Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202830
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8718202830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa, v právnej veci žalobcu: Ing. R. Q. U. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., I., W. Al-F., zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská
3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovaným: 1./ MUDr. Y. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX S., 2./ MUDr. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S., 3./ Q. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX S., 4./ S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX S., 5./
Q.. Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX S., 6./ Mgr. J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/
X, XXX XX S., 7./ H.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXA, XXX XX Q., všetci zastúpení: Mgr.

Peter Amrich, usadený euroadvokát, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 51 209 446, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
7C/26/2018-344 zo dňa 30. júna 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanív1.až7.rademajúvovzťahukžalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu

žalobcu zamietol. Druhým výrokom žalovaným v 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ a 7./ rade priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2018 domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom V., okres V., obec B. W., k. ú. B. W. na LV č. XXXX a to:
byt č. X, byt č. X, byt č. X a byt č. X nachádzajúci sa vo vchode 0, na prízemí v bytovom dome so súp.

č. XXX, bližšie špecifikované v žalobnom návrhu.

3. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31.12.2018, č.k.
7C/26/2018-202 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. až 8. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8Co/55/2019-251 zo

dňa 28.05.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu I. inštancie vzhľadom na závery vyslovené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení bolo
nanovozistiť,čisúsplnenévšetkypodmienkydobrovoľnejdražby,najmävšakustanoveniaObčianskeho
zákonníka o doručení Oznámenia pri výkone záložného práva žalobcovi. V prípade, že podmienky bolisplnené, je daný dôvod pre zamietnutie žaloby. V opačnom prípade je potrebné pristúpiť k úvahám
o nadobudnutí vlastníckeho práva originárnym spôsobom, dobromyseľným nadobúdateľom. V tejto
súvislosti však odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právne významnými skutočnosťami,

s ktorými sa súd prvej inštancie musí nevyhnutne zaoberať a náležite ich odôvodniť, sú ústavný princíp
proporcionality, ktorý sa uplatňuje v oblasti základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí vlastnícke právo.
Pri strete dvoch vlastníckych práv s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu je
potrebné rozhodnúť tak, aby zostalo zachované z obidvoch práv čo najviac, a ak to možné nie je, potom
dať prednosť tomu právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti.

5. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom
procesných strán a doplnil o nové listinné dôkazy a zistil skutkový stav, podľa ktorého v konaní
nebolo sporné, že medzi žalobcom a spoločnosťou KONŠTRUKTA- POPRAD, s.r.o. bola uzavretá dňa
24.9.2013 Kúpna zmluva, ktorá spĺňala podľa právneho posúdenia súdu podstatné náležitosti v zmysle
zákona a to určený predmet kúpy a predaja a dohoda o cene za predaj nehnuteľností (rozostavané byty

- byt č. 3, byt č. 4, byt č. 5, a byt č. 6, kúpna cena za rozostavané byty, za byt č. X predstavovala
sumu 74.327,56 eur, za byt č. X sumu 74.311,36 eur, za byt č. X sumu 74.318,92 eur, za byt č. X sumu
77.874,57 eur). Splnenie týchto náležitostí má za následok platnosť právneho úkonu a preto žalobca
je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. V tejto súvislosti súd uviedol, že namietaný spôsob
zaplatenia kúpnej ceny právnym zástupcom žalovaných nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, preto súd prvej inštancie považoval Kúpnu zmluvu za platnú.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní určovacej
žaloby, ak sa domáha určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pri ktorých sú v katastri
nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci žalovaní, je daný. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností vzhľadom k tomu, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú iné
osoby než žalobca, zapísané na Liste vlastníctva č.XXXX k.ú. B. W., je odôvodnený záver, že
právne postavenie žalobcu je neisté a preto bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť
ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností a žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na

odstránenie neistoty u žalobcu. Takáto žaloba umožňuje dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

7. Uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. dňa 24.9.2013, na
základe ktorej sa stal žalobca záložcom sporných nehnuteľností, predchádzalo uzavretie Úverovej

zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 1.8.2012. Na základe úverovej zmluvy boli poskytnuté Slovenskou
záručnou a rozvojovou bankou, a. s., ako veriteľom finančné prostriedky - úver vo výške 866.000,-
eur obchodnej spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o., v zmluvnej pozícii dlžníka. Za účelom
zabezpečenia úveru uzatvorila Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. s obchodnou spoločnosťou
KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX-XXXX/X,

predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Teda z uvedeného
vyplýva, že prvým záložcom a zároveň dlžníkom bola spoločnosť KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. a
následným prevodom vlastníckeho práva sa stal záložcom žalobca. Keďže KONŠTRUKTA-POPRAD,
s.r.o. riadne nesplácala poskytnutý úver vo výške 866.000,- eur, Slovenská záručná a rozvojová banka,
a.s. dňa 9.3.2016, tri roky po uzavretí tejto kúpnej zmluvy, podala návrh na vykonanie exekúcie voči

obchodnej spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. Exekútorskému úradu Mgr. Y. W., V..

8. Obchodná spoločnosť Insurenet, s.r.o., odkúpila pohľadávku Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,
a.s. voči dlžníkovi KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o., čím sa spoločnosť Insurenet, s.r.o., stala záložným
veriteľom. Na základe žiadosti spoločnosti Insurenet, s.r.o., sa začal prostredníctvom spoločnosti

HAPPY COIN spol. s.r.o. výkon záložného práva priamym predajom sporných bytov na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka.

9. V konaní bolo sporným tvrdenie žalobcu, že pri realizácii záložného práva predajom bytov, došlo
k porušeniu ustanovenia § 151l Občianskeho zákonníka. V zmysle § 151l Občianskeho zákonníka

žalobcovi ako záložcovi nebolo doručené Oznámenie o výkone záložného práva k jednotlivým bytom
napriekexistenciilistinnýchdôkazov-doručeniekodSlovenskejpoštya.s.,zktorýchvyplýva,žezásielky
boli prevzaté 13.2.2017 a podpísané nečitateľne splnomocnencom, z čoho vyplýva, že zásielky bolidoručené. Otázne bolo, či osoba, ktorá svojím podpisom na doručenke potvrdila prevzatie písomností,
bola osoba splnomocnená žalobcom na ich prevzatie.

10. Poštová doručenka má povahu verejnej listiny, ktorej údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. Žalobca tvrdil, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok na území Slovenskej
republiky. Tvrdenie žalobcu bolo podporené poskytnutou informáciou od Slovenskej pošty, a.s., Banská
Bystrica zo dňa 27.4.2018 (na č.l. 147 - súdneho spisu), že pre žalobcu splnomocnenie v zmysle
Poštovýchpodmienok-Všeobecnáčasť(vnútroštátnystyk)bod6.2.5.,žiadosťodoplnkovéadispozičné

služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných rúk“, na
pošte P. neevidujú. Preto súd prvej inštancie vylúčil doručenie Oznámenia o výkone záložného práva
žalobcovi, pokiaľ absentuje preukázanie splnomocnenia v zmysle vyššie opísaných podmienok pošty.
Absencia plnej moci evidovanej na pošte však nevylučuje existenciu plnej moci udelenej žalobcom
na preberanie poštových zásielok, ktorou sa neidentifikovaná osoba doručovateľke preukázala. V tejto
súvislosti súd poukázal na listinný dôkaz - mailovú komunikáciu medzi p. B. a žalobcom zo dňa

25.11.2014 (na čl. 185 - súdneho spisu), v zmysle ktorej žalobca zasielal plnomocenstvo konateľovi
spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o., p. Šuligovi. Tento mail a zaslanie plnej moci žalobcom pre
konateľa spoločnosti p. B. potvrdzuje ďalší dôkaz a to Kolaudačné rozhodnutie Obce B. W. Č.j.:XX/XXXX
(ktorý je súčasťou žltého šanónu predloženého B. S.), že rozhodnutie bolo doručované nie žalobcovi, ale
KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o.. Z uvedeného sa dá konštatovať, že žalobca udeľoval plné moci, ktoré

neboli registrované poštovým úradom. Vzhľadom na danú dôkaznú situáciu pri absencii vyšetrovacieho
princípu v danom spore a aplikácii zásady materiálnej pravdy súd konštatoval nepreukázanie doručenia
Oznámenia žalobcovi do vlastných rúk.

