol v intenciách svojho predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 5C/2/2022, keď
mal za to, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto súdnom konaní, si neuplatnil v dôsledku nedostatku

hmotnoprávnej podmienky konania (v dôsledku absencie predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody (nemajetkovej ujmy) v konaní sp. zn. 5C/2/2022. Je síce pravdou, že voči výroku II. rozsudku
okresného súdu sp. zn. 5C/2/2022 zo dňa 21. 07. 2022 podal žalobca odvolanie, o ktorom nebolo
doposiaľ (do podania odvolania) odvolacím súdom rozhodnuté, avšak z opatrnosti žalobca podal v tejto
veci návrh na prerušenie konania, ktorý však nebol konajúcim súdom prvej inštancie akceptovaný. V

prípade, ak odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/91/2022, v ktorom rozhoduje o odvolaní
žalobcu proti výroku II. rozsudku OS Revúca sp. zn. 5C/2/2022 zo dňa 21. 07. 2022, potvrdí rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaní napádanom výroku, navrhol žalobca, aby odvolací súd v predmetnej
právnej veci 6C/43/2022 rozsudok Okresného súdu Revúca potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 30. 03. 2023 vyzval strany sporu, aby sa

vyjadrili k predbežnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy za dovolacie konanie nie je daný, nakoľko v čase, v ktorom prebiehalo
dovolacie konanie, neprebiehalo nezákonné trestné stíhanie žalobcu. S takýmto predbežným názorom
odvolacieho súdu žalovaný súhlasil (viď vyjadrenie na č. l. 119 spisu) a žalobca tvrdil, že dovolacie
konanie je súčasťou trestného konania a samotné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá

odkladný účinok, a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia až pokiaľ dovolací
súd nerozhodne o dovolaní. Rozhodnutie dovolacieho súdu žalobca vnímal ako rozhodnutie súdu vo
veci samej. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.

8. Žalobca v doplnení vyjadrenia zo dňa 02. 05. 2023 na podporu svojich právnych názorov poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2742/2009 zo dňa 10. 03. 2011, ako aj ďalšie rozsudky
Najvyššieho súdu ČR.

9. Žalobca v druhom doplnenom vyjadrení poukázal na to, že odvolací súd nemôže pristúpiť k inému
právnemu posúdeniu, než k akému dospel súd prvej inštancie, nakoľko by tým zjavne prekročil

viazanosť odvolacími dôvodmi vymedzenými podaným odvolaním žalovaného, ktoré podľa svojho
obsahu smerovalo len proti procesným podmienkam rozhodnutia okresného súdu vo veci.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania na prejednanie veci (§ 385 ods. 1 a

contrario CSP) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

11. Z podaní strán sporu a z vykonaného dokazovania okresným súdom odvolací súd zistil, že žalobca
si pôvodne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy na Okresnom súde Revúca proti žalovanému v konaní

vedenom pod sp. zn. 5C/2/2022. V tomto konaní si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
3.000,-eur. V uvedenej veci okresný súd zistil, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Žalobcovi bolo
uznesením vyšetrovateľa vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy, pričom po
zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bol žalobca rozsudkom okresného
súdu následne spod podanej žaloby oslobodený, odvolanie prokurátora bolo zamietnuté a neskôr bolo

podané dovolanie generálneho prokurátora, ktoré bolo odmietnuté. Trestné stíhanie žalobcu začalo
uznesením o vznesení obvinenia dňa 28. 06. 2017, ktoré bolo žalobcovi doručené 08.- 08. 2017 a
skončilo uznesením odvolacieho súdu vyhláseným na verejnom zasadnutí 31. 01. 2019, teda trvalo
cca 18 mesiacov. O definitívnom ukončení trestného konania sa teda žalobca dozvedel v deň konania
verejného zasadnutia odvolacieho súdu 31. 01. 2019, na ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia o

zamietnutí odvolania okresného prokurátora, ktoré je v tento deň aj právoplatné, pričom deň doručenia
tohto uznesenia už z hľadiska jeho účinkov pre trvanie trestného konania nemá žiadny význam. Žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal žalobca 13. 05. 2019, v rámci ktorej požiadal
aj o prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žiadosť bola podaná po skončení základného
konania, avšak ešte pred tým, ako sa vôbec začalo dovolacie konanie. Podaná žiadosť žalobcu sa preto

skutkovo z hľadiska rozsahu vymedzenia uplatneného nároku nemohla týkať aj tej časti nemajetkovej
ujmy, ktorá žalobcovi vznikla až v priebehu dovolacieho konania. Uvedený názor zaujal odvolací súd
v Banskej Bystrici v konaní o odvolaní proti predmetnému rozsudku okresného súdu vo veci pod sp.zn. 15Co/91/2022-222 zo dňa 23. 02. 2023 a s týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd aj v teraz
prejednávanej veci.

