Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122203682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:4122203682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/1, 811
02 Bratislava, proti žalovanému RI - NO export-import, s.r.o., so sídlom nám. A.H. Škulétyho 7, 990 01
Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Školníkom, Mierova 1, 990 01
Veľký Krtí, o zaplatenie 568,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Cb/9/2022-86 zo dňa 14. novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Cb/9/2022-86 zo dňa 14. novembra 2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 568,08 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 568,08 Eur od 13.01.2020 do zaplatenia. Zároveň výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania žalovaného.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra
domáhal od žalovaného zaplatenia 568,08 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13.01.2020 do
zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.12.2014 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX na dobu neurčitú, s ročným poistným plateným štvrťročne. Žalobca tvrdil, že poistenie
zaniklo dňa 12.01.2020 podľa ustanovenia § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia
poistného za prvé poistné obdobie. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia v žalovanej sume. V podaní

doručenom súdu dňa 03.10.2022 žalobca doplnil, že žalovaný zaplatil poistné do termínu 12.01.2019,
pričom žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 12.01.2019 do 12.01.2020 s ročným poistným
568,08 Eur, splatným v štvrťročných splátkach po 142,02 Eur so splatnosťou 12.01., 12.04., 12.07. a
12.10.. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2022 uviedol, že vypracovanie žaloby obsahuje
faktickú chybu, nakoľko poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za ďalšie obdobie v súlade s
ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistenie zaniklo dňa 12.01.2020 dôsledkom
uplynutialehotypodľa§801ods.2tretiavetaObčianskehozákonníkaodsplatnostiposlednejštvrťročnej

splátky poistného dňa 12.10.2019.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa
neho poistenie zaniklo ešte v roku 2017 a nie v roku 2020. V podaní doručenom súdu dňa 30.09.2022doplnil, že v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka je podmienkou zániku poistenia doručenie
výzvy poisťovateľa na zaplatenie poistného za ďalšieho poistné obdobie. Tvrdil, že žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno, kedy výzvu žalovanému doručil, bez čoho nie je možné zistiť, kedy poistenie zaniklo

a či je nárok dôvodný.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a uviedol, že vec právne posúdil podľa § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka ako obchodný záväzkový vzťah, nakoľko obe strany sú podnikateľmi a je
zrejmé, že zmluva sa týkala podnikateľskej činnosti strán. Jedná sa o poistnú zmluvu podľa § 788

a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže poistná zmluva nie je upravená v Obchodnom zákonníka, a
preto sa použijú na vzťah strán ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce tento zmluvný typ. Súd
konštatoval, že v súlade s ustanovením § 788 ods. 1 vystupoval v rámci zmluvy žalobca ako poistiteľ a
žalovaný ako osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela (poistník) a je povinná platiť poistné. V
súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Súd konštatoval, že v konaní medzi stranami bolo sporné, kedy došlo k zániku poistenia, teda za aké

obdobie a v akej výške má žalobca na zaplatenie poistného nárok.

5. Z predloženého návrhu poistnej zmluvy, ktorý súd považoval za uzavretú poistnú zmluvu, keďže ju
podpísali obidve strany a obsahuje zákonné záležitosti vyplynulo, že strany uzavreli poistnú zmluvu na
dobu neurčitú s ročným poistným obdobím počnúc dňom 12.01.2015. Z výpisu z inkasného účtu súd

zistil, že žalovaný uhradil celé poistné obdobie za prvé štyri ročné poistné obdobia, a to od 12.01.2015
do 12.01.2016 ( štyri splátky po 93,10 Eur), od 12.01.2016 do 12.01.2017 (štyri splátky po 139,60 Eur),
od 12.01.2017 do 12.01.2018 (štyri splátky po 155,11 Eur) a od 12.01.2018 do 12.01.2019 (štyri splátky
po 152,17 Eur). Za ďalšie ročné poistné obdobie od 12.01.2019 do 12.01.2020 nebola uhradená žiadna
splátka poistného, hoci bolo podľa poistky predpísané na sumu 568,08 Eur, splatnej v štyroch splátkach

po 142,02 Eur v dňoch 12.1., 12.04., 12.07. a 12.10.2019. Súd dospel k záveru, že poistenie zaniklo v
súladesustanovením§801ods.2poslednávetaObčianskehozákonníkaprenezaplateniepoistnéhoza
ďalšie poistné obdobie (od 12.01.2019 do 12.01.2020) v lehote troch mesiacov od splatnosti poistného.