11.Vzhľadomna prijatiezáveru súdomonedoručeníOznámeniavýkonuzáložnéhoprávažalobcovisúd

ustálil, že nie je možné považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorej je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva žalobcovi. Z tohto
dôvodu neboli splnené podmienky dobrovoľnej dražby.

12.Následnesúdposudzovalnadobudnutiavlastníckehoprávaoriginárnymspôsobomdobromyseľnými

nadobúdateľmi - žalovanými. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom
Kúpnych zmlúv.

13. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dôvodné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva žalovaným
pred vlastníckym právom pôvodného vlastníka žalobcu. Rozhodnými skutočnosťami pre prijatie daného

záveru bolo posúdenie otázky nedbalého vlastníka žalobcu a striktné porovnanie existencie dobrej viery
na strane žalovaných. Súd preto starostlivo skúmal existenciu konania, ktorého výsledkom by mohla
byť nedbalosť pôvodného vlastníka.

14. V prvom rade žalobca mal vedomosť o existencii záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, ako

to vyplýva z čl. IX Kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.2013. Rovnako z čl. X zmluvy vyplýva, že predávajúci
sa zaviazal, že zabezpečí výmaz záložného práva v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,
a.s. v lehote do 40 dní po podpise kúpnej zmluvy. Na základe nesplnenia tejto zmluvnej povinnosti
mal žalobca právo odstúpiť od zmluvy. To však neurobil, čím zobral vedome na seba riziko možnosti,
že záložný veriteľ vykoná záložné právo na jeho záloh. V zmysle ust. § 151h Občianskeho zákonníka

žalobca ako nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobilo záložné právo, vstúpil nielen do práv záložcu,
ale aj do povinností pôvodného záložcu vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení záložného práva.

15. Ďalším dôvodom pre zvýšenie opatrnosti zo strany žalobcu bola skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca, že
pred uzavretím Kúpnej zmluvy konateľ KONŠTRUKTA POPRAD s.r.o. p. B. mu dlhoval sumu 360.000,-

eur. Kúpna cena predstavovala sumu 300.000,- eur za byty v apartmánovom dome a k zaplateniu kúpnej
ceny došlo tak, že si navzájom započítali dlh. Z uvedeného teda vyplýva, že bol vysoký predpoklad, že
obchodná spoločnosť KONŠTRUKTA POPRAD s.r.o. nebude schopná splácať úver vo výške 866.000,-
eur riadne a včas, čo by malo vplyv na jeho založenú nehnuteľnosť. Žalobca teda mal a mohol
predpokladať realizáciu výkonu záložného práva a vzal na seba riziko straty svojho vlastníctva z dôvodu,

že KONŠTRUKTA POPRAD s.r.o. ako dlžník voči záložnému veriteľovi - banke nezaplatí riadne a včas.
Navyše spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD s.r.o. neplatením úveru nehrozila strata zálohu, keďže
vlastníkom bol žalobca.16. Súd prvej inštancie poukázal na časový sled skutočností vyplývajúcich z mailovej komunikácie medzi
žalobcom a p. B., kedy napr. dňa 2.6.2015 (cca 2 roky po uzavretí Kúpnej zmluvy, kedy malo dôjsť k
výmazu záložného práva) žalobca uviedol, že s ním konateľ spoločnosti prestal komunikovať, nereaguje

na jeho správy a ani nesplnil, čo sľúbil ohľadom platieb dlhu a výmazu záložného práva podľa zmluvy
a bude nútený situáciu riešiť súdnou cestou. Žaloba však bola podaná až dňa 30.5.2018. K prvému
prevodu nehnuteľností na základe výkonu záložného práva došlo dňa 27.3.2017. Z emailu zo dňa
12.8.2014(čl.183súdnehospisu)vyplýva,žežalobcachcelpredaťapartmánvQ.,alenesmieviaznuťna
nehnuteľnosti bankový záloh. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil vedomosť žalobcu o prevodoch