12. Odvolací súd súhlasil s argumentáciou žalobcu o tom, z akého dôvodu nemôže odvolací súd vec
právne posúdiť tak, ako to odvolací súd uviedol v predbežnom prerokovaní nároku, a teda z dôvodu, že
by tým odvolací súd prekročil rámec odvolania, ktorým je odvolací súd v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP viazaný. Odvolacie dôvody vyplývajú zo samotného odvolania žalovaného, ktorý tieto špecifikoval
len podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a teda namietal, že okresný súd v súdenej veci o žalobe

nemohol rozhodnúť z dôvodu, že tomu bránila prekážka litispendencie podľa § 159 CSP, podľa ktorého
ustanovenia začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo iné konanie. Ak na súde
prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že konanie vedené pod sp. zn. 5C/2/2022 začalo skôr ako
konanie vedené pod sp. zn. 6C/43/2022, sporný bol však rozsah predmetu sporu, pričom odvolací súd

sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie (ako aj s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 15Co/91/2022-222 zo dňa 23. 02. 2023), v zmysle ktorého okresný súd vo veci 5C/2/2022
nemohol rozhodnúť o časti žaloby, a to o zaplatenie 1.200,- eur z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy
za dovolacie konanie, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/2/2022 žalobca náhradu nemajetkovej
ujmy za dovolacie konanie nežiadal, poťažne žalobca nepredložil dôkaz o tom, že došlo k predbežnému

prerokovaniu jeho nároku žalovaným. Zrejme táto skutočnosť viedla potom žalobcu aj k podaniu ďalšej
žaloby, a to žaloby vedenej v konaní pod sp. zn. 6C/43/2022, v ktorej už žalobca tvrdil, že k predbežnému
prerokovaniu náhrady nemajetkovej ujmy za dovolacie konanie bolo vykonané na základe jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie na náhradu škody zo dňa 24. 08. 2020, ktorému žalovaný nevyhovel (odpoveď
zo dňa 31. 08. 2020). Napokon žalobca zaslal Generálnej prokuratúre SR z opatrnosti ešte jednu

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14. 06. 2022, na ktorú Generálna
prokuratúra SR reagovala odpoveďou zo dňa 28. 06. 2022, v ktorej však uviedla, že sa jedná o
opakovanú žiadosť, na ktorú nebude ďalej prihliadať. Žalobca pritom v žiadosti zo dňa 24. 08. 2022
žiadal predbežne prerokovať sumu 81,320 eur, ktorá mu mala byť spôsobená ako škoda spočívajúca v
náhrade trov právneho zastupovania v konaní o dovolaní.

14. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v súdenej veci súdu prvej inštancie nič nebránilo v
prejednaní žaloby. Vo veci nejde o prekážku litispendencie, hoci vo veci je daná totožnosť predmetu
konania, ako aj strán sporu, avšak v teraz prejednávanej veci si žalobca náhradu nemajetkovej ujmy
uplatnil na základe iných skutkových tvrdení, a to konkrétne, že jeho nárok bol predbežne prerokovaný

žalovaným na základe jeho žiadosti zo dňa 28. 06. 2022. Pokiaľ teda v konaní nebola preukázaná
tá skutočnosť, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie bránila prekážka litispendencie a táto totožnosť
bola jediným odvolacím dôvodom, odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, a to aj vo výroku o príslušenstve pohľadávky a
vo výroku o náhrade trov konania. Hoci žalovaný uviedol, že odvolanie podáva proti celému rozsudku

okresného súdu, z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým
sa mu uložila povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom, a preto odvolací súd rozsudok vo
výroku, ktorým okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol a v ktorom v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, ponechal nedotknutý. Zamietajúcim výrokom žalovaný nebol nijak dotknutý.

15. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, a preto žalovanému odvolací súd uložil
povinnosť zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
podľa zásady úspechu v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.