6.Súdďalejuviedol,žestranysidohodlisplatnosťpoistnéhovštyrochštvrťročnýchsplátkachasplatnosť

poistného ako celku nastala splatnosťou poslednej splátky, teda pre posudzované poistné obdobie dňa
12.10.2019. Súd konštatoval, že strany nemali v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka
dohodnuté, že by žalobca ako veriteľ mohol žiadať zaplatenie celého poistného pre nesplnenie niektorej
splátky, a preto splatnosť poistného za dohodnuté ročné poistné obdobie nemohla nastať z dôvodu
nezaplatenia len niektorej zo splátok, ale až splatnosťou poslednej splátky, kedy bolo splatné celé

poistné. Súd mal za to, že od tohto dátumu začala plynúť zákonná trojmesačná lehota, ktorá uplynula
dňa 12.01.2020, kedy poistenie zaniklo, pretože poistné nebolo zaplatené. Súd preto nepovažoval za
dôvodnú obranu žalovaného, že poistenie zaniklo už v roku 2017. V tomto smere súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Obdo/7/2008 zo dňa 10.12.2008, ktorý uzavrel, že v zákone nie
je osobitne riešený prípad zániku poistenia pre nezaplatenie splátky poistného, avšak vzhľadom na to,

že výška poistného sa stanovuje s ohľadom na určité časové obdobie (poistné obdobie), počas ktorého
sa poistiteľ zaväzuje poskytovať dohodnutú poistnú ochranu ako aj vzhľadom na zásadu uvedenú v
ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, lehota začína plynúť okamihom, kedy je splatné celé poistné
za príslušné obdobie, teda všetky jeho splátky.

7. Pokiaľ žalovaný namietal, že podmienkou zániku poistenia za ďalšie poistné obdobie podľa § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka je doručenie výzvy poisťovateľa na zaplatenie poistného, pričom dôkazné
bremeno o týchto skutočnostiach zaťažuje žalobcu súd uviedol, že v súlade s ustanovením § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka môže poistenie za ďalšie poistné obdobie v prípade nezaplatenia poistného
zaniknúť aj do jedného mesiaca od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa súdu však zaslanie výzvy

nie je podmienkou zániku poistenia, pričom v prípade absencie výzvy podľa uvedeného zákonného
ustanovenia poistenie subsidiárne zanikne v trojmesačnej lehote od splatnosti poistného, ako to už súd
uviedol. Predmetné zákonné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 213/2018 Z.z. čl. II., bod 4,
s účinnosťou od 01.10.2018, pričom podľa prechodného ustanovenia § 879u Občianskeho zákonníka
sa toto ustanovenie prvýkrát použije od 01.10.2018. Dovtedy bol možný zánik poistenia len v prípade

zaslania výzvy na zaplatenie. Súd však uviedol, že žaloba sa týka poistného obdobia od 12.01.2019 do
12.01.2020, a preto sa v zmysle prechodného ustanovenia aplikuje novšia právna úprava, ktorá počíta
aj so zánikom poistenia bez zaslania výzvy. Keďže v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené zaslanievýzvy na zaplatenie poistného, podľa názoru súdu zaniklo poistenie uplynutím trojmesačnej lehoty od
splatnosti.