týkajúcich sa aj záložného práva. Z emailu zo dňa 7.8.2014 (čl. 184) je zrejmé, že žalobca sledoval,
či záložné právo bolo vymazané na katastri konateľom spoločnosti. Z predloženého emailu zo dňa 11.
septembra 2017 na čl. 184 je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o postúpení pohľadávky, keďže predmet
mailu bol označený ,,Postoupení pohledávky“, avšak súdu už obsah mailu nebol zaslaný. Zmluva o
postúpení pohľadávky medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a.s. a spoločnosťou Insurenet
s.r.o.bolauzavretádňa10.1.2017akprvýmprevodomvlastníckehoprávadošlodňa27.3.2017.Žalobca

teda mohol a mal predpokladať hrozbu výkonu záložného práva.

17. Pre vyslovenie záveru, že žalobcu možno považovať za nedbalého vlastníka po tom, čo opustil a
nezdržiaval sa na území SR, je aj skutočnosť, že preukázateľne nikoho nesplnomocnil na preberanie
písomností, teda aj tých, ktoré by sa dotýkali jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a

to so zdôraznením toho, že vedel, že je záložcom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú síce v jeho
vlastníctve, ale viazne na nich záložné právo. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal, že žalobca
mal udelenú plnú moc na preberanie písomností v Českej republike, čo tvrdil, navyše pri zohľadnení
jeho tvrdenia, že strata vlastníctva by bola pre neho mimoriadne veľká. Kúpnou zmluvou nehnuteľností,
na ktorých bolo zriadené záložné právo, zobral na seba aj ďalšie riziko zániku právnickej osoby, bez

právneho nástupcu. Žalobca v konaná tvrdil, že prenechal sporné nehnuteľnosti do nájmu spoločnosti
KONŠTRUKTA-POPRAD s.r.o. dňa 27.2.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov pri
vytvorení si časového obrazu súd prvej inštancie považoval žalobcu za nedbalého vlastníka.

18. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1./ a 2./ rade kúpili byt č. X na základe Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu zo dňa 1.6.2017 od MUDr. O. S.. Žalovaní byt kúpili v dobrej viere s tým, že na ňom
neviaznu žiadne ťarchy. Poukázali na rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa
6.7.2017 č. vkladu: V XXXX/XXXX, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva v ich prospech. Byt nadobudli v
dobrejviereodvlastníkanazákladeúdajovuvedenýchvkatastri.Nakúputohtobytusizobralipôžičkuvo
forme hypotéky, o čom predložili Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou,

a.s. a žalovanými v 1./ a 2./ rade. Súd mal za to, že žalovaní nemohli mať žiadne pochybnosti a teda
ani vedomosti o predchádzajúcich vlastníkoch a akým spôsobom došlo k jednotlivým zmluvám o predaji
bytov od žalobcu. Zároveň nemohli mať žiadne vedomosti ani o dražbe a za akých podmienok táto
prebehla.

19. Žalovaní v 3./ a 4./ rade preukázali, že byt č. X aj s príslušenstvom kúpili riadnou kúpnou zmluvou od
Ing.U.I.vdobrejvierestým,ženaňomneviaznužiadneťarchy.SúdupredložiliKúpnuzmluvuoprevode
vlastníctva bytu zo dňa 21.3.2018 a rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa
11.5.2018 číslo vkladu: B., ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v ich prospech. Nikdy nemali
žiadne vedomosti ani pochybnosti o tom, že v súvislosti s týmto bytom sú nejaké problémy, prípadne,

aby tu viazli nejaké ťarchy. Tvrdili, že byt nebol v dobrom stave a museli vykonať opravu. Nepoznali ani
konateľa firmy KONŠTRUKTA-POPRAD, s. r. o., ani žalobcu, preto nemohli mať žiadne vedomosti, ako
došlo k prevodu vlastníctva zo žalobcu na ich predávajúcich, ani vedomosť, za akých podmienok mohla
prebiehať dražba a s ňou spojené zákonné podmienky.

