Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010252.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa29.03.2023podsp.zn.4PP/9/2023,naneverejnomzasadnutí
konanom dňa 20.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66
ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C.,
bytom D. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozsudkom Okresného súdu
Zvolen zo dňa 18.01.2017 sp. zn. 4T/81/2016, právoplatný dňa 18.01.2017.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky
podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného
bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
- vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody, avšak nebola splnená ani jedna

z materiálnych podmienok. V prípade prvej materiálnej podmienky a to tej, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, okresný súd konštatoval, že
správanieavystupovanieodsúdenéhobolospočiatkunaslabejúrovni.Uodsúdenéhobolizaznamenané
viaceré previnenia - v dodržiavaní ústavného poriadku, po intervencii zo strany väzenského personálu
sa jeho správanie len čiastočne stabilizovalo. Neskôr sa odsúdený opäť dopustil porušenia ústavného
poriadku tým, že užil nepovolené lieky. Z hodnotenia odsúdeného ďalej vyplýva, že sa menovaný snaží

zaujať sebakritický postoj, avšak fakt, že sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti, nepoukazuje
na odsúdeného kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti. V prípade druhej materiálnej podmienky, t. j.
dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru
okresného súdu táto tiež nie je splnená, pričom poukázal najmä na špeciálnu recidívu odsúdeného
páchaním prevažne majetkovej trestnej činnosti, ako aj na jeho kriminálne narušenie, riziko sociálneho
zlyhania vysoké (podľa hodnotenia sa prognóza javí ako nepriaznivá), pričom zhodnotil, že výkon trestu

na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na
slobode riadny život.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B., ktorú následne
odôvodnil osobitným písomným podaním.
V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený namietal (skrátene), že človek nemôže vedieť, ako sa
bude správať, ak bude prepustený na slobodu alebo to, či odsúdený, ktorý je viackrát vo výkone trestu

a je prepustený na podmienku, sa bude správať lepšie, ako on. Dôvodil, že je vo výkone trestu prvýkrát
a jeho postavenie je horšie ako u človeka, ktorý už bol viackrát. V ďalšom uviedol, že podľa odborníkov jepedofília choroba, ktorú však treba liečiť, ale podľa niektorých im treba dať šancu, teda aj chorý človek,
ktorý potrebuje celý život dozor nad jeho osobou, môže ísť na podmienečné prepustenie, ale on nie,
pretože je nebezpečný pre spoločnosť. Taktiež namietal, že nesúhlasí s tým, čo povedal sudca na jeho

pojednávaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu. Záverom žiadal o šancu a to, že vie viesť
riadny život tak, aby to mohol dokázať.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne

prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu
trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie
odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola

splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nebola splnená ani jedna materiálna podmienka,
nakoľko odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a tiež
nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže podľa jej gramatického znenia striktne

na správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle sa v resocializačnej rovine
rozumie vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje práve
v jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom
podmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodyplnenietejtopodmienkypreukazujepríslušný
ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia

slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto
polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone
trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim,
plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania,
iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté

v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.
Krajský súd pri preskúmaní prvej materiálnej podmienky z obsahu spisového materiálu zistil, že
odsúdený svojim správaním vo výkone trestu žiadne výraznejšie polepšenie nepreukázal, pretože
správanie a vystupovanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Na osobu
odsúdeného boli zaznamenané viaceré negatívne poznatky v dodržiavaní ústavného poriadku, po

intervencii zo strany väzenského personálu sa jeho správanie čiastočne stabilizovalo, neskôr sa však
opäť dopustil porušenia ústavného poriadku, keď užil nepovolené lieky. Počas výkonu trestu bol štyrikrát
disciplinárne odmenený a disciplinárny trest vykázaný nemá, avšak vzhľadom k dĺžke už vykonaného
trestu je počet disciplinárnych odmien nízky na to, aby svedčil o jeho polepšení, obzvlášť v prípade,
keď boli konštatované viaceré nedostatky v jeho správaní. Odsúdený bol navyše uznaný za vinného

okrem iného aj zo spáchania zločinu, teda zo závažnejšieho trestného činu, preto aj skúmanie všetkých
relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie, a preto
je aj podľa názoru sťažnostného súdu vzhľadom na tieto zistené skutočnosti potrebné na odsúdenéhoaj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia
slobody, ktoré sú nevyhnutné pre dovŕšenie jeho nápravy.
Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky

okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej
činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať
prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti
predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).
V danom prípade je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný a bol
mu uložený podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody a teda mal možnosť preukázať, že
či podmienečné odsúdenie splní u neho očakávaný účel, avšak odsúdený sa dokonca i v čase plynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovane dopustil skutku kvalifikovaného ako trestný čin
(v danom prípade dokonca opätovne aj trestného činu krádeže), za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Vzhľadom už aj na tieto skutočnosti, má sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody(tak,akonatosprávne

poukázal i súd prvého stupňa) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
S poukazom na sťažnostné námietky odsúdeného krajský súd pripomína, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu,

bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode
riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá
má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej

rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod
sp.zn.3Urtost3/2015,sp.zn.3Urtost1/2015,sp.zn.6Urtost1/2015,4Urtos/9/2019)ajpredchádzajúci
spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti.
V tejto súvislosti najmä však s poukazom na sťažnostné námietky odsúdeného, k týmto krajský súd
uvádza, že materiálnu podmienku možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život

vzmysle§66ods.2Trestnéhozákonajepotrebnéskúmaťajprizohľadneníokolnostípredchádzajúceho
života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017) ako i prihliadať na charakter a povahu
spáchanej trestnej činnosti. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k
porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny
aslušnýživot.Pretoajnapriekskutočnosti,žesaodsúdenývovýkonetrestudobrespráva,rizikorecidívy

je s ohľadom na jeho trestnú minulosť stále privysoké.
V danom smere krajský súd pripomína, že je pravdou, že každá osoba si v živote zaslúži dostať šancu
na nápravu chýb, ktorých sa dopustila v minulosti a na preukázanie, že jej zlyhanie bolo ojedinelé a už sa
nebude opakovať. Avšak odsúdený A. B. dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť
preukázať, a to podmienečným odsúdením, že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo

sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil i po podmienečnom odsúdení, čo nasvedčuje len
tomu, že podmienečné odsúdenie u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia
žiadny význam. Uvedené dôvody s poukazom na nie príliš pozitívne správanie sa vo výkone trestu, ale
najmä však vzhľadom na charakter a povahu predmetnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený ako i na
nepriaznivú resocializačnú prognózu, riziko recidívy u odsúdeného (ak by bol podmienečne prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody) výrazne prevažuje nad ochotou krajského súdu uveriť, že sa rozhodol
dodržiavať právne normy spoločnosti a teda že aj reálne bude viesť riadny život.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky prípadnej recidívy, táto je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj sklony odsúdeného porušovať pravidlá spoločnosti

a rovnako i charakter a povahu trestnej činnosti, ktorej sa dopustil. Odsúdený napokon dostane (po
výkone trestu) možnosť preukázať, že výkon trestu odňatia slobody v stanovenom rozsahu na jeho
nápravu postačil a tento mal na neho dostatočný prevýchovný účinok tým, že sa už viac žiadnej trestnej
činnosti nedopustí.Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.