8. Ďalej súd uviedol, že keďže poistenie zaniklo 12.01.2020 a žalobca má v súlade s ustanovením § 803
ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na poistné až do tohto dátumu, teda za celé ročné poistné obdobie,
ktoré začalo dňa 12.01.2019 a skončilo práve k uvedenému dňu. Keďže poistenie zaniklo podľa § 801
ods. 2 Občianskeho zákonníka, výška poistného sa v zmysle § 803 ods. 1, druhá veta Občianskeho
zákonníka určí z poistného za predchádzajúce obdobie, teda za poistné obdobie od 12.01.2018 do

12.01.2019, ktoré podľa výpisu z inkasného účtu predstavovalo sumu 4 x po 152,17 Eur, teda spolu
608,68 Eur. Keďže si však žalobca uplatnil nižší nárok v sume 568,08 Eur, priznal mu súd túto sumu
viazaný žalobným návrhom.

9. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý si
žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, teda od 13.01.2020. Súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania v ním požadovanej sadzbe 8 % ročne v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia Vlády č. 21/2013
Z.z., teda v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania (ktorá bola na úrovni 0 %) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

10. Súd ďalej považoval za nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným. Uviedol, že podľa §

391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, pričom pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa mal záväzok splniť. V predmetnej
veci nastala splatnosť poistného požadovaného za poistné obdobie od 12.1.2019 do 12.01.2020 v
dňoch 12.01.2019, 12.04.2019, 12.07.2019 a 12.10.2019. Od týchto dátumov začala plynúť všeobecná

premlčacia doba štyri roky v súlade s § 397 Obchodného zákonníka. Keďže žalobca podal žalobu na
súde dňa 05.04.2022, urobil tak v rámci premlčacej doby, ktorá v súlade s § 402 Obchodného zákonníka
prestala plynúť.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému

žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný,
ktorý rozsudok napadol odvolaním v celom rozsahu. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP.

13. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie neodstránil dostatočne rozpory v rozsahu vykonaného
dokazovania, ako aj skutkových tvrdeniach žalobcu a žalovaného. Podľa žalovaného súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,kdevhodnotenídôkazovjelogický
rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené.

14. Podľa žalovaného žalobca v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2022 tvrdil, že žalovaný zaplatil
poistné do termínu 12.01.2019, teda žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 12.01.2019 do
12.01.2020 s ročným poistným 568,08 Eur. V podaní doručenom súdu dňa 11.11.2022 žalovaný súdu
uviedol, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za ďalšie obdobie v súlade s § 801 ods. 2

Občianskeho zákonníka, teda poistenie zaniklo dňa 12.01.2020 v dôsledku uplynutia lehoty podľa §
801 ods. 2 tretia Občianskeho zákonníka od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky poistného dňa
12.10.2019, pričom súd prvej inštancie sa touto námietkou nijako nevysporiadal. Žalovaný preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie.
Zároveň žiadal, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

15. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací viazaný rozsahom odvolania (§379 CSP) a

odvolacími dôvodmi (§380 CSP) nenariadil pojednávanie (§385 ods. 1 CSP), pretože nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to verejný záujem. Odvolací súd rozsudok verejne
vyhlásil dňa 21. júna 2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).17. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca vydal žalovanému návrh poistnej zmluvy
č. XX.XX.XXXX ktorý bol podpísaný žalobcom aj žalovaným dňa 31.12.2014, čím došlo k uzavretiu
zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel so začiatkom poistenia dňa 12.01.2015 s predmetom
poistenia vozidla Škoda Octavia Combi SCAUT, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným

poistným obdobím a výškou poistného 372,27 Eur, s lehotným štvrťročným poistným po 93,10 Eur,
splatných v dňoch 12.01., 12.04., 12.07 a 12.10.

19. Z výpisu inkasného účtu vyplynulo, že žalovaný uhradil poistné v štyroch úhradách po 93,10 Eur
splatné v dňoch 12.01.2015, 12.04.2015, 12.07.2015 a 12.10.2015. Ďalej zaplatil nasledujúce ročné
obdobie v štyroch úhradách po 139,60 Eur, splatné v dňoch 12.01.2016, 12.04.2016, 12.07.2016 a

12.10.2016. Žalovaný tiež zaplatil nasledujúce ročné obdobie v štyroch úhradách po 155,11 Eur, splatné
v dňoch 12.01.2017, 12.04.2017, 12.07.2017 a 12.10.2017. Tiež uhradil nasledujúce ročné obdobie v
štyroch úhradách po 152,17 Eur, splatné v dňoch 12.01.2018, 12.04.2018, 12.07.2018 a 12.10.2018.
Za ďalšie poistné obdobie od 12.01.2019, poistné nezaplatil na základe čoho mu vznikol nedoplatok
568,08 Eur.

20. Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 13.02.2020 vyplynulo, že poistná zmluva zanikla z dôvodu
nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa 12.01.2020 v súlade s ustanovením § 801 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom dlžné poistné ku dňu zániku poistenia predstavuje sumu 568,08 Eur.

21. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

22. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

24. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

25. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmena žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

26. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.

27. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom
odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa §380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená,
že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré

sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 prihliadne, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude
a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov z akých
sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj
zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.

28. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že súd prvej inštancie neodstránil dostatočne
rozpory v rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj skutkových tvrdeniach žalobcu a žalovaného. Podľa
žalovaného súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, kde
v hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo
byť zistené. Ktoré konkrétne rozpory a z ktorého konkrétne vykonaného dôkazu a ktorých konkrétnych

skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie neodstránil, však žalovaný v odvolaní
neuviedol a nešpecifikoval. Rovnako žalovaný neuviedol a nešpecifikoval, ktoré konkrétne rozhodujúce
skutočnosti súd prvej inštancie nezohľadnil a v hodnotení ktorých konkrétnych dôkazov je logický
rozpor a výsledky hodnotenia ktorých konkrétnych dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené.
Pokiaľ žalovaný poukázal na jediný rozpor a to, že žalobca tvrdil, že žalovaný zaplatil poistné do

termínu 12.01.2019, teda žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 12.01.2019 do 12.01.2020
s ročným poistným 568,08 Eur a žalovaný podaním zo dňa 11.11.2022 uviedol, že poistenie zaniklo
pre nezaplatenie poistného za ďalšie obdobie v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
poistenie zaniklo dňa 12.01.2020 v dôsledku uplynutia lehoty podľa § 801 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky poistného dňa 12.10.2019, pričom súd prvej

inštancie sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, s týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí, nakoľko
z napadnutého rozsudku vyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že poistenie zaniklo v súlade
s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež sa vysporiadal so skutočnosťou, prečo podľa novej platnej
právnej úpravy nebolo povinnosťou žalobcu zaslať žalovanému výzvu s odkazom na novelizované
znenie ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované zákonom č. 213/2018

Z.z.

29. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že
odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo mal za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda
musí uviesť konkrétne odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho

konania je totiž posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Zákonný interatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP pritom neumožňuje
súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov a lehota na podanie odvolania neohraničuje
len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a konania,

ktoré mu predchádzalo. Nedostatok obsahového vymedzenia odvolania preto nepredstavuje vadu, na
odstránenie ktorej by mal súd odvolateľa vyzývať, ale vedie odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne.

30. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalovaný odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby

umožnil odvolaciemu súdu preskúmať, ktoré rozpory a z ktorého vykonaného dôkazu a ktorých
skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie neodstránil a neuviedol odvolaciu
argumentáciu tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať, ktoré rozhodujúce skutočnosti súd prvej
inštancie nezohľadnil a v hodnotení ktorých dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia ktorých
dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Odvolací súd podporne poukazuje aj uznesenie

Ústavného súdu SR z 05.11.2019, sp.zn. IV.ÚS 90/2019, podľa ktorého: „ Iba uvedenie všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť,
resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych
okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosť
uviesť v odvolaní „ odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu

na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu
a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po
uplynutí lehoty na podanie odvolania“.31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že je rozpor medzi žalobcom tvrdeným zánikom poistenia a
žalovaným tvrdeným zánikom poistenia pre následné nezaplatenie poistného, odvolací súd aj napriek
tomu, že žalovaný opäť nekonkretizoval a nešpecifikoval, čo obsahovo má vyjadrovať jeho námietka,

odvolací súd konštatuje, že zmena žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP môže byť kvantitatívna, t.j. žalobca
rozširuje uplatnené právo alebo kvalitatívna, t.j. žalobca uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je podľa
§ 140 ods. 2 CSP i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe,
kedy žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnené právo bez toho,
aby došlo k zmene žalobného návrhu (petitu), pričom ide o takú zmenu v skutkovom stave, ktorý má

vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.

32. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že v podanej žalobe žalobca uviedol, že
žalobca a žalovaný uzatvorili Poistnú zmluvu č. XX.XX.XXXX, zo dňa 31.12.2014, a to na dobu neurčitú.
Žalobca a žalovaný si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne,
avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa

12.01.2020podľa§801ods.1Občianskehozákonníkazdôvodunezaplateniapoistnéhozaprvépoistné
obdobie. V zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné za
dobu do zániku poistenia, t.j. do 12.01.2020 vo výške 568,08 Eur.

33. V podaní doručenom súdu dňa 03.10.2022 právny zástupca žalobcu podaním nazvaným „oprava

podania“ uviedol, že žalovaný nárok sa týka poistného obdobia poistnej zmluvy v trvaní od 12.01.2019
do 12.01.2020. V rámci tohto obdobia bolo v zmysle dojednaných zmluvných podmienok (VVP č. 109
čl. X. ods. 4) ročné poistné vo výške 568,08 Eur platené štvťročne splátkami vo výške 142,02 Eur
so splatnosťou v termínoch 12.01., 12.04., 12.7. a 12.10. Zároveň predložil zánik poistnej zmluvy pre
nezaplatenie zo dňa 13.03.2020, z ktorého vyplýva, že uvedená poistná zmluva zanikla dňa 12.01.2020

podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Žalobca teda v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2022 žalobu kvantitatívne, ani kvalitatívne
nezmenil, keďže uplatnené právo nerozšíril, ani neuplatnil iné právo. V porovnaní so žalobou žalobca
týmto podaním zmenil tvrdené skutočnosti konkrétne v tom, že v žalobe žalobca uviedol tvrdenie,

že poistné zaniklo pre nezaplatenie poistného za „prvé“ obdobie a podaním zo dňa 03.10.2022 s
odkazom na zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie zo dňa 13.03.2020 uviedol, že poistenie zaniklo pre
nezaplatenie poistného za „ďalšie“ poistné obdobie. Žalobca však naďalej tvrdil, že poistenie zaniklo
dňa 12.01.2020, že si uplatnil nárok na dlžné poistné do zániku poistenia zo zmluvy č. 6582991330
uzatvorenej so žalovaným dňa 12.01.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným vo výške 568,08 Eur,

ktoré je platené štvrťročne.

35. Zmena tvrdení žalobcu v tom, že poistné zaniklo dňa 12.01.2020 nie pre nezaplatenie poistného
za „prvé“ obdobie, ale pre nezaplatenie poistného za „ďalšie“ obdobie tak nemá vplyv na zmenu
právnejkvalifikácie,keďžalobcasaodžalovanéhonaďalejdomáhalsplneniapeňažnejpovinnostititulom

poistného do zániku poistenia, ktoré poistenie z poistnej zmluvy č.XX.XX.XXXX. zaniklo dňa 12.01.2020.
Okolnosť, že žalobca v žalobe uviedol tvrdenie, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za „prvé“
poistné obdobie a následne uviedol tvrdenie, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného za „ďalšie“
poistné obdobie nemalo prípadne vplyv ani na inštitút premlčania, keďže žalobca nezmenil tvrdenie, že
poistenie zaniklo dňa 12.01.2019, a teda že sa domáha dlžného poistného za obdobie do 12.01.2019.

36. Pretože zmena skutočnosti tvrdených v žalobe nepredstavovala také doplnenie, či upresnenie
rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému
základu uvedenému v žalobe, nešlo o úkon zmeny žaloby, o ktorom mal súd prvej inštancie postupom
podľa § 142 CSP procesne rozhodovať, a preto neobstojí námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej

inštancie sa s touto námietkou žalovaného nevysporiadal.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.39. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).