20. Žalovaní v 5./ a 6./ rade preukázali, že byt č. X aj s príslušenstvom kúpili riadnou Zmluvou o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.8.2017 spolu s Dodatkom k Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 13.10.2017 od V. G. v dobrej viere, že na nej neviaznu žiadne ťarchy. Predložili Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 25.8.2017 vrátane Dodatku k zmluve a taktiež predložili rozhodnutie Okresného
úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 23.10.2017 číslo vkladu: B., v zmysle ktorého bol povolený vklad

vlastníckeho práva v ich prospech. Sporný byt kúpili cez realitnú kanceláriu a bolo potrebné investovať
finančnéprostriedkynajehoopravuarekonštruovaťho.Nemaližiadnevedomostiotom,abyjehoprávny
predchodca nadobudol byt nelegálnym spôsobom, navyše keď si na byt zobrali hypotéku.21. Žalovaní v 7./ a 8./ rade preukázali, že byt č. X aj s príslušenstvom nadobudli na základe riadnej
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.7.2017 od X. Y.. Pri kúpe sa ubezpečili o tom, že na liste
vlastníctvaaniinýmspôsobomnebolizistenéžiadneťarchy.Nadobudlivlastníctvovdobrejviereataktiež

poukázali na rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 14.7.2017 číslo vkladu:
B., ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v ich prospech. Nemali žiadne pochybnosti o tom,
aby právny predchodca byt nadobudol nelegálne. Byt kúpili s manželkou za 30.000,- eur, ktorý bol v
dezolátnom stave. Museli do neho investovať značné finančné prostriedky.

22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav, súd prvej inštancie konštatoval, že si
nevie predstaviť, aké úsilie by mali vynaložiť žalovaní, prípadne aké ďalšie úkony by mali predchádzať
pred uzavretím kúpnej zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v právnom štáte
na ubezpečenie sa, že nehnuteľnosť, ktorú kupuje, kupuje od riadneho vlastníka zapísaného na liste
vlastníctva. Aj vyžiadanie si listu vlastníctva s predchádzajúcim vlastníkom a titulom nadobudnutia
nevypovedá o tom, za akých okolností prechádza vlastnícke právo na ďalších nadobúdateľov. Tieto

skutočnosti a prístup k informáciám by mohli mať iba osoby, ktoré nadobudli vlastníctvo z výkonu
záložného práva realizovaného dražbou, priamym predajom, nie vlastníci, ktorí nadobudli nehnuteľnosti
ako druhí v poradí. Pokiaľ taký právny subjekt ako je banka, ktorá poskytuje úvery na nehnuteľnosti,
nemá pochybnosti o zapísanom vlastníkovi v katastri nehnuteľností, aké pochybnosti by už mohla mať
fyzická osoba, u ktorej sa predpokladajú rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby

a navyše, keď kúpu nehnuteľnosti rieši prostredníctvom realitnej kancelárie. Čo viac by mal pre svoju
osobnú právnu istotu urobiť kupujúci, pretože v opačnom prípade by každá kúpa nehnuteľnosti mohla
byť ad absurdum spochybnená.

23. Súd preto prijal záver, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe

kúpnych zmlúv prostredníctvom realitnej kancelárie od fyzických osôb a nič nenasvedčovalo tomu, že by
na strane žalovaných mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o tom, akým spôsobom tieto nehnuteľnosti
nadobudli ich právni predchodcovia a už vonkoncom nemohli vedieť o okolnostiach nadobúdania
vlastníctvaktýmtonehnuteľnostiamžalobcom.Konalipretovdobrejviere.Vyhodnocujúcproporcionalitu
medzi právom žalobcu a právami žalovaných súd poskytol ochranu vlastníckemu právu žalovaných a

rozhodolotom,abybolozachovanéichvlastníckeprávovprospechichnehnuteľností.Kdanémuzáveru
dospel po vyhodnotení všetkých rozhodných okolností majúcich vplyv pre vyslovenie záveru o tom, že
žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľnosti.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

25. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci).

26.Žalobcavpodanomodvolanínamietalkonštatovaniesúduovedomostižalobcuonesplnenízmluvnej
povinnosti výmazu záložného práva druhou zmluvnou stranou, čím vzal na seba riziko možnosti, že
záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je občanom

iného štátu, v ktorom značnú dobu a až do dnešného dňa prebieha otvorený vojenský konflikt, v minulosti
mal a aj naďalej má obmedzené možnosti na výkon svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Napriek
uvedenej skutočnosti sa o predmetné nehnuteľnosti v rámci svojich možností riadne staral. V priebehu
súdnehokonaniažalobcapredložilNájomnúzmluvuzodňa27.02.2015,ktoroupredmetnénehnuteľnosti
dal do prenájmu. Po ukončení doby nájmu na základe Nájomnej zmluvy, prišlo k uzatvoreniu ústnej

nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa de facto pokračovalo za rovnakých podmienok v prenajímaní
predmetných nehnuteľností.

27.Podľanázoružalobcu,boližalovanípovinnízabezpečiťsiprikúpepredmetnýchnehnuteľnostívšetky
informácie týkajúce sa nadobúdaných nehnuteľností, vrátane informácií o nadobudnutí vlastníckeho

práva ich predchodcami. Žalovaní si predmetné informácie a listiny bez akéhokoľvek dôvodu
nezabezpečili, pričom je bežným postupom žiadať od predchádzajúceho vlastníka listinu, na základe
ktorej nadobudol svoje vlastnícke právo. Na základe uvedeného je možné konanie žalovanýchpovažovaťzahrubonedbanlivéaniejemožnéžalovanýchpovažovaťzadobromyseľnýchaobozretných
vlastníkov.

28. V zmysle základných princípov spravodlivosti je právne, morálne a spoločensky neakceptovateľné,
aby ten ktorý subjekt, v konkrétnom prípade žalobca, mohol byť spochybňovaný vo svojom vlastníctve,
ktoré nadobudol v súlade so zákonom a o ktoré sa riadne staral, pokiaľ nie je možné dedukovať, že
mohol mať vedomie o konaní subjektov, ktoré svojimi právnymi úkonmi previedli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, na tretie osoby. Rozhodnutím súdu prvej inštancie sa žalobca dostal

do situácie, ktorá nemá pre neho riešenie. V zmysle záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
možno zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má, prelomiť len celkom výnimočne, pričom je potrebné prihliadať
na princíp všeobecnej spravodlivosti. V prípade vyhovenia odvolaniu žalobcu, majú žalovaní zákonnú
možnosť domáhať sa voči právnym predchodcom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho
v uhradenej kúpnej cene. Za situácie, kedy by odvolací súd rozhodnutie súdu potvrdil, žalobca by bez

ďalšej možnosti akejkoľvek satisfakcie, materiálnej alebo nemateriálnej, bol by zbavený vlastníctva,
ktoré nadobudol absolútne zákonným spôsobom. Takýto právny záver by bol podľa názoru žalobcu
podľa atribútov spravodlivosti neakceptovateľný. Žalobca by tak stratil akúkoľvek ochranu svojho
ústavou garantovaného vlastníckeho práva, bez možnosti akejkoľvek nápravy. Konaním záložného
veriteľa a jeho splnomocneného zástupcu, bolo žalobcovi odopreté právo za dlžníka uhradiť pohľadávku

zabezpečenú záložným právom. V prípade, ak by záložný veriteľ a jeho splnomocnený zástupca
riadne doručili oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcovi, žalobca by uhradil pohľadávku
záložného veriteľa v celom rozsahu, na základe čoho by zanikla pohľadávka záložného veriteľa a
žalobca by ostal vlastníkom založených nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že záložný veriteľ
opomenul splniť si svoje povinnosti riadne informovať záložcu o začatí výkonu záložného práva v súlade

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, bolo zasiahnuté do práva žalobcu vlastniť majetok, ktoré je
garantované aj Ústavou Slovenskej republiky.

29. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2021 sp. zn.:
XVObdo/X/XXXX, podľa ktorého základným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva v právnom

poriadku Slovenskej republiky je právny titul a vlastnícke právo prevodcu.

30. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konania a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí,
že žalobca je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, a žalobcovi prizná nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Žalovaní považujú odvolanie v celom jeho rozsahu za
nedôvodné, so všetkými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní nesúhlasia, činia ich spornými a ničím
nepodloženými. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto navrhli odvolaciemu súdu

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

33.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavavšakzozistenýchskutočnostínebolvyvodený
správny právny záver a to vo vzťahu k otázke doručenia oznámenia o výkone záložného práva.

34. V danej veci bolo sporným porušenie § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že žalobcovi ako
záložcovi nebolo doručené Oznámenie o výkone záložného práva. Žalobca v konaní tvrdil, že na území
Slovenskej republiky nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok a svoje tvrdenie podporil potvrdením
Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica zo dňa 27.04.2018 (č.l. 147 spisu), že pre žalobcu splnomocnenie
v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5., žiadosť o doplnkové a

dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok do vlastných
rúk, na pošte P. W. neevidujú. V konaní bolo tvrdené a poštovou doručenkou preukázané, že Oznámenie
o začatí výkonu dražby bolo doručené žalobcovi na adresu hotela Autis P. W., pričom doručenie podpísal
splnomocnený zástupca žalobcu nečitateľným podpisom.35. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 45 dospel k záveru, že vzhľadom na danú
dôkaznú situáciu pri absencii vyšetrovacieho princípu v danom spore a aplikácii zásady materiálnej

pravdy, nebolo preukázané doručenie Oznámenia žalobcovi do vlastných rúk a teda nie je možné
považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je
záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi. Na základe uvedeného teda
neboli splnené podmienky dobrovoľnej dražby.

36. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

37. Podľa platných Poštových podmienok - všeobecnej časti (pre vnútroštátny styk),
platné od 01.01.2023, v časti 6.7.5. Splnomocnenie/Poverenie (dostupné na stránke https://
www.posta.sk/subory/36961/postove-podmienky-vseobecna-cast-vnutrostatny-styk.pdf ), adresát (ďalej
len „splnomocniteľ“) môže, v zmysle platných právnych predpisov, splnomocniť inú osobu

(plnoletú fyzickú osobu alebo organizáciu) na preberanie jemu adresovaných zásielok (ďalej len
„splnomocnenec“). Ak je adresátom organizácia môže poveriť svojho pracovníka (ďalej len „poverenec“)
na preberanie jej adresovaných zásielok. Pre splnomocnenie/poverenie platí nasledovné:
a) splnomocnenec/poverenec môže za podmienky preukázania totožnosti preberať zásielky na základe
originálu splnomocnenia/poverenia overeného oprávneným orgánom. Splnomocnenie/Poverenie musí

byť vystavené v listinnej podobe v slovenskom jazyku a podpis splnomocniteľa/zamestnávateľa musí
byť v Slovenskej republike osvedčený oprávneným orgánom (napr. notár), v zahraničí zastupiteľským
úradom Slovenskej republiky, prípadne iným orgánom oprávneným na vykonanie takejto činnosti
v zmysle medzinárodného práva, pokiaľ medzinárodná zmluva, príp. iné medzinárodné záväzky
Slovenskej republiky neustanovujú inak. Výnimkou je splnomocnenie/poverenie overené v Českej

republike, ktoré môže byť vystavené v českom alebo slovenskom jazyku a overené oprávneným
orgánom na vykonávanie takýchto činností v Českej republike.

b) splnomocnenec môže za podmienky preukázania totožnosti preberať zásielky na základe preukazu
splnomocnenca vydaného v listinnej alebo elektronickej podobe. Preukaz splnomocnenca vydá SP pre

každú splnomocnenú osobu osobitne.

38. Z uvedeného vyplýva, že informácia na č.l. 147 spisu, ktorou Slovenská pošta, a.s. oznámila
právnemu zástupcovi žalobcu, že neeviduje splnomocnenie v zmysle Poštových podmienok -
Všeobecná časť (vnútroštátny styk), platných v čase zaslania odpovede poštou 27.04.2018, bod

6.2.5 Žiadosť o doplnkové a dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných poštových
zásielok, vrátane zásielok „do vlastných rúk“, na základe ktorého žalobca zakladá neplatnosť prevodu
vlastníckeho práva, potvrdzuje len tú skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. na pošte P. neeviduje
splnomocnenie v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5.. Z
uvedeného potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. ďalej vyplýva, že žalobca môže prostredníctvom Žiadosti

o doplnkové a dispozičné služby splnomocniť kohokoľvek na preberanie zásielok na ktorejkoľvek
pobočke pošty na území Slovenskej republiky, prípadne na základe originálu splnomocnenia overeného
oprávneným orgánom (notár a pod.) a Slovenská pošta, a.s. nevedie centrálnu evidenciu takýchto
splnomocnení, nevie uviesť, či takéto splnomocnenie nie je zaevidované na inej pobočke pošty/ overené
oprávneným orgánom. V prípade doplnenia konkrétnych podacích znakov doporučených zásielok

(podacie číslo, dátum podania), ktoré by mohla prevziať splnomocnená osoba menovaného, vie pošta
z dodacích dokladov požadovanú informáciu poskytnúť.

39. Súd prvej inštancie v bode 45 uviedol, že z emailovej komunikácie medzi žalobcom a p. B. dňa
25.11.2014 (č.l. 185 spisu) vyplýva, že žalobca splnomocnil pre účely kolaudácie konateľa spoločnosti

KONSTRUKTA-POPRAD s.r.o., p. B. (Kolaudačné rozhodnutie Obce B. W. Č.j.:XX/XXXX, ktorý je
súčasťou žltého šanónu preloženého B. S.).

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má doručenka povahu verejnej listiny,
ktorej údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Dôkazné bremeno o preukázaní opaku je

výlučne na žalobcovi. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/16/2016 zo dňa 29. januára
2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/45/2016 zo dňa 14. júna 2017).41. Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa údaje
v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Verejnou listinou je doručenka len
vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade potom každý,

kto namieta správnosť týchto údajov, znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú
nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá, nemôže
mať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý v
prípade pochybností musí preukázať spôsob doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 10. 2018, sp. zn. 5Cdo/65/2018

42. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalobca predloženým potvrdením pošty
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Žalobca
v konaní nepreukázal, že splnomocnená osoba, ktorá prevzala písomnosť adresovanú žalobcovi, sa
poštovému doručovateľovi nepreukázala platným plnomocenstvom na preberanie zásielok žalobcu.

43. Z predloženého potvrdenia pošty ako aj predložených dôkazov v podobe emailovej komunikácie
žalobcu s konateľom spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. nie je možné jednoznačne ustáliť, že
žalobca neudelil plnomocenstvo na preberanie jeho poštových zásielok inej fyzickej osobe, resp., že nie
je zaevidované splnomocnenie na inej pobočke pošty.

44. Podľa vyššie citovaných poštových podmienok, zásielky adresované fyzickej osobe dodá Slovenská
pošta, a.s. adresátovi uvedenému na zásielke, ak tento dovŕšil 15. rok života. Ak nie je možné dodať
zásielku adresátovi, pošta ju dodá oprávnenému prijímateľovi zásielok adresovaných fyzickej osobe,
ktorými okrem iného sú aj osoby, ktoré adresát splnomocnil, aby zaňho prijímali jemu adresované
zásielky (bod 18.3. písm. c) Poštových podmienok).

45. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že
sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka
jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná
nesprávnosť

46. Odvolací súd má za to, že poštový doručovateľ pri výkone svojich pracovných povinností postupuje
v súlade s právnymi predpismi, pracovnoprávnymi predpismi a poštovým poriadkom. Za tohto stavu ak
poštová doručenka obsahuje údaj, že za žalobcu prevzala písomnosť splnomocnená osoba a poštová
doručenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi, platí domnienka, že údaje na

doručenke sú pravdivé. Nepravdivosť údajov na doručenke žalobca v konaní nepreukázal.

47. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

48. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,

30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.

49. Odvolací súd dospel k záveru, že pri realizácii výkonu záložného práva priamym predajom boli
splnené podmienky podľa ust. § 151l a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolacia námietka žalobcu o

nesplnení povinnosti záložného veriteľa riadne informovať záložcu o začatí výkonu záložného práva v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka je neopodstatnená.50. Vzhľadom na vyššie uvedené ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že žalovaní nadobudli
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe absolútne neplatného úkonu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní.

51. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

52. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/ až 7/ rade priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2
CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).